Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 13, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/224/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114218657
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114218657.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej

a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobcu: D. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. D. č. XXX, zastúpený JUDr. Stanislavom Stehurom, advokátom, so sídlom
advokátskej kancelárie v Q., Q. Y. č. XXXX, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, na
odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 8C/179/2014-66 zo dňa 21. septembra
2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že zmluva o úvere č. 501600389 uzatvorená 15.03.2012
medzi žalobcom a žalovaným je neplatná. Žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi trovy právneho
zastúpenia vo výške 255,30 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd po vykonanom
dokazovaní ustálil, že dlžníkovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver podľa zák. č. 129/2010 Z.z. Vzhľadom
na ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere považoval za príznačné, že keby v písomnej zmluve
nebolo jasne uvedené určité záväzné dojednanie, zmluva by bola minimálne v príslušnej časti neplatná.

Na tento stav právnej terminológie nadväzuje osobitná povinnosť podnikajúceho veriteľa uviesť celkovú
sumu splatnú spotrebiteľom ako aj ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) pod špecifickým
právnym následkom bezodplatnosti a bezúročnosti úveru. Uvedenie RPMN súd považoval preto nie za
konštitutívne dojednanie zmluvy o právach a povinnostiach zmluvných strán, ale za osobitnú informačnú
povinnosť veriteľa. Správne uvedenie RPMN v spojení s budovaním finančnej gramotnosti obyvateľov
by mohlo byť faktorom orientácie spotrebiteľa o poskytovanom úvere. Osobitné informácie veriteľa o
RPMN daného úveru v žiadnom prípade neboli dlžníkovi dané. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom

úvere vykazuje znaky hromadného predĺženia spotrebiteľa zo strany dodávateľa, v nadväznosti na čo
súd právne podriadil hodnotenie zmluvy pod ust. § 52a a nasl. OZ a § 3 ods. 1 OZ. Neplatnosť zmluvy
konštatoval s poukazom na § 39 OZ v spojení s § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., lebo svojím obsahom
obchádza účel zmluvy o spotrebiteľskom úvere tým, že nespĺňala rozsiahle obsahové náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky v úverovej zmluve neuznal
vydanie rozsudku Stáleho rozhodcovského dvora spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. pod Sr
0464/3/13 zo dňa 20.11.2013 za dôvod prekážky konania titulom rozhodnutej právnej veci.

2. Proti rozsudku okresného súdu doručil v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že podľa
Zákona o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov) v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutýspotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon povolania alebo podnikania. Podľa judikatúry ESD dokonca
nie je spotrebiteľom ani podnikateľ konajúci mimo rámca svojho podnikania (rozhodnutie ESD zo
dňa 14.03.1991, vo veci 361/89). Žalovaný nie je povinný preukázať, na čo v skutočnosti žalobca

použil peniaze, ale na aký účel mu boli poskytnuté. Okresný súd svoje rozhodnutie založil na tvrdení
žalobcu, že finančné prostriedky použil na splatenie iných úverov, bez akejkoľvek podpory v dôkazoch.
Tým, že si dlžník vzal úver za účelom podnikania, bol vyňatý spod pozitívneho vymedzenia pojmu
spotrebiteľ. Určením neplatnosti zmluvy prvostupňový súd postupoval v hrubom rozpore s právami
veriteľa, ktoré mu priznáva platná legislatíva. Argumentáciu súdu, ktorý rozhodol o neprijateľnosti

zmluvných podmienok, označil za nedostačujúcu v rozpore s ust. § 157 ods. 4 O. s. p. V tejto súvislosti
poukázal na nedostatočné odôvodnenie predmetného rozsudku a jeho následnú nepreskúmateľnosť.
Dal do pozornosti ústavnoprávny princíp zachovania platnosti zmluvy, podľa ktorého je priorita takého
výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú
možné oba výklady. V nadväznosti na to žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie
konanie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť.
Uviedol, že sumu 1.000,00 eur si požičal pre vlastnú potrebu ako obyčajná fyzická osoba. Obchodný
zástupca žalovaného v súvislosti s poskytnutím pôžičky žiadal od neho nejaké potvrdenie o príjme.
Keďže v tom čase nepracoval na pracovnú zmluvu, ale len na živnosť, nemohol mu takéto potvrdenie

predložiť. Obchodný zástupca žalovaného využil jeho nevedomosť, predložil mu predmetnú zmluvu na
podpis s tým, že zmluva je správna a dobrá. V dôvere, mysliac si, že sa jedná o klasickú spotrebiteľskú
pôžičku ju podpísal. Za mimoriadne závažnú nekalú obchodnú praktiku považoval konanie žalovaného
pri poskytnutí úveru spotrebiteľovi - držiteľovi živnostenského oprávnenia, resp. iného oprávnenia na
samostatnú zárobkovú činnosť tým, že mu predložil zmluvu o úvere pre živnostníkov, a to i napriek tomu,

