Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, September 12, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/54/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813010563
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3813010563.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr.

Romana Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému S. C., pre zločin
ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr.zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. prejednal na verejnom zasadnutí dňa 12. septembra 2016 odvolanie
obžalovaného S. C. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 15. februára 2016, sp.zn.
2T/155/2013 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr.por. sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o treste odňatia
slobody a o spôsobe jeho výkonu.

Na podklade § 322 ods. 3 Tr.por. sa u obžalovaného S. C. podľa § 44 Tr.zák. upúšťa od
uloženia súhrnného trestu odňatia slobody, pretože nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý bol
obžalovanému uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 6. júla 2015, sp.zn.
1T/63/2015, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23. septembra 2015, sp.zn.
3To/66/2015 vo výmere vo výmere 11 (jedenásť) rokov a 8 (osem) mesiacov, považuje na ochranu
spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 15. februára 2016, sp.zn. 2T/155/2013, bol obžalovaný

S. C. uznaný za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr.zák. v jednočinnom
súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr.zák.. na tom skutkovom základe, že
dňa 08.09.2012 v čase okolo 00:05 h pred vchodom obytného domu číslo XX na X. Š. G. v A. pri
slovnom nedorozumení napadol poškodeného F. B., opakovane ho udrel do hlavy, v dôsledku čoho
poškodený spadol na zem, a ležiaceho ho obžalovaný opakovane kopol do hlavy, v dôsledku čoho
poškodený utrpel ťažké zranenia s trvalými následkami - zlomeninu nosovej kosti, čeľuste a čeľustných
prínosových dutín obojstranne, vychýlenie nosovej prepážky, prasklinu prednej steny čelovej prínosnej

dutiny so zakrvácaním, tržnozmliaždenú ranu záhlavia, otras mozgu I. stupňa, otras zrenice pravého
oka s podkožnými krvnými výronmi okolo oboch očí, čo si vyžiadalo liečenie a narušenie obvyklého
spôsobu života poškodeného počas štyroch mesiacov a trvalé následky - vychýlenie nosovej prepážky
s posunom prepážky a deformovaným hrboľom na koreni nosa, poruchu sluchu na pravej strane.

Za tieto trestné činy bol odsúdený podľa § 172 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 7 Tr.zák. a § 42 ods.
1 Tr.zák. na súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov, na výkon

ktorého bol podľa § 48 ods. 3 písm. b/, ods. 4 Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia.Podľa § 42 ods. 2 Tr.zák. bol zrušený rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 6. júla 2015, sp.zn.
1T/63/2015, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23. septembra 2015, sp.zn.
3To/66/2015, vo výroku o treste odňatia slobody, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky

obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ihneď po jeho vyhlásení, teda v zákonnej
15-dňovej lehote, rozsudok napadol odvolaním obžalovaný S. C. pre nesprávnosť výrokov o vine
a treste. V písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu v súlade s obhajobnými

námietkami prednesenými už pred okresným súdom poukazoval na to, že vykonanými dôkazmi
nebolo jednoznačným spôsobom preukázané, že celý incident vyvolal a začal obžalovaný, pričom je
pravdepodobná aj alternatíva, že celý konflikt zapríčinil a začal práve poškodený, a to s poukazom aj na
to, že ide o bývalého policajta, ktorý určite v minulosti absolvoval základný bojový výcvik, v čase konfliktu
bol pod vplyvom alkoholu a existuje preto pravdepodobnosť vyvolania a začatia incidentu práve zo
strany poškodeného. Poukazoval tiež na to, že v rámci tohto incidentu bolo aj obžalovanému spôsobené

poranenie kolena, ktoré ho obmedzovalo v obvyklom spôsobe života zhruba 2 mesiace, čo vyplýva z
výpovede obžalovaného i jeho brata A. C.. Faktom síce zostáva, že predovšetkým poškodenému boli
spôsobené viaceré poranenia závažného charakteru, avšak z hľadiska mechanizmu ich vzniku nie je
podľa názoru obhajoby vylúčené, že mohli byť zo strany obžalovaného spôsobené údermi päsťou a
kopancami obranného charakteru. Skutočnosť, že v rámci konfliktu spôsobil obžalovaný poškodenému

