Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 20, 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/264/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815207077
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815207077.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdVranovnadTopľousudcomJUDr.JánomKozenkomvprávnejvecižalobcu:WMConsulting

& Communication, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 34 127 798, zast. JUDr.
Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom Sad A.Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598, proti
žalovanému: E. Y., P.. XX.XX.XXXX, Y. XXX XX L. XXX, o zaplatenie sumy 3.742,80 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.165,42 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8 % ročne zo sumy 28,31 od 21. 07. 2012 do zaplatenia, zo sumy 28,31 eur od 21. 08. 2012
do zaplatenia, zo sumy 28,31 od 21. 09. 2012 do zaplatenia, zo sumy 28,31 eur od 21. 10. 2012 do
zaplatenia, zo sumy 28,31 od 21. 11. 2012 do zaplatenia, zo sumy 28,31 od 21. 12. 2012 do zaplatenia,

zo sumy 28,10 od 21. 01. 2013 do zaplatenia, zo sumy 28,31 od 21. 02. 2013 do zaplatenia, zo sumy
28,31 od 21. 03. 2013 do zaplatenia, zo sumy 28,31 od 21. 04. 2013 do zaplatenia, zo sumy 28,31 od
21. 05. 2013 do zaplatenia, zo sumy 28,31 od 21. 06. 2013 do zaplatenia, zo sumy 28,31 od 21. 07.
2013 do zaplatenia, zo sumy 28,31 od 21. 08. 2013 do zaplatenia, zo sumy 769,08 od 03. 09. 2013 do
zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 37,72 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 13.7.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 3.742,80 eur spolu s úrokom z úveru vo výške 17,30 % ročne zo sumy 2.163,18 eur od 26.9.2014
dozaplatenia,úrokomzomeškaniavovýške8%ročnezosumy2.163,18eurod26.9.2014dozaplatenia
a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe zmluvy o splátkovom úvere č.
0562696724 zo dňa 18.06.2009 (ďalej aj ako „Zmluva o úvere“) poskytol právny predchodca žalobcu
H. H., N..H.., M.: XX XXX XXX, H. H.Í. X. XX, XXX XX Y. (ďalej ako „H. H., N..H..“) žalovanému úver

vo výške 1.432,00 eur s dohodnutou pevnou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 17,30%. Podpísaním
Zmluvy o úvere sa žalovaný v zmysle článku I. bod 1. Zmluvy o úvere zaviazal poskytnutý úver
splatiť, platiť úroky a poplatky, a to všetko v 108-ich pravidelných mesačných splátkach po 28,31
eur mesačne, splatných k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Prvá splátka úveru bola splatná dňa
20.07.2009aposlednásplátkamalabyťsplatnákudňu20.06.2018.Ročnápercentuálnamieranákladov
je dohodnutá vo výške 21,67 %. Priemerná hodnota RPMN 25,27 %. Výzvou zo dňa 30.07.2013
H. H., N..H.. písomne vyzvala žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy do 15 dní od doručenia danej

výzvy. Žalovaný však na túto výzvu nereagoval. Nakoľko žalovaný porušil povinnosti, vyplývajúce
zo Zmluvy o úvere, H. H., pristúpila v zmysle bodu 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti poskytnutého úveru, a to ku dňu 02.09.2013, v dôsledku čoho
sa celá pohľadávka H. H., N..H.. voči žalovanému stala splatnou. Súčasne došlo dňa 31.05.2013k ukončeniu mandátnej správy vyššie uvedenej pohľadávky zo Zmluvy o úvere, ktorú vykonávala
spoločnosť INVEST-KAPITÁL, a.s., Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava. Dňa 25.09.2014 bola pohľadávka
H. H., N..H.. voči žalovanému Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE postúpená na žalobcu.

Oznámením zo dňa 07.10.2014 upovedomila H. H., N..H.. žalovaného o postúpení pohľadávky. Výzvou
na zaplatenie pohľadávky zo dňa 24.03.2015 bol žalovaný vyzvaný právnym zástupcom žalobcu na
zaplatenie dlžnej sumy. Na túto výzvu však žalovaný vôbec nereagoval. Vzhľadom k nezaplateniu
dlžnej sumy žalovaným, žalobca pristúpil k jej vymáhaniu súdnou cestou. Žalovaný si svoje povinnosti,
vyplývajúce zo Zmluvy o úvere, neplnil riadne, v dôsledku čoho ku dňu 25.09.2014, t.j. ku dňu postúpenia

