Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 19, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14Cpr/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214206367
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4214206367.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: K. E.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom I. nad I. č. XXX, v konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman
BLAŽEK, s.r.o., Pohraničná 4, Komárno, proti žalovanému: M. V., nar. X.X.XXXX, bytom I. č. XX, o
zaplatenie 1.155,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.115,- € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,5 % ročne zo sumy 1.115,- € od 1.11.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 93,08 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 1.4.2014, upresnenou písomne dňa 26.6.2015,
domáhal uloženia povinnosti žalovanému (pôvodne označenému: M. V. - V., I. XX, F.: XX XXX XXX)
zaplatiťmusumu1.155,-€spolusúrokomzomeškaniavovýške5,5%ročnezdlžnejsumyod1.11.2013
do zaplatenia. Tiež si uplatnil náhradu trov konania. Podanú žalobu žalobca postavil na tom skutkovom
tvrdení, že ako zamestnanec mal so žalovaným ako zamestnávateľom uzavretú pracovnú zmluvu. Na

základe pracovnej zmluvy vykonával pre žalovaného prácu, keď za vykonanú prácu mu mal žalovaný
v zmysle čl. V. pracovnej zmluvy platiť mzdu vo výške 7.800,- Sk mesačne a to do 20 dní po uplynutí
kalendárneho mesiaca, za ktorý sa mzda vypláca. Počnúc od 1.1.2012 mu bol plat zvýšený na sumu
330,-€mesačne.Napriekriadnemuvykonaniuprácemužalovanýzaobdobieod1.7.2007do23.9.2013,
ku ktorému bol pracovný pomer ukončený výpoveďou, neuhradil dohodnutú mzdu celkove vo výške
1.115,- €. Zároveň si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 40,- € titulom nevyplatenej náhrady za dovolenku.
Úrok z omeškania si uplatnil od 1.11.2013 do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania žiadal žalovaného

zaviazať na zaplatenie súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. K podanej žalobe žalobca priložil
pracovnú zmluvu zo dňa 1.7.2007, mzdový dekrét zo dňa 1.1.2012, žiadosť o ukončenie pracovného
pomeru, dohodu o ukončení pracovného pomeru zo dňa 23.9.2013.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil, v rámci vyjadrenia k žalobe a jej prílohám potvrdil, že
žalobcaboljehozamestnancomvobdobíod1.7.2007do23.9.2013.Doplnil,žepodľamzdovéhodekrétu
predstavovala mzda žalobcu sumu 338,- €, keď z tejto mzdy odvody predstavujú sumu 13,4 %. Ďalej

uviedol, že žalobca pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy riadne nevykonával, o zverené
motorové vozidlo (ťahač s návesom) sa riadne nestaral čo sa následne odrazilo na tom, že motorové
vozidlo, ktoré mal zverené žalobca, musel predať pod cenu. Žalobca tiež nerešpektoval jeho príkazy,
kde má motorové vozidlo tankovať, keď v dôsledku nerešpektovania tohto príkazu mu vznikli nákladyvo výške 868,- €. K ukončeniu pracovného pomeru došlo na žiadosť žalobcu dohodou, preto nárok
na žiadne odstupné nemá. Tiež poukázal na to, že mu v súvislosti s konaním žalobcu, ktorý v čase
čerpania dovolenky požiadal o ukončenie pracovného pomeru dohodou, hoci v tom čase mal ísť na

služobnú cestu, vznikla škoda vo výške 3.000,- €. Žalobca podľa jeho vyjadrenia organizoval vzburu
medzi zamestnancami, keď žiadal o zvýšenie mzdy. Namietal skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že mu
mzda vyplatená nebola, keď uviedol, že žalobcovi bola riadne vyplatená mzda aj za mesiac september,
čo on aj podpísal. K svojmu vyjadreniu priložil dodatok k zmluve zo dňa 5.3.2010, mzdový dekrét zo
dňa 1.8.2013, faktúru č. 140177 zo dňa 11.4.2014 ohľadne predaja návesu, faktúru č. 140122 zo dňa

26.2.2014 ohľadne predaja ťahača, kópiu výplatných vreciek za mesiace január až september 2013,

