Rozhodnutie ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, September 28, 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2T/7/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615010023
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kráľová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7615010023.6

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňou JUDr. Monikou Kráľovou na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 28. septembra 2016 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

O. J., nar. XX.X.XXXX v N., okres N., trvale bytom N., G. XXXX/X, T. N. R.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

ako konateľ obchodnej spoločnosti Hotelové Apartmány, s. r. o., Biele Vody 252, Mlynky a osoba

zodpovedná za nakladanie s jej finančnými prostriedkami nezaplatil Daňovému úradu Košice, pobočka
Spišská Nová Ves, Školská 24 splatnú daň z pridanej hodnoty s priznanou daňovou povinnosťou
- za mesiac september 2011 vo výške 1.502,96 € s lehotou splatnosti do 25.10.2011,
- za mesiac október 2011 vo výške 312,40 € s lehotou splatnosti do 25.11.2011,
- za mesiac november 2011 vo výške 177,55 € s lehotou splatnosti do 27.12.2011,

- za mesiac január 2012 vo výške 545,99 € s lehotou splatnosti do 27.2.2012,
- za mesiac máj 2012 vo výške 1.003,66 € s lehotou splatnosti do 25.6.2012,
- za mesiac jún 2012 vo výške 45,87 € s lehotou splatnosti do 25.7.2012,
spolu 3.588,43 €, napriek tomu, že disponoval dostatočnými finančnými prostriedkami na jej zaplatenie,

t e d a

vo väčšom rozsahu nezaplatil splatnú daň,

č í m s p á ch a l

prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zákona a

z a t o m u u k l a d á

Podľa § 278 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť)
mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu mu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr.
zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podal na tunajší súd obžalobu na O. J. pre skutok
popísaný vo výroku tohto rozsudku, ktorý právne kvalifikoval ako prečin nezaplatenia dane a poistného

podľa § 278 ods. 1 Tr. zákona.

Obžalovaný O. J. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku vyhlásil, že je
nevinný. Zhodne ako v prípravnom konaní uviedol, že z listinných dôkazov vyplynulo, že nemal peniaze
na úhradu daňovej povinnosti a peniaze, o ktorých si orgány činné v trestnom konaní myslia, že mal k
dispozícii, neboli peniaze spoločnosti, ale boli to peniaze, ktoré do spoločnosti požičiaval on za účelom

zabezpečenia chodu prevádzky spoločnosti. Taktiež z účtovných dokladov vyplynulo, že od začiatku
obdobia, za ktoré je obvinený, boli evidované záväzky voči spoločníkom vo výške približne 88.000,-
€, záväzky voči odberateľom približne 64.000,-€, úvery a lízingy spolu vo výške 283.000,-€ a taktiež
strata z roku 2010 okolo 3.000,-€ a v roku 2011 strata bola 22.000,-€. Spoločnosť mala dve autá na
leasing financované bankou, ktoré boli odobrané z dôvodu, že nebola schopná platiť splátky. V súvislosti

s nedostatkom finančných prostriedkov a stratou spoločnosti je v konkurznom konaní. Peniaze, ktoré
požičal do spoločnosti nikdy neboli majetkom spoločnosti. Pôžičky do spoločnosti boli použité na úhradu
prevádzkových potrieb, čo boli bežné nákupy tovarov. Účtovníctvo spoločnosti neviedol na dennej báze,
v dôsledku čoho na pokladni vznikali mínusy a odchýlky od reality. Všetky banky, ktoré viedli účty,
boli od septembra 2011 oboznámené so začatím exekúcie a nemohol s finančnými prostriedkami na

účtoch disponovať. V deň daňovej povinnosti za obdobia, za ktoré je obvinený spoločnosť nemala žiadne
disponibilné finančné prostriedky. V dňoch splatnosti dane v žalovaných obdobiach vychádzal zo stavu,
ktorý bol evidovaný v pokladničnej ku koncu dňa, preto napríklad v deň 25.10.2011 disponoval sumou
79,51 €, dňa 25.11.2011 disponoval sumou 47,-€, dňa 27.12.2011 mal k dispozícii 19,25 € a ani v ďalších
dňoch s daňovou povinnosťou nedisponoval sumou dostatočnou na jej úhradu.