pohľadávky, dosiahla výška splatného dlhu žalovaného celkom sumu 3.742,80 eur. Uvedená suma
pozostávala z istiny vo výške 2.163,18 eur, príslušenstva vo výške 1.579,62 eur. Týmto návrhom na
vydanie platobného rozkazu sa žalobca domáha zaplatenia dlžnej sumy ku dňu 25.09.2014 vo výške
3.742,80 eur, ďalšieho príslušenstva pohľadávky od 26.09.2014, a to úrokov, úrokov z omeškania a trov
konania. Príslušenstvo uplatnené návrhom na vydanie platobného rozkazu predstavujú zmluvný 17,30
% ročný úrok z poskytnutého úveru, určený podľa článku I. bod 1 Zmluvy o úvere, pričom podľa bodu

7.4.2. Všeobecných obchodných podmienok sa úver úročí denne odo dňa poskytnutia úveru (vrátane)
do dňa predchádzajúceho dňu splatenia úveru (vrátane), zákonný 8 % ročný úrok z omeškania.

2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu nevyjadril.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a to Zmluvou o splátkovom
úvere zo dňa 18.6.2009, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 7.10.2014, Výzvou zo dňa
30.7.2013, Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 3.9.2013, Výzvou na zaplatenie
pohľadávky zo dňa 24.3.2015, Všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými od 15.1.2009. Ďalej
súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 28.12.2015, spolu s prílohou -

prehľadom započítania úhrad, Obchodnými podmienkami H. H., N..H.. pre poskytovanie Úverov a
Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom, písomným podaním žalobcu zo dňa
24.5.2016 s prílohou - prehľadom transakcií a úhrad na účte žalovaného, prednesom právneho zástupcu
žalobcu a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

4. Postupca H. H., N..H.. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 18.6.2009 Zmluvu o splátkovom
úvere č. 0562696724. Podľa článku. I. zmluvy, predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru
bankou dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Výška úveru bola 1432,-
eur, úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 17,30 % ročne, splatnosť úveru bola dohodnutá formou
mesačných splátok vo výške 28,31 eur splatných k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky bola dňa

20.7.2009, konečná splatnosť úveru dňa 20.6.2018.

5. Ako vyplýva z čl. II bodu 2. Záverečných ustanovení zmluvy Dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil
so súčasťami Úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, Úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené
Zverejnením, za ktorých sa Bankový produkt v zmysle Úverovej zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi

a zaväzuje sa ich dodržiavať. Pre účely Úverovej zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné
podmienky vydané Bankou s účinnosťou od 1.8.2002 a Úverovými podmienkami Obchodné podmienky
Banky pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom
účinné od 1.7.2007. Dlžník ďalej vyhlasuje, že bol Bankou informovaný o skutočnostiach podľa § 37
ods. 2 Zákona o bankách. Dlžník vyhlasuje tiež, že pred podpisom tejto zmluvy bol zo strany Banky

písomne informovaný o zmluvných podmienkach podľa § 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a ó zmene a doplnení niektorých zákonov, a
to prostredníctvom Formuláru pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere.
6. Podľa bodu 5. Záverečných ustanovení zmluvy Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné
právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení

Obchodného zákonníka.

7. V zmysle Článku 7., bod 7.2.4.Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len ,,VOP“), banka
poskytne splátkový úver, t. j. peňažné prostriedky do výšky určenej v zmluve o úvere a po splnení
podmienok uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v

prospechúčtuuvedenéhovzákladnýchpodmienkachzmluvyoúvere.Vrátenieposkytnutýchpeňažných
prostriedkov a úrokov sa uskutoční formou splátok klienta.8. Ako vyplýva z Článku 7., body 7.3.2., 7.3.3. VOP, pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny,
jej súčasti a príslušenstva spláca Klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných
podmienkach zmluvy o úvere. Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň

splatnosti splátky a banka má možnosť poukázanou sumou nakladať.

9. Podľa Článku 7, bod 7.4.2. VOP, úver sa úročí denne odo dňa poskytnutia úveru do dňa
predchádzajúceho dňu splatenia úveru. Klient je povinný zaplatiť banke úroky z úveru v posledný deň
každého úrokového obdobia, t. j. časového obdobia dohodnutého v zmluve o úvere resp. spôsobom

v nej dohodnutým, počas ktorého sú Bankou účtované úroky, na konci ktorého sú úroky splatné a po
ktorom môže nasledovať ďalšie úrokové obdobie.