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Vec v zmysle § 180 CSP prejednal v neprítomnosti žalovaného,
ktorý sa na pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Po vypočutí
si prednesu právneho zástupcu žalobcu a po oboznámení sa s listinnými dôkaznými prostriedkami
predloženými stranami sporu v priebehu konania ako aj výpisom zo živnostenského registra žalovaného

ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Ako vyplynulo z listín predložených stranami sporu v priebehu konania, na základe pracovnej zmluvy
zo dňa 1.7.2007 vznikol medzi žalobcom a žalovaným pracovný pomer. Pracovný pomer bol uzavretý
na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 3 mesiace a nástupom do zamestnania dňa 1.7.2007. Žalobca

bol prijatý na výkon práce vodič - opravár. V priebehu trvania pracovného pomeru strany sporu uzavreli
dňa 5.3.2010 dodatok k pracovnej zmluve, v ktorom boli špecifikované pracovné povinnosti žalobcu
vo vzťahu k zverenému motorovému vozidlu, ktoré bližšie špecifikované v dodatku nebolo. Žalovaný
vystavil žalobcovi ku dňu 1.1.2012 mzdový dekrét, v zmysle ktorého mu priznal základný mesačný plat
vo výške 330,- € a ku dňu 1.8.2013 ďalší mzdový dekrét, ktorým mu priznal základný mesačný plat vo

výške 338,- €. Pracovný pomer žalobcu u žalovaného bol ukončený dohodou ku dňu 23.9.2013.

5. Ako vyplynulo z kópie prednej strany výplatného vrecka s údajom o mzde za mesiace január až
september 2013, žalovaný žalobcovi v spornom období (od 1.7.2013 do 23.9.2013) zo mzdy za mesiac
júl 2013 vo výške 1.010,- € odpočítal sumu 45,- €, 15,- € a 50,- €, za mesiac august 2013 vo výške

295,- € odpočítal sumu 500,- €, 4 x 70,- €, 45,- € a 60,- € a za mesiac september 2013 vo výške 530,-
€ odpočítal sumu 45,- €, 30,- € a 3 x 70,- €. Žalobca si v tomto konaní uplatnil na zaplatenie dlžnú
sumu titulom neuhradenej časti mzdy za mesiace júl až september 2013 (ktorá bola odpočítaná zo sumy
mzdy) okrem sumy 45,- € mesačne a sumy 30,- € v mesiaci september 2013, odpočítanie ktorej sumy
považoval za dôvodné. Tiež si uplatnil nárok na zaplatenie náhrady za dovolenku vo výške 40,- €.

6. Z výpisu zo živnostenského registra žalovaného súd zistil, že tento ku dňu 31.1.2016 ukončil
podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania.

7. Zo žalovaným predložených faktúr súd zistil, že dňa 26.2.2014 žalovaný vystavil faktúru č. 140122

odberateľovi M. S., O., N. arabské emiráty titulom kúpy nákladného vozidla - ťahač návesu I. FH XXX,
rok výroby XXXX, I.: C bielej farby sumu vo výške 3.000,- €. Na faktúre bol uvedený dátum splatnosti
dňa 5.3.2014. Dňa 11.4.2014 žalovaný vystavil faktúru č. XXXXXX odberateľovi M. H. G., S. titulom
kúpy nákladného návesu rok výroby 2006, VIN: T sumu vo výške 1.000,- € s dátumom splatnosti dňa
25.4.2014.

8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 19.9.2016 uviedol, že uplatnená suma 1.155,- €
pozostáva z nevyplatenej mzdy za mesiace júl až september 2013 vo výške 1.115,- €. Za dôkaz
nevyplatenia časti mzdy označil žalovaným predloženú kópiu výplatných vreciek za obdobie mesiacov
január až september 2013, z ktorých vyplývalo, že žalovaný zo sumy mzdy žalobcu bezdôvodne

odpočítal rôzne položky. S týmto nesúhlasil, okrem odpočítania sumy 45,- € mesačne, ktoré nenamietal.
Pokiaľ ide o zaplatenie sumy 40,- € s príslušenstvom uviedol, že ide o nárok titulom náhrady za
dovolenku, ktorú žalobca nemohol čerpať. Doplnil, že zrejme ide o náhradu titulom alikvotnej časti
dovolenky za mesiac september 2013.

