Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 7, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/185/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114210659
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114210659.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej v právnej veci žalobkyne:
G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. S. XX/XXX, N. - S., za účasti Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 421 767 78 ( predtým vedľajší účastník ),
proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne

zastúpený JUDr. Jánom Havlátom, advokátom so sídlom H. A.. č.X, W., o neplatnosť revolvingových
zmlúv a vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č. k. 14C/91/2014-223 zo dňa 11. februára 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť vydať žalobkyni
bezdôvodné obohatenie vo výške 934,38 Eur a vo výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e .

Žalobkyni a Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, Prešov,
IČO: 421 767 78 p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

Výrok, ktorým bol návrh na určenie neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500006584 zo dňa

26.08.2011 a zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500006586 zo dňa 26.08.2011 zamietnutý, z o s t á
v a n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým vydaným v prejednávanej veci) okresný súd zamietol návrh
žalobkyne na určenie neplatnosti zmlúv o revolvingovom úvere č. 8500006584 a č. 8500006586 zo dňa
26.08.2011. Žalovanému uložil povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 934,38 eur.
Žalobkyni a Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ako vedľajšiemu účastníkovi na strane

žalobkyne náhradu trov konania nepriznal.
2. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že na základe predtlače žiadosti o
poskytnutie revolvingového úveru uzatvorila žalobkyňa so žalovaným dňa 26.08.2011 dve zmluvy o
revolvingovom úvere. Na základe jednej sa žalovaný zaviazal poskytnúť jej úver vo výške 830,- eur a
na základe druhej úver vo výške 810,- eur. U oboch zmlúv bolo v čl. 8.1 Dohody o poskytnutí služby
účastníkmi dojednané, že žalovaný ako veriteľ poskytuje žalobkyni ako dlžníčke službu spočívajúcu v

možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu, na základe ktorej sa
žalovaná ako dlžník zaviazala uhradiť tam dohodnutú odplatu.
3. Z prehľadu platieb s uvedením úhrad k poskytnutým úverom okresný súd zistil, že z dohodnutej
sumy úveru 810,- eur bola reálne žalobkyni poskytnutá suma 693,58 eur a z úveru vo výške 930,- eur
suma 796,02 eur. Rozdiel medzi poskytnutým a schváleným úverom tak predstavoval sumu 250,40
eur. Z dokladov predložených žalobkyňou o úhrade jednotlivých splátok poskytnutých úverov zistil, že

žalobkyňa uhradila žalovanému celkovo sumu 2.425,92 eur. Na základe takto zisteného skutkového
stavuokresnýsúdustálil,žežalovanýcelkovoposkytolžalobkynifinančnéprostriedkyvobjeme1.489,60eur. Neposkytnutý rozdiel predstavovala vlastne úhrada za Dohodu o poskytnutí služby. Avšak takto
dohodnutá úhrada za odklad troch predstavovala skoro celú hodnotu splátok, o odklad ktorých mohla
žalobkyňa požiadať.

4. Podľa zmluvného znenia sa vôbec nemohlo jednať o dobrovoľný výber služby alebo individuálne
dojednanú službu, pretože táto bola súčasťou vopred pripravenej formulárovej zmluvy a dokonca
nevyžadovala aktívnu činnosť žalobkyne ako dlžníčky pre jej zvolenie, ale neumožňovala ani jej
odmietnutie. Inštitút „odkladu splátok“ okresný súd vyhodnotil ako skrytý poplatok spojený s poskytnutím
zmluvy, ktorého výšku však žalovaný nezohľadnil vo výpočte RPMN a celkových nákladov spojených

so splácaním úveru. Okresný súd konštatoval, že nie je možné pochopiť racionálnosť dohody o odklade
splátok, ak dlžník za možnosť odkladu splátok uhradí sumu skoro rovnajúcu sa súčtu splátok, ktorých
odklad žiada. Teda keby dohodu neprijal a okamžite by časť úveru vo výške odplaty uhradil, zostatok
úveru by sa znížil a s poukazom na vysoké zaťaženie úrokovou sadzbou by išlo o viac ako hodnotu
troch splátok s výrazným znížením dopadu na zostatok istiny. Takýmto spôsobom však žalovaný požičal
prostriedky na vlastné vnútené služby. Okresný súd tak dospel k názoru, že dohoda o odklade splátok