že žiadal spotrebiteľský úver. Zastal názor, že uzavretím predmetnej zmluvy o úvere došlo k nekalej
obchodnej praktike, konaniu v rozpore s dobrými mravmi. Predmetná úverová zmluva neobsahuje
viacero ustanovení Občianskeho zákonníka, nespĺňa náležitosti, ktoré stanovuje § 9 zák. č. 129/2010
Z.z. v znení neskorších predpisov. Je koncipovaná tak, že nezabezpečuje rovnosť a vyváženosť
účastníkov zmluvného vzťahu. Neobsahuje zákonom ustanovené všeobecné náležitosti, a to údaje o

RPMN, údaj o celkových výdavkoch spotrebiteľa v spojení so spotrebiteľskou zmluvou, ani výšku úroku
za poskytnutie peňažných prostriedkov.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní
(§ 379 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej

inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil
správny právny záver, svoje rozhodnutie i keď stručným, avšak vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.

6. K námietke žalovaného uplatnenej v priebehu konania i v podanom odvolaní o tom, že žalobca
uzatváral zmluvu nie ako spotrebiteľ, ale ako podnikateľ, sa žiada uviesť, že vzhľadom na zistenie, že
žalobca pôsobil ako živnostník na pomocné práce správne okresný súd ustálil, že poskytnutý úver bol
úverom spotrebiteľským, nijak neslúžil na jeho podnikateľskú činnosť. Z ďalšieho obsahu zmluvy nebolo

možno zistiť, že by sa jednalo o úver poskytnutý na podnikateľské účely. Pokiaľ i dlžník prehlásil, že
finančné prostriedky mu boli poskytnuté na výkon povolania, nemožno z tejto klauzuly jednoznačne
vyvodiť záver o tom, že žalobca zmluvu podpísal ako podnikateľ a nie ako fyzická osoba - spotrebiteľ.
V prípade zmluvy o úvere uzatvorenej medzi účastníkmi sa jednalo o typickú formulárovú zmluvu, v
ktorej veriteľ ako navrhovateľ zmluvy (oferent, klient) sformuloval obsah zmluvy na vopred vytlačenom

formulári bez možnosti adresáta zmeniť obsah predloženého návrhu zmluvy. Do zmluvy sa doplnili
len nevyhnutné údaje ako označenie zmluvných strán, dátum uzatvorenia zmluvy, výška poskytnutého
úveru, údaje o výške splátok a ich splatnosti. Pre formulárové zmluvy je typické, že spotrebiteľ nemá
možnosť dosiahnuť zmenu návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať, môže návrh buď prijať alebo neprijať
a zmluvu neuzavrieť. Už z poskytnutej výšky úveru 1.000,- eur je možné vyvodiť, že sa jednalo o

bežný spotrebiteľský úver, nakoľko len ťažko by slúžila takáto suma podnikateľovi na preklenutie
nepriaznivého finančného obdobia alebo finančnej straty. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s
postupom okresného súdu, pokiaľ ustálil, že zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi 15.03.2012 je
typickou spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko výškou poskytnutého úveru, výškou poplatku za poskytnutieúveru, frekvenciou a výškou mesačných splátok sa v ničom nelíši od ostatných spotrebiteľských zmlúv
o úvere, uzatvorených medzi žalovaným ako podnikateľom a početným radom iných spotrebiteľov. Z
úverovej zmluvy bolo zistené, že žalovaný ako veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 1.000,00 eur,

ktorý sa dlžník zaviazal vrátiť veriteľovi zvýšený o príslušný poplatok vo výške 968,00 eur, zaplatiť mu tak
čiastku1.968,00eurv17mesačnýchsplátkachpo164,00eur.Vpredmetnejúverovejzmluveabsentoval
údaj o RPMN, o výške úroku z poskytnutého úveru.

7. V zmysle všeobecných podmienok poskytnutia úveru čl. 10, 1/3 stanoveného poplatku mala

predstavovať dohodnutý úrok a zvyšné 2/3 zahŕňať náklady na vydanie a uzatvorenie zmluvy o úvere
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.

8. Ust. § 497 Obchodného zákonníka vymedzuje podstatné časti úverovej zmluvy, a to
a) určenie zmluvných strán,
b) určenie sumy (limitu, do ktorého budú peňažné prostriedky poskytnuté),

c) záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky,
d) záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky.