9. Podľa § 118 ods. 1, 2 Zákonníka práce účinného v čase uzavretia pracovnoprávneho vzťahu,
zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované
zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so
zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada

mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových
podielov (akcií) alebo obligácií a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie
plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Podľa § 119 ods. 1 Zákonníka práce, mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená

osobitným predpisom.

Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr
do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve
nedohodlo inak.
Podľa § 116 ods. 1 až 3 Zákonníka práce, zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy

v sume jeho priemerného zárobku.
Náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku možno zamestnancovi poskytnúť len vtedy, ak nemohol
vyčerpať dovolenku z dôvodu skončenia pracovného pomeru.

Za dovolenku alebo jej časť, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať, patrí zamestnancovi náhrada mzdy

v sume jeho priemerného zárobku.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ktoré ustanovuje vykonávací predpis. V danom prípade bolo potrebné aplikovať

vykonávací predpis - nariadenie č. 87/1995 Zb. a § 3 tohto predpisu.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

10. Vykonaným dokazovaním mal súd zo skutkového tvrdenia žalobcu, ktoré zo strany žalovaného
spochybnené nebolo, preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol pracovnoprávny vzťah
založený pracovnou zmluvou zo dňa 1.7.2007 a tento trval do 23.9.2013, ku ktorému dňu bol pracovný
pomer medzi stranami sporu ukončený dohodou. Súd mal tiež zo skutkového tvrdenia žalobcu,

podporeného listinným dôkazom - kópiou výplatného vrecka predloženou v priebehu konania žalovaným
preukázané, že žalovaný ako zamestnávateľ zo mzdy žalobcu za obdobie mesiacov júl až september
2013 odpočítal sumu celkove vo výške 1.280,- € a to v mesiaci júl 2013 zo mzdy vo výške 1.010,- €
sumu 45,- €, 15,- € a 50,- €, za mesiac august 2013 zo mzdy vo výške 295,- € sumu 500,- €, 4 x 70,-
€, 45,- € a 60,- € a za mesiac september 2013 zo mzdy vo výške 530,- € sumu 45,- €, 30,- € a 3 x 70,-

€). Pokiaľ ide o sumu 45,- € mesačne a sumu 30,- €, odpočítanie tejto sumy zo sumy vypočítanej mzdy
žalobca nenamietal. Keďže žalovaný skutkové tvrdenie žalobcu o nedôvodnosti nevyplatenia časti mzdy
vo výške 1.115,- € (1.280 - 165 = 1.115) v zmysle princípu popretia skutkových tvrdení protistranou,
nepoprel, súd podanej žalobe v tejto časti vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 1.115,-
€ titulom nevyplatenej mzdy (sumy odpočítanej zo sumy žalobcovi patriacej mzdy) tak ako je uvedené

vo výroku tohto rozsudku. Súd tiež priznal žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 1.115,- € počnúc od
1.11.2013 do zaplatenia, keď ku dňu 1.11.2013 už žalovaný bol v omeškaní s úhradou mzdy za mesiace
júl až september 2013, nakoľko v zmysle pracovnej zmluvy bola mzda splatná najneskôr do 20. dňa
mesiaca nasledujúceho. Úrok z omeškania súd priznal žalobcovi v ním požadovanej výške, ktorá je vsúlade s ustanovením § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..
Vo zvyšnej časti, v ktorej si žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 40,- € titulom nevyplatenej
náhrady za nevyčerpanú dovolenku súd žalobu zamietol, keď zo strany žalobcu jeho skutkové tvrdenia

ohľadne dôvodnosti tohto nároku preukázané neboli.

11. Pokiaľ žalovaný v konaní poukazoval na pochybenia žalobcu, ktorých sa dopustil ako jeho
zamestnanec a v súvislosti s ktorými mu mali vzniknúť nejaké náklady, resp. škoda, súd konštatuje, že
na takúto obranu žalovaného prihliadnuť nemohol. Pokiaľ má žalovaný za to, že mu konaním žalobcu

vznikla škoda, má právo uplatniť si takýto nárok podaním žaloby na súd.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, keď s ohľadom na výsledok
sporu vyčíslil pomer úspechu a neúspechu strán sporu a tento stanovil nasledovne: úspech žalobcu -
96,54 %, úspech žalovaného - 3,46 %.

13. Lehotu na plnenie súd určil v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.