Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 31, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/89/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615204424
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4615204424.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a členiek senátu
JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Dagmar Podhorcovej, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO 35 807 598, zastúpenej Advocate s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO 36 865 141, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ a advokát
JUDr. Martin Máčaj, proti povinnej: V. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., B. XXX/XX, o vymoženie 556

eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany z 9. marca
2016 č. k. 4Er/689/2015-28 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, súd prvej inštancie zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje

rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2, § 243d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku (ďalej len
„EP“); § 45 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31. 12. 2014;
§ 1 ods. 2, § 9 ods. 2 a 7, § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov; § 3, § 39, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 až 5, 11 §
54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“); ako aj zisteným skutkovým stavom. V dôvodoch
svojho rozhodnutia uviedol, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., sp. zn. SR 07699/14
zo dňa 21. 10. 2014, vydaný na základe porušenia spotrebiteľskej Zmluvy o úvere č. 403800755
uzavretej medzi oprávnenou ako dodávateľkou a povinnou ako spotrebiteľom dňa 31. 05. 2012. Spolu so
zmluvou o úvere bola uzavretá aj rozhodcovská zmluva dňa 31. 05. 2012, v ktorej v čl. II rozhodcovskej
zmluvy bolo dojednané: „všetky spory vzniknuté zo zmluvy vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej úverovú zmluvu a

uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú
riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.
s. so sídlom v Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35922761, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok) s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie

na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy,
čo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci,
v ktorej je rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená
právomoc rozhodcovského súdu. V zmysle čl. I rozhodcovskej zmluvy a rozhodcovským súdom na
účelom zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.
s., Karloveské rameno 8, Bratislava. V prípade riešenia sporu v rozhodcovskom konaní upravuje

rozhodcovská zmluva možnosť účastníka rozhodcovského konania podať žiadosť o preskúmanie
rozhodcovského rozsudku iným rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu. Rozhodcovská zmluva (čl.II bod 3) upravuje aj možnosť odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy bez uvedenia dôvodu v lehote 10
dní od jej uzatvorenia s tým, že odstúpenie od zmluvy musí byť v písomnej forme doručené v uvedenej
lehote druhej zmluvnej strane. V čl. III obsahuje rozhodcovská zmluva poučenie o rozhodcovskom

konaní, napr. o tom, že rozhodcovské konanie je podobné konaniu na všeobecnom súde, Stály
rozhodcovský súd je obdoba všeobecného súdu a rozhodca je obdoba sudcu všeobecného súdu zo
zoznamu rozhodcov vedeného Stálym rozhodcovským súdom, výsledkom rozhodcovského konania
je rozhodnutie (rozhodcovský rozsudok/uznesenie) záväzné pre účastníkov rozhodcovského konania,
ktoré má rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a je možné na základe neho

viesť exekúciu, voči rozhodnutiu rozhodcovského súdu je možné v stanovenej lehote podať žiadosť o
jeho preskúmanie na Stály rozhodcovský súd alebo žalobu o jeho zrušenie na príslušný všeobecný
súd. Súčasne podľa čl. IV rozhodcovskej zmluvy zmluvné strany v zmysle ustanovenia § 42 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní vylúčili zrušenie rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu
v rámci obnovy konania (bod 1), dohodli, že zmluva sa môže meniť alebo zrušiť výlučne písomnou
dohodou zmluvných strán vyhotovenou vo forme dodatku k rozhodcovskej zmluve s úradne overenými

podpismi zmluvných strán (bod. 2). Napokon rozhodcovská zmluva (v čl. IV) obsahuje vyhlásenie
dlžníka, že s jej uzatvorením súhlasí a bol osobitne poučený o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej
zmluvy. Z uvedenej formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že rozhodcovská zmluva možnosť
riešenia sporov na všeobecnom (štátnom) súde spotrebiteľke prakticky neposkytuje, pretože o forme
konania (pred rozhodcovským alebo všeobecným súdom) rozhoduje žalobca, čo vzhľadom na charakter

sporov zo zmlúv o úvere znamená, že o forme konania rozhodne veriteľka (dodávateľka). Argumentoval,
že pre platné dojednanie rozhodcovského konania sa vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského
konania zo strany spotrebiteľky, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia, pričom dodávateľka tak
musí postupovať spôsobom preukázateľným. Predformulované vyhlásenie spotrebiteľky, že súhlasí s
uzatvorenímrozhodcovskejzmluvyažebolapoučenýodôsledkochjejuzatvorenianerobírozhodcovskú

