Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 5, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/164/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116216421
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5116216421.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľky: Y.

G., rod. V., nar. XX.X.XXXX, bytom G. I. XXX a manžel: T. G., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XXXX/X, Z., o
rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov Y. G., rod. V., nar. XX.X.XXXX a T. G., nar. X.X.XXXX, uzatvorené dňa
X.X.XXXX v G., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu G., vo zväzku 5, ročník XXXX, na strane
XXX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa domáhala rozvodu manželstva s odôvodnením, že ich manželstvo

je bezdetné a postupom času začalo v ich manželskom spolužití dochádzať k rozporom, ktoré vyplývali
z jej pracovnej zaťaženosti a zostávalo jej veľmi málo voľného času. Vo februári 2015 bola pracovne
preradenádoMartina,kdesaodsťahovalakusvojejsestre. Odtejtodobynežijúvspoločnejdomácnosti,
nestretávajú sa, má nadviazaný nový vzťah a obnovenie manželského spolužitia odmieta.

2. Manžel navrhovateľky s návrhom súhlasil. Potvrdil, že od februára 2015 spoločne
nežijú a má nový vzťah.

3. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 2.7.2011 v G., manželstvo je zapísané
v knihe manželstiev Matričného úradu G., vo zväzku 5, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým
číslom XX. Obaja sú národnosti slovenskej, štátna príslušnosť SR, z ich manželstva deti nepochádzajú.

4. Priestor pre úpravu vzťahov psychologickou intervenciou nebol možný vzhľadom na
pevnérozhodnutieobochmanželov,ktorírozvodvidiaakojedinériešenieichdlhodobejpartnerskejkrízy.

5. Podľa § 18 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.), manželia sú si v manželstve rovní
v právach a v povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť,
pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

6. V zmysle citovaných ustanovení Zákona o rodine, povinnosť žiť spolu a byť si verní

možnochápať akozákladvytvoreniatrvaléhoaharmonickéhoživotnéhospolužitia.Povinnosťvzájomne
rešpektovať svoju dôstojnosť chápeme ako úctu k osobnosti druhého manžela, resp. vzájomnú úctu
medzi manželmi, akcentuje morálna stránka vzájomného pomeru manželov. Povinnosť vzájomne si
pomáhať nezahrňuje len materiálnu stránku, ale ide predovšetkým o citovú, morálnu, osobnú pomocpre dobro druhého manžela, o prejavy porozumenia pri životných problémoch druhého manžela, o
zhovievavosť a pomoc v chorobe a starobe, poskytnutie rady v problémových životných situáciách.
Porušenie tejto manželskej povinnosti sa môže prejaviť ako príčina, eventuálne ako následok rozvratu

manželstva, ktorý napokon môže viesť k jeho rozvodu.

7. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.), súd môže manželstvo na
návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo
rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie

manželského spolužitia.

8. Základným predpokladom zrušenia manželstva je existencia vážneho narušenia
a trvalého rozvrátenia vzťahov medzi manželmi, pre ktorý manželstvo nemôže plniť svoj účel a ktorý
nastávavtedy,aksamanželianeriadiavovzájomnomsprávanípravidlami,ktorévyplývajúzustanovenia
§ 18 Zákona o rodine.

9. Súd vykonal vo veci dokazovanie podľa vyššie uvedených zásad a dospel k záveru,
že sú splnené zákonné podmienky na rozvod manželstva účastníkov. V konaní nepochybne vyplynulo,
že manželstvo účastníkov si dlhodobo neplní svoj účel, ktorý spočíva vo vytváraní rodinného prostredia,
v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, poskytujúc si navzájom podporu a pomoc. Za stavu,

kedy účastníci viac ako rok nežijú v spoločnej domácnosti a každý z nich si zabezpečuje svoje potreby
sám, možno konštatovať, že manželstvo účastníkov je už len formálnym zväzkom. Je zrejmé, že nové
vzťahy oboch manželov ovplyvnili ich ďalšie spolužitie a každý z nich začal žiť vlastný život. Manželstvo
je dobrovoľný a slobodný zväzok muža a ženy, pričom otázka (ne)možnosti obnovenia manželského
spolužitia je skôr okolnosťou subjektívnou a závisí od vôle manželov a ich postoja k manželstvu. Za

stavu, že ani jeden z nich nechce v manželstve zotrvať, preto súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel
a manželstvo účastníkov konania rozviedol.

Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak v spojení s ustanovením § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak neje o trovy štátu,

rozhoduje súd len na návrh. V prejednávanej veci navrhovateľka nepodala návrh a preto súd rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že

prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.