Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 6, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 41C/145/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114211005
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kudlovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7114211005.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v právnej veci navrhovateľa: I.. L. N., M..

XX.X.XXXX, A. Q. F. B.Š., S. Š. XXXX/XX, t. č. bytom v U., T. XX, právne zastúpeného Advokátska
kancelária Vaľo & Partners, s.r.o. so sídlom v Prešove, Konštantínova č. 3, IČO: 36 868 434, a manželky
navrhovateľa: T.. S. N., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. F. B., S. Š. Č.. XXXX/XX, právne zastúpenej Advokátska
kancelária Vojčík & Partners s.r.o., so sídlom v Košiciach, Rázusova 28, IČO: 36 866 563, v konaní o
rozvod manželstva takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo účastníkov konania I.. L. N. J. T.. S. N. uzavreté dňa XX.X.XXXX F. B. zapísané v knihe
manželstiev Matričného úradu B. - S., vo zväzku X, ročník XXXX na strane XXX, pod por. č. XXX

r o z v á d z a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.4.2014 domáhal rozvodu manželstva
so svojou manželkou, ktoré uzatvorili dňa 13.8.1983 v Košiciach. Návrh odôvodnil tým, že s manželkou
sa zoznámili v roku 1975. Asi po 8 ročnej známosti z lásky uzatvorili manželstvo. Spočiatku bolo
manželstvoharmonickéausporiadané.Dňa31.1.1993saimnarodilsynBoris,ktorýjetohočasuplnoletý
a je študentom vysokej školy. Následne počas manželstva sa účastníci začali vzájomne odcudzovať. K

postupnému vzájomnému odcudzeniu začalo dochádzať v období približne posledných 3 rokov (pred
podaním návrhu), čo vyústilo k nezáujmu navrhovateľa o jeho manželku. Prestal s ňou akokoľvek
komunikovať, pričom nemajú žiadne spoločné záľuby, netrávili spolu voľné chvíle. Navrhovateľ si našiel
novú známosť a dňa 10.5.2013 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti s manželkou, a od tejto doby
býva so svojou priateľkou v Prešove. Navrhovateľ nemá záujem na ďalšom spolužití s manželkou,
nakoľko v súčasnosti si už plánuje spoločnú budúcnosť s terajšou priateľkou. Z uvedených dôvodov nie
je možné, aby bolo obnovené manželské spolužitie, keďže vzťahy medzi účastníkmi sú trvalo a hlboko

rozvrátené.

2. Manželka navrhovateľa sa k návrhu vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 23.2.2016 a uviedla,
že nesúhlasí s návrhom na rozvod manželstva a nechce sa s navrhovateľom rozviesť. Uviedla, že
tvrdenia navrhovateľa uvedené v návrhu sú v absolútnom rozpore so skutočnosťou, pretože navrhovateľ
až do svojho odchodu zo spoločnej domácnosti prejavoval jej ako manželke náklonnosť, lásku, city a
pozornosť. Vždy sa vzájomne podporovali a všetky problémy riešili spoločne. K absencii spoločných

záujmov manželka navrhovateľa uviedla, že až do narodenia syna spolu žili spoločenským životom. Po
narodení syna nastali v živote účastníkov iné životné priority a zároveň u navrhovateľa došlo k zvýšeniu
jeho pracovnej vyťaženosti. Následne došlo k nečakanému okamžitému ukončeniu jeho pracovného
pomeru, a to spôsobilo, že došlo k postupnej strate vôle a dôvodov na spoločenský život aký viedlidovtedy. Celú energiu manželka navrhovateľa venovala prebiehajúcim súdnym konaniam. Ďalej uviedla,
že od šiestich rokov veku syna spoločne chodievali minimálne raz do roka na spoločnú dovolenku ako
rodina, pokiaľ to pracovný harmonogram navrhovateľa dovoľoval. Všetky chvíle taktiež strávili spoločne

so synom. Uviedla, že ešte v roku 2012 boli ako rodina spolu na lyžovačke v Alpách a v máji na svadbe
rodinného známeho, či narodeninách rodinnej známej. Tiež boli spolu na dovolenke na Kréte a 2x na
výlete v Prahe. Ďalej na doloženie spoločného vzťahu a spolužitia s navrhovateľom poukázala na to, že v
decembri2012sispolusnavrhovateľomkúpilinovéauto,pričomvždyprikúpetohtoautadalnavrhovateľ
na názor svojej manželky a spoločne sa spolu rozhodli toto auto kúpiť. Dôvodom kúpy nového auta bolo