zmluvu individuálne dojednanou. Existuje totiž nebezpečenstvo, že spotrebiteľka, ktorej je rozhodcovská
zmluva predložená spolu so zmluvou o úvere, teda v čase, keď jeho snahou je získať finančné
prostriedky, pristúpi v rámci formulárovej zmluvy na arbitráž alebo od nej z dôvodu neinformovanosti
neodstúpi, najmä ak z nej vyplýva, že ju možno zmeniť alebo zrušiť iba dohodou zmluvných strán, a to
dokonca formou dodatku s úradne overenými podpismi zmluvných strán (čl. III bod 2). Rozhodcovskú

zmluvu preto posúdil ako absolútne neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko sa celkom
zjavne svojím obsahom a účelom prieči dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi videl súd prvej
inštancie najmä v tom, že nebola so spotrebiteľkou individuálne dojednaná, spotrebiteľka nemala reálnu
možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré ustanovenia
vylúčiť a bol oprávnenou vybraný rozhodcovský súd, s ktorým dlhodobo spolupracuje, zdrojom príjmov.

Rozpor s dobrými mravmi videl aj v okamihu, kedy došlo k podpísaniu rozhodcovskej zmluvy, nakoľko
v čase podpisu ešte žiadna pohľadávka neexistovala a spotrebiteľka sa zameriavala na získanie
finančných prostriedkov, pričom na ich získanie jej bolo predložených na podpis niekoľko listín a
medzi nimi aj rozhodcovská zmluva. Rozhodcovskú zmluvu posúdil vzhľadom na uvedené dôvody za
neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností

z takejto zmluvy potom odporuje dobrým mravom (§ 3 OZ). Dodal, že okrem neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy bolo zistené, že rozhodcovský súd priznal oprávnenej aj nároky, ktoré sú právom nedovolené
a v rozpore s dobrými mravmi, pretože zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania neobsahuje všetky
náležitosti podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (napr. úrokovú sadzbu, priemernú hodnotu RPMN), povinnej
poskytnutý úver je teda bezúročný a bez poplatkov. Z rozhodcovského rozsudku pritom vyplýva, že

povinná bola zaviazaná oprávnenej zaplatiť aj úrok a poplatok, pričom z poplatku bola zaviazaná zaplatiť
ajúrokzomeškania.Ďalejargumentoval,žepovinnábolarozhodcovskýmrozsudkomzaviazanázaplatiť
oprávnenej aj trovy mediačného konania v sume 274,60 eura a všeobecné podmienky obsahujú v čl. 13
mediačnú doložku, t. j. dohodu o riešení sporu účastníkov mediáciou. Podľa názoru súdu prvej inštancie
táto dohoda nebola dojednaná individuálne, je zakomponovaná do všeobecných podmienok a vyznieva

jednostranne v prospech oprávnenej, pretože práve ona určila mediátora, ktorý by mal riešiť prípadné
spory účastníkov zo zmluvy, pričom ide o mediátora, s ktorým oprávnená dlhodobo spolupracuje a
zriaďovateľom mediátora je tá istá spoločnosť, ktorá je aj zriaďovateľom rozhodcovského súdu, ktorý
vydal exekučný titul (v tejto veci a aj v mnohých ďalších). Poukázal aj na skutočnosť, že rozhodcovským
rozsudkom bola povinná zaviazaná nahradiť oprávnenej ako procesne úspešnej účastníčke aj trovy

rozhodcovského konania, ale na úspech oprávnenej v rozhodcovskom konaní však s poukazom na
výsledky preskúmania rozhodcovského rozsudku, keď bolo zistené, že je v rozpore so zákonom, a preto
ani nemôže byť podkladom pre vykonanie exekúcie, nemožno prihliadať. Vzhľadom na to by bolo v
rozporesdobrýmimravmi,akbymalapovinnáplatiťtrovyrozhodcovskéhokonania.Vzhľadomnavšetkyuvedenéskutočnostibolažiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciepodľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietnutá.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená, domáhajúc sa jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní uviedla, že právne
posúdenie veci súdom prvej inštancie je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný
skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval
alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Poukázala na to, že ust. § 45 ods. 1, 2 Zákona