je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka a podľa § 39 Občianskeho zákonníka
je neplatná a zároveň podľa § 53 ods. 4 písm. v) Občianskeho zákonníka by takúto službu bolo nutné
pokladať aj za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
5. Okresný súd ďalej zistil, že ani jedna z uzavretých zmlúv neobsahuje základné náležitosti ustanovené
v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., a to písm. i), nakoľko jednoznačne úroková sadzba bola uvedená

nesprávne v nižšej ako skutočnej výške, písm. k) zmluva neobsahuje termíny splátok, je v nej len odkaz
na počet splátok bez uvedenia dňa v mesiaci, písm. j) nesprávne uvedená RPMN. Hoci žalovaný tvrdil
správny výpočet, tento matematicky neodôvodnil a súdu nezaslal ani vstupné údaje pre jej výpočet v
zmyslevzorcaurčenéhovprílohe2zákonač.129/2010Z.z.Nakoľkovstupnéúdaježalovanýnepredložil
a zo zmluvy ich nebolo možné získať, znemožnil výpočet tejto RPMN podľa určeného vzorca. Okresný

súd teda vychádzal z alternatívneho výpočtu. Navyše do RPMN nebola zahrnutá suma odplaty za odklad
splátok, hoci žalovaný ako veriteľ nepreukázal, že by sa jednalo o službu, ktorej uzavretím nebolo
podmienené uzavretie úverovej zmluvy a na rozdiel od údajov poskytnutého úveru bola vpísaná tlačou
rovnako ako žiadosť o poskytnutie úveru, teda bola vpísaná žalovaným. Takáto služba nesledovala
záujmy klienta dlžníka, nebolo možné ju odmietnuť. Preto pri zarátaní odplaty za službu odkladu splátok,

ktorú nezohľadnil žalovaný pri výpočte RPMN, by RPMN bola jednoznačne vyššia a v neprospech
dlžníka.
6. Vzhľadom na absenciu základných náležitostí zmluvy okresný súd vyvodil záver, že uvedená zmluva
je bezúročná a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. Z tohto dôvodu
potomrozhodovalajonávrhužalobkynenavydaniebezdôvodnéhoobohatenia.Nazákladevykonaného

dokazovaniamalpreukázané,žezprostriedkov,ktoréboližalovanýmžalobkyniposkytnuté,tátouhradila
sumu vo väčšom rozsahu než v rozsahu poskytnutej sumy, preto mala nárok na vydanie tej časti
súm, ktoré boli ňou naviac „poskytnuté“. Námietku premlčania, ktorú vzniesol žalovaný, okresný súd
nepovažovalzadôvodnú.Zvykonanéhodokazovaniamalpreukázané,žežalobkyňasaobezdôvodnom
obohatení dozvedela až potom, keď jej mali byť poukázané prostriedky z revolvingu a uplatnené nároky

na plnenie v zmysle splátok revolvingového úveru a vyhľadala pomoc združenia poskytujúceho právne
rady v spotrebiteľských sporoch. Naviac keby aj prihliadal na dvojročnú premlčaciu dobu, žalobkyni
vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia úhradou splátok nad rozsah istiny, čo bolo niekedy
po10.splátkesplatnej30.10.2012,tedapočnúcsplátkousplatnou30.11.2012,nárokyuplatnenénasúde
23.04.2014 potom neboli premlčané. Zároveň vzhľadom na správanie žalovaného, ktorý nerešpektoval

ustanovenia zákona a vylákal nezákonné nároky od žalobkyne, by aj akékoľvek vznesenie námietky
premlčania bolo v rozpore s dobrými mravmi.
7.Onáhradetrovkonaniarozhodolpodľa§142ods.3O.s.p.avzhľadomnavýsledokkonaniažalobkyni
a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalobkyne náhradu trov konania nepriznal.