to, že chceli si zakúpiť nové auto, ktoré by bolo spôsobilé jazdy na dlhšie trate, keďže chceli spoločne
tráviť rodinné dovolenky. V marci 2013 navrhovateľ kúpil svojej manželke nový automobil, pričom vyberal
ten,ktorýbudepreňunajvhodnejší.Vapríli2013začalamanželkabadaťzmenusprávanianavrhovateľa,
avšak navrhovateľ reagoval na jej otázky vyhýbavo. Koncom apríla 2013 bol navrhovateľ oslobodený
spod obžaloby, a po jej naliehaní sa dňa 5.5.2013 navrhovateľ priznal, že má iný vzťah. Následne dňa
10.5.2013 odišiel od rodiny s tým, že sa nechce rozvádzať. K odcudzeniu navrhovateľa z jeho manželkou

došlo podľa vyjadrenia manželky až po jeho odchode, dovtedy však boli ich vzťahy korektné, až do
poslednej chvíle jej prejavoval náklonnosť, pozornosť, nežnosti, vyjadroval jej lásku, a všetko čo spája
manželov a k manželstvu patrí. Navrhovateľ v návrhu neuviedol v čom spočíva vážne narušenie vzťahu,
ani intenzitu a rozsah takého narušenia, z ktorých Zákon o rodine spája vyvodenie záveru o rozvode
manželstva.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie vyjadreniami účastníkov konania, výpoveďami účastníkov konania,
oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými do spisu, a to sobášnym listom a potvrdením o trvalom
pobyte a výpoveďami svedkov I. Q. a Q. J. N. a zistil tento skutkový stav:

4. Navrhovateľ s manželkou uzatvorili svoje manželstvo dňa XX.X.XXXX na Mestskom úrade B. - S.Á.,
ktoré je zapísané v knihe manželstiev vo zv. č. X,. ročník XXXX, str. XXX, pod por. Č.. XXX. Zoznámili
sa v roku XXXX. Manželstvo uzatvárali asi po osemročnej známosti z lásky. Spočiatku bolo manželstvo
harmonické a usporiadané. Dňa 31.1.1993 sa narodil syn účastníkov Boris, ktorý je toho času plnoletý a
je študentom vysokej školy. Manželia sú obaja slovenskej národnosti a posledné spoločné bydlisko mali

v B., na ulici S. Š. Č.. XXXX/XX. U oboch ide o prvé manželstvo.

5. Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že ich manželské spolužitie bolo spočiatku normálne, avšak
časom začali medzi nimi problémy toho typu, že nevedeli nájsť vzájomnú dohodou vo veciach, pričom
manželka bola vo všetkom dominantná, presadzovala si svoj názor. Preto sa navrhovateľ stiahol do

svojej ulity a rezignoval. Spočiatku nemohli mať dieťa, a až po desiatich rokoch sa im narodil v roku 1993
syn Q.. Vzájomné problémy vznikli už aj pred narodením syna a následne sa tieto stupňovali aj potom.
To, že medzi manželmi boli nejaké problémy sa navonok mohlo zdať tak, že tieto problémy tam nie
sú, pretože navrhovateľ nedával žiadnym spôsobom najavo svoje pocity, a jeho vnútorné rozpoloženie
bolo také, že rezignoval a uzavrel sa do seba. Medzičasom sa zoznámil so svojou terajšou priateľkou

a mimomanželský vzťah trval od roku 2006 až do roku 2011, pričom za celé toto obdobie sa so svojou
novou partnerkou cítil navrhovateľ veľmi dobre, a keď sa vrátil domov žil opäť vo svojej ulite. V roku 2011
v snahe zachrániť manželstvo, aj preto, že ich spoločný syn bol v maturitnom ročníku a chcel ísť študovať
aj na vysokú školu a nechcel mu ublížiť ako ani manželke, rozhodol sa ukončiť svoj mimomanželský
vzťah, a to v roku 2011. Do roku 2012 sa snažil žiť iba s manželkou, avšak toto už nebolo možné, pretože

tento systém života nebol taký, aký si predstavoval. Keď syn nastúpil na vysokú školu, navrhovateľ
obnovil mimomanželský vzťah so svojou terajšou priateľkou I. Q., a to na začiatku roku 2013. Následne
v máji, 10.5.2013 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti so svojou manželkou a presťahoval sa ku
svojej priateľke, s ktorou žije aj toho času. So svojou manželkou sa odvtedy nestýka intímne, stretávajú
sa iba z tých dôvodov, keď potrebujú vyriešiť nejaké veci, napr. týkajúce sa syna resp. spoločného

majetku. Navrhovateľ aj napriek tomu, že má vedomosť o tom, že jeho manželka sa rozvádzať nechce,
uviedol, že nie je spokojný v partnerskom vzťahu so svojou manželkou, chce žiť vo svojom novom
partnerskom vzťahu s terajšou priateľkou, s ktorou si plánuje spoločnú budúcnosť a s ktorou žije už
3,5 roka v spoločnej domácnosti. K svojej manželke už nič necíti a z uvedených dôvodov nie je možné
obnoviť ich manželské spolužitie.

