Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 19, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/37/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815201411
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3815201411.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská

poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad č. 4, IČO: 00 151 700 proti žalovanému: A.
I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L. XXX, zastúpený Mgr. Martinom Hurtišom, advokátom so sídlom v
Prievidzi, Hviezdoslavova 3 o zaplatenie 824,80 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou podanou na súd dňa 3.2.2015 sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny 824,80
eur spolu s 5,15 %-ným ročným úrokom z omeškania odo dňa doručenia žaloby žalovanému až do

zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 49 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2.Žalobcažalobuzdôvodniltým,žedňa17.10.2010včaseo20,00hod.došlokdopravnejnehodetak,že
žalovanýakovodičosobnéhomotorovéhovozidlaznačkyFiatTipoevidenčnéčísloPDXXXDRvG.časť
U. Preložka v smere jazdy Žilina - Banská Bystrica sa nesprával dostatočne ohľaduplne a disciplinovane,
pričom svojou jazdou ohrozoval bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky tým, že strhával riadenie
vpravo a vľavo, čím bránil v predchádzaní motorovému vozidlu značky Škoda Felícia Combi, evidenčné

číslo ZA XXX BM, vedeného Y. D., následkom čoho vozidlo Škoda prešlo na stredový ostrovček do
protismeru a pravou prednou časťou narazilo do stĺpa semafóru, následkom čoho sa prevrátilo, ostalo
ležať na pravom boku a potom začalo horieť, čím došlo k poškodeniu motorového vozidla Škoda Felícia
Combi, zraneniu spolujazdcov v predmetnom motorovom vozidle a ku škode Slovenskej správe ciest
poškodením sadového stožiara. Z poistnej zmluvy č. 8018346894 uzavretej podľa zákona č. 381/2001
Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla
evidenčné číslo PD XXX DR poskytli v zmysle predložených dokladov nasledovnú náhradu škody:

Slovenskej správe ciest inú vecnú škodu vo výške 2.223,23 eur (poukaz dňa 6.3.2012), C. D. (škoda
na motorovom vozidle) sumu 790 eur (poukaz dňa 6.3.2012), Všeobecnej zdravotnej poisťovni náhradu
nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť G. D. 29,52 eur (poukaz dňa 6.3.2012), Všeobecnej
zdravotnej poisťovni náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť C. D. vo výške 66,26 eur
(poukaz dňa 7.3.2012), Všeobecnej zdravotnej poisťovni náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť A. D. 61,20 eur (poukaz dňa 7.3.2012), Všeobecnej zdravotnej poisťovni náhradu nákladov
za poskytnutú zdravotnú starostlivosť Y. D. sumu 910,77 eur (poukaz dňa 7.3.2012) a Všeobecnej

zdravotnej poisťovni náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť L. D. vo výške 43,04 eur
(poukaz dňa 7.3.2012). Spolu tak uhradili sumu 4.124,02 eur. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 zákona
č. 381/2001 Z.z., poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. V zmysle § 10 ods. 1, 2 citovanéhozákona, poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po
jej vzniku ak vznikla na území Slovenskej republiky. Vo všeobecných poistných podmienkach možno
určiť prípady, keď možno lehoty podľa odseku 1 primerane predĺžiť. Po oznámení škodovej udalosti je

poistený povinný postupovať podľa pokynov poisťovateľa a predložiť v dohodnutej lehote doklady, ktoré
si poisťovateľ vyžiada. V zmysle ustanovenia § 12 ods. 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ
má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti,
ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobnej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu
motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1

až 4. Žalovaný je poistený v zmysle § 2 písm. f) citovaného zákona a keďže písomne neoznámil vznik
škodovejudalostivstanovenejlehote,uplatňujúsivočinemunáhradupoistnéhoplneniavovýške824,80
eur. Na úhradu vyššie uvedenej sumy vyzvali žalovaného listami zo dňa 23.9.2014 a 3.11.2014. žalovaný
na výzvu nereagoval žiadnou, ani čiastočnou úhradou.

3.Žalovaný so žalobou nesúhlasil a túto žiadal v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že

za účelom náležitého zistenia skutkového stavu veci bude potrebné zabezpečiť do spisu konkrétne
listinné dôkazy a síce priestupkový spis Okresného riaditeľstva policajného zboru v Prievidzi, ODI
č. k. ORP-693/DI-SK-2011, fotokópie celého poistného spisu, týkajúceho sa poistnej udalosti, ktorá
je predmetom žaloby, pripojenie dokladov o úhradách bežného poistného z povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistníka - F. I., matka

žalovaného (vozidlo PD XXX DR), ktorým mala byť spôsobená škoda. Tvrdil tiež, že v konaní bude
potrebné zistiť skutkové okolnosti vo vzťahu k existencii poistnej zmluvy, to znamená, či táto nezanikla
zo zákona, čím by vznikol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, pretože aj zo samotného
vyjadrenia poškodeného D. pri telefonickom hlásení poistnej udalosti vyplýva, že v čase nehody nebolo
vozidlo PD XXX DR poistené. Rovnako žiadal, aby súd prihliadal na spoluzavinenie poškodeného (Y.

D.) ako jednej z príčin škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla (§ 441 O. zákonníka) a v tej
súvislosti vyriešením všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 O. zákonníka zo strany žalobcu,
ktorý tak svojím postupom - neskúmaním spoluzavinenia poškodeného resp. vyplatením poistného zo
zaniknutej poistnej zmluvy plnil bezdôvodne ako aj vo väčšom rozsahu, než v skutočnosti plniť mal. E.
žalobca priložil ako listinný dôkaz len prvú stranu rozhodnutia o priestupku, pričom však treba podotknúť,

že v konaní o uplatnenie postihového nároku poisťovateľa treba vychádzať z právneho vzťahu škodca
- poškodený, kde platí, že aj prípadné uznanie za vinného z priestupku neviaže súd v civilnom konaní v
otázke príčinnej súvislosti. G. výškou škody uplatniteľnou v adhéznom konaní a v civilnom konaní môže
byť rozdiel. A. rozhodnutie o spáchaní trestného činu, takisto priestupku, nemožno vždy stotožňovať
len so záverom o protiprávnom konaní. Už len z obsahu oznámenia poškodeného D. vyplýva, že

tento ,,naháňal“ jeho a opakovane do neho narážal. V tejto súvislosti navrhol zabezpečiť správu, či
poškodený D. bol za danú vec takisto priestupkovo riešený a to lustráciou v priestupkovom registri a
následne pripojením spisu cestou príslušného dopravného inšpektorátu. Z., že takisto bude potrebné
posúdiť otázku premlčania postihového nároku žalobcu, pretože ak tento mal povinnosť bez odkladu za
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do X mesiacov

po skončení prešetrovania uhradiť plnenie, takže nemôže žalobca profitovať z toho, že niekoľko rokov
poistné plnenie náležite neprešetruje, potom ho vyplatí až po takmer X rokoch a škodu, teda postih
si uplatní po X rokoch po poistnej udalosti. G. za to, že použijúc ústavne komfortný výklad možno
dôjsť k záveru, že žalobca mohol a mal plniť najneskôr po XX.XX.XXXX (vykonateľnosť rozhodnutia
o priestupku) a teda nárok na postih sa premlčal XX.XX.XXXX. F. rešpektujúc práva slabšej zmluvnej

strany (poisteného), použijúc výklad v duchu smernice XXXX/XX/ES EP a A. zo dňa XX.X.XXXX
o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, je nárok žalobcu premlčaný, in eventum ide o uplatňovanie
práva v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. X O. zákonníka a teda je potrebné nárok žalobcu
zamietnuť.