poranenia v rozsahu uvedenom v napadnutom rozsudku, považoval obhajca len za nešťastnú náhodu.
Obžalovaný podľa jeho názoru nemal priamy alebo nepriamy úmysel spôsobiť poškodenému také
poranenia, ktoré majú charakter ťažkej ujmy na zdraví, nakoľko išlo o vzájomný pästný súboj, pri
ktorom ani jeden zo zúčastnených nemal počiatočný úmysel spôsobiť tomu druhému ťažkú ujmu na
zdraví. Okolnosť, že poškodenému boli spôsobené poranenia závažného charakteru, sa obžalovaný

dozvedel až nejakú dobu po incidente z výsledkov samotného vyšetrovania, pričom zároveň prejavil
ľútosť nad tým, že k takýmto poraneniam u poškodeného došlo a aj na hlavnom pojednávaní sa
obžalovaný poškodenému ospravedlnil. Aj z tohto prejavu obžalovaného možno podľa názoru obhajcu
usudzovať, že obžalovaný skutočne nemal zámer a ani motív spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na
zdraví. Pri zohľadnení všetkých okolností celého konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným, ako

aj s prihliadnutím na mechanizmus vzniku poranení u poškodeného ustálený znalcom, sa obhajca
obžalovaného domnieval, že v obžalobe zažalovaný skutok nemal byť právne kvalifikovaný podľa § 155
ods. 1 Tr.zák., ale podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c/ Tr.zák.

Poukázal ďalej na to, že obžalovaný bol naposledy odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prievidza

zo dňa 6. júla 2015, sp.zn. 1T/63/2015, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
23. septembra 2015, sp.zn. 3To/66/2015, na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov
a 8 mesiacov, a preto prichádzalo do úvahy nielen ukladanie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1
Tr.zák., ale boli splnené aj zákonné podmienky na upustenie od uloženia súhrnného trestu podľa §
44 Tr.zák. s poukazom na to, že trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov a 8 mesiacov uložený

obžalovanému skorším rozsudkom je podľa názoru obhajcu dostatočný na ochranu spoločnosti i na
nápravu obžalovaného. Okresným súdom uložený súhrnný nepodmienečný trest vo výmere 12 rokov
považoval preto za neprimerane prísne navýšenie trestu uloženého obžalovanému skorším rozsudkom.

Na základe uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 ods.

1 písm. d/, e/ Tr.por. vo výroku o vine a uloženom treste odňatia slobody a aby podľa § 322 ods. 3 Tr.por.
sám rozhodol rozsudkom tak, že uzná obžalovaného za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa §
156 ods. 1, 3 písm. c/ Tr.zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/
Tr.zák. a zároveň podľa § 44 Tr.zák. upustí od uloženia súhrnného trestu odňatia slobody. Pre prípad, že
odvolací súd nevezme do úvahy argumentáciu obhajoby a stotožní sa s právnym názorom súdu prvého

stupňa vo vzťahu k použitej právnej kvalifikácii skutku, alternatívne navrhol, aby odvolací súd aj v takom
prípade v zmysle § 322 ods. 3 Tr.por. sám rozhodol rozsudkom tak, že v súlade s ustanovením § 44
Tr.zák. upustí od uloženia súhrnného trestu.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla odvolanie

obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr.por.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného
podľa § 316 ods. 1 Tr.por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.por.,na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené 29. júna 2016, vykonal dňa
12. septembra 2016 verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť obžalovaným napadnutých výrokov o vine a treste rozsudku, ako aj správnosť postupu

konania,ktoréimpredchádzalo.Uvedenýmpostupomzistil,žeodvolanieobžalovanéhoS.C.jedôvodné
len vo vzťahu k výroku o súhrnnom treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu. Nezistil pritom
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Tr.por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal všetky potrebné
dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil
jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 12 Tr.por. a dospel ku
správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel
nielen o výpovede obžalovaného S. C., ale predovšetkým o svedecké výpovede F. B., O. S., U. S., L.
S., D. G., F. G., H. K. A. C., ako aj o odborné znalecké závery a výpoveď O.. U. N., znalca z odborov

zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a o listinné dôkazy, na ktoré poukázal. Svoje skutkové
zistenia podrobne, vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade
dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaného S. C., pretože boli v rozpore s ostatnými vo
veci vykonanými dôkazmi, z nich najmä s už uvedenými svedeckými výpoveďami, so zisteniami a
závermi znalca a listinnými dôkazmi. Odvolací súd po preskúmaní veci vzhľadom na uvedené dôvody

dospel k rovnakým skutkovým zisteniam ako okresný súd, pretože dôkazy, ktoré vykonal okresný súd,
na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku a o vierohodnosti ktorých nie sú
žiadne pochybnosti, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktoré jednoznačne a nepochybne usvedčujú
obžalovaného S. C. zo spáchania žalovaného skutku uvedeného vo výroku napadnutého rozsudku.
Odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým zisteniam nepovažoval preto za dôvodné

a neakceptoval ich.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení
konania obžalovaného S. C. ako zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr.zák. spáchaného v
jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr.zák.., pričom svoje závery v

tomto smere v napadnutom rozsudku tiež zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd dospel
nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako okresný súd, preto ani
v tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku a ani v tomto smere odvolacie námietky
obžalovaného nepovažoval za opodstatnené.

Okresný súd, vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania
obžalovaného, však pochybil vo výroku o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu.
Obžalovanému S. C. totiž uložil podľa § 172 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 7 Tr.zák. a § 42
ods. 1 Tr.zák. súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov, na výkon ktorého
obžalovanéhozaradilpodľa§48ods.3písm.b/,ods.4Tr.zák.doústavunavýkontrestuodňatiaslobody

so stredným stupňom stráženia, hoci u obžalovaného boli splnené zákonné podmienky na postup podľa
§ 44 Tr.zák., t. j. na upustenie od uloženia súhrnného trestu.

Obžalovaný spáchal teraz posudzované trestné činy - zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods.
1 Tr.zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. dňa

8.9.2012, teda skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný
čin, konkrétne skorší rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 6. júla 2015, sp.zn. 1T/63/2015,
preto prichádzal do úvahy postup podľa § 42 ods. 1 Tr.zák., t.j. uloženie súhrnného trestu za tri
úmyselné trestné činy spáchané viacerými skutkami, z ktorých dva sú zločinmi, a to podľa zásad na
uloženie úhrnného trestu uvedených v ustanovení § 41 ods. 2 Tr.zák., ktoré však okresný súd vo výroku

napadnutého rozsudku neuviedol. Týmto skorším rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 6. júla
2015, sp.zn. 1T/63/2015, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23. septembra 2015,
sp.zn. 3To/66/2015, bol obžalovaný S. C. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr.zák. a odsúdený podľa § 172 ods. 2 Tr.zák., s

použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr.zák., § 37 písm. m/ Tr.zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 11 rokov a 8 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 1, ods. 3 písm. b/, ods. 4 Tr.zák.
zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.Za situácie, že súčasné použitie ustanovení § 38 ods. 4 Tr.zák., § 41 ods. 2 Tr.zák. a § 42 Tr.zák.
(zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a súčasné ukladanie
zvýšeného súhrnného trestu) by bolo pre obžalovaného ako ich páchateľa neprimerane prísne, a preto

podľa súdu prvého stupňa bol dôvod na postup podľa § 38 ods. 7 Tr.zák., t.j. pre nepoužitie § 38 ods.
4 Tr.zák. (zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu), prichádzalo
preto do úvahy ukladanie súhrnného trestu odňatia slobody za všetky tri trestné činy podľa trestnej
sadzby ustanovenej v § 172 ods. 2 Tr.zák. (trest odňatia slobody na desať až pätnásť rokov), teda podľa
miernejšej trestnej sadzby, ako bola trestná sadzba ustanovená v § 172 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 38

ods. 4 Tr.zák. po zvýšení jej dolnej hranice o jednu tretinu (v rozpätí od 11 rokov a 8 mesiacov do 15
rokov), podľa ktorej bol ukladaný trest odňatia slobody len za jeden z nich skorším rozsudkom vo výmere
11 rokov a 8 mesiacov a ktorý trest obžalovaný teraz vykonáva. Vzhľadom na uvedené okolnosti je
dostatočne odôvodnený záver, že trest, ktorý bol obžalovanému uložený skorším rozsudkom Okresného
súdu Prievidza zo dňa 6. júla 2015, sp.zn. 1T/63/2015, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
zo dňa 23. septembra 2015, sp.zn. 3To/66/2015 podľa už uvedenej prísnejšej (zvýšenej) trestnej sadzby

vo výmere 11 rokov a 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia, je dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa a nebol preto dôvod na
ukladanie súhrnného trestu.

Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd na podklade dôvodne podaného odvolania obžalovaného

zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr.por. napadnutý rozsudok u obžalovaného vo výroku o treste
odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu a pochybenie okresného súdu napravil tak, že u obžalovaného
S. C. podľa § 44 Tr.zák. upustil od uloženia súhrnného trestu odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.