6. Z výpovede manželky navrhovateľa súd zistil, že k navrhovateľovi pociťuje stále tie isté city, preto
nechce, aby súd manželstvo rozviedol. Uviedla, že nesúhlasí s tým, že došlo k vzájomnému odcudzeniu
medzi nimi, skôr než sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti čo potvrdila, že bolo 10.5.2013. Klogickému odcudzeniu medzi nimi došlo až potom, čo sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval. Pred
odchodom zo spoločnej domácnosti však s navrhovateľom nemali také problémy, ktoré by sa nedali
vyriešiť. Všetky problémy spolu riešili, všetko spolu konzultovali, mali spoločné záujmy, dokonca si

kúpili spoločné auto. Taktiež riešili spoločný spor, ktorý súvisel so skončením pracovného pomeru
navrhovateľa, a ktorý vyústil až do trestného konania a navrhovateľ bol trestné stíhaný. Toto trestné
konanie bolo skončené v prospech navrhovateľa po štyroch rokoch, teda v roku 2013. Vo všetkom
ho manželka podporovala, a veľmi ju prekvapilo to, že sa v máji rozhodol odsťahovať. Potvrdila, že
navrhovateľ je introvertnej povahy a má problém komunikovať dokonca so svojou vlastnou matkou.

Tvrdila, že nie je pravdou, že by bola dominantná, a že si presadzovala iba svoj názor, pretože vždy
spolu všetko odkomunikovali a vždy sa dohodli. Je pravdou, že navrhovateľ vždy prihliadal na jej názor,
ale rozhodoval sa sám. Nie je pravdou, že by nemali spoločné záujmy, pretože navrhovateľ pracoval
v riadiacich pozíciách v rôznych investičných poisťovniach a inštitúciách, kde robil približne od štyroch
rokoch ich syna, a často býval preč. Cez víkendy chodieval na rôzne školenia, bol mimo domu, a teda
ten čas, kedy bol doma sa snažili tráviť spoločne. Podnikali rôzne vychádzky, mali zaužívanú spoločnú

dovolenku 2x do roka, raz na lyžovačku, raz k moru, a to od šiestich rokov veku syna, dovtedy chodievali
iba bez neho sami dvaja. Manželka navrhovateľa ďalej uviedla to, že navrhovateľ sa odsťahoval bolo
veľmi prekvapivé, pretože boli s navrhovateľom všeobecne vnímaní ako príkladný a harmonický pár.
Aj ona považovala ich manželstvo za dokonalé a harmonické. Ďalej uviedla, že v roku 2005 si vzali
spoločný úver na rekonštrukciu domu po jej rodičoch, ktorá trvala približne rok. V roku 2006 sa chceli

presťahovať. Ešte predtým než sa mali sťahovať jej navrhovateľ povedal, že má priateľku, a preto sa
nechce sťahovať do zrekonštruovaného rodinného domu. Popieral však, že by išlo o intímny pomer.
Tvrdil, že ide iba o priateľkou, s ktorou sa mu veľmi dobre rozpráva. Keďže manželka navrhovateľa ho
poznala veľmi dobre, pretože s ním vyrastala od svojich pätnástich rokov, a vzhľadom na jeho vzťah
k nej, vedela, že tento vzťah s jeho priateľkou nemá veľký zmysel, nemôže to byť nič vážne, o čom ju

vlastne presvedčil aj samotný navrhovateľ, keď sa v auguste 2006 presťahovali do rodinného domu,
a teda považovala toto priateľstvo navrhovateľa za ukončené. Následne nasledovala ťažká etapa po
prepustení zo zamestnania navrhovateľa. V tom čase netušila, že jej manžel má nejaký mimomanželský
pomer. V roku 2011 jej došla od priateľky navrhovateľa SMS, a na základe SMS sa vlastne dozvedela
o tom, že navrhovateľ mal mať nejaký mimomanželský vzťah. On jej však tvrdil, že tento vzťah nebol