X.Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, vypočutím strán sporu, oboznámením obsahu
predložených a súdom vyžiadaných písomných dôkazov - výpisom s účtu žalobcu (č. l. 5, X-XX), N.
poukazu (č. l. X), A. dopravnej polície PZ o dopravnej nehode vozidla (č. l. XX), obsahom fotokópie
likvidačného spisu žalobcu k predmetnej poistnej udalosti (č. l. XX-XX), písomnými podaniami žalobcu

(č. l. XX,XXX,XXX,XXX,XXX), obsahom listov žalobcu adresovaných F. I. (č. l. XXX-XXX), D. č.
XXXXXXXXXX (č. l. XXX), Q. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla (č. l. XXX), písomnými podaniami žalovaného (č. l. XXX,XXX,XXX), H.
poistnými podmienkami pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkoumotorového vozidla (č. l. XXX), bankovým výpisom č. XX zo dňa X.X.XXXX (č. l. XXX), výpisom z
informačnéhosystémužalobcuoúhradepoistnéhozozmluvyč.XXXXXXXXXX(č.l.XXX),písomnosťou
preukazujúcou pripísanie peňažných prostriedkov na účet H. zdravotnej poisťovne a.s. (č. l. XXX),

fotokópiou šekovej poukážky na meno C. D. (č. l. XXX,XXX), O. O. riaditeľstva D. zboru v Q., O. Q. zo
dňa X.X.XXXX (č. l. XXX), správou V. Y. plc., pobočka zahraničnej banky (č. l. XXX), obsahom spisu O.
súdu D. sp. zn. XRo/XXX/XXXX a obsahom priestupkového spisu O. riaditeľstva D. zboru O. dopravný
inšpektorát D. (ďalej len „OR PZ O. PD“) sp.zn. O.-PD-O mal súd zistený tento skutkový stav veci:

5. OR PZ O. PD pod sp. zn. ORP-693/DI-SK-2011 vydalo dňa 24.8.2011 Rozkaz o uložení sankcie
za priestupok, v zmysle ktorého žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods.
1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov na tom skutkovom
základe, že dňa 17.7.2010 v Martine ako účastník cestnej premávky porušil ustanovenia § 3 ods. 2
písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože
ako vodič motorového vozidla značky Fiat Tipo evidenčné číslo PD XXXDR sa nesprával dostatočne

ohľaduplne a disciplinovane, pričom svojou jazdou ohrozoval bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky
tým, že strhával riadenie vpravo a vľavo a bránil predchádzaniu motorovému vozidlo značky Škoda
Felícia Combi, evidenčné číslo ZA 827BM vodiča Y. D.. Žalovanému bola uložená za vyššie uvedený
skutok sankcia - pokuta vo výške 100 eur. Vyššie uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
19.9.2011, s tým, že vyššie uvedené rozhodnutie žalovanému doručené nebolo, zásielka sa vrátila od

žalovaného neprevzatá v odbernej lehote OR PZ ODI PD, dňa 21.9.2011.

6.Pri vydaní vyššie uvedeného rozhodnutia vychádzal OR PZ ODI PD aj zo správy o výsledku
objasňovania priestupku s opisom konania, kde sa uvádza, že dňa 17.7.2010 v čase o 20,00 hod. v
Martine žalovaný ako vodič motorového vozidla Fiat Tipo evidenčné číslo PD XXXDR sa nesprával

dostatočne ohľaduplne a disciplinovane, pričom svojou jazdou ohrozoval bezpečnosť a plynulosť cestnej
premávky tým, že strhával riadenie vpravo a vľavo a bránil v predchádzaní motorovému vozidlu
značky Škoda Felícia Combi evidenčné číslo ZA 827BM vodiča Y. D.. Takisto vychádzal z vyjadrenia
žalovaného, ktorý priznal, že potom, ako sa mu vyhrozil starší pán sediaci vo vozidle značky Škoda
Felícia Combi, so svojím vozidlom značky Fiat zrýchlil a bránil strhávaním riadenia vľavo a vpravo

predídeniu vozidla Škoda. Vychádzal tiež z vyjadrenia členov posádky vozidla značky Škoda, vodiča Y.
D., spolujazdcov C. D., A. D., G. D. a L. G., ktorí zhodne uviedli, že na trase Šútov - Žilina v obci Lipovec
boli nútení 2-krát zastaviť za vozidlom Fiat Tipo, ktorého vodič odstavil vozidlo v strede komunikácie tak,
že nebolo možné ho obísť ani z jednej strany. H. D. reagoval trúbením a zakaždým vodič s vozidlom
odišiel ďalej. Po chvíli, keď sa ho snažili predísť, ich vodič vozidla Fiat začal blokovať strhávaním riadenia

striedavo vľavo a vpravo. Uvedené sa následne opakovalo aj v meste Martin, kde po opakovaných
pokusoch predísť uvedené vozidlo havarovali nárazom do stĺpu semafóra a s vozidlom sa prevrátili.
Vychádzal aj z vyjadrenia G. a E. Z. a H. L., ktoré boli svedkami toho, ako vozidlo značky H. W. sa snažilo
predísť vozidlo značky Fiat Tipo, pričom vodič fiatu bránil predídeniu strhávaním riadenia striedavo vľavo
a vpravo.

7.Súčasťou vyššie uvedeného spisu je aj odborné vyjadrenie znalca B.. D. G., z odboru Doprava cestná,
odvetvietechnickýstavcestovnýchvozidiel,nehodyvcestnejdoprave,odhadhodnotycestnýchvozidiel,
č. 04/2011, ktorý k okolnostiam vzniku dopravnej nehody zo dňa 17.10.2010 uviedol aj to, že pred
samotnou záverečnou kolíznou situáciou došlo k viacerým opakovaným vzájomným kontaktom oboch

vozidiel, nie je však možné jednoznačne preukázať miesta stretu, časť jednotlivých zrážok, ale najmä to,
koho konanie iniciovalo jednotlivé samotné zrážky, príčinou vzniku kolíznej situácie, ktorá predchádzala
nárazu vozidla Škoda Felícia do stĺpu svetelnej signalizácie však bolo nedisciplinované konanie vodiča
vozidla Škoda Felícia ev. č. ZA XXXBM Y. D., ktorý neodôvodnenou náhlou zmenou smeru vedenia
vozidla vľavo prešiel s vozidlom z pravej na ľavú stranu cesty v časti určenej pre smer jazdy z G. na F.

