Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 30, 2016

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8Pu/21/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716895423
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Ocelková
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2016:1716895423.2

Uznesenie

Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v konaní o vyslovenie prípustnosti prevzatia X. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, P., J. V., do ústavu zdravotníckej starostlivosti Psychiatrická nemocnica
Philippa Pinela, Malacká cesta 63, Pezinok, takto

r o z h o d o l :

I. K prevzatiu X. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, P., J. V., do ústavu zdravotníckej starostlivosti
Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela, Malacká cesta 63, Pezinok, došlo dňa 02.09.2016 zo

zákonných dôvodov.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe oznámenia Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela Pezinok (ďalej ako „ústav“) zo dňa
28.09.2016 o XX:XX hod. začal súd v zmysle § 254 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len

„C. m. p.“) uznesením č. k. 8Pu/21/2016 - 3 zo dňa 28. septembra 2016 konanie o vyslovenie prípustnosti
prevzatia X. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, P., J. V. (ďalej ako „chorý“), do ústavu zdravotníckej
starostlivosti podľa § 253 ods. 1 C. m p.. Chorý bol umiestnený do ústavu bez svojho písomného súhlasu
dňa 27.09.2016 o XX:XX hod.

2. Podľa § 260 ods. 1, 2 a 3 C. m. p. súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční

spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného
stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada
umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.

3. Podľa § 261 C. m. p. súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré
môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.

4. Podľa § 262 ods. 1, 2 a 3 C. m. p. súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia
uznesením bez nariadenia pojednávania. Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej
slobody umiestneného. Súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do piatich dní
od obmedzenia slobody.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s názorom ošetrujúceho lekára MUDr. Michala
Bolehradského, ktorý uviedol, že ide o opakovanú hospitalizáciu v tunajšom ústave z dôvodu vážneho
duševného ochorenia v zmysle psychózy. Privezený bol na podnet matky, ktorá volala rýchlu lekársku
pomoc lebo mal zrakové halucinácie a prestal komunikovať s okolím. V popredí klinického obrazu
relaps schyzofrenického ochorenia, ktoré sa prejavuje stratou kontaktu s realitou s psychoticky
zúženým vedomím, s poruchami vnímania v zmysle akustických a zrakových halucinácií, mutizmom,

negativizmom a nasledujúcimi poruchami správania a konania, ktoré ohrozujú pacienta i jeho okolie na
živote. Z dôvodu vážnej duševnej choroby pacient nie je schopný výsluchu.6. Súd vykonal dokazovanie i vzhliadnutím umiestnenésho na oddelení, ktorý nehybne ležiac na lôžku
neodpovedal na položenú otázku súdu a zaspával. Súd aj na základe vlastného pozorovania prejavov

chorého pri tomto vzhliadnutí nepovažoval za potrebné podrobiť umiestneného výsluchu.

7. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
zdravotnej starostlivosti“) ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas

podľa § 6 ods. 9 písm. d), poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť
do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O
zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno
vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo
na zabezpečenie jej okolia.

8. Podľa § 6 ods. 9 písm. d) zákona o zdravotnej starostlivosti informovaný súhlas sa nevyžaduje v
prípadeambulantnejstarostlivostialeboústavnejstarostlivosti,akideoosobu,ktorávdôsledkuduševnej
choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne
zhoršenie jej zdravotného stavu.

9. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnej staroslitvosti ošetrujúci zdravotnícky pracovník je
povinný informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o
možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti
(ďalej len "poskytnúť poučenie"), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 6a), osobu, ktorej sa má zdravotná
starostlivosť poskytnúť, alebo aj inú osobu, ktorú si táto osoba určila.

10. Podľa § 9 ods. 5 zákona o zdravotnej starostlivosti ak pominú dôvody na prevzatie osoby do ústavnej
starostlivosti, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas, poskytovateľ je povinný osobu prepustiť z
ústavnej starostlivosti alebo si vyžiadať informovaný súhlas (§ 6 ods. 4 a 5).

11. Podľa § 6 ods. 4 písm. a) zákona o zdravotnej starostlivosti informovaný súhlas je preukázateľný
súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona.
Informovaný súhlas je aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému
predchádzalo odmietnutie poučenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6b, § 27 ods. 1, § 36
ods. 2, § 38 ods. 1, § 40 ods. 2).

12. Podľa § 6 ods. 6 písm. a) zákona o zdravotnej starostlivosti informovaný súhlas dáva, ak tento zákon
neustanovuje inak (§ 6a), osoba, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť.

13. Podľa § 264 C. m. p. zdravotnícke zariadenie je vždy oprávnené umiestneného prepustiť, a to aj keď

súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenie bolo prípustné.

14. Na základe vlastného pozorovania prejavov umiestneného pri vzhliadnutí na oddelení a po
oboznámení sa s názorom ošetrujúceho lekára súd dospel k záveru, že k prevzatiu umiestnenéjo do
ústavu v predmetnom prípade došlo dňa 27.09.2016 zo zákonných dôvodov. Zo zisteného skutkového

stavu veci vyplýva, že chorý trpí vážnym duševným ochorením, neliečením ktorého by došlo u
umiestneného k ešte výraznejšiemu zhoršeniu zdravotného stavu, pričom už jeho aktuálny zdravotný
stav znamená hrozbu pre jeho život i život jeho okolia.

15. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd aplikoval ustanovenie § 52 C. m. p., podľa

ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia
tohto uznesenia. Písomne podané odvolanie musí byť podané v dvoch vyhotoveniach.Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, k akej spisovej značke sa podáva, a musí byť podpísané. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné
odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

Podľa § 59 Civilného mimosporového poriadku odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej
inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním
valného zhromaždenia podľa § 304 písm. f).

Podľa § 357 písm. m) C. s. p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na
náhradu trov konania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 C. m. p. odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 C. m. p. odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 366 C. s. p. novoty v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.