Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/294/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813205063
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8813205063.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov
JUDr. Branislava Brezu a Mgr. Miloša Koleka, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: Y. J., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX L. č. XXX,
právne zastúpeného JUDr. Petrom Rychnavským, so sídlom Rázusova 111/19, Vranov nad Topľou, o

zaplatenie sumy 4 904,82 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Vranov nad Topľou, č.k. 9C 366/2013-46 zo dňa 19.5.2015, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia
vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) zaviazal

žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3 957,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 3 957,49 eur od 2.9.2010 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
tohto rozsudku.

2. Vychádzal zo zistenia, že medzi pôvodným veriteľom a žalovaným bola uzavretá zmluva o účelovej

pôžičke a na jej základe boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky vo výške 4 293,89 eur.
Žalovaný v prospech žalobcu uhradil sumu 336,40 eur. Na istine pôžičky je teda ešte žalovaný povinný
zaplatiť sumu 3 957,49 eur. Predmetnú zmluvu posúdil ako zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú.
Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj
požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) a to údaj o termínoch
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej

splátky. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s
uvedeným zákonným ustanovením. V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedená ani
konečná splatnosť pôžičky, teda nie je naplnená dikcia § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských
úveroch. Podľa zmluvy konečná splatnosť úveru je 47 mesiacov. Takéto určenie konečnej splatnosti
úverusúdtakistonepovažujezadojednanievsúladesozákonomospotrebiteľskýchúveroch.Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutú pôžičku je potrebné podľa § 4 ods. 3

zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Žalovaný je tak na istine
pôžičky, pri jej výške 4 293,89 eur, po započítaní úhrady vo výške 336,40 eur, ešte povinný zaplatiť
sumu 3 957,49 eur. Súd v tejto časti uplatnený nárok považoval za dôvodný a žalovaného zaviazal na
zaplatenietejtosumy.Zdôvodu,žežalovanýriadneavčaspôžičkunesplácal,žalobcuzmluvuvypovedal
a vyzval žalovaného na zaplatenie celej dlžnej sumy v lehote 5 dní od doručenia výpovede. Výpoveď
bola žalovanému doručená dňa 27.8.2010 a dodatočná lehota na plnenie uplynula dňa 1.9.2010. Dňom

nasledujúcim po tomto dni sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku a žalobcovi
týmto dňom vznikol nárok na úrok z omeškania. Podľa zistenia súdu výška základnej úrokovej sadzbyEurópskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením, t.j. ku dňu 2.9.2010, bola 1,00 %
ročne. Výška úrokov z omeškania ku dňu 2.9.2010 bola teda 9,00 % ročne. Súd preto priznal žalobcovi
aj nárok na úroky z omeškania v súlade s platnou právnou úpravou a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho

Zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 9,00 % ročne od 2.9.2010 do
zaplatenia zo sumy 3 957,49 eur. Vo zvyšnej časti, pokiaľ sa jedná o zaplatenie sumy 947,33 eur s
príslušenstvom, žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

3. Proti rozsudku vo vzťahu k výroku, ktorým súd žalobe vyhovel, podal v zákonnej lehote odvolanie

žalovaný. Potvrdil, že dňa 26.2.2010 uzavrel zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky s pôvodným
veriteľom, ako aj to, že túto pôžičku včas nesplácal. Napriek tomu, že súd tieto skutočnosti zistil
správne namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal ďalšími právne relevantnými skutočnosťami.
Uznesením Okresného súdu Prešov z 28.3.2011, č.k. 3K 4/2011-50 bol na neho ako fyzickú osobu
vyhlásený konkurz. Správkyňa konkurznej podstaty pojala do konečného zoznamu pohľadávok aj
pohľadávku pôvodného veriteľa Consumer Finance Holding, a.s. v sume 5 939,52 eur, teda pohľadávku,

ktorá je predmetom tohto súdneho konania. Po postúpení pohľadávky dňa 18.10.203 sa účastníkom
konkurzného konania stal ex lege žalobca, avšak z rozsudku táto skutočnosť nevyplýva. Poukázal na to,
že uznesením Okresného súdu Prešov z 17.9.2013 bol konkurz zrušený po splnení konečného rozvrhu,
avšak súd konal ďalej o oddlžení. Uznesením Okresného súdu Prešov z 4.3.2015 (teda pred vyhlásením
napadnutého rozsudku), č.k. 1NcKR 5/2013-24 bolo žalovanému povolené oddlženie. Žalovaný sa tým

bránil v konaní, na čo však súd prvej inštancie neprihliadol. Nesúhlasí s názorom žalobcu v tom, že
ak ide o fyzickú osobu zrušením konkurzu nezaniká a že preto jej dlhy možno právne vymáhať až do
smrti fyzickej osoby, prípadne od jej dedičov, pretože to popiera význam konkurzu i oddlženia fyzickej
osoby. S ohľadom na § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. má za to, že nemožno konať pred všeobecným
súdom, pokiaľ je dlžník v konkurze. Podľa jeho názoru nemožno o pohľadávke prihlásenej do konkurzu