F., pričom stratil kontrolu nad vedením vozidla a narazil postupne do vyvýšeného obrubníka stredového
ostrovčeka cesty a neskôr do stĺpu svetelnej signalizácie. Po náraze sa vozidlo prevrátilo cez ľavý bok
a strechu vozidla a zostalo v konečnej polohe na pravej bočnej strane. Bezprostredný kontakt vozidiel v
časezačiatkukolíznehopohybuvozidlaFiatjeťažkopreukázať,svysokoupravdepodobnosťounenastal
a pokiaľ nastal, bol len nízkej intenzity a nemal zásadný vplyv na stabilitu vozidla Fiat. Kolízny pohyb

vozidla Fiat, vsunutie v miernom šmyku s pretáčaním zadnej časti vozidla vľavo nastal v dôsledku
strhávania riadenia vozidla žalovaným ako vodičom. Všetky okolnosti nasvedčujú k tomu, že konanie
vodiča vozidla Fiat - žalovaného na začiatku kolíznej situácie bolo ovplyvnené správaním sa vodiča
vozidla Škoda pána D.. Dá sa predpokladať, že žalovaný po opakovaných vedomých kolíziách vozidielbol na jazdu plne sústredený a očakával ďalší možný stret. Jeho reakcia, strhávanie riadenia vozidla
vpravo bola logickou okamžitou obrannou reakciou na bezprostredné ohrozenie v podobe približujúceho
sa vozidla Škoda z jeho pohľadu z pravej strany.

8.Vo vyššie uvedenom spise sa nachádza aj list Okresného riaditeľstva Policajného zboru Okresný
dopravný inšpektorát Martin zo dňa 3.8.2011 - správa o výsledku objasňovania priestupku - odstúpenie,
v ktorom sa okrem iného uvádza, že podľa vyjadrení svedkov, vodič Škody D. prenasledoval vozidlo
W. F. a narážal prednou časťou do jeho zadnej časti a že vodič I. pred vozidlom H. strhával riadenie

vpravo a vľavo, ale nevideli, či došlo ku kontaktu pred kolíznou situáciou. L. vodiča I. s vozidlom W.
F. bolo na začiatku kolíznej situácie ovplyvnené správaním sa vodiča H. Y. D.. C. reakcia, strhávanie
riadenia vozidla vpravo bola logickou okamžitou obrannou reakciou na bezprostredné ohrozenie v
podobe približujúceho sa vozidla H. z jeho pohľadu z pravej strany. Na základe zanechaných stôp, najmä
poškodení oboch vozidiel, je možné konštatovať, že pred samotnou záverečnou kolíznou situáciou
došlo k viacerým opakovaným vzájomným kontaktom oboch vozidiel, nie je však možné jednoznačne

preukázať miesta stretu, časť jednotlivých zrážok, ale najmä koho konanie iniciovalo jednotlivé samotné
zrážky. V časti dopravnej nehody je z jej zavinenia dôvodne podozrivý vodič H. W. Y. D.. H. bola
odstúpená na právne konanie pod číslom O.-P-XXX/DI-MT-XXXX.

X.V rámci priestupkového konania boli okrem iného vypočutí i svedkovia predmetnej dopravnej nehody

- G. Z., E. Z., H. L., Q. U., C. D., A. D., G. D., L. G. a takisto obaja vodiči vozidiel H. a W., žalovaný a Y. D..
Z výpovede poškodených, ale i vodičov oboch motorových vozidiel bolo preukázané, že medzi oboma
vozidlami dochádzalo k opätovným stretom, pričom žalovaný riadil vozidlo značky W. pred vozidlom
značky H., pričom vodič W., žalovaný, rôznymi uhýbacími manévrami sa snažil o to, aby vozidlo značky
Škoda nepredbehlo vozidlo, ktoré sám riadil.

10.Súd opakovane žiadal Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Okresný dopravný inšpektorát Žilina o
oznámenie, či v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 17.10.2010 v Martine časť Nová Prieložka, bol
nimi riešený Y. D., nar. 18.6.1988 a ak áno, aby zapožičali tunajšiemu súdu predmetný spis (č. l. 201).
Na vyššie uvedenú opakovanú výzvu súdu Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Okresný dopravný

inšpektorát Žilina súdu oznámilo, že spisový materiál vo veci dopravnej nehody sa z nezistených príčin
v archíve na ODI v Žiline nenachádza, z týchto dôvodov nemôže byť súdu zaslaný.

11.Dňa 17.6.2009 uzavrela matka žalovaného, F. I., so žalobcom zmluvu o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla značky Fiat Tipo, evidenčné číslo

PD XXXDC (teraz ev. č. PD XXX DR), H identifikačné číslom motora XXXAG.XXXD. Poistenie bolo
uzavreté na dobu neurčitú.

12.Vychádzajúc z toho, že na dopravnej nehode nesie vinu aj žalovaný, žalobca z vyššie uvedenej
poistnej zmluvy č. 8018346894 uzavretej v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom

poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla evidenčné číslo PD
XXXDR, poskytol v zmysle predložených dokladov náhradu škody v celkovej výške 4.124,02 eur na
základe poukazu zo dňa 6.3. 2012 až 7.3.2012 - Slovenskej správe ciest inú vecnú škodu vo výške
2.223,23 eur, C. D. škodu na motorovom vozidle vo výške 79 eur a Všeobecnej zdravotnej poisťovni
náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť G.j vo výške 29,52 eur, C. D. XX,XX eur, A. D.

XX,XX eur, Y. D. XXX,XX eur a L. D. 43,04 eur. Vyplatenie vyššie uvedených súm preukázal žalobca
výpisom z účtu, pričom pri úhrade vyššie uvedených súm vychádzal z poistky č. 8018346894, zo správy
policajného zboru a z dokladov preukazujúcich výšku škody, ktoré sú obsiahnuté v likvidačnom spise
žalobcu.

13.Z písomnosti - dokladu o pripísaní peňažných prostriedkov mal súd zistené, že peňažné prostriedky
poukázané titulom náhrady škody zo strany žalobcu boli pripísané na účet Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a.s. v dňoch 6.3.2012 a 7.3.2012.

14.Z písomnosti Slovenskej správy ciest (č. l. 165), doručenej súdu, vyplýva, že suma 2.223,23 eur bola

Slovenskej správe ciest poukázaná na účet dňa 7.3.2012.

15.Z poukážky založenej v spise na č. l. 185, platnej do 23.3.2012, mal súd zistené, že C. D. bola
poukázaná zo strany žalobcu titulom náhrady škody z poistnej udalosti suma 790 eur.16.Žalovanú sumu, ktorá tvorí časť náhrady škody vyplatenej žalobcom poškodeným pri dopravnej
nehode, z vyššie uvedenej poistnej udalosti, na základe poistnej zmluvy č. 8018346894, si žalobca voči

žalovanému uplatnil postupujúc podľa § 12 ods. 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z., § 10 ods. 1 až 4
a § 2 písm. f) vyššie citovaného zákona.

