Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 6, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/341/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214206648
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7214206648.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudcov

JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému G. H., T.. XX.X.XXXX, H. D. Y., U. XX, o 10.131,56
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 23.04.2015,
č.k. 42C/173/2014-73 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a vo výroku
o trovách konania.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa
23.04.2015 č. k. 42C/173/2014-73 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.075,39 € a
úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 8.665,15 € od 12.8.2013 do zaplatenia, všetko do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške spolu 1.169,40 €, z toho na súdnom poplatku sumu 425,25 €
a na trovách právneho zastúpenia sumu 744,15 €, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2.Vykonanýmdokazovanímvzalzapreukázané,žedňa12.08.2008bolamedziSlovenskousporiteľňou,
a.s., Bratislava a žalovaným ako dlžníkom uzavretá zmluva o splátkovom úvere č. 0448688675,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 220.000,- Sk. Úver bol poskytnutý jednorázovo
bezhotovostne s fixnou výškou úrokovej sadzby v deň uzatvorenia úverovej zmluvy 14,95 % ročne.
Splátka úveru bola dohodnutá vo výške 4.016,- Sk, splatná vždy k 11. dňu v kalendárnom mesiaci.
Splatnosťprvejsplátkyistinyboladohodnutána11.9.2008,sdohodnutýmpočtomsplátok95akonečnou

splatnosťou úveru na deň 11.7.2016. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 17,78 %,
priemerná hodnota RPMN bola 10,80 % a celkové náklady spojené s úverom boli vyčíslené v sume
169.041,60 Sk.

3. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 uzavretej medzi postupcom Slovenská
sporiteľňa, a.s. a žalobcom postúpil postupca na žalobcu predmetnú pohľadávku voči žalovanému.
Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu 11.740,47 €, z toho 8.638,46 € titulom istiny, suma

2.130,89 € titulom riadneho úroku, suma 911,32 € titulom úroku z omeškania a suma 59,80 € titulom
ostatného príslušenstva. Žalobca si v tomto konaní uplatnil splátky úveru, splatné od 11.4.2010 do
11.7.2014vpočte76avcelkovejvýške10.131,56€.Splátkypôvodnesplatnéod20.8.2013do11.7.2014
sa stali splatnými dňa 11.8.2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.4. Právne vec posúdil podľa ustanovenia § 1 ods. 1, § 2 písm. b/, § 4 ods. 1,2 zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len citovaný zákon), § 54 a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka

(ďalej len OZ).

5. Dospel k záveru, že v prejednávanom prípade ide o úverový vzťah, teda absolútny obchod, a preto na
vec dopadajú ustanovenia Obchodného zákonníka a tiež právna úprava podľa zákona č. 258/2001 Z.z.,
ktorý je vo vzťahu k úprave úverových vzťahov zákonom lex specialis. Uviedol, že nemôže byť sporné,

že ide aj o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. OZ, a preto niet žiadneho dôvodu, aby na predmetnú
právnu vec spotrebiteľskej povahy nemala dopadať aj právna ochrana vyplývajúca z § 54 OZ.

6. Konštatoval, že právny predchodca žalobcu na základe predmetnej zmluvy o splátkovom úvere
poskytol žalovanému úver vo výške 7.302,66 € a žalovaný sa zaviazal úver uhradiť spolu s dohodnutým
úrokom z úveru formou pravidelných mesačných splátok vo výške 133,31 € v období počnúc od

11.9.2008 do 11.7.2016, spolu 95 mesačnými splátkami. Žalovaný svoju zmluvnú povinnosť nesplnil,
čo vyplynulo z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok. Jeho záväzok z úveru ku dňu postúpenia
pohľadávky, t.j. 27.6.2013 predstavoval sumu 11.740,47 €. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok
okresný súd vzal za preukázané, že žalovaný splácal poskytnutý úver iba do 6.10.2010, kedy zaplatil
právnemu predchodcovi žalobcu poslednú splátku vo výške 6,49 €.

7. Vzhľadom na plynutie času (zmluva bola uzavretá 12.08.2008) sa súd zaoberal otázkou, či v
prejednávanom prípade (ne)došlo k premlčaniu nároku. Pre posúdenie premlčania súd v súlade s
ustanovením§54OZuplatnilprespotrebiteľapriaznivejšiuúpravuobsiahnutúvObčianskomzákonníku,
t.j. úpravu všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehoty.

8. Konštatoval, že žaloba bola na súde podaná 04.03.2014 a pri zohľadnení splatnosti dohodnutého
plnenia formou splátok splatných vždy k 11. dňu v kalendárnom mesiaci, sú premlčané všetky splátky so
splatnosťoudofebruára2011.Prvounepremlčanousplátkoujesplátkasplatnádňa11.03.2011.Konečná
splatnosť úveru bola dohodnutá ku dňu 11.07.2016 (deň splatnosti poslednej dohodnutej splátky). Z

uvedeného vyplýva, že nepremlčané sú splátky od marca 2011 do júla 2013, t.j. nepremlčaných ku dňu
podania žaloby je spolu 65 splátok po 133,31 €, čo spolu predstavuje sumu 8.665,15 €.