10. V zmysle Článku 7., bod 7.6.1. VOP, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo
zmluvného dojednania zo strany Klienta alebo, ak je Klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny
alebo úrokov, ktoré tvoria viac ako 10 dní, banka je oprávnená a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru,

t. j. požiadať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere, a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy
o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, b) vypovedať zmluvu o úvere,
alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite bez výpovednej lehoty, dňom jej
doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky
vrátane jej príslušenstva.

11. Listom zo dňa 30.7.2013 právny predchodca žalobcu žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy
1250,74 eur v lehote 15 dní.

12. Právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 2.9.2013, pričom vyzval

žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 3076,03 eur do 15 dní.

13. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 7.10.2014 pôvodný veriteľ žalovanému oznámil
postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobcu.

14. Výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 24.3.2015 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy
4.012,69 eur do 10 dní od doručenia výzvy.

15. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 28.12.2015 uviedol, že žalovanému bola v zmysle Zmluvy o
úvere zo dňa 18.06.2009 poskytnutá suma 1.432,00 eur a v deň uzavretia uvedenej zmluvy žalovaný

sumu 1.432,00 eur aj čerpal. Žalovaný zaplatil splátky dlhu v celkovej výške iba 214,81 eur, pričom
po zosplatnení úveru žalovaný nerealizoval žiadnu úhradu dlhu. Žalovanému bola v zmysle Zmluvy o
úvere zo dňa 18.06.2009 poskytnutá suma 1.432,00 eur a v deň uzavretia uvedenej zmluvy žalovaný
sumu 1.432,00 eur aj čerpal. Žalovaný zaplatil splátky dlhu v celkovej výške iba 214,81 eur, pričom po
zosplatnení úveru žalovaný nerealizoval žiadnu úhradu dlhu. Prehľad úhrad, realizovaných žalovaným,

a spôsob ich započítania, je prílohou tohto vyjadrenia. Zmluvné strany sa v Zmluve o úvere dohodli
na tzv. zloženom úročení úveru - kapitalizácii úrokov a poplatkov. To znamená, že úroky a poplatky,
ktoré dlžník v dohodnutej lehote nezaplatil, sa dňom nasledujúcim po ich splatnosti, pripísali k istine
a stali sa jej súčasťou. Uvedeným spôsobom sa nesplatené úroky a poplatky pripočítavali k istine až
do zmeny bankového informačného systému dňa 14.10.2011. Od uvedeného dátumu sa príslušenstvo

pohľadávky, t.j. úroky a poplatky, vyčíslovalo samostatne. Podľa bodu 5.5.7.1. Úverových podmienok
účinných v čase uzavretia zmluvy, uzatvorením úverovej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že úroky,
náklady banky spojené s úverom a poplatky sa dňom ich splatnosti dohodnutým v úverovej zmluve alebo
sadzobníku pripíšu k istine úveru a stávajú sa jej súčasťou. Zložené úročenie prestavuje najčastejšiu
formu úročenia používanú bankovými inštitúciami v rámci Európskej únie. Podľa poslednej vety, bodu

19 Smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES zo dňa 23.04.2008, pokiaľ ide o úrokovú
sadzbu úveru, frekvenciu splátok a kapitalizáciu úrokov, veritelia by mali používať svoj bežný spôsob
výpočtu pre príslušný spotrebiteľský úver. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na vzor návrhu na
vydanie európskeho platobného rozkazu, ktorý akceptuje kapitalizáciu úrokov. Úhrady žalovaného v
zmysle ustanovenia § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka a bodu 5.2. Úverových podmienok, boli

započítavané primárne na splatné príslušenstvo pohľadávky. Pohľadávka žalobcu, vyčíslená ku dňu
25.09.2014, pozostáva z dlžnej istiny vo výške 2.163,18 eur (kapitalizovanej do 14.10.2011), dlžných
riadnych úrokov vo výške 1.242,49 eur, dlžných úrokov z omeškania vo výške 325,17 eur, dlžných
poplatkov vo výške 11,96 eur. Žalovaný sa v Zmluve o úvere, ako to vyplýva z článku I. bod 1., zaviazalprávnemu predchodcovi žalobcu poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady
spojené s úverom, v 108-ich mesačných splátkach po 28,31 eur mesačne, splatných vždy do 20. dňa
v mesiaci. Prvá splátka dlhu bola splatná dňa 20.07.2009. Konečná splatnosť úveru (posledná splátka)

bola účastníkmi zmluvy dohodnutá na 20.06.2018.