17.Žalovaný sa v priebehu celého konania v podstate bránil tým, že pokiaľ by aj v časti zodpovedal
za vzniknutú škodu pri dopravnej nehode, bol to predovšetkým vodič druhého motorového vozidla,

Y. D., ktorý ho prenasledoval a ktorý z tohto dôvodu v minimálne podstatnej miere zodpovedá za
vzniknutú dopravnú nehodu. Ak on, ako žalovaný (poistený) namieta, že žalobca postupoval pri likvidácii
poistnej udalosti v rozpore so zákonom a celková výška vyplatených náhrad bola nesprávna, tak
súd sa týmito námietkami musí v konaní zaoberať rovnako, ako keby sa rozhodovalo o nároku na
náhradu škody uplatnenej samotným poškodeným. Žalobca mal povinnosť spochybniť preukázanie
nárokovpoškodenýchazdravotnejpoisťovne,pokiaľzobsahuspisovéhomateriáluvyplývaodôvodnené

podozrenie, že poškodený sa podieľal určitou mierou viny na škodovej udalosti. On, ako žalovaný od
začiatku spochybňoval svoju výlučnú vinu na vzniku škodovej udalosti. Pôvodné podozrenie vyplýva aj
zo samotného vyjadrenia poškodeného C. D., ktorý v hlásení z 20.3. 2010 uviedol, že neustále sa snažili
predbiehať údajne jeho vozidlo napriek tomu, že vraj do nich vrážal. Sám vodič Y. D. porušil predpisy,
keďže v jeho vozidle sa v čase dopravnej nehody nachádzalo 6 osôb, čo malo nepochybne výrazný

vplyv na priebeh škodovej udalosti ako aj na vzniknuté následky. Z vykonaného dokazovania je tiež
zrejmé, že vodič Y. D. riskantnou jazdou si nesplnil povinnosti vodiča, naopak svojím aktívnym konaním
sám prispel výraznou mierou k škodovej udalosti a k rozsahu škody. Porušením všeobecnej prevenčnej
povinnosti je aj neobozretné konanie poškodeného, ktorým spôsobil zvýšenie rozsahu škody, ktorá
vznikla porušením právnej povinnosti (viď aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo

1369/2006). Počínanie si „poškodeného“ vodiča Y. D., ktorý neustále prenasledoval jeho vozidlo a snažil
sa ho zastaviť narážaním do neho, keď v jeho vozidle bolo šesť osôb, nemožno hodnotiť insak, než ako
krajne riskantné. Ak by aj boli tvrdenia Y. D. a jeho rodiny pravdivé, zásadné podcenenie nebezpečnosti
situácie poškodeným sa tu tiež priamo a významnou mierou podieľalo na tom, že vedľa havárie vozidla
samotného došlo aj k poraneniam spolujazdcov a k poškodeniu majetku Slovenskej správy ciest. Y. D.

tým, že vedome prenasledoval a riskantnou jazdou sa pokúšal predbehnúť jeho vozidlo po tom, čo už
predtým došlo ku kontaktu vozidiel, podstatne prispel k vzniku škodlivého následku. Je teda zrejmé,
že podiel vodiča Y. D. práve na tejto škodovej udalosti je značný a limitne sa môže blížiť až k 100
%. V každom prípade je nutné skúmať, či zavinenie vodiča Y. D. je priamou príčinou škody alebo
zväčšenia rozsahu jej následkov. Namietol tiež opodstatnenosť vyplatenie sumy 1.110,79 eur v prospech

zdravotnej poisťovne, ktorý nárok nie je nárokom náhrady škody, pretože skutočnosť, že sa zákon č.
381/2001 Z.z,. v § 15 zmieňuje výlučne o priamom nároku na náhradu škody poškodenému, vylučuje
možnosť priameho nároku zdravotnou poisťovňou ako subjektu uvedeného v § 4 ods. 3 cit. zákona. Toho
času je možné uplatniť nárok zdravotnej poisťovne výlučne voči škodcovi, pričom poisťovňa je povinná
k následnej výplate v zmysle § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. Keďže náklady zdravotnej poisťovne

nebolo možné uplatniť priamo voči poisťovni, použijúc ust. § 15 zák. č. 381/2001 Z.z., žalobca uhradil
náklady na zdravotnú starostlivosť v rozpore so zákonom, teda bez toho, aby si zdravotná poisťovňa
uplatnila nárok voči nemu ako škodcovi, kedy by sa mohol účinne brániť námietkami v prípadnom
súdnom konaní. Žalobca mal povinnosť uhradiť náklady za zdravotnú starostlivosť až vtedy, ak by
ho ako poistený o to požiadal, prípadne ak by bol k takej povinnosti zaviazaný rozhodnutím súdu,

resp. správneho orgánu. Náklady zdrav. poisťovne vynaložené na ošetrenie a liečenie jej poistenca nie
sú v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním tretích osôb v rozsahu, v akom sa na
vzniku týchto nákladov podieľali iné okolnosti, prípadne v akom boli spôsobené zavinením poistenca
(viď rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 113/2002). Vzhľadom na nesprávny
postup žalobcu vo veci vyplatenia náhrad v prospech zdravotnej poisťovne nemožno úhradu vo výške

1.110,79 eur uznať ako oprávnený základ pre uplatnenie následného postihového regresu zo strany
žalobcu. Ako poistený má právo postihu voči inému, kto spolu s poisteným (s ním) spôsobil škodu a to
v rozsahu vyplatenej náhrady škody (poistnej náhrady) a podľa účasti tejto osoby na vzniknutej škode
teda zisťovanie spoluzavinenia poškodeného je relevantné. Pretože právo na náhradu škody prechádza
na poisťovateľa - žalobcu, on ako žalovaný nemá možnosť uplatniť nároky na vzájomné vyporiadanie

medzi škodcami (§ 439 Občianskeho zákonníka - ďalej len „OZ“), t. j. medzi ním a Y. D., a to škôd
spôsobených Slovenskej správe ciest a nákladov na poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Rovnako tak
nemá právo požadovať od poškodeného C. D. vrátenie tej časti náhrady škody za poškodené motorové
vozidlo (§ 790 eur), na ktorú nemá nárok z dôvodu jeho spoluviny poškodeného, ktorý rozsah náhradyškody mu mal byť znížený v zmysle § 441 OZ. Keďže vstupom žalobcu do zodpovednostného vzťahu
došlo k oddeleniu právneho postavenia škodcu a poškodeného na základe právneho predpisu (§ 13
zák. č. 381/2001 Z.z.) a došlo tak k prechodu uvedených práv na žalobcu, tento mal uplatniť všetky

práva postihu, ktoré by mal on ako poistený škodca. Je nepochybné, že poisťovateľovi je dané právo
postihu proti poistenému, ktorý nesplnil určité, zákonom dané povinnosti a rovnako je nepochybné, že
jediným oprávneným na určenie výšky regresného postihu, resp. jeho časti je poisťovňa ako nositeľ
tohto subjektívneho práva vyplývajúceho z poistného pomeru a zo zákona č. 381/2001 Z.z.. Avšak výška
požadovanej náhrady poistného plnenia alebo jeho časti, na ktoré vznikne poisťovni nárok, je limitovaná