8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný do výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť vydať
navrhovateľke bezdôvodné obohatenie a žiadal, aby odvolací súd v tejto časti rozsudok okresného
súdu zmenil tak, že nárok žalobkyne na zaplatenie bezdôvodného obohatenia zamietne. Namietal, že
rozsudok okresného súdu je nepreskúmateľný. Predovšetkým poukázal na skutočnosť, že okresný súd v
odôvodnení konštatuje, že žalobkyňou napadnuté zmluvy o revolvingovom úvere neobsahujú základné

náležitosti ustanovené v § 9 ods. 2 písm. i), k) zákona č. 129/2010 Z. z., následne však udáva, že
úroková sadzba (ktorá má absentovať v predmetných zmluvách) bola uvedená v nesprávnej nižšej ako
skutočnej výške. Uvedené skutkové zistenia súdu si tak logicky odporujú. Ďalej poukázal na to, že
dotknuté zmluvy presne upravujú konkrétny deň splatnosti splátky, ako aj ich celkový počet, preto nie jesprávne konštatovanie okresného súdu , že zmluvy neurčujú konkrétny deň splatnosti v mesiaci . Ďalej
žalovaný namietal, že okresný súd sa nedostatočne vysporiadal s uplatnenou námietkou premlčania. Už
pripísaním jednotlivých úhrad splátok na jeho účet musela žalobkyňa mať vedomosť o tom, že to mal byť

práve on, kto sa obohatil na jej úkor, ako aj v akom rozsahu. Teda ak bola žaloba podaná 24.03.2014,
nárok na vydanie všetkých plnení, ktoré boli uhradené pred týmto dňom musí byť premlčaný.

9. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov vo vyjadrení k
odvolaniu žalovaného žiadalo rozhodnutie okresného súdu ako zákonné a vecne správne v celom

rozsahu potvrdiť. Podľa jeho názoru okresný súd vec správne posúdil, zohľadnil európske právo na
ochranu spotrebiteľa a správne interpretoval ustanovenia o neprijateľných podmienkach.

10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že sa jedná o konanie začaté pred
nadobudnutím účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), t. j. pred 01.07.2016,
podľa § 470 ods. 1 CSP vo veci ďalej konal a rozhodol už podľa tohto nového právneho predpisu. Po

zistení, že odvolanie podala včas strana sporu (§ 60 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému bol opravný
prostriedok v čase jeho podania prípustný (§ 204 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia odvolacieho konania
(§ 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 a § 177 ods. 2 písm. c) CSP) preskúmal rozsudok okresného
súdu v rozsahu danom ust. § 379 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutom výroku o povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie ako vecne správny potvrdil.

11. Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že námietka odvolateľa o nepreskúmateľnosti
napadnutého rozsudku je nedôvodná. Napadnuté rozhodnutie zodpovedá požiadavkám kladeným
na odôvodnenie rozhodnutia, ktoré určovalo ust. § 157 ods. 2 O. s. p. platné a účinné v čase
písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol

rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

12. Odvolateľ vytrhol z kontextu odôvodnenia napadnutého rozsudku vetné spojenia, ktoré podľa jeho

názoru sú rozporuplné a spôsobujú nelogičnosť záverov okresného súdu. Okresný súd v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia síce konštatoval, že ani jedna z revolvingových zmlúv, ktorých platnosť
posudzoval,neobsahovalazákladnénáležitostiustanovenév§9ods.2písm.i),k),j)zákonač.129/2010
Z. z., avšak z ďalšej časti nadväzujúceho textu je zrejmé, že zmluva síce náležitosti uvádzané v týchto
zákonných ustanoveniach obsahovala, avšak tieto údaje neboli správne, teda nebolo možné na ne

prihliadať a ustáliť, že ide o riadnu náležitosť spotrebiteľskej zmluvy vyžadovanú zákonom. Okresný súd
podrobne vysvetlil, z akého dôvodu nepovažoval údaje uvádzané v sporných revolvingových zmluvách
za súladné so zákonom č. 129/2010 Z. z. Správnosť týchto záverov žalovaný v podanom odvolaní
nespochybňoval. Nenamietal, že úroková sadzba bola uvedená v nižšej ako skutočnej výške, že nebola
správne určená RPMN z dôvodu, že pri jej výpočte do tohto nezahrnul odplatu za odklad splátok, že ako

