Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 8, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2To/60/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215010169
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6215010169.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr.
Jána Bobora a JUDr. Jozefa Mikluša, v trestnej veci obžalovanej H. H., stíhanej pre prečin podvodu
podľa § 221 ods. 1, 2 Tr.zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 08. 09. 2016, o odvolaní obžalovanej
H. H. proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, sp.zn. 9T/75/2015 zo dňa 04.04.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie obžalovanej H. H. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtší, sp.zn. 9T/75/2015 zo dňa 04.04.2016 bola obžalovaná H. H.
uznaná vinnou z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr.zák., pretože
dňa 23.08.2012 v Bušinciach vylákala od svojho priateľa H. D., nar. XX.XX.XXXX finančnú hotovosť vo
výške 3 000,-€, ktorú hotovosť v uvedený deň vybral zo svojho osobného účtu č. XXXXXXXXXX v J.
L. R., pobočka B., pod zámienkou, že musí zaplatiť nedoplatky pre sociálnu poisťovňu, prisľúbila mu,

že uvedenú pôžičku mu bude pravidelne mesačne splácať, hoci vedela, že nemá dostatok finančných
prostriedkov, poškodenému z pôžičky nezaplatila ani jednu mesačnú splátku, hoci ju vyzval k úhrade
celej pôžičky, toto do dnešného dňa nespravila, čím spôsobila poškodenému H. D. škodu vo výške 3
000,-€.
Obžalovanej za to súd uložil trest odňatia slobody vo výmere jedného roka, pričom jej výkon
trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu dvoch rokov. Súčasne jej uložil povinnosť nahradiť

poškodenému H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., F.F., škodu vo výške 3 000,-€.
Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení zahlásila odvolanie obž. H. H., ktoré aj dodatočne písomne
odôvodnila. V odôvodnení odvolania v podstate uviedla, že v prípravnom konaní sa k spáchaniu skutku
nepriznala a jeho spáchanie popierala od samého začiatku. V čase, keď si poškodený bral úver, žili
v spoločnej domácnosti a spoločne hospodárili a uhrádzali jednotlivé náklady. V minulosti sa stalo,
že jej priateľ H. D. požičal peniaze, tieto však vždy poukázal na bankový účet, nikdy obžalovanej

žiadnu pôžičku nedal v hotovosti a popierala pôžičku vo výške 3 000,-€. Ako finančná poradkyňa
sprostredkovala viacero úverov pre poškodeného, ktorý si prefinancoval nevýhodné úvery z minulosti.
Svojenedoplatkyvsociálnejpoisťovnivyrovnalazpôžičky,ktorújejpožičalsvedokM.,akoajzfinanciíod
matky, ktorá predala pozemky v predchádzajúcich rokoch a mala nejaké úspory. Bola len zhoda náhod,
že nasledujúci deň ako poškodený vybral peniaze z poskytnutého úveru, uhrádzala časť nedoplatkov
v sociálnej poisťovni. S týmito argumentmi sa okresný súd vôbec nevysporiadal. Ak by poškodený

naozaj chcel požičať peniaze, urobil by to v tomto prípade rovnako, ako v minulosti a to prevodom
na účet a určite nie pred jeho známymi, ktorí svedčili v jeho prospech. Pokiaľ ide o svedkov, ktorí
svedčili v prospech poškodeného, jedná sa o svedkov zo sociálne slabšej komunity obyvateľov, ktorí
poškodenému chodia vypomáhať, často ich hostí alkoholom a platí načierno, preto ich výpovede boli
účelové v snahe pomôcť poškodenému. Svedčia o tom výpovede týchto svedkov, ktoré sa nezhodujú,
rozchádzajú sa v podstatných faktoch, či už v rámci prípravného konania alebo aj pred súdom. Aj na

samotné výsluchy pred súdom boli tieto osoby privezené poškodeným a to jeho vozidlom. V závere
odvolania obžalovaná poukazuje na to, že je nevinná a zo strany poškodeného došlo k účelovémuobvineniu jej osoby. Poškodený ju krivo obvinil zo spáchania tohto skutku a to preto, lebo sa k nemu
už nechcela vrátiť ako jeho priateľka - družka. Z uvedeného dôvodu navrhla krajskému súdu zrušiť
napadnutý rozsudok a rozhodnúť tak, že ju spod obžaloby oslobodí.

Obhajkyňa obžalovanej na verejnom zasadnutí uviedla, že poškodený v minulosti požičal obžalovanej
peniaze priamo na jej účet, je nelogické, aby pri tejto pôžičke prevzala finančnú hotovosť. Obvinenia zo
strany poškodeného sú vo vzťahu k obžalovanej účelové, pretože ukončila vzťah medzi nimi a nechcela
sa k nemu vrátiť. Z toho dôvodu obhajoba navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovanú spod
obžaloby oslobodiť.

Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný a
správny vo všetkých jeho výrokoch a preto navrhol odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť.
Obžalovaná sa na verejné zasadnutie nedostavila, prostredníctvom svojej obhajkyne doručila krajskému
súdužiadosťokonanieverejnéhozasadnutiavjejneprítomnosti,ktorúsúdzaložildospisu.Zuvedeného
dôvodu vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovanej.
Krajský súd v Banskej Bystrici na podklade podaného odvolania v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré predchádzalo rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej H. H. nie je dôvodné.
Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že prvostupňový súd vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné dôkazy na objasnenie skutkového stavu v súlade s ust. § 2 ods. 10 Tr.por.
a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo, aj v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr.por.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr.por. dostatočne vyložil, ktoré
skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých
skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporujú.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, akým spôsobom sa súd vysporiadal s jednotlivými

dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní, predovšetkým s obsahom výpovedí poškodeného H. D.,
svedkov J. C., H. C., čiastočne tiež výpoveďou svedka Y. V., ako aj s listinnými dôkazmi vykonanými na
hlavnom pojednávaní a to zápisnicami o konfrontáciách, výpisom z účtu J. banky R., správou z ÚPSVaR,
správou Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Veľký Krtíš, správou Okresného súdu Veľký Krtíš
ohľadne exekučných konaní, ako aj osobitnými dokladmi obžalovanej, na základe ktorých súd uznal

obžalovanú za vinnú z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 , 2 Tr.zák.
V tomto smere krajský súd nemohol prihliadnuť na obhajobu obžalovanej, keďže zo spáchania
uvedeného skutku ju usvedčoval samotný poškodený H. D., ktorý potvrdil, že obžalovanej požičal 3 000,-
€, ktorú pôžičku mala splácať po 300,-€ mesačne, keďže mala dostať dobre platenú prácu. Výpoveď
poškodeného potvrdili aj svedkovia J. C. a H. C., ktorí v lete v r. 2012 boli u poškodeného na návšteve

a na stole na terase videli peňaženku s väčšou sumou peňazí, ktoré boli určené pre obžalovanú ako
pôžička. Svedok C. k tomu uviedol, že išlo o sumu 3 000,-€, ktorú mala obžalovaná splácať podľa
jej možností mesačne. V tejto súvislosti však pred svedkami neboli podpisované žiadne doklady o
pôžičke. Peňaženku s peniazmi na terase u poškodeného videl aj svedok Y. V.. Aj on uviedol, že to
boli peniaze pre obžalovanú. V tomto smere odvolací súd neprihliadol k námietkam obžalovanej, že

výpovede týchto svedkov boli účelové, a preto ich spochybňovala. Krajský súd k týmto výpovediam
svedkov uvádza, že svedkovia obžalovanú usvedčovali už v prípravnom konaní vo svojich jednotlivých
výpovediach, na ktorých zotrvali aj pri konfrontáciách a na hlavnom pojednávaní. Všetky výpovede
uvedených svedkov boli vykonané procesným spôsobom, teda pred samotným výsluchom boli riadne
poučení o trestnoprávnej zodpovednosti v prípade uvádzania nepravdivých skutočností. Napriek tomu

v podstatných skutočnostiach svedkovia vypovedali to isté. Preto odvolací súd neprihliadol na námietku
obžalovanej pokiaľ ide o spochybňovanie ich svedeckých výpovedí. Navyše výpovedi poškodeného D.
zodpovedal aj samotný výber z jeho účtu finančnej čiastky 3 000,-€ a to dňa 23.08.2012.
Ďalej odvolací súd nemohol prihliadnuť ani k výpovedi svedka R. M., ktorý mal požičať obžalovanej
finančné prostriedky na uhradenie dlhu sociálnej poisťovni. V tomto smere okresný súd správne

vyhodnotil jeho výpoveď ako nevierohodnú, keďže išlo o svedka, voči ktorému sú vedené exekučné
konania pod sp.zn. 4Er/159/2010 a 4Er/755/2013, ktoré doposiaľ nie sú skončené. Preto aj odvolací
súd mohol odôvodnene vyhodnotiť výpoveď tohto svedka ako irelevantnú, keďže sa nezakladala na
reálnych skutočnostiach. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že poškodený v
minulosti požičiaval peniaze obžalovanej, čo mal súd preukázané aj z dôkazov a to z civilného konania

vedeného na Okresnom súde Veľký Krtíš ohľadne pôžičiek pre obžalovanú vo výške 8 300,-€ a 16
000,-€. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti aj krajský súd vyhodnotil výpoveď poškodeného D.
za vierohodnú a uveril jej. Vzhľadom na vykonané dôkazy musel vyhodnotiť obhajobu obžalovanej
ako účelovú, ktorá mala obžalovanú zbaviť trestnej zodpovednosti alebo túto znížiť na minimum.Prvostupňový súd preto správne uznal vinu obžalovanej z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr.zák. ,
pretože na škodu cudzieho majetku seba obohatila a tým že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak
väčšiu škodu.

Okresný súd nepochybil ani pri ukladaní trestu obžalovanej, pričom prihliadol na všetky skutočnosti,
na ktoré je podľa zákona povinný prihliadnuť. Správne vyhodnotil osobu obžalovanej, ako aj možnosti
jej nápravy a pomery. V tomto smere okresný súd výrok o uloženom treste v napadnutom rozsudku
primerane odôvodnil s poukazom na osobu obžalovanej , ktorá bola doposiaľ 1-krát súdne potrestaná,
avšak v jej prípade sa na ňu hľadí, ako keby nebola odsúdená. V mieste bydliska je hodnotená kladne,

pričom okresný súd správne priznal obžalovanej jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm.j/
Tr.zák. a preto ukladal trest obžalovanej v rozmedzí trestnej sadzby 1 až 5 rokov. Obžalovanej uložil trest
odňatia slobody vo výmere 1 roka, ktorý považoval z hľadiska generálnej, tak individuálnej prevencie za
dostatočný, pričom výkon uloženého trestu jej podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu dvoch
rokov. Takto uložený trest odvolací súd považuje za primeraný a zákonný.
Pokiaľ ide o náhradu škody, súd obžalovanej uložil povinnosť poškodenému H. D. nahradiť škodu vo

výške 3 000,-€ , ktorú mal vykonaným dokazovaním preukázanú a ktorú si poškodený riadne a včas v
trestnom konaní uplatnil.
Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne ak zistí, že nie je dôvodné.
Za takéhoto stavu, keď Krajský súd v Banskej Bystrici nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku,
odvolanie obžalovanej H. H. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.