iba požiadavkou vyplývajúcou z § 12 ods. 3 zák. č. 381/2001 Z.z., to znamená, že nesmie presahovať
úhrnpoistnýchplnení,ktorépoisťovateľvyplatilzdôvodupoistnejudalosti,pričomvšakvýplatapoistných
plnení musí byť oprávnená, opodstatnená a so zohľadnením všetkých oprávnených nárokov poisteného
na vyporiadanie spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti podľa § 439 OZ, postih pri zodpovednosti za
škodu spôsobenú zavinením iného podľa § 441 OZ. Namietal aj výšku vyplatenej náhrady škody v
prospech Slovenskej správy ciest vo výške 2.223,23 eur (88 % z požadovanej náhrady škody 2.527,40

eur), pretože pri výpočte tejto škody žalobca vychádzal len z kalkulácie poškodeného, bez toho, aby jej
správnosť akokoľvek overil. Poukázal však i na to, že je pravdepodobné, že v čase dopravnej nehody
už poistná zmluva, z ktorej žalobca plnil a nahradil škodu z predmetnej dopravnej nehody, už v čase
dopravnej nehody účinná nebola, pretože táto zanikla z dôvodu nezaplatenia lehotného poistenia ešte
pred dňom, kedy sa dopravná nehoda stala. Pokiaľ žalobca tvrdí, že predmetná otázka bola riešená

a právoplatne rozhodnutá v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 4Ro/178/2014, uvedená
argumentácia žalobcu je nenáležitá a vo vzťahu k predmetu a účastníkom tohto konania irelevantná.
Skutkové a právne závery vyslovené v platobnom rozkaze v konaní sp. zn. 4Ro/178/2014 sú záväzné
len inter partes. Rovnako citovaný platobný rozkaz nezakladá res iudicata vo vzťahu k prejudiciálnej
otázke platnosti predmetnej poistnej zmluvy. Z vyjadrenia žalobcu (7.9. 2015 a 16.9. 2015) a z „výpisu

informačného systému“ vyplýva, že posledná splátka bežného poistného za obdobie od 17.6. 2009 do
16.6. 2010, splatná dňa 17.3. 2010, bola uhradená až dňa 20.4. 2010. Nebola teda uhradená do 17.3.
2010 a preto k zániku poistnej zmluvy došlo dňa 18.4. 2010 (po uplynutí 1 mesiaca). Ak žalobca plnil
náhradu škôd po zániku poistnej zmluvy, plnil bez právneho dôvodu a v takom prípade žalovaný nemá
pasívnu vecnú legitimáciu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Má za to, že posudzovaný prípad

nemožno subsumovať pod ust. § 454 OZ, pretože k zaplateniu náhrady škôd poškodeným zo strany
žalobcu došlo proti vôli žalovaného. Pre prípad však, ak by sa preukázalo, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu na jeho strane, vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu podľa § 107 ods. 1 OZ. Takisto
namietal aj premlčanie nároku, ktorý si žalobca v tomto konaní uplatnil. S určením premlčacej lehoty nie
je problém, nakoľko premlčacia lehota na uplatnenie postihového práva je expressis verbis ustanovená

v § 12 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z.. Pre tento prípad je však rozhodné určenie, od ktorého momentu
začína premlčacia lehota plynúť. Z dikcie ust. § 12 ods. 4 cit, zákona vyplýva, že týmto momentom je deň
vyplateniapoistnéhoplnenia.Vzhľadomnanámietkupremlčaniapostihovéhoprávažalobcujerozhodné
určenie skutočnosti, kedy došlo k výplate finančných prostriedkov ich pripísaním na účtoch poškodených
a zdravotnej poisťovne. Eurokomfomný výklad ust. § 12 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z., rešpektujúci

ochranu spotrebiteľa, nepripúšťa ľubovôľu poisťovateľa, kedy uhradí požadované poistné plnenie, od
ktorého úhrady sa odvíja aj počiatok plynutia premlčacej lehoty na uplatnenie postihového regresu.
Žalobca mal povinnosť vyplatiť poistné do 15 dní po skončení šetrenia potrebného na zistenie rozsahu
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie (§11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z.). Vychádzajúc tak
zo skutkového stavu vznikla žalobcovi povinnosť uhradiť poistné do 15 dní odo dňa, kedy bolo žalobcovi

doručené oznámenie, resp. správa o výsledku prejednania priestupku. Je potrebné teda zistiť, kedy
bol žalobca oboznámený s rozhodnutím o priestupku. Odo dňa nasledujúceho po dni oznámenia o
rozhodnutí o priestupku začala plynúť 15 - dňová lehota na poskytnutie poistného plnenia. Ak teda
žalobca uhradil poistné plnenia dňa 6.3. a 7.3. 2012 až o niekoľko mesiacov neskôr, účelovo tak posúval
lehotu splnenia jeho povinnosti, ako aj lehotu určujúcu začiatok plynutia premlčacej lehoty na postihový

regres. Preto zastáva názor, že lehotu na určenie začiatku plynutia premlčacej lehoty na uplatnenie
postihového regresu je potrebné počítať dňom nasledujúcim po skončení 15 - dňovej lehoty určenej na
splnenie povinnosti poisťovateľa podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.. V opačnom prípade tak
môže poisťovateľ určovať počiatok plynutia lehôt odkladaním povinnosti výplaty poistného plnenia, čo je
v rozpore s princípom právnej istoty a v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca podal žalobu až po uplynutí

takmer 4 rokov v dobe, kedy on nemá práva na uplatnenie prípadných nárokov voči spoluškodcom,
resp. poškodeným, ako aj voči samotnému žalobcovi z dôvodu premlčania. V prípade, že súd dospeje
k záveru, že uplatnený nárok žalobcu nie je premlčaný, navrhol, aby súd odoprel poskytnutie ochrany
práva uplatňovaného žalobcom a žalobu zamietol, pretože zo strany žalobcu ide o výkon práva v rozpores dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). Žalobca nepostupoval pri likvidácii v súlade s poctivým obchodným
stykom a ani so zákonom. Okrem úmyselného neskorého uplatnenia postihového regresu voči nemu
si nesplnil povinnosť informovať ho o poskytnutí poistného plnenia. Rozhodným pre správne posúdenie

nároku žalobcu je určenie lehoty, v ktorej bol povinný oznámiť žalobcovi vznik poistnej udalosti. Žalobca
opiera svoj nárok o ust. § 10 ods. 1 cit. zákona, t. j. že neoznámil škodovú udalosť do 15 dní od
jej vzniku. Podľa § 10 ods. 1 cit, zákona, poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik
škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky. Podľa § 10 ods.
2 cit, zákona, vo všeobecných poistných podmienkach možno určiť prípady, kedy možno lehoty podľa

odseku 1 predĺžiť. Je teda potrebné skúmať, či v rámci všeobecných poistných podmienok žalobcu nie
je stanovená dlhšia lehota na splnenie oznamovacej povinnosti, ktorej nesplnenie žalobca sankcionoval
regresným postihom, ktorý je predmetom žaloby.

18.Z konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 4Ro/178/2014 mal súd zistené, že platobným
rozkazom zo dňa 19.8.2014, právoplatným dňa 24.9.2014, bola matke žalovaného, F. I., uložená

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 48,56 eur s príslušenstvom, suma, ktorá sa týkala nedoplatku
na poistnom z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla Fiat Tipo evidenčné číslo PD XXXDC, ktorá suma predstavovala nezaplatené
poistné za dobu od 17.12.2012 do 17.4.2013, ku ktorému dňu podľa tvrdenia žalobcu predmetná poistná
zmluva zanikla.