9. Dohoda o uvedených podstatných častiach zmluvy je nevyhnutná na to, aby vznikla úverová zmluva
(§ 269 ods. 1). Ak nedôjde k dohode, hoci len o jednej z uvedených podstatných častí, nemožno hovoriť

o vzniku úverovej zmluvy. Aby náležitosť v podobe záväzku dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a
zaplatiť úroky bola v zmluve naplnená, nežiada sa v zmluve výslovne dohodnúť výšku úrokov, postačuje,
pokiaľ zmluva obsahuje aspoň záväzok dlžníka vrátiť úverovú sumu a zaplatiť úrok. Je možné ustáliť,
že uvedené úverová zmluva uzatvorená medzi účastníkmi obsahovala.

10. Odhliadnuc od uvedeného, je však potrebné vyhodnotiť predmetnú úverovú zmluvu uzatvorenú
medzi účastníkmi v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z., účinných v čase
uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy.

11. Z ust. § 9 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zmien a doplnkov vyplýva, že spotrebiteľ sa nemôže

vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.

12. Podľa § 9 ods. 7 zákona, veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi
návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie
sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere

zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnil vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona.
Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení
vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak
veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

13. V danom prípade tak v priebehu konania na okresnom súde, ako ani v podanom odvolaní žalovaný
nepreukázal, že by nemal úmysel obísť tento zákon, ako zotrval iba na poukaze na klauzulu uvedenú
v úverovej zmluve o prehlásení dlžníka, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania,
a to i napriek tomu, že predmetná klauzula bola napísaná drobným, bežnej pozornosti spotrebiteľa
prehliadnuteľným písmom.

14. V nadväznosti na to, že žalobcovi ako spotrebiteľovi bol predložený finančným agentom veriteľa
návrh zmluvy, ktorej zrejmým účelom bolo obchádzanie ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch,
úverová zmluva uzatvorená medzi účastníkmi nespĺňala ani náležitosti, uvedené v § 9 ods. 2 tohto
zákona.

15. V tejto súvislosti sa odvolací súd plne stotožnil s konštatáciou okresného súdu o tom, že úver
poskytnutý žalovaným žalobcovi za podmienok dohodnutých v úverovej zmluve, najmä za odplatu
vo výške 968,- eur, je možné považovať za úver poskytnutý v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3
ods. 1 OZ. Naviac zmluva o úvere bola formulovaná ako úver, ktorý bolo potrebné splatiť najneskôr

do konca splatnosti celého úveru bez určenia výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, príp. bez určenia poradia, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom. V určenej splátke bol stanovený fixný úrok bez ohľadu na to, že sa jednotlivými splátkami
výška poskytnutého úveru znižovala.16. Za nie bez významu je tiež potrebné uviesť, že i keď stanovenie poplatku za spracovanie zmluvy
o úvere neodporovalo zákonom SR, výška poplatku prekračujúca polovicu výšky poskytnutého úveru

je v rozpore s dobrými mravmi, tak ako to bolo ustálené v rozhodnutiach i iných súdov, posudzujúcich
platnosť zmluvy o úvere uzatvorenej žalovaným vo vzťahu k iným fyzickým osobám - spotrebiteľom.
Poplatok nie je odmena, nesmie slúžiť na tvorbu zisku z poskytnutého úveru. Stanovením neprimeranej
výšky poplatku dochádza k obchádzaniu zákona, neprimeranému finančnému zaťaženiu dlžníka -
spotrebiteľa.

17. Za rozpor s dobrými mravmi je potrebné tiež považovať pri výške stanoveného poplatku dohodu
účastníkov o zabezpečení peňažného záväzku dlžníka vyplývajúceho z úverovej zmluvy, vystavením
dvoch zmeniek, v ktorých nebola uvedená zmenková suma, dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy
s tým, že zmenkovú sumu vyplní remitent - veriteľ v deň, kedy sa celý dlh stane splatným.

18. Ak potom zmluva uzatvorená medzi účastníkmi neobsahovala podstatné náležitosti vymenované v
ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, nemohli byť veriteľom
pravdivo poskytnuté ani predzmluvné informácie vo vzťahu k žalobcovi ako spotrebiteľovi. V nadväznosti
na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že nebolo možné nachádzať platnosť úkonu úverovej zmluvy,
pokiaľ táto bola prijatá s cieľom obchádzať zákon, poškodiť spotrebiteľa, získať neprimeraný prospech.

V tomto smere sa plne stotožnil s konštatáciou okresného súdu, že úverová zmluva bola uzatvorená
minimálne v rozpore s ust. § 3 ods. 1 OZ, a teda v rozpore s dobrými mravmi a neplatná podľa § 39 OZ.

19. Stotožniac sa s odôvodnením rozhodnutia zo strany okresného súdu, odvolací súd potom rozsudok
okresného súdu ako správny potvrdil. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania s

tým, že o ich výške rozhodne okresný súd.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)