Údaje v pokladničnej knihe vyhotovoval sám. Realita bola taká, že spoločnosť nezvládla podnikateľskú
činnosť. Na otázku, či vklady spoločníka reálne vykonal uviedol, že sa nevie vyjadriť išlo o účtovné
operácie pre potreby účtovníctva v tej súvislosti, aby na pokladni nefiguroval mínus (finančných
prostriedkov). V daný deň napr. kúpil tovar do reštaurácie za 200,-€ a keby to nezaúčtoval voči pôžičke,
tak na pokladni a v pokladničnej knihe by bolo -200,-€, čo bolo nereálne. Vklady boli reálne, ale nemusia

sedieť časovo. K vkladom spoločníka teda mohlo ale aj nemuselo dôjsť v deň, ktorý je uvedený v
pokladničnej knihe. Pokladničná kniha sa robila s odstupom času. Daňové priznania podal a boli podľa
neho správne.

Svedkyňa Mgr. Ž. B. - pracovníčka Daňového úradu v Spišskej Novej Vsi na hlavnom pojednávaní

zhodne ako v prípravnom konaní uviedla, že pracuje ako správca dane na daňovom úrade a spravovala
aj daňový subjekt Hotelové apartmány s.r.o., ktorý podal riadne a včas daňové priznania, na základe
ktorých mal povinnosť zaplatiť daňovú povinnosť v určitej výške a túto nezaplatil. V uvedených prípadoch
postupujú tak, že posielajú daňovému subjektu výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku, ktorý je
povinný zaplatiť do 15 dní od prevzatia výzvy. Ak k tomu nedôjde, postupujú to na exekučné konanie. K

výsledku exekučného konania sa však vyjadriť nevie. Spolupráca s daňovým subjektom nebola žiadna,
pretože zásielky do vlastných rúk subjekt prevzal, ale nesnažil sa riešiť problémy alebo neprevzal. Má
vedomosť o priebehu konkurzného konania na danú spoločnosť, no nevie, kto bol navrhovateľom
konkurzu ani či uplatnili požadovanú sumu v konkurznom konaní.

Obžalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že konkurz na spoločnosť bol vyhlásený na základe podnetu
daňového úradu a tieto pohľadávky sa v rámci konkurzu riešia.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá znalkyňa z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie
Účtovníctvo a daňovníctvo, Personalistika, Kontroling Ing. Darina Luščíková, ktorá podala znalecký

posudok pod č. 18/2016, pričom zotrvala na písomne podanom znaleckom posudku a jeho záveroch.
Ohľadne zistenia, či podnikateľský subjekt Hotelové apartmány s.r.o. disponoval dostatkom finančných
prostriedkov na zaplatenie dane z pridanej hodnoty ku dňu splatnosti dane za mesiace september 2011,
október 2011, november 2011, január 2012, máj 2012 a jún 2012 uviedla, že účtovníctvo obchodnej
spoločnosti nebolo vedené v zmysle zákona o účtovníctve, a teda nebolo možné objektívne zistiť presnú

výšku finančných prostriedkov, ktoré sa nachádzali v pokladni (vychádzajúc z pokladničnej knihy nač.l. 481-499). Pri zistených stavoch v pokladni, preto posudzovala iba skutočné výdavky zaúčtované v
pokladničnej knihe v daný deň, na základe čoho podnikateľský subjekt mohol disponovať tou výškou
peňažnej hotovosti, keďže výdavky uskutočnil. Výdavky v každom zo sledovaných dní prevyšovali

daňovú povinnosť, ktorá bola v uvedený deň splatná. Výška vkladu spoločníka (pôžičky) nebola braná
do úvahy, nakoľko nebolo ju možné znaleckým dokazovaním overiť. Finančnými prostriedkami na
bankových účtoch nemohol daňový subjekt v žalovanom období disponovať.
K zaúčtovaniu vkladov spoločníka znalkyňa uviedla, že termín vklad spoločníka bol nesprávny, pretože
v ponímaní spoločnosti s r.o. sú vklady spoločníka vkladom do obchodnej spoločnosti, ktoré zvyšujú

základné imanie. Z charakteru výpovedí v spise vyplynulo, že išlo o pôžičky spoločníka, čo bolo účtované
na účte č. 365, ktorý má názov pôžičky od spoločníka. Z účtovného hľadiska sa nemohlo jednať o
záväzky voči tretím osobám. Rovnako boli účtované aj v účtovné závierke. Vklady spoločníka sú z
hľadiska spoločnosti ak ide o pôžičky, považované za disponibilné finančné prostriedky do doby ich
splatnosti, nakoľko každá pôžička spoločníka by mala byť určená zmluvnými podmienkami. Ak by aj išlo
o pôžičky tretích osôb, nemenilo by to nič na závere znaleckého posudku, nakoľko pôžičky od akejkoľvek

osoby resp. subjektu sú považované za disponibilné finančné prostriedky do doby ich splatnosti.
K zisteniu, či podnikateľský subjekt nevykonal opatrenia smerujúce k zmareniu zaplatenia dane z
pridanej hodnoty za jednotlivé zdaňovacie obdobia uviedla, že na základe predloženej dokumentácie bol
zistený jeden účtovný pohyb, ktoré by bolo možné považovať za takéto opatrenie, a to vyradenie majetku
z dôvodu jeho predaja v celkovej výške 31.651,46 €, kde spoločnosť nezaúčtovala výnos z predaja

takéhoto majetku. Nezaúčtovaním tržby znížila majetok, nakoľko pokiaľ by aj finančné prostriedky za
predaj tohto majetku neprijala, mala o nich účtovať v pohľadávkach. Čo by sa zobrazilo v účtovnej
závierke na celkovom hospodárení a hospodárskom výsledku spoločnosti. S možnosťou odobratia
automobilu z dôvodu nezaplatenia leasingovej splátky, nakoľko spoločnosť neúčtovala o dlhodobých
záväzkoch resp. nie sú žiadne iné účtovné doklady, ktoré by preukazovali leasing spoločnosti,

neuvažovala.

Ďalej znalkyňa uviedla, že v praxi znaleckého dokazovania nie je ustálený spôsob dokazovania výšky
disponibilných finančných prostriedkov, preto vypracovala druhú alternatívu, v ktorej je zohľadnená
výška finančných prostriedkov, ktoré podľa znaleckého dokazovania podnikateľský subjekt uhradiť

mohol, čo znamená, že pri vypracovaní znaleckého posudku ak sa zistí, že v jednom období
podnikateľský subjekt mohol uhradiť svoje zákonné povinnosti, nie je možné s tou istou výškou
finančných prostriedkov rátať aj v budúcnosti, nakoľko reálne by tieto prostriedky už použiť nemohol.
Na základe tejto metódy zistila možnosť úhrady daňovej povinnosti za mesiac september 2011 vo výške
1.502,96 € , október 2011 vo výške 312,40 € a máj 2012 vo výške 1.003,66 €.

Obžalovaný k výpovedi znalkyne a znaleckému posudku uviedol, že pripúšťa, že nesprávne viedol
účtovníctvo, so záverom znalkyne ale nesúhlasí, pretože nikdy peniaze k dispozícii nemal.

Na hlavnom pojednávaní boli podľa § 269 Tr. poriadku prečítané nasledovné listinné dôkazy:

Podľa výpisu z obchodného registra dňom 11.7.2008 bola zapísaná obchodná spoločnosť Hotelové
Apartmány s.r.o. so sídlom Biele Vody 252, 053 76 Mlynky, IČO 44 198 485. Jediným spoločníkom a
aj konateľom bol O. J..

Z protokolu o vydaní osvedčenia pri registrácii pre daň z pridanej hodnoty číslo 732/420/38004/08/Fedr
vydaného dňa 7.8.2008 vyplynulo, že od 7.8.2008 bol subjekt Hotelové Apartmány, s.r.o. Biele Vody 252,
Mlynky platiteľom dane s prideleným identifikačným číslom pre daň z pridanej hodnoty SK2022644140,
ktorý obžalovaný prevzal dňa 11.8.2008.

Podľa daňových priznaní daňový subjekt Hotelové Apartmány, s.r.o. podal daňové priznania dňa
27.10.2011 za mesiac 09/2011 s vyčíslenou daňovou povinnosťou v sume 1.502,96 €, dňa 28.11.2011
za mesiac 10/2011 s vyčíslenou daňovou povinnosťou v sume 312,40 €, dňa 29.12.2011 za mesiac
11/2011 s vyčíslenou daňovou povinnosťou v sume 177,55 €, dňa 28.2.2012 za mesiac 1/2012 s
vyčíslenou daňovou povinnosťou v sume 545,99 €, dňa 27.6.2012 za mesiac 5/2012 s vyčíslenou

daňovou povinnosťou v sume 1.003,66 € a dňa 26.7.2012 za mesiac 6/2012 s vyčíslenou daňovou
povinnosťou v sume 45,87 €.Dňa 20.9.2011 pod č. 732/340/49629/11/Gul a dňa 6.12.2011 pod č.
732/34062474/11/Gul vydal Daňový úrad Spišská Nová Ves rozhodnutia o začatí daňového exekučného
konania vo veci vymáhania nedoplatku od daňového dlžníka Hotelové Apartmány, s.r.o. Biele Vody 252,

Mlynky s príkazom pre banky, ktoré viedli daňovému dlžníkovi účty zablokovali finančné prostriedky.

Zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 9.7.2014 vyplynulo, že obžalovaný vydal originály pokladničných kníh
spoločnosti Hotelové Apartmány, s.r.o., Biele Vody 252, Mlynky za obdobie september 20011 až august
2012.

Podľapokladničnejknihyohľadnežalovanýchobdobí,dňa25.10.2011(deňsplatnostidaňovejpovinnosti
za mesiac 09/2011) je evidovaný vklad spoločníka vo výške 16.431,14 €, uskutočnené výdaje spolu vo
výške 16.423,63 € a konečný zostatok 7,51 €. V deň 25.11.2011 (deň splatnosti daňovej povinnosti za
mesiac10/2011)jeevidovanývkladspoločníkavovýške11.814,02€,výdavkyvúhrnnejvýške11.764,92
€ a konečný stav 49,10 €, v deň 27.12.2011 (deň splatnosti daňovej povinnosti za mesiac 11/2011) je

počiatočný stav po príjmoch vo výške 693,70 €, uskutočnené výdaje spolu vo výške 674,45€ a konečný
stav 19,25 €, dňa 27.2.2012 (deň splatnosti daňovej povinnosti za mesiac 01/2012) je počiatočný stav
poklade vo výške 735,04 €, uskutočnené výdavky spolu vo výške 727,07 € a konečný stav 7,97 €, dňa
25.6.2012 (deň splatnosti daňovej povinnosti za mesiac 05/2012) je počiatočný stav poklade vo výške
4.782,21 €, výdaj vo výške 4.776,- € a konečný stav 6,21 € a dňa 25.7.2012 (deň splatnosti daňovej

povinnosti za mesiac 06/2012) je počiatočný stav 264,95 €, uskutočnené výdaje spolu vo výške 255,89
€ a zostatok vo výške 9,06 €.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku jednotlivo
a v ich súhrne, pričom zistil, že skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výroku rozsudku.

V konaní nebolo sporné, že obžalovaný bol jediný konateľ obchodnej spoločnosti Hotelové apartmány,
s.r.o., ktorá bola platiteľom dane z pridanej hodnoty o ktorej podával mesačné daňové priznania. Taktiež
nebola sporná výška daňovej povinnosti a skutočnosť, že v jednotlivých žalovaných mesiacoch si svoju
daňovú povinnosť nesplnil.

Obžalovaný spáchanie skutku tak ako sa mu kládol za vinu obžalobou za vinu poprel. Svojou
obranou poukázal na nesolventnosť, keď uviedol, že obchodná spoločnosť nemala v deň splatnosti
dostatok finančných prostriedkov na úhradu daňovej povinnosti. Finančné prostriedky, ktoré spoločnosti
požičiavalon,najejchodnebolimajetkomspoločnostiatedanemalavlastnépeniaze.Vdňochsplatnosti

dane v žalovaných obdobiach vychádzal zo stavu, ktorý bol evidovaný v pokladničnej ku koncu dňa.
Obchodná spoločnosť v žalovanom období mala záväzky, ktoré nebola schopná plniť. Ďalej uviedol, že
účtovníctvo neviedol na dennej báze a pôžičky nemuseli časovo zodpovedať tomu, ako bol záznam v
pokladničnej knihe.

Súd tieto tvrdenia obžalovaného považoval za skutkovo i právne irelevantné vzhľadom na vykonané
dokazovanie.

Obhajoba, že jeho pôžičky pre obchodnú spoločnosť, nie je možné považovať za jej majetok je
právne irelevantná, nakoľko tieto pôžičky sú považované za disponibilné finančné prostriedky obchodnej

spoločnosti do doby ich splatnosti. Z výpovede obžalovaného je zrejmé, že sa jednalo o finančné
prostriedky, ktoré slúžili obchodnej spoločnosti na jej prevádzku a chod, a teda tak ako nimi plnil iné
záväzky spoločnosti, resp. využíval ich na chod spoločnosti bol povinný zaplatiť aj splatnú daň.

Následné tvrdenie, že pôžičky boli vykázané len účtovnou operáciou a reálne touto sumou nemusel

disponovať, neobstojí. Z listinných dôkazov, najmä pokladničnej knihy objektivizovaných znaleckým
posudkom bolo preukázané, že v deň splatnosti dane z pridanej hodnoty mal dostatok finančných
prostriedkov na jej úhradu v žalovaných mesiacoch, a to vychádzajúc z výšky výdavkov, ktoré v deň
splatnosti dane uskutočnil (bez zohľadnenia pôžičky spoločníka), na základe čoho bolo preukázané,
že disponoval v deň splatnosti dane výškou finančných prostriedkov prevyšujúcou výšku jeho daňovej

povinnosti.

Takto dňa 25.10.2011 pri výške daňovej povinnosti 1.502,96 € uskutočnil výdaje spolu vo výške
16.423,63 €, dňa 25.11.2011 pri výške daňovej povinnosti 312,40 € uskutočnil výdavky vo výške11.764,92 €, dňa 27.12.2011 pri výške daňovej povinnosti 177,55 € uskutočnil výdaje vo výške 674,45
€, dňa 27.2.2012 pri daňovej povinnosti 545,99 € uskutočnil výdaje vo výške 727,07 €, dňa 25.6.2012
pri výške daňovej povinnosti 1.003,66 € uskutočnil výdaje vo výške 4.776,- € a dňa 25.7.2012 pri výške

daňovej povinnosti 45,87 € uskutočnil výdaje vo výške 255,89 €. Tvrdenie obžalovaného o tom, že podľa
neho je potrebné vychádzať zo stavu evidovaného ku koncu dňa je irelevantné, pretože keď vyvíjal
podnikateľskú činnosť, nie je možné uhrádzať iné platby na úkor zaplatenia daňovej povinnosti.

Nadväzujúc na to, ani okolnosť, že bol v predĺžení, nie je právne relevantná k posúdeniu trestnej

zodpovednosti za žalovaný trestný čin. Obžalovaný svoju podnikateľskú činnosť neukončil, ale ďalej
podnikal a hoci sa obchodná spoločnosť nachádzala v nepriaznivej finančnej situácii, neznamenalo to,
že nemala žiadne finančné prostriedky na chod spoločnosti ako aj na uhrádzanie svojich záväzkov.
Obžalovaný bol povinný prispôsobiť hospodárenie obchodnej spoločnosti tak, aby si plnil najprv
prednostné povinnosti, ako sú dane, prípadne mal podnikanie ukončiť. Sám obžalovaný tvrdil, že
udržiavalchodspoločnosti,aledaňovúpovinnosťsineplnil,nakoľkotonepovažovalzachodspoločnosti.

Jeho rozhodnutie použiť finančné prostriedky, ktorými disponoval na iný účel (podnikateľský) ho
nevyviňuje z neplnenia si jeho zákonných povinností voči štátu.

Čo sa týka znalkyňou posúdenej schopnosti úhrady daňovej povinnosti tzv. druhou metódou
vychádzajúcou z toho, že ak sa v jednom dátume splatnosti konštatuje, že spoločnosť bola schopná

uhradiť svoju povinnosť, tak nie je možné uvažovať, že tie isté finančné prostriedky mohla použiť na
úhradu svojich záväzkov v budúcom období, súd sa s touto metódou nestotožnil, keďže skutkový stav
bol taký, že obžalovaný v každom žalovanom mesiaci v deň splatnosti dane mal finančné prostriedky vo
výške dostatočnej na jej úhradu, pričom si ale v každom tom mesiaci svoju daňovú povinnosť nesplnil.

Na hlavnom pojednávaní súd odmietol návrh obhajoby na vykonanie dokazovania čítaním oznámenia
o podozrení zo spáchania trestného činu z č.l. 3-5 ako úkonu vykonaného pred začatím trestného
stíhania,pokynuprokurátorazč.l.477-478týkajúcehosapostupuvovyšetrovaníazáznamuprokurátora
z č.l. 523 (jedná sa o uznesenie), ktoré nie sú dôkazmi vo veci samej a ktoré by prispeli k objasneniu
skutkového stavu veci. Ďalej súd odmietol dôkaz čítaním tabuľky vypracovanej policajtom z č.l. 500 (o

rozsahu trestnej činnosti obvineného), nakoľko sa v danom prípade nejedná o procesne účinný dôkazný
prostriedok a v tejto súvislosti odmietol aj návrh na výsluch povereného príslušníka PZ V. Nováčeka (ako
vyšetrovacieho orgánu ) k tejto tabuľke pre nepotrebnosť.

Keďže vyššie vykonané dôkazy tvoria vo svojom súhrne ucelenú jednotu o okolnostiach spáchania

skutku popísaného vo výroku tohto rozsudku obžalovaným, súd uznal obžalovaného za vinného.

Obžalovaný po subjektívnej aj objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu nezaplatenia dane a
poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zákona, pretože vo väčšom rozsahu nezaplatil splatnú daň. Uvedeného
konania sa dopustil tak, že ako konateľ obchodnej spoločnosti nezaplatil splatnú daň z pridanej hodnoty

s priznanou daňovou povinnosťou za mesiac september 2011, október 2011, november 2011, január
2012, máj 2012 a jún 2012 spolu vo výške 3.588,43€, napriek tomu, že v deň splatnosti dane disponoval
dostatočnými finančnými prostriedkami na jej zaplatenie.

Z konania obžalovaného a okolností spáchania skutku je zrejmé, že obžalovaný konal v priamom úmysle

podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, pretože chcel porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorý sleduje
ochranu záujmu štátu na včasnom zaplatení dane.

V súvislosti s tvrdením obhajoby, že v prípravnom konaní bola porušená kontradiktórnosť konania a
porušené práva na obhajobu obžalovaného súd udáva, že na hlavnom pojednávaní boli vykonané

len procesne účinné dôkazy. Ohľadne ďalšieho tvrdenia obhajoby, že pribratím znalkyne do konania
súdom bola porušená kontradiktórnosť konania je nutné uviesť, že súd pri rozhodnutí o vykonaní
dôkazu znaleckým skúmaním postupoval zákonne podľa § 2 ods. 11 Tr. poriadku v zmysle ktorého
súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli, pričom samotný dôkaz znaleckým skúmaním
bol vykonaný kontradiktórnym spôsobom. Rozsah a obsah vlastnej úvahy súdu o voľbe použitých

dôkazných prostriedkov pri plnení povinností podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku, resp. práva podľa § 2 ods.
11 Tr. poriadku neznamená ani porušenie práv obžalovaného na obhajobu.Podľa charakteristiky z miesta trvalého bydliska obžalovaný nebol prejednávaný komisiou verejného
poriadku. Podľa odpisu z registra trestov nebol obžalovaný doposiaľ súdne trestaný, dňa 6.8.2013 bol
Okresnou prokuratúrou Košice I. v konaní sp. zn. 2Pv 621/12 schválený zmier, pre prečin podľa § 277

Tr. zákona. Podľa registra priestupkov má obžalovaný zaevidované spáchanie celkovo 19 priestupkov
na úseku cestnej premávky.

Pri rozhodovaní o treste u obžalovaného súd vychádzal podmienok ukladania a účelu trestu vyjadrených
v ustanoveniach § 31, § 34 ods. 1,2,3,4 Tr. zákona.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd v zmysle ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadol
na spôsob spáchania činu - úmyselným zavinením, jeho následok, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona obligatórne prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a

priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť ani priťažujúcu
okolnosť.

S prihliadnutím na možnosť nápravy a prevýchovy obžalovaného mu súd uložil trest odňatia slobody vo
výmere 5 (päť) mesiacov, teda pri dolnej hranici trestnej sadzby. Takto uložený trest odňatia slobody mu

podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov, taktiež pri dolnej hranici, keďže
vzhľadom na osobu obžalovaného postačuje hrozba jeho výkonom.

Súd má za to, že takto uložený trest s prihliadnutím na dĺžku skúšobnej doby je spravodlivý a dostatočný
na to, aby splnil účel sledovaný Trestným zákonom v tom, že ním bude zabezpečená prevýchova

obžalovaného, teda individuálna prevencia a súčasne naplní prvok generálnej prevencie spočívajúci vo
výchovnom pôsobení trestu na ostatných, ktorých odradí od páchania trestných činov.

Na hlavnom pojednávaní súd podľa § 256 ods. 4 Tr. poriadku nepripustil uplatňovanie nároku na náhradu
škody Daňovým úradom v Košiciach, pobočka Spišská Nová Ves vrátane Slovenskej konsolidačnej,

a.s. Bratislava (ako postupníka pohľadávky), nakoľko nárok štátu na zaplatenie dane nie je nárokom
na náhradu škody. Tento nárok totiž nevzniká ako následok protiprávneho konania páchateľa, ale je
nárokom vyplývajúcim priamo z príslušných daňových predpisov a preto si ho Slovenská republika
(zastúpená príslušným Daňovým úradom) nemôže uplatňovať podľa § 46 ods. 3 Tr. poriadku. Príslušná
organizácia má však v trestnom konaní postavenie a práva poškodeného uvedené v § 46 ods. 1 Tr.

poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od
jeho oznámenia na Okresný súd Spišská Nová Ves.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba

rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku,

ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe.
Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať

alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až dodoby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.