19.Podľa tvrdení žalobcu, posledná splátka poistného za obdobie od 17.3.2010 do 16.6.2010,
splatná dňa 17.3.2010, bola v ich systéme vyznačená ako zaplatená dňa 20.4.2010 prostredníctvom
UNIKASA. Projekt UNIKASA je spoločným projektom Citibank a žalobcu, v rámci ktorého má klient
možnosť uhradiť poistné prostredníctvom poštového peňažného poukazu pri platení v COOP Jednota.

Navrhol, aby súd vykonal dopyt na Citibank Europe plc. pobočka zahraničnej banky za účelom
zistenia, kedy bola suma 40 eur zaplatená v COOP Jednota k VS 8018346894, pripísaná na zberný
účet ASP, a.s. v Citibank (UNIKASA). Uvedená suma bola následne prevedená na zberný účet č.
SK81813000000001100360702ASP, a.s. v celkovej sume 9.088,94 eur dňa 20.4.2010.

20.Z oznámenia Citibank Europe plc., pobočka zahraničnej banky so sídlom v Bratislave, mal súd
zistené, že posledná platba poistného z vyššie uvedenej poistnej zmluvy vo výške 40 eur bola zaplatená
v COOP Jednota k VS 8018346894 dňa 19.4.2010 a rovnako v ten istý deň bola pripísaná na zberný
účet vedený v Citibank (č. l. 205).

21.Žalobca v podaní zo dňa 23.9.2015 tvrdil, že poistná zmluva bola v čase vzniku poistnej udalosti
dňa 17.10.2015 platná, pričom poistné malo byť zaplatené do júna 2011 (č. l. 166). Listom zo dňa 1.8.
2013 žalobca F. I. oznámil zánik poistenia zodpovednosti z poistnej zmluvy č. 8018346894 (Fiat Tipo
PD XXXDC) ku dňu XX.X. XXXX.

XX.Listom zo dňa X.X. XXXX žalobca F. I. oznámil zánik poistenia zodpovednosti z poistnej zmluvy č.
XXXXXXXXXX (W. F. PD XXXDC) ku dňu 17.4. 2013.

23.K spoluvine poškodeného v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka žalobca uviedol, že majú za
to, že poskytnutá náhrada škody bola všetkým poškodeným vyplatená oprávnene. Podľa článku

III. ods. 3 Všeobecných poistných podmienok, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené preukázané a vyplatené náklady
zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky,
dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dávky
starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom. Nevyžaduje

sa osobitný pokyn poisteného voči poisťovateľovi na zaplatenie takto uplatnenej náhrady škody. V
zmysle § 15 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému, poškodený
je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento
nárok preukázať. Toto ustanovenie už počíta s tým, že poškodený má bezvýnimočný priamy nárok
na náhradu škody proti zodpovednostnému poisťovateľovi. Priamy nárok poškodeného znamená, že

ak mu bola spôsobená škoda prevádzkou motorového vozidla, môže si vybrať, či nárok na náhradu
škody uplatní voči škodcovi (poistenému) alebo proti poisťovateľovi alebo voči obom naraz. Až po
dôkladnom prešetrení zodpovednosti žalovaného (viď záznam o dopravnej nehody ODI v Martine zo
dňa 18.7.2010 pod č. ORP-P-244/DI-MT-2010 a právoplatný rozkaz o uložení sankcie za priestupokORP v Prievidzi zo dňa 24.8.2011 pod číslom ORP - 693/DI-SK-2011) a posúdení výšky uplatnených
nárokov poškodených, bolo poskytnuté odškodnenie poškodeným. Poukázal na to, že z celkovej výšky
škody zaplatenej poškodeným v sume 4.124,02 eur si voči žalovanému uplatnili len sumu 824,80 eur, čo

je len 20 % z vyplateného odškodnenia. Žalobou uplatnená suma je výrazne nižšia ako celková výška
uhradená poškodeným, preto považujú skúmanie spoluviny poškodených za bezpredmetné.

24.K premlčaniu postihového práva žalobca uviedol, že postihové právo uplatnené v zmysle ust. § 12
zákona č. 381/2001 Z.z. sa v zmysle konštantnej judikatúry premlčuje v trojročnej premlčacej lehote,

ktorá začína plynúť od momentu vyplatenia poistného plnenia (náhrady škody) poškodeným, v danom
prípade dňa 6.3. 2012 a 7.3. 2012. Uvedený názor má oporu najmä v rozhodovacej praxi Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, ktorý opakovane zaujal totožné stanovisko v rozhodnutiach R 36/1980, R
27/1980, R 52/2004. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukazuje na to, že za deň vyplatenia poistného
plnenia nemožno považovať okamih odpísania finančných prostriedkov z účtu žalobcu, ale v zmysle
ustanovenia § 567 Občianskeho zákonníka pripísaním na účet veriteľa v peňažnom ústave. Žalovaný

si zamieňa pojmy ,,poskytnutie náhrady škody“ a ,,splnenie dlhu“, čo sú dva rôzne inštitúty. Nemožno
v danej veci postupovať v zmysle § 567 OZ, pretože poskytnutie náhrady škody poškodenému nie je
dlh poisťovateľa, resp. zodpovedného škodcu voči zodpovednému. Postihový nárok uplatnený v tomto
konaní v zmysle ust. § 12 ods. 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. bol uplatnený včas. Postihové
právo uplatnené v zmysle § 12 citovaného zákona sa v zmysle konštantnej judikatúry premlčuje v 3-

ročnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť od momentu vyplatenia poistného plnenia (náhrady škody)
poškodeným, v danom prípade dňa 6.3.2012 a 7.3.2012. Tvrdenia žalovaného ohľadom ,,účelového
posúvanialehoty“,týkajúcejsaposkytnutianáhradyškodypoškodenýmpovažujúzairelevantné,pretože
ust. § 11 ods. 6, 7, 8 citovaného zákona sú významné vo vzťahu k poškodenému (teda nie žalovanému),
čím mal zákonodarca na mysli zvýšenú ochranu poškodených pri domáhaní sa náhrady škody. Práve

v záujem poisteného - žalovaného bola náhrada škody poskytnutá poškodeným až dňa 6.3.2012
a 7.3.2012, t.j. po zabezpečení všetkých nevyhnutných dokladov preukazujúcich ako právny základ
nároku, tak aj výšku škody (výzvy zdravotnej poisťovne boli doručené žalobcovi dňa 28.2.2012). Z
uvedených dôvodov nie je možné akceptovať vznesenú námietku premlčania. Uplatnenie si postihového
práva v zmysle ust. § 12 zákona 381/2001 Z.z. nie je výkon práv v rozpore s dobrými mravmi ako to

tvrdí žalovaný ale práve naopak predmetné ustanovenie má výchovný účel, núti poistených dodržiavať
zákonom stanovené povinnosti.

