Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 28, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/185/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612202119
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5612202119.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej, sudcov

JUDr.YvettyDzugasovejaJUDr.AdrianyGallovej,vprávnejvecižalobcu:Prvástavebnásporiteľňa,a.s.,
so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1/ T. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. L. XXX, XXX XX I. V., 2/ Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, XXX XX I. T. - I. C., 3/ T. R.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/X, XXX XX I. T. - L., o zaplatenie sumy 9.200,96 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/89/2012-116 zo dňa 13.
08. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/89/2012-116 zo dňa 13. 08. 2014 vo výroku,

ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol, a vo výroku o trovách konania potvrdzuje.

Žalovaní v rade 1/ až 3/ m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/89/2012-116 zo dňa 13.
08. 2014 nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 96 O.s.p. zastavil konanie v časti úroku z omeškania

7,79% ročne z istiny 9.055,26 Eur za obdobie od 01.02.2012 do 31.12.2012 a v časti úroku 30,50 Eur
za obdobie od 01.01.2013 do 31.01.2013. Vo zvyšku žalobu zamietol odkazujúc na ustanovenie § 502
ods. 1 Obchodného zákonníka. Zároveň týmto rozsudkom uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi
nárok priznaný rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/89/2012-56 zo dňa 08.10.2012,
právoplatným 01.12.2012, a to istiny 9.055,26 Eur spolu s úrokom z omeškania od 01.02.2012 vo výške
5% ročne z tejto istiny do zaplatenia, v mesačných splátkach vo výške 50,00 Eur, splatných do 15. dňa
toho ktorého mesiaca, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku

s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť ostatných
žalovaných. Napokon podľa § 142 ods. 3 O.s.p. rozhodol o povinnosti žalovaných nahradiť žalobcovi
trovy konania vo výške 552,00 Eur v mesačných splátkach vo výške 50,00 Eur, splatných
do 15. dňa toho ktorého mesiaca, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku
s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť ostatných
žalovaných.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na svoj skorší rozsudok Okresného súdu Liptovský

Mikuláš č. k. 8C/89/2012-56 zo dňa 08.10.2012, ktorý bol uznesením Krajského súdu v Žiline č. k.
6Co/59/2013-76 zo dňa 28.02.2013 v časti, v ktorej súd povolil žalovaným splácať priznanú sumu, vo
výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o náhrade trov konania zrušený a vec bola vrátená súdu prvej
inštancie vrátená na ďalšie konanie. Uvedený rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej boli žalovanízaviazaní zaplatiť istinu 9.055,26 Eur spolu s úrokom z omeškania od 01.02.2015 vo
výške 5% ročne z tejto istiny do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných
zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť ostatných žalovaných, zostal nedotknutý. Následne

zobral žalobca návrh na začatie konania sčasti späť, z ktorého dôvodu súd prvej inštancie zastavil
konanie v dotknutej časti. Okresný súd nepriznal žalobcovi právo na zaplatenie úroku 7,79% ročne od
01.02.2013 do zaplatenia z istiny 9.055,26 Eur, pretože mu nepatrí. Odstúpenie od úverovej zmluvy, v
ktorej bolo pôvodne dohodnuté splácanie úrokov z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými
splátkami 1.558,- Sk (51,72 Eur), z ktorých prvá je splatná prvý deň v mesiaci nasledujúcom po vyplatení

mimoriadneho medziúveru a ktorý mal byť po pridelení cieľovej sumy zúčtovaný s prostriedkami
nasporenými na zmluve o stavebnom sporení, kde mali byť poukazované vklady 31,82 Eur do
nasporenia 35% cieľovej sumy, sa stalo účinným dňa 08.12.2011, kedy sa stal splatný celý mimoriadny
medziúver. Od tohto dňa žalobcovi neprislúchajú úroky z úveru, ale len úroky z omeškania. Dôvodom je
zánikzáväzkužalobcupožičiavaťžalovanýmvrade1/a2/zaodmenupeniaze,vychádzajúcz§503ods.
1 Obchodného zákonníka, ktorým je potrebné spravovať právny vzťah strán konania. Zákon č. 310/92

Zb. je lex specialis, ktorý v § 7 ods. 3 písm. b) ako obligatórnu náležitosť zmluvy o stavebnom úvere (nie
o mimoriadnom medziúvere) vyžaduje úrok z úveru. Pokiaľ ide o ďalšie podrobnosti týkajúce sa úročenia
tento zákon neobsahuje, preto je subsidiárne potrebné použiť Obchodný zákonník. Ustanovenie § 503
ods. 1 Obchodného zákonníka výslovne zakotvuje, že záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak bol teda záväzok vrátiť použité peňažné prostriedky splatný

08.12.2011, po tomto dátume už nie je možné požadovať úroky. Rovnako § 503
ods. 1 posledná veta Obchodného zákonníka určuje, že v čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Od 09.12.2011 potom žalobcovi úroky z
úveru už neprislúchajú. Na podporu svojho názoru súd prvej inštancie poukázal na
rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Žiline. Na záver vysvetlil potrebu rozhodnutia o povinnosti

žalovaných plniť v splátkach, a to z dôvodu nepriaznivej sociálnej situácie žalovaných v rade 1/ a 2/.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia v
zamietajúcej časti a vrátenia veci na ďalšie konanie.

4. Uviedol, že požiadavka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky vyplýva zo zákonnej
definície zmluvy o úvere (§ 497 Obchodného zákonníka) a trvá aj po účinnosti odstúpenia od zmluvy až
do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Táto povinnosť bola zakotvená aj v zmluve o úvere
a z jej povahy je zrejmé, že má trvať aj po ukončení zmluvy. Veriteľovi súčasne prislúcha v prípade
omeškania dlžníka so svojím plnením úrok z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve o úvere, resp.

vo výške vyplývajúcej zo zákonnej úpravy. Odvolateľ poukázal na bližšie nedefinovaný komentár k
Obchodnému zákonníku, z ktorého vyplýva, že dlžník je povinný platiť úroky len za dobu od poskytnutia
peňažných prostriedkov do ich faktického vrátenia, teda nie do doby, keď ich mal podľa zmluvy vrátiť.
To sa vzťahuje tak na prípady, kedy dlžník platí predčasne, t. j. pred dobou stanovenou v zmluve, aj
na prípady, kedy k vráteniu peňažných prostriedkov došlo po uplynutí doby a dlžník je s platením v

omeškaní. Vzhľadom na uvedené žalobca nesúhlasil s právnym záverom okresného súdu, že
po odstúpení od zmluvy o úvere nemá nárok na úrok dohodnutý v zmluve, nakoľko ku
faktickému vráteniu poskytnutých úverových prostriedkov zo strany žalovaných nedošlo. Okresný súd
sa vôbec nezaoberal obsahom ustanovenia článku VII. bod 6 zmluvy o úvere, ani ustanovením §
351 Obchodného zákonníka. Prijatím právneho názoru okresného súdu by bola žalovaným poskytnutá

neoprávnená výhoda v porovnaní so záväzkami, ktoré pre nich vyplývali zo zmluvy o úvere.

5. Žalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil v zamietajúcom výroku a v
závislom výroku o trovách konania ako vecne správne. V časti nenapadnutej odvolaním zostal rozsudok
okresného súdu nedotknutý.

7. Vzhľadom na to, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti Civilného
sporovéhoporiadku(zákonč.160/2015Z.z.,účinnýod01.07.2016),odvolacísúdbolpovinnýprisvojom
postupe aplikovať novú úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov strán sporu i
súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).8. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o nepriznanie

úrokov žalobcovi po splatnosti úveru. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
preposúdeniedanejveci,vecnesprávnerozhodolasvojerozhodnutieodôvodnilvsúladesustanovením
§ 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. (účinné v čase rozhodnutia okresného súdu; aktuálne
sú kritériá odôvodnenia uznesenia predmetom úpravy § 220 ods. 2 CSP). Odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.

Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

9. Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné zdôrazniť, že v danom prípade odvodzoval žalobca
uplatnený nárok zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzavretej medzi procesnými
stranami dňa 09.11.2004.

10. Zmluva zo dňa 09.11.2004 bola uzavretá medzi osobou, ktorá v rámci svojej podnikateľskej
činnosti v čase uzavretia zmluvy poskytovala úvery, a fyzickými osobami, ktorým bol poskytnutý úver
mimo rámca akejkoľvek obchodnej či inej podnikateľskej činnosti. Žalovaní mali v zmysle ustanovení
zákona v danom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa a z titulu tohto postavenia požívali zákonom

poskytnutú všeobecnú ochranu. Ochranu spotrebiteľovi v tejto súvislosti zaručovalo aj znenie § 23a
ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktoré
zakazovalo použitie neprimeraných podmienok v tzv. typových zmluvách. Podľa odseku 1/ spomínaného
ustanovenia sa typovou zmluvou rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Z uvedeného ustanovenia

zreteľne vyplýva aplikovateľnosť ustanovení Občianskeho zákonníka, a to na všetky zmluvy spĺňajúce
kritériá podľa definície formulovanej v civilnom kódexe i zákone o ochrane spotrebiteľa

11. K námietke žalobcu, že mu mali byť v konaní priznané aj úroky po splatnosti úveru krajský súd
uvádza, že aplikačná prax súdov sa otázkou priznania úrokov za úver po splatnosti pohľadávky, a teda

popri úrokoch z omeškania či iných sankciách už zaoberala. Najvyšší súd SR konštatoval, že dohodnuté
úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v
omeškaní a musí platiť úroky z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka (uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4 Obo 143/98). V rozsudkoch súdov sa zmluvné dojednanie o povinnosti platiť úroky
popri úrokoch z omeškania označilo za obchádzanie zákonného pravidla zakotveného

v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka o administratívnom strope úrokov z omeškania (napr. rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 182/2011).
12. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa má za následok absenciu požičanej sumy istiny, ktorá
sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi
úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti

veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Po
nadobudnutí splatnosti úveru (či už celého alebo jednotlivých splátok) veriteľovi vzniká nárok na vrátenie
požičanej sumy, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu splatnosti úveru (alebo jeho časti).
Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba (pretože
tieto sú už splatné) a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili

výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený
krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kedy by bol spotrebiteľ vystavený všetkým sankčným
mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy,
ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli
účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby ku

zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu
plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd uvedené v žiadnom prípade nemôže
pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za
situácie,ževeriteľsimôženárokovaťamôžesadomôcťjednorazovéhovráteniapeňažnýchprostriedkov
z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej

zmluvy o spotrebiteľskom úvere (bližšie pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp.
zn. 6Co/190/2014).13. Pokiaľ odvolateľ v podanom opravnom prostriedku poukazoval na zmluvné dojednanie umožňujúce
mu priznať úroky z úveru aj po čase splatnosti istiny úveru (článok VII. bod 6 zmluvy zo dňa 09.11.2004),
k tomu odvolací súd upriamuje pozornosť na fakt, že takéto dojednanie znamenalo neprijateľnú

podmienku, na ktorú z dôvodu jej neprijateľnosti a neprimeranosti (§ 53 ods. Občianskeho zákonníka, §
23a zákona o ochrane spotrebiteľa) nemohol prihliadať. Žalobca mohol po splatnosti úveru uplatňovať
voči žalovaným len sankčné mechanizmy, ku ktorým úroky z úveru nemožno zaradiť.

14. Krajský súd na základe uvedenej argumentácie potvrdil rozsudok okresného súdu v zamietajúcom

výroku, ako aj v závislom výroku o trovách konania, proti ktorému žalobca nevzniesol žiadne konkrétne
odvolacie námietky.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovaným ako úspešnej procesnej
strane nárok na ich náhradu v rozsahu 100%. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po

právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

16. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)