konať ani v čase povoleného oddlženia, pretože na pohľadávku prihlásenú do konkurzu bude ešte stále
plnené. Oddlženie, ak budú splnené všetky podmienky, znamená skončenie povinnosti splácať dlhy po
skončení skúšobnej doby. Vzhľadom na uvedené navrhol zrušiť napadnutý rozsudok, žalobu zamietnuť
a priznať mu náhradu trov konania.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že aj po tom, čo súd po trojročnom skúšobnom
období rozhodne o oddlžení, nestanú sa nevymáhateľnými všetky pohľadávky, keďže mnohí veritelia si
zákon vykladajú tak, že pohľadávky, ktoré do konkurzu neprihlásili, si po jeho ukončení môžu vymáhať
znovu. Vzhľadom na uvedené navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 1.7.2016, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas
podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a zistil,
že odvolanie žalovaného je opodstatnené.

6.Súdprvejinštanciezaložilsvojerozhodnutievovyhovujúcomvýrokulennakonštatovaní,ževzhľadom
na to, že žalovaný nesplácal riadne a včas pôžičku poskytnutú na základe zmluvy o účelovej pôžičke
je povinný uhradiť žalobcovi sumu poskytnutú jeho právnym predchodcom avšak bez akýchkoľvek
úrokov a poplatkov, a to s ohľadom na absenciu náležitostí vyplývajúcich zo zákona č. 258/2001 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch.

7. Žalovaný v podanom odvolaní nespochybňuje základ nároku, avšak namieta, že súd prvej inštancie
pri svojom rozhodovaní neprihliadol na jeho obranu spočívajúcu v tvrdení, že na žalovaného bol ešte
pred podaním žaloby vyhlásený malý konkurz, ktorý bol v priebehu súdneho konania zrušený a následne

dňa 4.3.2015 bolo konkurzným súdom povolené oddlženie žalovaného. Mal za to, že vzhľadom na to,
že súd prvej inštancie sa s týmito právne relevantnými skutočnosťami v odôvodnení rozhodnutia vôbec
nevysporiadal,vecajnesprávneprávneposúdil.Suvedenýminámietkamižalovanéhosanemáodvolací
súd dôvod nestotožniť.

8. Súd prvej inštancie mal v konaní preukázané, že žalobca podal žalobu o zaplatenie sumy 4 904,82
eur s príslušenstvom dňa 20.5.2013, t.j. v čase, keď podľa tvrdenia žalovaného bol na neho uznesením
Okresného súdu Prešov zo dňa 28.3.2011, č.k. 3K 4/2011-50 vyhlásený malý konkurz. Uznesením č.k.
3K 4/2011-121 zo dňa 17.9.2013 bol konkurz na žalovaného po splnení konečného rozvrhu výťažkuzrušený. Následne dňa 4.3.2015 povolil Okresný súd Prešov uznesením č.k. 1NcKR 5/2013 oddlženie
žalovaného. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že pohľadávka pôvodného veriteľa Consumer Finance
Holding, a.s. vo výške 5 939,52 eur bola pojatá do zoznamu pohľadávok a v konkurze včas prihlásená.

9. S ohľadom na tieto skutočnosti, ako aj vyjadrenie žalobcu zo dňa 13.2.2015 bolo v konaní
prinajmenšom sporné to, čo namieta žalovaný, a teda, že v čase povoleného oddlženia nebolo možné
konať o pohľadávke prihlásenej do konkurzu.

10. Napriek tomu, že žalovaný v priebehu konania poukazoval na uvedené okolnosti, súd prvej inštancie
vo vzťahu k týmto právne relevantným námietkam nezaujal žiadny postoj.

11.To,žeprávonariadneodôvodneniesúdnehorozhodnutiapatrímedzizákladnézásadyspravodlivého
súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva.
Judikatúratohtosúdutedanevyžaduje,abynakaždýargumentstrany,ajnataký,ktorýjeprerozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre
rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára
1998).

12. Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) tiež vyslovil, že „súčasťou
obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods.1 ústavy (čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“

13. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,

argumentmianávrhminavykonaniedôkazovstránsvýhradou,žemajúvýznamprerozhodnutie(Kraska
c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30).

14. Keďže v rozhodnutí súdu prvej inštancie absentuje riadne a náležité vyporiadanie sa s argumentami
a skutočnosťami, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie, bolo nutné uzavrieť, že súd prvej

inštancie svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. So zreteľom
na to, že tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, zrušil odvolací súd podľa
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ktorý
odvolaním napadnutý nebol, a v rozsahu zrušenia vrátil vec v súlade s § 391 ods. 1 CSP súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie.

15. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie postupovať vo vyššie naznačených intenciách,
teda posúdiť odôvodnenosť nároku žalobcu s ohľadom na ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii týkajúce sa oddlženia žalovaného. Následne bude jeho úlohou vo veci zákonne

rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť tak, aby bol jeho právny záver presvedčivý a spôsobilý podať
odpoveď na relevantné otázky.

16. V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacieho
konania (§ 396 CSP).

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).