25.K existencii poistnej zmluvy žalobca uviedol, že dňa 17.6. 2009 uzavrel žalobca s F. I. poistnú
zmluvuč.80183446894opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou

motorového vozidla Fiat Tipo ev. č. PD XXXDC, na dobu neurčitú so začiatkom od 17.6. 2009.
Predmetnou zmluvou bolo dohodnuté platenie poistného vo výške 160,01 eur, ktoré bolo rozvrhnuté do
štvrťročných splátok vo výške 40 eur, počnúc dňom 17.6. 2010 vo výške 42 eur, počnúc dňom 17.6. 2011
vovýške46,62eur,sdobousplatnostik17.6.,17.9.,17.12.,17.3.bežnéhoroku.Podľauzavretejpoistnej
zmluvybolaĽ.I.povinnázaplatiťpoistnésplatnédňaXX.X.XXXXvovýškeXX,XXeur(uhradila),poistné

splatné dňa XX.X. XXXX vo výške XX,XX eur (uhradila), poistné splatné dňa XX.XX. XXXX vo výške
XX,XX eur (uhradila len XX,XX eur, XX,XX eur neuhradila), poistné splatné dňa XX.X. XXXX vo výške
XX,XX eur (neuhradila). D. § 9 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z., poistenie zodpovednosti zanikne, ak
poistné nebolo zaplatené do X mesiaca od jeho splatnosti. D. zodpovednosti zanikne uplynutím tejto
lehoty. D. § 11 ods. XX cit. zákona, ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia,

za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného ku
dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo. D. zmluva zanikla XX.X. XXXX, t. j. v lehote X mesiaca od
nezaplatenia poslednej splátky ročného poistného (ktorá bola zročná dňa XX.X. XXXX). Z uvedeného
vyplýva, že v čase vzniku poistnej udalosti dňa XX.XX. XXXX bola poistná zmluva platná.

XX.Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

27.Podľa § 10 ods. 1, 2 citovaného zákona, poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik
škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku ak vznikla na území Slovenskej republiky a do 30 dní po jej

vzniku ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky. Vo všeobecných poistných podmienkach možno
určiť prípady, keď možno lehoty podľa odseku 1 primerane predĺžiť. Po oznámení škodovej udalosti je
poistený povinný postupovať podľa pokynov poisťovateľa a predložiť v dohodnutej lehote doklady, ktoré
si poisťovateľ vyžiada.28.Podľa § 12 ods. 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je
poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody

spôsobnej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov
hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4.

29.Žalovaný je poistený v zmysle § 2 písm. f) citovaného zákona a keďže písomne neoznámil vznik
škodovej udalosti v stanovenej lehote, uplatnil si žalobca voči nemu náhradu poistného plnenia vo

výške 824,80 eur (z celkovo zaplatenej sumy 4.124,02 eur). Na úhradu vyššie uvedenej sumy vyzvali
žalovanéholistamizodňa23.9.2014a3.11.2014.žalovanýnavýzvunereagovalžiadnou,aničiastočnou
úhradou.

30.Vzhľadomnažalovanýmvkonanívznesenúnámietkupremlčaniasúdpredovšetkýmskúmal,činárok
žalobcu je, resp. nie je premlčaný.

31.Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

32. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky

odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

33.Súd v súlade s tvrdením žalobcu uvádza, že postihové právo uplatnené v zmysle ust. § 12 zákona
č. 381/2001 Z.z., sa v zmysle ustálenej judikatúry premlčuje v trojročnej premlčacej lehote, ktorá začína
plynúťodmomentuvyplateniapoistnéhoplnenia(náhradyškody)poškodeným,kčomuvdanomprípade

podľa žalobcom predložených písomností došlo dňa 6.3. 2012 a 7.3. 2012 (napr. R 36/1980, R 27/1980,
R 52/2004). Súd nesúhlasí s názorom žalovaného, že za deň vyplatenia poistného plnenia nemožno
považovať okamih odpísania finančných prostriedkov z účtu žalobcu, ale v zmysle ustanovenia § 567
Občianskehozákonníkaokamihomichpripísanianaúčetveriteľavpeňažnomústave.Ajpodľaprávneho
názoru súdu nemožno v danej veci postupovať v zmysle § 567 OZ, pretože poskytnutie náhrady škody

poškodenémuniejedlhpoisťovateľa,resp.zodpovednéhoškodcuvočizodpovednému.Postihovýnárok
uplatnený v tomto konaní dňa 3.2. 2015 v zmysle ust. § 12 ods. 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z.
bol uplatnený včas, v trojročnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť od okamihu vyplatenia poistného
plnenia (náhrady škody) poškodeným, v danom prípade dňa 6.3.2012 a 7.3.2012. Tvrdenia žalovaného
ohľadom ,,účelového posúvania lehoty“, týkajúcej sa poskytnutia náhrady škody poškodeným rovnako

ako aj žalobca považuje súd za nepodstatné, pretože ust. § 11 ods. 6, 7, 8 citovaného zákona sú
významné vo vzťahu k poškodenému (nie žalovanému), čím mal zákonodarca na mysli zvýšenú ochranu
poškodených pri domáhaní sa náhrady škody. Náhrada škody bola poskytnutá poškodeným zo strany
žalobcu dňa 6.3.2012 a 7.3.2012 až po zabezpečení všetkých nevyhnutných dokladov preukazujúcich
právny základ nároku ako aj výšku škody (výzvy zdravotnej poisťovne boli doručené žalobcovi dňa

28.2.2012).

34.Uplatnenie si postihového práva žalobcom v zmysle ust. § 12 zákona 381/2001 Z.z. nie je ani
podľa právneho názoru súdu výkonom práv v rozpore s dobrými mravmi ako to tvrdí žalovaný, naopak
predmetné ustanovenie má výchovný účel, núti poistených dodržiavať zákonom stanovené povinnosti.

35.Keďže súd nepovažoval nárok žalobcu za premlčaný, skúmal, či v čase dopravnej nehody, teda dňa
17.10. 2010, bola poistná zmluva č. č. 8018346894 zo dňa 17.6. 2009 účinná a či teda žalovaný je alebo
nie je v konaní pasívne vecne legitimovaným subjektom.

36.Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z., poistenie zodpovednosti zanikne, ak poistné nebolo
zaplatené do 1 mesiaca od jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá
dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.

37.Podľa § 11 ods. 11 veta prvá cit. zákona, ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného

obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť
poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo.38.Z vykonaného dokazovania mal súd zistené, že už v čase dopravnej nehody poistná zmluva
účinná nebola, pretože táto zanikla z dôvodu nezaplatenia lehotného poistenia ešte pred dňom, kedy
sa dopravná nehoda stala. Pokiaľ žalobca tvrdil, že otázka platnosti poistnej zmluvy bola riešená a

právoplatne rozhodnutá v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 4Ro/178/2014, súd sa s týmto
názorom nestotožňuje. Tak, ako to tvrdil aj žalovaný, uvedená argumentácia žalobcu je nenáležitá a
vo vzťahu k predmetu a účastníkom tohto konania irelevantná. Skutkové a právne závery vyslovené v
platobnom rozkaze v konaní sp. zn. 4Ro/178/2014 sú záväzné len inter partes. Uvedený platobný rozkaz
nemôže zakladať ani res iudicata vo vzťahu k prejudiciálnej otázke platnosti predmetnej poistnej zmluvy.