intímny, hovoril iba o priateľstve a tvrdil, že tento mimomanželský vzťah ukončil a keďže sa to jeho
priateľke nepáčilo, oznámila to jeho manželke. Opätovne situáciu riešili, komunikovali spolu a manželka
navrhovateľa považovala túto situáciu za vyriešenú, keďže jej navrhovateľ tvrdil, že tento vzťah ukončil.
V roku 2012 mala manželka navrhovateľa dojem, že ich vzťah je v poriadku, pretože všetko dobre
fungovalo, považovala teda všetky problémy za uzavreté. Dominantnými situáciami bolo to, že syn

nastupoval na štúdium do Prahy, a taktiež skončenie trestného konania. Ďalej uviedla, že začiatkom roku
2013 zistila, že navrhovateľ je nejaký iný, preto sa snažila zistiť čo sa deje, či má inú známosť. Avšak
navrhovateľ jej spočiatku tvrdil, že inú známosť nemá. Neskôr sa jej priznal, že má mimomanželský
pomer. Následne sa túto situáciu snažili spolu vyriešiť, avšak dňa 10.5.2013 si zbalil veci, a z ničoho
nič odišiel z domu, pričom jeho manželka pritom ani nebola prítomná. Urobil to teda potajomky a jej

matke povedal, že keby bola o tom jeho manželka vedela, nebol by schopný sa odsťahovať. Až vtedy,
keď sa odsťahoval sa priznal manželke, že má so svojou priateľkou intímny vzťah. Vtedy si uvedomila,
že pravdepodobne tento jeho mimomanželský pomer bol aj intímneho charakteru, a to už od roku 2006.
Manželka navrhovateľa ďalej uviedla, že aj keď ich manželstvo plní toho času iba ekonomickú funkciu,
k navrhovateľovi stále niečo cíti, a nerada by urobila neuvážený krok, ktorý by už nebolo možné vrátiť

späť a vedela by si predstaviť, že by obnovili manželské spolužitie. Tiež uviedla, že nechce aby súd
manželstvo rozviedol, pretože má obavu z následného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov.

7. Z výpovede svedkyne I. Q. súd zistil, že táto je priateľkou navrhovateľa, s ktorým sa zoznámila v

roku 2002, keď spolu pracovali v spoločnosti E + V, kde navrhovateľ pracoval a ona do tejto spoločnosti
nastúpila. Ich vzťah sa vyvíjal postupne a tvrdila, že nevie uviesť odkedy začala s navrhovateľom spolu
intímne žiť, ale potvrdila, že bolo to skôr ako spolu začali žiť v spoločnej domácnosti. Tiež potvrdila, že v
ich vzťahu došlo aj k odlúčeniu, avšak aj napriek tomu sa ich vzťah obnovil. Potvrdila, že od 10.5.2013
žije v spoločnej domácnosti s navrhovateľom. Od uvedeného času spolu žijú bez prerušenia, ich vzťah

odvtedy trvá.

8. Z výpovede syna účastníkov konania Q. N. súd zistil, že do roku 2012 žil v spoločnej domácnosti
s rodičmi. Následne začal študovať v Prahe na vysokej škole. Mal pocit, že ide o bežné manželstvo, aže rodičia sú spolu spätí. Nemal pocit, že by sa veľa hádali, že by toto manželstvo bolo problémové.
Pravdou však je to, že navrhovateľ je introvert a veľakrát, keď spolu niečo s matkou riešili, povzdychol
si, mávol rukou a nechal to tak. Matka bola skôr otvorenejšia a naklonená riešeniu problémov tým

spôsobom, že si ich chcela vydiskutovať. Podľa jeho názoru to neboli takéto problémy, ktoré by mohli
viesť k rozvratu manželstva. Svedok potvrdil, že tušil, že jeho otec má nejaký mimomanželský vzťah, a
to približne od roku 2011, kedy mu povedal, že s mamou vo vzťahu to nie je v poriadku, a že chodí na
večere s priateľkou, s ktorou si veľmi dobre rozumie. Svedok uvádza, že tušil, že ide o pani I. Q., ktorú
spoznal ešte v roku 2006, a už vtedy sa mu ich vzťah nepozdával. Bol však prekvapený, keď navrhovateľ

odišiel zo spoločnej domácnosti s matkou, pretože netušil, že by takéto niečo plánoval, a dozvedel sa to
iba od matky. Potvrdil, že matka túto skutočnosť veľmi zle znášala, pretože rodina bola vždy pre ňu na
prvom mieste, obetovala pre ňu kariéru, a všetko stavila na jednu kartu, a zrazu sa to celé rozpadlo, s
čím sa doteraz nevyrovnala. Svedok uviedol, že by bol samozrejme rád, keby sa manželské spolužitie
jeho rodičov obnovilo, avšak sám uviedol, že nevie, či by to ešte bolo možné, zrejme iba v tom prípade,
ak by na tom obidvaja zapracovali.

9. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení, manželia sú si v manželstve rovní
v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť,
pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

10. Podľa ustanovenia § 22 citovaného zákona k zrušeniu manželstva možno pristúpiť len v
odôvodnených prípadoch.

11. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 citovaného zákona, súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo

nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

12. Manželstvo je zväzok, ktorého obsahom je súbor mravných postulátov, ako prejavovať si navzájom
lásku a cit, úctu, byť si vzájomne verní. Tieto jednotlivé zložky nie sú však nárokovateľné. Ide skôr
o ochotu a schopnosť manželov tieto hodnoty ctiť a podľa toho sa správať. Rozvod má byť takým

opatrením, ktoré má umožniť rozchod manželov len vtedy, ak iné riešenie nezostáva. Je v právomoci
súdu, aby posúdil závažnosť narušenia a trvalosť rozvrátenia vzťahov medzi manželmi so zreteľom
na ich celkové správanie sa, a to z hľadiska účelu manželstva. Základným predpokladom pre zrušenie
manželstva rozvodom je skutočnosť, že sa manželia, alebo jeden z nich vo vzájomnom správaní neriadia
pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine, a že toto správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu

spôsobuje vážny rozvrat medzi manželmi.

13. Manželstvo je dobrovoľný zväzok muža a ženy založený na dôvere, úcte, láske a porozumení.
Tieto komponenty nemožno však navzájom vynucovať. Ani autoritatívnym rozhodnutím súdu nemožno
jedného z manželov nútiť zotrvať v manželstve, ak nadovšetky pochybnosti uvedie, že už ďalej v

manželstve zotrvať nechce.

14. Súd mal v tomto prípade za to, že všetky hmotnoprávne podmienky ustanovené v Zákone o rodine
pre rozvod manželstva boli splnené. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že v čase konania o rozvod, manželstvo účastníkov

vykazuje vážnosť narušenia manželských vzťahov a trvalosť rozvrátenia vzťahov takej intenzity, že
nie je možné plniť jeho účel, a to je vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo. Manželka
navrhovateľa tvrdila, že aj napriek tomu, že navrhovateľ má mimomanželský vzťah a už 3,5 roka žije so
svojou priateľkou v spoločnej domácnosti a s manželkou komunikuje iba sporadicky (aj to väčšinou iba
cez e-mail), že je ochotná manželovi odpustiť jeho mimomanželský vzťah, a obnoviť s ním manželské

spolužitie. Na spolužitie je potrebné dvoch. Navrhovateľ presvedčivo preukázal, že o ďalšie spolužitie
so svojou manželkou nemá záujem. Keďže je navrhovateľ introvertnej povahy ( čo potvrdila aj jeho
manželka a syn) všetky problémy, resp. nespokojnosť v manželstve nedával najavo, radšej to v sebe
dusil, preto sa zrejme javilo toto manželstvo jeho manželke aj ich synovi ako normálne. K prvej veľkej
kríze v manželstve došlo už v roku 2006, kedy sa navrhovateľ svojej manželke priznal prvýkrát, že

má priateľku (aj keď tvrdil, že s ňou nemá intímny pomer). Aj keď sa snažil tento mimomanželský
vzťah niekoľkokrát ukončiť kvôli manželke a synovi, opätovne ho obnovil a postupom času tento
jeho mimomanželský vzťah prerástol do hlbšieho vzťahu, čo vyústilo až do odchodu navrhovateľa zo
spoločnej domácnosti s manželkou dňa 10.5.2013 a odvtedy žije so svojou priateľkou. Súd mal za to,že tento mimomanželský vzťah je vzhľadom na jeho trvanie a terajšiu intenzitu trvalého charakteru,
navrhovateľ si plánuje spoločnú budúcnosť so svojou priateľkou a preto je nemožné ho nútiť, aby zotrval
v manželskom zväzku, v podstate iba z ekonomických dôvodov. Keďže toto manželstvo už nemôže

viac plniť svoj účel, a podľa názoru súdu je hlboko a vážne rozvrátené, dospel k záveru, že návrh
navrhovateľa je odôvodnený a preto manželstvo rozviedol.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z.
č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku

o rozvode manželstva oznámiť úradu, kde bolo manželstvo zapísané, že opäť prijíma priezvisko, ktoré
mal pred uzavretím manželstva.