o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie
v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, avšak v
štádiu rozhodovania o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd posudzuje exekučný
titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na
dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak ako vyžaduje ust. § 34 Zákona o
rozhodcovskom konaní, pričom preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené

hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Podľa
názoru oprávnenej v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k
výrokusamotnéhoexekučnéhotitulu(rozhodcovskéhorozsudku)amusísaobmedziťlennatakédôvody
zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže sa jednať o dôvody
právneho posúdenia veci. Svoj záver oprela aj o nález Ústavného súdu SR sp. zn. 5/2000. Postupom

súdu v tejto veci a jeho výkladom ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní dochádza podľa oprávnenej
k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je
v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Zdôraznila, že oprávnená uzatvorila
s povinnou rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. ZoRK formou samostatného právneho úkonu a
na samostatnej listine. Poukázala na rozväzovaciu podmienku zakotvenú v rozhodcovskej zmluve, v

zmysle ktorej bola povinnej ponechaná možnosť obrátiť sa na všeobecný súd.

3. Povinná ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadrili.

4. Sudca súdu prvej inštancie predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, pretože odvolaniu

nemienil vyhovieť, nakoľko sa stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci tak, ako je uvedené
v napadnutom uznesení.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2016 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
aj ako CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§

362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu
prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do

úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvého inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť lenna skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd v zmysle § 379 a 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil
s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi
Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré oprávnená uvádzala v odvolaní vyriešil už súd
prvej inštancie v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je

možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.

11. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. k. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13. 10. 2011 a č. k. 6Cdo/143/2011 zo dňa 18.

01. 2012 Najvyšší súd SR konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s

právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský
súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011).

12. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

13. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí

rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku).

14. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

15. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, Exekučné konanie na
podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor
spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať
len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného
po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva

účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

16. Podľa § 243d ods. 2 zák. č. 335/20014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na
podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor

spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead/, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa
použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

17. Podľa 53 ods. 1 veta prvá, ods. 5 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Podľa rozhodnutia NS SR 58/1997 súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu,
ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tietopožiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená. S poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
456/2011-19 zo dňa 23. 11. 2011, v ktorom tento uviedol, že súd je nielen oprávnený, ale aj povinný

skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v
súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu,
pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť. Súd pri zastavení exekúcie skúma
existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie. Ak je na zistenie dôvodov potrebné vykonať dokazovanie,
exekučný súd je povinný nariadiť pojednávanie. Ak je však možné rozhodnúť na základe právneho

posúdenia veci bez vykonávania dokazovania, pojednávanie nie je potrebné. Exekučné konanie má
charakter sporového konania, ktorý sa prejavuje v riešení prípadnej spornej otázky medzi oprávnenou a
povinnou, či možno vykonávať exekúciu. O tejto otázke rozhoduje exekučný súd v 3 rovinách a to, ako
spor o začatie exekúcie, spor o zastavení exekúcie a odklad exekúcie. Podľa názoru odvolacieho súdu
v danom prípade prvoinštančný súd nemal dôvod vo veci nariadiť pojednávanie, vykonávať dokazovanie
na pojednávaní, preto ani túto vadu konania odvolací súd nezistil.

19. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnená, prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním
spísaným do zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. dňa 24. 02. 2015,
žiadala súdneho exekútora o vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 07699/14 zo dňa 21. 10. 2014, zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761, Karloveské rameno 8, Bratislava (ďalej len "rozhodcovský

rozsudok"). Súdny exekútor požiadal dňa 06. 05. 2015 Okresný súd Topoľčany o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie proti povinnej. Následne súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

20. Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľmi a spotrebiteľom v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných

opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby
spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd

prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu
prvej inštancie, ktorý správne posúdil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú a správne postupoval, keď
preskúmal v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
rozhodcovskú zmluvu. V zmysle § 53 ods. 1 OZ, neprijateľnou je zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zásadnou
právnou otázkou v predmetnej veci je otázka, či Rozhodcovská zmluva k úveru č. 403800755 zo dňa
31. 05. 2015, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, v znení citovanom vyššie, je neprijateľnou
podmienkou. Podľa dojednanej Rozhodcovskej zmluvy, spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní,
avšak výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na oprávnenej. Odvolací súd sa stotožňuje s

právnym názorom prvoištančného súdu, že o Rozhodcovskú zmluvu, ktorá vyžaduje, že spory môžu
byť síce riešené aj v súdnom konaní, ide aj vtedy, ak výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva
na oprávnenej, že síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym
súdom,aleakbypodľatejtoRozhodcovskejzmluvyzačalorozhodcovskékonanienanávrhdodávateľky,
spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je

totiž rovnocenné, či riešenie jej sporov prostredníctvom rozhodcovského konania jej vnúti štandardná
zmluvná klauzula, alebo dodávateľka svojim konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve
proti možnosti dodávateľky diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus
spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.
22. Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ je svojim obsahom najbližšie problémovej Rozhodcovskej zmluve.

Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany a nie z pohľadu dodávateľa.
Ak by dodávateľka iniciovala konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula neprijateľná, ak nie je
alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil, alebo odsunul. Spotrebiteľ môže
svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ale ak sa tak rozhodne, aj vobčianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle citovaného
ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť
voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú

veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy.
Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva - pre neho transparentný
štátny súd. Odvolací súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne
individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by
jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Je na úvahu, či spotrebiteľa by napadla myšlienka

namietať neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy. Tu je nutné objektívne posúdenie rozhodcovskej zmluvy
a nie je rozhodujúca vôľa účastníka zmluvného vzťahu a v tomto zmysle ani jeho aktivita.

23. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ) a je povinnosťou
nielen súdu, ale rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky, a poskytnúť
náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Na individuálne dojednanie je potrebné

rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Predkladanie
Rozhodcovských zmlúv spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú
dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo
strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení ani vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy
na samostatnom liste papiera. Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom

predkladaní zmluvných podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý, odvolací súd neprijíma
a odsudzuje ho ako konanie hraničiace so zlým úmyslom v zmluvných vzťahoch. Je neakceptovateľné,
aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšieho a jeho vylúčené, aby za takýchto okolností
súd akceptoval rozhodcovskú zmluvu.

24. Evidentne je možné konštatovať, že ide o vopred dodávateľkou naformulované zmluvné klauzuly
vrátane rozhodcovským zmlúv a je zrejmé, že spotrebiteľka nemohla takúto formulárovú zmluvu meniť.
Taktiež je nutné konštatovať, že bez podpísania rozhodcovskej zmluvy by nedošlo k uzatvoreniu zmluvy
o úvere. Na strane oprávnenej je dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľka - povinná si individuálne
vyjednala rozhodcovské konanie. V tomto smere neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy

podporujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy. Nie povinná - spotrebiteľka má
dokázať, že nedošlo k individuálnemu vyjednaniu, ale oprávnenú - dodávateľku zaťažuje dôkazné
bremenotútosituáciupreukázať.Aksispotrebiteľkaindividuálnevyjednalarozhodcovskúzmluvu,potom
by muselo platiť, že si individuálne vyjednala aj podmienky arbitráže. Z obsahu spisu však takýto záver
nie je možné prijať. Dôvodne je možné konštatovať, že oprávnená si dôkazné bremeno o individuálnom

vyjednaní rozhodcovskej doložky nesplnila. Ak spotrebiteľka mala vyjednať na základe rozhodcovskej
zmluvy súkromný proces, mala by nepochybne tieto pravidlá poznať. Odvolací súd sa preto nestotožnil
s tým, že rozhodcovská zmluva bola medzi účastníkmi konania individuálne dojednaná. Oprávnená
s odbornou starostlivosťou musela vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj
dôsledky ich používania. Je nutné prisvedčiť konštatovaniu prvoinštančného súdu, že zmluva obsahuje

poučenieorozhodcovskomkonaní,ktoréjeprepriemerného,právnenevzdelaného,spotrebiteľaznačne
zavádzajúce, pretože v poučení sa rozhodcovský súd označuje ako obdoba všeobecného súdu a tak
spotrebiteľ nemusí vedieť, že v prípadnom spore na návrh oprávnenej bude rozhodovať súkromný
subjekt a nie štátny súd.

25. Odvolací súd na záver konštatuje, že súd prvej inštancie správne poukázal aj na ostatné neprijateľné
podmienky, čo odvolací súd vyhodnotil ako zdôraznenie rozporu rozhodnutia rozhodcovského súdu s
dobrými mravmi, teda do akého štádia môže dôjsť konanie, ak sa neprihliadne na spotrebiteľské normy.
Uvedené považoval za dostatočne odôvodnené.

26. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol
vo výroku vecne správne, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol, a preto
odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).