16. V písomnom podaní zo dňa 24.5.2016 žalobca doplnil, že istina v sume 2163,18 eur predstavuje
kapitalizovanú istinu z dôvodu, že medzi žalobcom a žalovaným bolo dohodnuté tzv. zložené úročenie
úveru - kapitalizácia úrokov a poplatkov podľa bodu 5.5.7.1. Obchodných podmienok H. H., N..H..,

pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom zo dňa
01.07.2001, v znení účinnom od 15.01.2009. Vzhľadom na zlú platobnú disciplínu žalovaného, ktorý
za celú dobu trvania zmluvného vzťahu uhradil na úverový účet iba sumu 214,81 eur, pričom poslednú
úhradu realizoval dňa 22.01.2013 vo výške 10 eur, právny predchodca žalobcu ku dňu 02.09,2013
pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti poskytnutého úveru, čim sa nezaplatená pohľadávka zo
Zmluvy o úvere stala splatnou v celom rozsahu. Úroky z omeškania vo výške 325,17 eur sú vyčíslené

ako súčet čiastkových úrokov z omeškania, počítaných zo splatnej istiny za ten-ktorý mesiac, v období
od 01.11.2010 až do dňa vyčíslenia pohľadávky žalobcom, t.j. do 25.09.2014. Poplatky vo výške 11,96
eur predstavujú poplatky za správu úveru vo výške 2,99 eur mesačne, vyčíslené za obdobie od mesiaca
február 2013 do 20.05.2013 účtované v súlade splatným Sadzobníkom poplatkov a náhrad H., N..H..

17.V§497Obchodnéhozákonníkasauvádza,žezmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

19. V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

21. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

22. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

23. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažnýchprostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.

26. V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

27. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

28. Ako vyplýva z § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku
2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a

bez poplatkov.

29. V zmysle § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať
úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.30. Ako vyplýva z ust. § 3 ods.1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase
omeškania,výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas
trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa
výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom
trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto

polroka.

31. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách

32. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na
ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

33. Ako vyplýva z § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

34.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

35.Vzmysle§111Občianskehozákonníka,zmenavosobeveriteľaalebodlžníkanemávplyvnaplynutie
premlčacej doby.

36. Ako vyplýva z § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj

bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

37. Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

38. Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

39. V zmysle ust. § 3 ods.1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase

omeškania,výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas
trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa
výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom

trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto
polroka.

40. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

41. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa

ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

42. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej

únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

43. V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na

základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú

štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

44. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial
SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades

a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: „Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol

použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

45.Vdanejprávnejvecimalsúdnazákladevykonanéhodokazovaniazapreukázané,žemedziprávnym
predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere. Dňa 25.9.2014 došlo k postúpeniu
pohľadávkyvočižalovanémuzprávnehopredchodcužalobcunažalobcunazákladezmluvyopostúpení
pohľadávok č. 1352/2014/CE, čo je zrejmé, z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 7.10.2014.

46. V danom prípade bola medzi stranami sporu uzavretá úverová zmluva, ktorá je absolútnym
obchodom a takýto vzťah sa spravuje treťou časťou Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu
účastníkov úverovej zmluvy. V predmetnej veci však ide o spotrebiteľský úver, ktorý je regulovaný
osobitnou právnou úpravou (zákon o spotrebiteľských úveroch). Za spotrebiteľský úver sa považujeakákoľvek odložená platba a samozrejme napriek absolútnemu obchodu sa úver popri inštitúte
pôžičky nedal nezahrnúť medzi právne vzťahy označené ako spotrebiteľské úvery. Ide však o vzťah
medzi obchodníkom a spotrebiteľom, pričom spotrebiteľ úver prijíma na spotrebu. Teda ide o typicky

občianskoprávny vzťah. Spotrebiteľský úver je jeden z najfrekventovanejších občianskoprávnych
vzťahov.

47. V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých
inštitútov (premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych

právach a nie podnikateľské právo.

48. Podľa vyššie cit. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa., pričom spotrebiteľ
sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie.

49. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

50. Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku bez ohľadu na skutočnosť, či spotrebiteľ vznesie námietku

premlčania.

51. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný nesplácal jednotlivé splátky úverovej zmluvy
riadne a včas, a keďže sa dostal do omeškania s platením, právny predchodca žalobcu listom zo
dňa 3.9.2013 vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru a žiadal žalovaného, aby dlžnú sumu uhradil

najneskôr do 2.9.2013.

52. Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a
nie štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje
za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú

súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54
Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo
funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi

podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

53. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských

zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú
vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho
ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré
typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.

54. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy,
a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

55. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy
inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo
(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oprotiobčianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.
Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej
strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek

zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.

56. Súd je toho názoru, že ust. bodu 5. Záverečných ustanovení zmluvy o splátkovom úvere zo dňa
18.6.2009 v rozpore s § 54 ods. 1 OZ zhoršuje postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, keďže výlučnou
aplikáciou Obchodného zákonníka sa prakticky vylučuje použitie ust. Občianskeho zákonníka. Paušálne

uprednostnenie Obchodného zákonníka by malo na spotrebiteľa nepriaznivé následky hraničiace až s
neprístupnosťou k občianskymprávam,ktoré priznávaObčianskyzákonník narozdielodObchodného
zákonníka.

57. V danej súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR: „Pokiaľ je však zmluvná
podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom

vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky
nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči
dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

58. Uvedené ustanovenie zmluvy (čl. II. bodu 5. Záverečných ustanovení) je tak možné považovať aj za

priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.

59. V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený v napr. v rozsudku Krajského súdu v Prešove
zo dňa 13.9.2012 sp.zn. 20Co/35/2011, rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.09.2013 sp.zn.
1Co/95/2013.

60. Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.01.2014 sp.zn. 19Co/98/2013 „...aj keď
je úverová zmluva absolútnym obchodom a je nutné na ňu aplikovať Obchodný zákonník, prednosť
majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti
spotrebiteľského práva, a teda že úprava Občianskeho zákonníka je pre nepodnikateľov výhodnejšia a

obchodnoprávnu úpravu nemožno považovať za výhodnejšiu ani z pohľadu možnosti splácania úveru
pri zachovaní zmluvy, keďže úprava zmluvnej klauzuly o odstúpení od zmluvy predpokladala zároveň
zosplatnenie úveru. Preto na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti právneho úkonu - odstúpenie od
zmluvy dopadá úprava občianskeho práva.“

61. Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a
nie štvorročnej podľa Obchodného zákonníka, súd poukazuje na výklad uvedný vyššie a zároveň na
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/105/2013 zo dňa 10.12.2013, podľa ktorého „..súd so
zreteľomnauvedenénevidídôvodnavylúčenieaplikáciepriaznivejšiehoustanovenieopremlčacejdobe
trojročnej podľa Občianskeho zákonníka oproti premlčacej dobe štvorročnej typickej podľa Obchodného

zákonníka, a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 OZ. Občiansky zákonník ako kódex občianskeho
súkromného práva úpravu premlčania má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia (porovnaj tiež uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.1.2011 sp. zn. 5 M Cdo 20/2009).“

62. Do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, je potrebné začiatok plynutia premlčacej doby stanoviť

v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach,
začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej
zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky. Nepremlčuje sa teda celú dlh naraz, ale každá jednotlivá splátka úveru má samostatnú trojročnú
premlčaciu dobu. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná na súde dňa 13.7.2015, jedná sa

o splátky splatné najneskôr 13.7.2012. Nepremlčanými splátkami tak sú splátky splatné tri roky spätne
od podania žaloby. Keďže v danom prípade bola splatnosť jednotlivých splátok dohodnutá k 20. dňu
v mesiaci, nepremlčanými splátkami sú tie, ktoré sú splatné odo dňa 20.7.2012. Jedná sa tak o 72
nepremlčaných splátok. Nárok žalobcu na 36 premlčaných splátok splatných pred 13.7.2012, súd ako
nedôvodný zamietol.

63. Nakoľko sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, súd sa ďalej pri svojom rozhodovaní v danom prípade
zaoberalvýškoudohodnutéhoúrokuzúverupriročnejúrokovejsadzbevovýške17,30%včasepodpisu
zmluvy.64. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté

úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

65. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že
pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov v období jún 2009 činil úrok 8,9% p.a. Z toho je

zrejmé, že dohodnutý úrok v danom prípade značne neprevyšuje mieru úrokov poskytovanú peňažnými
ústavmi v čase uzavretia zmluvy.

66. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom. Odplatu (cenu)
predstavujú spravidla úroky. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 Obchodného zákonníka).

67. Kauza úverového právneho vzťahu spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia
peňažných prostriedkov má dlžník (prijímateľ úveru) platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia
dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje (úverové obdobie); v takom prípade vzniká právo na úroky

až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov (porov. Štenglová/Plíva/Tomsa a kol., Obchodní
zákonník, komentář 9. vydání C.H.BECK str. 1153).

68. Úverové obdobie teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, medzi podstatné náležitosti
úveru nepatrí. Pokiaľ však si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné

prostriedky do dohodnutej doby (do splatnosti úveru) nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po
splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú
povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych veciach je jeho administratívny strop (limit).

69. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/1998, dohodnuté úroky,

t.j. zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od
splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.

70.TakýtozáverNajvyššiehosúduSRjelogickýajepotrebnésnímsúhlasiť,pretoževopačnomprípade
by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru,

ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi stranami sporu.

71. V danej právnej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru dňu 2.9.2013 a odo dňa 3.9.2013
už považuje za splatné všetky splátky úveru, zo strany žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej
konečnej splatnosti úveru a súd preto dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru zo

splátok splatných do dňa 2.9.2013, potom už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Obdobný
názor je vyslovený aj v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014 sp. zn. 5Co/223/2014,
Krajského súd v Prešove sp. zn. 3Co/85/2013 zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn.
4Co/83/2013 zo dňa 7.5.2014.

72. Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal žalobcovi nezaplatené úroky z úveru iba z 14
nepremlčaných splátok do zosplatnenia, teda žalobcovi priznal istinu a úrok z úveru spolu v sume 396,34
eur (14 splátok po 28,31 eur = 396,14 eur). Zároveň súd priznal žalobcovi nárok na 58 nepremlčaných
splátok istiny po 13,26 eur, ktorých splatnosť nastala predčasne na základe vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti žalobcom (výpočet splátky istiny: 1432 eur:108 splátok= 13,26 eur). Žalobcovi tak priznal istinu

v sume 769,08 eur a istinu spolu s úrokom z úveru v sume 396,34 eur a vo zvyšnej časti žalobu žalobcu
zamietol. Spolu žalobcovi priznal 1165,42 eur.

73. Napríklad z rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/370/2013 zo dňa 27.10.2014
vyplýva: „Podľa zákonom stanovenej úpravy splatnosti úrokov podľa obchodného ako aj občianskeho

práva (§ 658 ods.1 OZ podľa ktorého pri peňažnej pôžičke možno dojednať úroky) úroky sú splatné
najneskôr spolu s istinou. Veriteľ nie je oprávnený žiadať od žalovaného ako dlžníka zmluvné úroky
aj po splatnosti úverovej istiny. Z uvedenej zákonnej úpravy nevyplýva, že po vyhlásení celého úveru
za splatný sa ďalej úročí istina úveru do zaplatenia (do vrátenia peňažných prostriedkov prislúchajúúroky len v prípade vrátenia peňažných prostriedkov pred dobou splatnosti podľa § 503 ods. 3
Obchodného zákonníka). Uvedený záver vyplýva z podstaty zmluvného úroku, ktorý je odplatou za
užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti (veriteľ neposkytuje

finančné prostriedky po lehote splatnosti).“

74. V danej súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.9.2012, v ktorom sa uvádza: „Ústavný súd v tejto súvislosti nezistil
existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu

bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo
zmysel práva na súdnu ochranu. Krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom
okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z
dohodnutého úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo „zmluvný úrok vo výške 15,8 % ročne
od 26. 8. 2009 do zaplatenia“ patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu, a tiež výšku sumy (a štruktúru
žalovanej čiastky) prislúchajúcej, resp. priznanej sťažovateľke, rozšíril vecnú argumentáciu na podporu

správnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, opätovne poukazujúc na štandardnú
obchodnoprávnu judikatúru v tejto oblasti. Súčasne sa tým vyrovnal aj s námietkami sťažovateľky, ktoré
sú z veľkej časti totožné s tými, ktoré uplatnila aj na ústavnom súde. Tento výklad považuje ústavný súd
za ústavne akceptovateľný.“

75. Platby žalovaného v sume 214,81 eur boli zarátané na najskôr splatné splátky, pričom sa jednalo
o premlčanú časť dlhu ( 36 splátok po 28,31 eur, teda spolu 1019,16 eur), preto ostáva ešte uhradiť
nepremlčanú časť dlhu v sume vyššie uvedenej.

76. V súvislosti so započítavaním platieb žalovanej najskôr na istinu a až následne na príslušenstvo

pohľadávky súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 20. 09. 2011, sp. zn.
6Co 39/2011, podľa ktorého ak zmluva umožňuje ľubovôľu dodávateľa v tak závažnej otázke, akou
je rozhodovanie o účele platby, a teda svojvoľné rozhodovanie o výške nielen príslušenstva, ale v
konečnom dôsledku aj o výške samotnej istiny pohľadávky, nerešpektujúc pritom určenie účelu platby zo
strany spotrebiteľa, je zmluva v tejto časti hrubo nevyvážená. Ustanovenie zmluvy vedúce k opísanému

stavu je v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ nie je spotrebiteľom osobitne vyjednané, ale je v rámci
kontraktácie nadiktované v režime tzv. štandardnej typovej (adhéznej) zmluvy, ide vždy o neprijateľnú
zmluvnú podmienku.

77. Súd v danom prípade tiež nemohol akceptovať zložené úročenie pri spotrebiteľskom úvere, ako to

požaduje žalobca, nakoľko pri takomto úročení dochádza k duplicitnému úročeniu úrokov z omeškania
úrokmi z omeškania, ako aj vyčísľovaniu úrokov z úveru z úrokov z úveru.

78. V tejto súvislosti je možné porovnať rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 9Co/5/2013 zo
dňa 07.01.2014 v obdobnej veci, z ktorého súd cituje nasledovné: „V zmysle čl. II. bod. 3 zmluvy o

splátkovom úvere sa totiž zmluvné strany dohodli, že splatné úroky a splatné poplatky sa dňom ich
splatnosti, uvedenej v základných podmienkach zmluvy, pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou.
Žalobca tak zrejme po určitom čase pripisoval k istine (k sume poskytnutého úveru) splatný úrok, úrok z
omeškania a príslušné poplatky. Podľa odvolacieho súdu sa však žalobca môže domáhať dohodnutého
úroku vo výške 17,30% ročne len z poskytnutého úveru vo výške 1.078,80 eura a nie aj z poplatkov,

splatných úrokov ani z úrokov z omeškania. Ak však žalobca vyčíslený úrok, úrok z omeškania a
poplatky pripočíta k sume poskytnutého úveru a celú sumu nazve istinou a následne sa domáha
ďalších úrokov z úrokov, úrokov z úrokov z omeškania, úrokov z poplatkov a tiež úrokov z omeškania
z úrokov, úrokov z omeškania z úrokov z omeškania, úrokov z omeškania z poplatkov, takýto postup
vyčísľovania istiny v prípade spotrebiteľských zmlúv podľa názoru odvolacieho súdu nie je prípustný,

nie je v súlade s normami na ochranu spotrebiteľa, preto by bolo potrebné uvedenú zmluvnú podmienku
posúdiť v zmysle generálnej klauzuly ust. § 53 Občianskeho zákonníka, či takéto zmluvné dojednanie
obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve nie je v zmysle noriem na ochranu spotrebiteľa neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.“

79. Každé ustanovenie zmluvy alebo Obchodných podmienok ( v danom prípade bod 5.5.7.1.
Obchodných podmienok H. H., N..H.., pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym
klientom a MIKRO podnikateľom zo dna 01.07.2001, v znení účinnom od 15.01.2009), podľa ktorého
splatné úroky a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou, súdaj v súlade s vyššie citovaným rozhodnutím považuje za neprijateľné a neplatné pre rozpor s dobrými
mravmi, preto absolútne neplatné s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka a s poukazom na
citované uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/2011-19.

80. Pokiaľ ide o poplatky za správu úveru spolu v sume 11,96 eur, súd v tejto súvislosti považuje za
potrebné uviesť nasledovné:

81. V zmysle § 37 ods. 21 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov

( ďalej len „Zákon o bankách“ ) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje
požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu
alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo
vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného
zákonníka,osobitnéhozákonaaleboosobitnúslužbu,ktorániejepodmienkouúverovéhovzťahuaktorej
podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

82. Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov
alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom
je vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. júni
2013 ( § 122s ods. 4 Zákona o bankách ).

83.ZvyššiecitovanejúpravyobsiahnutejvZákoneobankáchvyplýva,žeúčinnosťounovelyč.132/2013
od 10.6. 2013 priamo zákon zakazuje bankám požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu
nákladov alebo inú odplatu za správu úverových účtov. Možno konštatovať, že predmetná novelizácia
bola akýmsi vyvrcholením v podobe zákonnej úpravy zákazu žiadania poplatkov za správu úverových

účtov ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité
iba pre finančné inštitúcie.

84. V danej právnej veci sa jedná o poplatky, ktorý sa stali splatnými pred uvedenou novelou zákona
o bankách. Súd však predmetné dojednania o poplatku za správu úveru podrobil súdnej kontrole v

zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a predmetné dojednanie súd vyhodnotil ako neprijateľnú
podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.Jenesporné,žežalovanýakoklientadlžníkzúverovéhovzťahubolpovinnýplatiťžalobcovi
ako veriteľovi poplatok za správu úveru v zmysle čl. I zmluvy o splátkovom úvere. Teda laicky povedané
a rovnako asi aj chápané priemerným spotrebiteľom, žalovaný bol povinný platiť žalobcovi ako veriteľovi

za to, že tento pre svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi správu úverového účtu, teda sledoval prijatie
splátok,prípadnéomeškaniaaleboinépohybynaúčte.Súdmázato,žekeďžalobcaakoveriteľposkytol
žalovanému ako dlžníkovi úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať,
no je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášal žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý za poskytnutie
úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky zaplatil žalobcovi ako veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru,

preto na žalovaného nemožno prenášať úhradu takýchto nákladov.

85. Súd aj v tejto súvislosti poukazuje na už vyššie citované uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011,
IV.ÚS 55/2011-19.

86. S ohľadom na vyššie uvedené súd vyhodnotil dojednanie o povinnosti zaplatiť poplatky za správu
úveru spolu v sume 11,96 eur ako neplatné pre rozpor s dobrými mravmi, preto absolútne neplatné s
poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka.

87. Súd v časti uplatneného nároku na istinu a úrok z úveru súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná

iba čo do sumy 1165,42 eur, preto v tejto časti žalobe vyhovel. Súd pre úplnosť opätovne poukazuje,
že žalobcovi vznikol nárok na úrok z úveru iba do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti a preto nebolo
možné vyhovieť ani jeho návrhu na priznanie úrokov z úveru po tomto dátume. Vo zvyšnej časti preto
súd nárok žalobcu na úrok z úveru zamietol. Ako bolo vyššie uvedené, súd zamietol žalobu aj v časti
premlčaného nároku žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd zaviazal žalovaného na

zaplatenie sumy 1165,42 eur (splátky istiny a úroku z úveru do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v sume
396,34 eur a zvyšná časť zosplatnenej istiny v sume 769,08) a žalobu čo do zvyšku ako nedôvodnú
zamietol.88. Zároveň súd priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania z jednotlivých nepremlčaných splátok do
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, nakoľko tomuto dňom nasledujúcim po dni splatnosti nepremlčaných
splátok takýto nárok preukázateľne vznikol. Podľa zistenia súdu výška úroku z omeškania v období od

21.7.2012 do 3.9.2013 bola od 9 % ročne do 8,50% ročne( 8 % + 1,00% resp. 0,75 % resp. 0,50% -
úroková sadzba ECB v dňoch nasledujúcich po splatnosti jednotlivých splátok). Žalobca však požadoval
úrok z omeškania vo výške 8% ročne, pričom tento nárok neprevyšoval zákonné úroky z omeškania.
Zároveň žalobcovi priznal úrok z omeškania zo sumy zosplatnenej istiny úveru odo dňa 3.9.2013 (deň
nasledujúci po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru).

89. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

90. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

91. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

92. Z pôvodne uplatnenej sumy 3742,80 eur s príslušenstvom žalobcovi bolo priznaných 1165,42
eur spolu s príslušenstvom. Žalobcov úspech tak predstavoval 31,14 % a neúspech 68,86 %.
Úspešnejšiemu žalovanému tak po odrátaní neúspechu žalovaného od jeho úspechu vznikol nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 37,72 % (68,86 -31,14 =37,72%), pričom uvedenú náhradu trov proti
žalobcovi mu súd aj priznal. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.