veriteľ nepreukázal, že by sa jednalo o službu, ktorou nebolo podmienené uzavretie úverovej zmluvy.
13. K ďalšej odvolacej námietke krajský súd uvádza, pokiaľ by aj bolo možné prisvedčiť odvolateľovi,
že v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluve o revolvingovom úvere sa konštatuje, že
počet splátok bude 42 s tým, že splatné budú vždy v 30. deň v mesiaci, vzhľadom na nesprávne
uvedenie RPMN a nesprávnu úrokovú sadzbu sú právne závery okresného súdu o bezpoplatkovosti a

bezúrokovosti uvedených revolvingových úverov podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010
Z. z. správne.

14. Okresný súd sa dostatočne vysporiadal aj s námietkou premlčania, ktorú v konaní vzniesol
žalovaný.Správnevychádzalztoho,ževprípadebezdôvodnéhoobohateniaideodvojročnúsubjektívnu

premlčaciu dobu, ktorá začala plynúť dňom, keď žalobkyňa uhradila splátku nad rozsah istiny, ktorý
jej bol poskytnutý žalovaným. K tomuto došlo po 10. splátke splatnej 30.10.2012, teda splátkou, ktorej
splatnosť nastala 30.11.2012 nemohli byť nároky uplatnené na súde 23.04.2014 premlčané. Krajský
súd sa stotožňuje s týmto záverom okresného súdu v celom rozsahu. Žalovaný tvrdí, že pripísaním
jednotlivých úhrad splátok na jeho účet musela žalobkyňa nadobudnúť vedomosť, že sa obohatila na

jeho úkor a v akom rozsahu. Tento istý záver prijal aj okresný súd.

15. Na základe uvedených skutočností krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku ako
vecne správny potvrdil a žalobkyni, ako aj Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (predtýmvedľajší účastník) priznal podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, o výške ktorých v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny

úradník.

16. Na záver považuje krajský súd za potrebné uviesť, že v konaní subjekt Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS vystupoval pôvodne ako vedľajší účastník v zmysle ust. § 93 ods. 2, 3 O. s. p.
účinného do 30.06.2016. Podľa týchto ustanovení ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi

alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitnéhopredpisu.Dokonaniavstúpibuďzvlastnéhopodnetualebonavýzvuniektoréhozúčastníkov
urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Uvedený inštitút poskytoval priestor na ochranu spotrebiteľského práva bez ohľadu na to či sa jedná
o spotrebiteľskú vec individuálnu alebo sa týka skupiny spotrebiteľov a bez ohľadu na to či spotrebiteľ
vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného. Zákon priamo umožňoval občianskemu združeniu,

predmetom ktorého činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, zúčastniť sa konania a dával
mu rovnaké práva a povinnosti, ako má účastník konania, v tomto prípade nebolo nutné preukazovať
právny záujem na veci.

17. Ustanovenia nového procesného predpisu - CSP inštitút pôvodného vedľajšieho účastníka

nepoznajú, upravujú procesný inštitút tzv. intervenienta (§ 81 a nasl. CSP). Podľa § 81 CSP intervenient
je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku
konania. Združenie nemá postavenie ani osobitného subjektu podľa § 95 CSP, o „pribratí“ do konania
ktorého by mal rozhodnúťl súd.

18. Odvolací súd vychádzal zo záveru, že ak mal uvedený subjekt v čase predchádzajúcej právnej
úpravy rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, tým, že došlo k zmene právneho predpisu a k
zániku inštitútu vedľajšieho účastníka v chápaní predchádzajúcej právnej úpravy, nemôže tento subjekt
bez ďalšieho svoje procesné práva a povinnosti stratiť. Krajský súd s ním preto ďalej konal a v zmysle
čl. 4 ods. 1 CSP analogicky vychádzal z úpravy náhrady trov konania vo vzťahu k stranám sporu.

19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).