Z oznámenia Citibank Europe plc., pobočka zahraničnej banky so sídlom v Bratislave, mal súd zistené,
že posledná splátka bežného poistného za obdobie od 17.6. 2009 do 16.6. 2010, splatná dňa 17.3. 2010
eur, bola zaplatená v COOP Jednota k VS 8018346894 dňa 19.4.2010 a rovnako v ten istý deň bola
pripísaná na zberný účet vedený v Citibank (č. l. 205). Nebola teda uhradená do 17.3. 2010 a preto k
zániku poistnej zmluvy došlo dňa 18.4. 2010 (po uplynutí 1 mesiaca). Ak žalobca plnil náhradu škôd
po zániku poistnej zmluvy, plnil bez právneho dôvodu a v takom prípade žalovaný nemá pasívnu vecnú

legitimáciu na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl. OZ).

39.Žalovaný teda v spore nebol pasívne vecne legitimovaným subjektom, z dôvodu ktorého bolo
potrebné žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.

40.Pre prípad, že by aj žalovaný bol v spore pasívne vecne legitimovaným subjektom, podľa právneho
názoru súdu by neboli splnené podmienky uplatniť si voči žalovanému zo strany žalobcu nárok na
náhradu škody z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané, že by mal žalovaný za škodu zodpovedať a
to čo i v len čiastočne. Je síce pravda, že žalovanému bola v priestupkovom konaní uložená sankcia,
táto sa však týkala toho, že ako účastník cestnej premávky porušil ustanovenia § 3 ods. 2 písm. a)

zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože ako
vodič motorového vozidla sa nesprával dostatočne ohľaduplne a disciplinovane, pričom svojou jazdou
ohrozoval bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky tým, že strhával riadenie vpravo a vľavo a bránil
predchádzaniu motorovému vozidlo značky Škoda vodiča Y. D.. Z vykonaného dokazovania v rámci
priestupkového konania výpoveďami účastníkov dopravnej nehody bolo preukázané, že tiež vodič

Y. D. svojou riskantnou jazdou ohrozoval bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a teda svojím
aktívnym konaním sám prispel výraznou mierou k škodovej udalosti a k rozsahu škody. Porušením
všeobecnej prevenčnej povinnosti (§ 415 OZ) je aj neobozretné konanie poškodeného, ktorým spôsobil
zvýšenie rozsahu škody, ktorá vznikla porušením právnej povinnosti (viď aj rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 25Cdo 1369/2006). Správanie vodiča Y. D., ktorý neustále prenasledoval

vozidlo žalovaného a snažil sa ho „za každú cenu“ zastaviť narážaním do neho, keď v jeho vozidle
bolo navyše šesť osôb, nemožno hodnotiť inak, než ako krajne nezodpovedné. Z výpovedí samotného
žalovaného a takisto ďalších svedkov dopravnej nehody v rámci priestupkového konania bolo zistené,
že pred dopravnou nehodou i v čase dopravnej nehody vodič škody jazdil za žalovaným, snažil sa ho
riskantnoujazdounapriekajriskantnejjazdežalobcupredísť,pričomjazdunezvládol,bezpreukázaného

stretu prevádzok (vozidiel), čo bolo bezprostrednou príčinou dopravnej nehode, pri ktorej vznikla škoda,
za ktorú teda podľa právneho názoru súdu v celom rozsahu zodpovedá práve vodič škody, Y. D..
Tento záver súdu je v plnom rozsahu aj v súlade s odborným stanoviskom znalca B.. D. G., z odboru
Doprava cestná, odvetvie technický stav cestovných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty
cestných vozidiel, č. 04/2011, ktorý k okolnostiam vzniku dopravnej nehody zo dňa 17.10.2010, v

rámci priestupkového konania, uviedol aj to, že pred samotnou záverečnou kolíznou situáciou došlo k
viacerým opakovanýmvzájomnýmkontaktomobochvozidiel,niejevšakmožnéjednoznačnepreukázať
miesta stretu, časť jednotlivých zrážok, ale najmä to, koho konanie iniciovalo jednotlivé samotné zrážky,
príčinou vzniku kolíznej situácie, ktorá predchádzala nárazu vozidla Škoda Felícia do stĺpu svetelnej
signalizácie však bolo nedisciplinované konanie vodiča vozidla Škoda Felícia ev. č. ZA XXXBM Y. D.,

ktorý neodôvodnenou náhlou zmenou smeru vedenia vozidla vľavo prešiel s vozidlom z pravej na ľavú
stranu cesty a narazil postupne do vyvýšeného obrubníka stredového ostrovčeka cesty a neskôr do
stĺpu svetelnej signalizácie.

41.V konečnom dôsledku sa súd stotožnil i s tvrdením žalovaného, ktorý namietol tiež opodstatnenosť

vyplatenia sumy 1.110,79 eur v prospech zdravotnej poisťovne, ktorý nárok nie je nárokom náhrady
škody, pretože skutočnosť, že sa zákon č. 381/2001 Z.z. v § 15 zmieňuje výlučne o priamom nároku na
náhradu škody poškodenému, vylučuje možnosť priameho nároku zdravotnou poisťovňou ako subjektu
uvedeného v § 4 ods. 3 cit. zákona. Podľa tohto ustanovenia je možné uplatniť nárok zdravotnejpoisťovne výlučne voči škodcovi, pričom poisťovňa je povinná k následnej výplate v zmysle § 11 ods.
7 zák. č. 381/2001 Z.z.. Pretože náklady zdravotnej poisťovne nebolo možné uplatniť priamo voči
poisťovni, použijúc ust. § 15 zák. č. 381/2001 Z.z., žalobca uhradil náklady na zdravotnú starostlivosť v

rozpore so zákonom, teda bez toho, aby si zdravotná poisťovňa uplatnila nárok voči nemu ako škodcovi.
Žalobca mal povinnosť uhradiť náklady za zdravotnú starostlivosť až vtedy, ak by ho ako poistený
o to požiadal, prípadne ak by bol k takej povinnosti zaviazaný rozhodnutím súdu, resp. správneho
orgánu. Náklady zdravotnej poisťovne vynaložené na ošetrenie a liečenie jej poistenca nie sú v príčinnej
súvislosti so zavineným protiprávnym konaním tretích osôb v rozsahu, v akom sa na vzniku týchto

nákladov podieľali iné okolnosti, prípadne v akom boli spôsobené zavinením poistenca (viď rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 113/2002). Vzhľadom na nesprávny postup žalobcu vo
veci vyplatenia náhrad v prospech zdravotnej poisťovne nemožno úhradu vo výške 1.110,79 eur uznať
ako oprávnený základ pre uplatnenie následného postihového regresu zo strany žalobcu.

42.Preto i z vyššie uvedených dôvodov by bolo potrebné žalobu zamietnuť.

43.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní v celom
rozsahu úspešný, preto súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v
plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch rovnopisoch.

Odvolanie musí okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku súdu) obsahovať oznámenie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len
skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP.