Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 26, 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/32/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316202286
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8316202286.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851
02 Bratislava, proti žalovanému: E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX U., o zaplatenie
sumy 297,77 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 43,73 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 164,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 52,67 eur od 18.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 90,67 eur od 18.04.2013 do zaplatenia,

s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % zo sumy 20,90 eur od 19.05.2013 do zaplatenia a to všetko do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu súd vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalobcovi p r i z n á v anáhradu trov konania v rozsahu 10 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 10.03.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 297,77 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %

ročne zo sumy 28,76 eur od 19.02.2013 do zaplatenia, zo sumy 57,66 eur od 18.03.2013 do zaplatenia,
zo sumy 95,66 eur od 18.04.2013, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % zo sumy 45,69 eur od
19.05.2013 do zaplatenia, zo sumy 70,- eur od 19.06.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, ako postupca na
strane jednej (ďalej len „právny predchodca žalobcu") a žalobca ako postupník na strane druhej, uzavreli
zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 20.11.2014, na základe ktorej bola pohľadávka voči žalovanému

postúpená na žalobcu. Postupca uzatvoril dňa 07.03.2012 so žalovaným Zmluvu č. XXXXXXXXXX
(ďalej len „zmluva"). Predmetom zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle Zákona
o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení. Na základe zmluvy postupca poskytol
žalovanému telekomunikačné služby, špecifikované v Zmluve za podmienok stanovených v Zmluve a
vo Všeobecných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté služby cenu stanovenú v
Zmluve a v Cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v
súlade s platnými cenovými podmienkami postupcu. Postupca vystavil žalovanému vyúčtovacie faktúry,

pričom postúpil žalobcovi pohľadávku na faktúre č. 9747675366 vo výške 28,76 eur, na faktúre č.
3748652944 vo výške 57,66 eur, na faktúre č. 3749631854 vo výške 95,66 eur, na faktúre č. 3750601880
vo výške 45,69 eur, na faktúre č. 2751564082 vo výške 70,- eur. Táto pohľadávka celkovo vo výške297,77 eur nebola ku dňu podania žaloby zo strany žalovaného uhradená. Žalobca si preto z tejto dlžnej
sumy uplatňuje aj nárok na zákonný úrok z omeškania.

3. Žalobca písomne dňa 20.05.2016 zobral žalobu čiastočne späť a to v časti istiny vo výške 43,73 eur s
prísl. - faktúra č. 9747675366 vo výške 28,76 eur, faktúry č. 374852944, č. 3749631854, č. 3750601880
v časti zmluvnej pokuty za nedodržanie lehoty splatnosti vo výške 4,99 eur z každej uvedenej faktúry.

Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP"), žalobca môže

vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Nakoľko žalobca skôr než sa začalo pojednávanie zobral žalobu čiastočne späť čo do sumy 43,73

eur s príslušenstvo, súd nežiadal súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím a v zmysle uvedených
zákonných ustanovení konanie čo do sumy 43,73 eur s prísl. zastavil.

4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

5. Súd sa oboznámil so žalobou a jeho prílohami, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejnej
telefónnej služby, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXXXXX a dodatkom k tejto
zmluve, Cenovým výmerom č. 3625/2012, faktúrami č. 374852944, č. 3749631854, č. 3750601880 a č.
2751564082,Zmluvouopostúpenípohľadávokzodňa20.11.2014,pokusomozmierzodňa01.02.2016,
písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 10.08.2016 a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. a žalovaný uzavreli dňa 07.03.2012 Zmluvu o
poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXXXXX. Pôvodný veriteľ poskytol žalovanému ako užívateľovi
- fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM kartu. Predmetná zmluva bola uzavretá podľa § 43 a nasl.
zákona č. 610/2003 o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Súčasťou zmluvy

bol aj cenový výmer č. 3625/2012.

7. Pôvodný veriteľ vystavil žalovanému za poskytnuté služby faktúru č. 3748652944 vo výške 57,66 eur
splatnú dňa 17.03.2013 z ktorej si uplatňuje nárok na zaplatenie ceny služieb vo výške 52,67 eur, faktúru
č. 3749631854 vo výške 95,66 eur splatnú dňa 17.04.2013 z ktorej si uplatňuje nárok na zaplatenie ceny

služiebvovýške90,67eur,faktúruč.37050601880vovýške45,69eursplatnúdňa18.05.2013zktorejsi
uplatňuje nárok na zaplatenie ceny služieb vo výške 20,90 eur a na zaplatenie poplatku za obmedzenie
služby vo výške 19,80 eur, faktúru č. 2751564082 vo výške 70,- eur ktorou vyúčtoval zmluvnú pokutu.

8. V zmysle Cenník služieb pôvodného veriteľa č. 3625/2012 bod. 6, ak účastník využil benefity podľa

tohto cenového výmeru, je povinný nepretržite využívať verejné telefónne služby počas dohodnutej doby
viazanosti, v tejto súvislosti sa zaväzuje najmä neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k
ukončeniu zmluvy pred uplynutím dohodnutej doby viazanosti a zároveň nedopustiť sa takého konania,
na základe ktorého by vzniklo právo podniku ukončiť zmluvu pred uplynutím dohodnutej doby viazanosti.
Ak účastník poruší záväzok nepretržite využívať verejnú telefónnu službu a to z dôvodov uvedených v

tomto bode, je podnik oprávnený vyúčtovať účastníkovi zmluvnú pokutu ak je zmluva pri 24- mesačnej
viazanosti vo výške 70,- eur.

9. Slovak Telekom, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 20.11.2014 zmluvu o
postúpení pohľadávok, pričom z príloh k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že na žalobcu bola

postúpená aj pohľadávka žalovaného z predložených faktúr.

Pohľadávka voči žalovanému bola na žalobcu postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 20.11.2014, čím je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.10.Žalobcapokusomozmierzodňa01.02.2016žalovanéhovyzvalnazaplateniedlžnejsumyvcelkovej
výške 463,14 eur a to najneskôr do dňa 04.02.2016.

11. V písomnom vyjadrení zo dňa 10.08.2016 žalobca uviedol, že medzi pôvodným veriteľom a
žalovaným bola uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb jej predmetom bol program
služieb Doma Maxi. Súčasťou zmluvy bol prísl. Cenový výmer. V zmysle bodu 6. Cenového výmeru
č. 3625/2012, nakoľko žalovaný porušil svoj záväzok viazanosti, bol voči nemu uplatnený nárok na

zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 70,- eur.

12. Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese uviedol, že zotrváva na žalobe tak ako sa nachádza na
čl. 1 spisu v celom rozsahu v spojení so čiastočným späťvzatím, čo do sumy 43,73 eur s príslušenstvom,
ktoré čiastočne späťvzatie bolo súdu doručené s tým, že vo veci uviedol, že má za to, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným bola platne uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb.

Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu žalovanému riadne a včas poskytoval služby. Na
druhej strane žalovaný za tieto služby žalobcovi cenu neuhradil. Vzhľadom na uvedené táto cena bola
aj žalovanému vyúčtovaná faktúrami, ktoré boli v spise predložené, ktoré faktúry žalovaný neuhradil.
Okrem ceny služieb v tomto konaní si žalobca uplatňuje aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, a to
vo výške 70,- eur, a to v zmysle predloženého cenového výmeru, z ktorého jednoznačne vyplýva tento

nárok žalobcu. Zmluvnú pokutu si voči žalovanému uplatňuje titulom tým, že zo strany žalovaného došlo
k porušeniu zmluvných podmienok, a to konkrétne doby viazanosti, na ktorú bola uzatvorená jednak
zmluva jednak dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb a vzhľadom na uvedené tento nárok je
podľa jeho názoru preukázaný a dôvodný. Pokiaľ sa jedná o náhradu trov konania uviedol, že v prípade
úspechu si uplatňuje náhradu trov konania.

13. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník"),
záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného
obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonník, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

14. Podľa § 43 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v účinnom

kudňuuzavretiazmluvyopripojeníadodatku(ďalejlen„zákon"),zmluvouopripojenísapodnikzaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť
súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o
pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve
o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu

možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Ako vyplýva z ustanovenia § 42 ods. 4 písm. b) zákona, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

V zmysle § 43 ods. 5 písm. b) zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil
cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 10, Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti

súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou

prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje

zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

16. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy

uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

17. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je topre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas

celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári

2013.

18. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi pôvodným veriteľom a
žalovaným bola dňa 07.03.2012 uzatvorená podľa ust. § 43 a nasl. Zákona o elektronických
komunikáciách, zmluva o pripojení s tým, že časť jej obsahu bola určená odkazom na všeobecné
podmienky, cenník pôvodného veriteľa a že právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému vyššie

uvedené faktúry.

19. Predmetnú zmluvu je potrebné považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral právny predchodca žalobcu
ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný vopred bez možnosti žalovanej

privodiť akúkoľvek zmenu.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade

s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa (zákona NR SR č. 250/2007 Z. z.), ktorý v § 3 ods. 3 ustanovuje, že každý
spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Tento
výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou

20. Na základe vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že žalovaný neuhradil faktúry
za služby, ktoré mu právny predchodca žalobcu poskytol v celkovej výške 164,24 eur. Povinnosti
právneho predchodcu žalobcu poskytovať žalovanému telek. služby zodpovedá povinnosť žalovaného
riadne a včas zaplatiť úhradu za poskytnuté služby. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
20.11.2014 pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, na žalobcu

a tým je daná jeho aktívna legitimácia.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a výsledky vykonaného dokazovanie súd potom dospel
k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny poskytnutých služieb vo výške 164,24 eur je dôvodný a
preto žalobe v tejto časti vyhovel.

Žalovaného súd zaviazal aj k zaplateniu zákonných úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 52,67 eur od 18.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 90,67 eur od 18.04.2013 do zaplatenia, s
úrokom z omeškania vo výške 8,50 % zo sumy 20,90 eur od 19.05.2013 do zaplatenia, t.j. odo dňa
nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti faktúr, ktorými bola cela poskytnutých služieb vyúčtovaná.

Ku dňom omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,75 % p.a. a
0,50 %, úrok z omeškania tak v súlade s § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust.
§ 3 ods. 1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase omeškania, predstavuje
výšku 8,75 % ročne a 8,50 % ročne22. Faktúrou č. 3750601880 pôvodný veriteľ okrem nároku na cenu poskytnutých služieb vyúčtoval aj
nárok na zaplatenie poplatku za obmedzenie služby vo výške 19,80 eur, ktorý bol pôvodným veriteľom

voči žalovanému uplatnené v zmysle cenníka pôvodného veriteľa.

V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je
povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu
súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní

je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených
skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné
bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej
skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho,
kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho
tvrdenie dokázané).

Vyššie uvedený poplatok bol uplatnený voči žalovanému v zmysle cenníka služieb, ktorý podľa zmluvy
bol neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Súd mal za to, že takéto dojednanie ohľadne poplatkov z dôvodu
neplatenia zo strany účastníka - žalovaného, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako to predpokladá ust. § 53 ods. 1

Občianskeho zákonníka, najmä ak vezmeme do úvahy, že Cenník ako súčasť zmluvy ako aj samotná
zmluva boli vyhotovené pôvodným veriteľom - dodávateľom, poskytovateľom služieb, bez možnosti
žalovaného privodiť ich zmenu, ktorý tým, že podpísal zmluvu, keďže mal záujem o poskytovanú službu,
musel prijať aj ostatné podmienky zmluvného vzťahu určené dodávateľom vrátane určenia poplatkov
za jednotlivé služby, ale aj poplatky sankčného charakteru. Takéto dojednanie poplatkov zároveň nie je

možné považovať ani za individuálne dohodnuté a preto súd žalobu v časti vyššie uplatnených poplatkov
s prísl. považoval za nedôvodnú a v tejto časti ju zamietol.

23. Ďalším žalobcom uplatneným nárokom je nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 70,- eur.

Zmluvné strany si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu. Strana,
ktorá zmluvnú pokutu požaduje, však musí v právnom úkone, ktorým túto zmluvnú pokutu žiada, uviesť
určite a zrozumiteľne za ktoré konkrétne porušenie zmluvných povinností si zmluvnú pokutu uplatňuje.
V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj
rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale

lensúčasťousamotnejspotrebiteľskejzmluvy,tedalistiny,naktorejspotrebiteľpripájasvojpodpis.(nález
Ústavného súdu Českej republiky z 11. novembra 2013, sp. zn. I.ÚS 3512/2011).

V danom prípade žalobca nepreukázal, že by dojednanie o zmluvnej pokute, ktorú si uplatňuje
na základe vyššie uvedenej faktúry, bolo súčasťou listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis.

Vymedzenie v cenovom výmere, cenníku, obchodných podmienkach, prípadne na iných listinách, ktoré
žalovaný nepodpísal, súd nemôže považovať za platné písomné dojednanie zmluvnej pokuty, ako
to vyžaduje § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd preto nárok žalobcu v tejto časti spolu s
príslušenstvom ako nedôvodný zamietol.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 297,77 eur s príslušenstvom. Žalobca počas
konania zobral žalobu čo do sumy 43,73 eur s príslušenstvom späť a z procesného hľadiska v tejto časti
zavinil zastavenie konania. Následne súd žalobe čo do sumy 164,24 eur s príslušenstvom vyhovel ažalobu vo zvyšnej časti zamietol. Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 55 % a úspech žalovaného
predstavuje 45 %.

Vzhľadom na pomer úspechu v konaní preto súd v zmysle uvedených zákonných ustanovení priznal
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 10 %. O výške trov konania súd rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.