9.Kuplatneniu4-ročnejpremlčacejdobytvrdenejžalobcomuviedol,ženovelouObčianskehozákonníka
účinnou od 01.04.2014 vykonanou zák. č. 102/2014 Z.z. bola normatívne vyriešená sporná otázka

aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré sú svojím charakterom
absolútnym obchodnoprávnym vzťahom, medzi ktoré nepochybne patrí aj zmluva o úvere. Preto aj
pri posúdení otázky premlčania sa v prípade spotrebiteľských zmlúv bude vždy preferovať priorita
Občianskeho zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, a to bez ohľadu na to, akého charakteru
je spotrebiteľská zmluva. Preto v súlade s § 52 ods. 2 OZ pri posudzovaní premlčania aplikoval § 101

a nasl. OZ, podľa ktorého, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach OZ ustanovené inak, premlčacia doba
je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

10. Žalovaný nedodržal svoj zmluvný záväzok a úver nesplácal dohodnutými splátkami riadne a včas,
a dostal sa preto do omeškania. Okresný súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania s poukazom na §

517 ods. 1, 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z.. Počiatok omeškania bol stanovený u každej
nezaplatenej (a nepremlčanej) splátky nasledujúcim dňom po dohodnutom dni splatnosti, t.j. vždy od 12.
dňa mesiaca v žalovanom období. Do dňa 11.08.2013 predstavujú tieto úroky z omeškania (počítané z
nepremlčaných splátok od 12.03.2011 do 11.08.2013) sumu vo výške 410,24 €.

11. Na základe uvedeného okresný súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 9.075,39 €, ktorá
pozostáva zo sumy 8.665,15 € titulom neuhradených splátok a sumy 410,24 € titulom úrokov z
omeškania vypočítaných do 11.08.2013. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zároveň počnúc dňom
12.08.2013 do zaplatenia priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy istiny
8.665,15 € až do jej zaplatenia.

12. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemána náhradu trov právo. Úspech žalobcu predstavoval 85%, pričom zostávajúcich 15% je úspechom
žalovaného. Pri zohľadnení takéhoto úspechu v spore má žalobca nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 70% z ich celkovej výšky. Priznal žalobcovi náhradu sumy 425,25 € titulom súdneho poplatku

a sumu 744,15 € titulom trov právneho zastúpenia.

13.Protivýrokurozsudku,ktorýmsúdzamietolžalobuvprevyšujúcejčasti(1.466,49€spríslušenstvom),
podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie a vyhovel návrhu žalobcu, alebo rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie. Zároveň si uplatnil voči žalovanému trovy prvostupňového konania aj trovy odvolacieho
konania.

14. Odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci a nedostatočným zistením skutkového
stavu.

15. Žalobca mal za to, že okresný súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho
zákonníka týkajúce sa premlčacej doby. Podľa názoru žalobcu bolo potrebné aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah aj
napriek tomu, že jednou zo strán je spotrebiteľ. Preto je nutné posudzovať predmetný záväzkový vzťah
v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Správnosť aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka

na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere odôvodnil s poukazom na rozhodovaciu prax, a to rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.3.2015 sp. zn. 7M Cdo/9/2014, sp. zn. 2M Cdo/3/2011 zo dňa 28.4.2011,
sp. zn. 6M Cdo/4/2012 zo dňa 27.3.2013 a rozhodnutia krajských súdov, z ktorých príslušné časti aj
citoval.

16. Zastával názor, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu uplatnených splátok spolu s príslušným
úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do
zaplatenia pri aplikácii ustanovení Obchodného zákonníka.

17. Ďalej poukázal na to, že aplikáciou § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa dochádza k

značnému narušeniu princípov právneho štátu, k porušeniu zákazu diskriminácie, k porušeniu ochrany
pred svojvoľným zásahom štátnej moci, k narušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho práva a
k narušeniu ďalších práv, ktoré špecifikoval vo svojom podaní. Uviedol, že žalobca si svoj nárok uplatnil
v konaní žalobným návrhom dňa 25.2.2014, pričom predmetné ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.
nadobudlo účinnosť až dňa 1.5.2014, a preto žalobca nemôže súhlasiť s rozhodnutím súdu a právnym

posúdením veci.

18. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,

ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a
contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích
dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

20. Výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
9.075,39 € a úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 8.665,15 € od 12.8.2013 do zaplatenia,
nebol odvolaním žalobcu ani žalovaného napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 3 O.s.p.), a
preto v odvolacom konaní nebol preskúmavaný.

21. Výrok rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a výrok o náhrade trov konania
sú vecne správne, a preto ich odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

22. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 06.09.2016 o 12,50 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia

rozhodnutia boli zverejnené dňa 19.08.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.23. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie dňa 11.06.2015, t.j. za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku.

24. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t. j. 01.07.2016).

25. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Keďže odvolanie bolo podané pred

1. júlom 2016, podmienky prípustnosti odvolania, ako aj dôvody odvolania posúdil súd podľa právneho
stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p..

26. Žalobca namietal odvolací dôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t. j. súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj podľa
ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t. j. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

27. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového
stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre
jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami

skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132
O.s.p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo

prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je
logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré
vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo,

keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
§ 133 - 135 O.s.p..

28. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.

vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

29. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

30.Rozhodnutiusúdunemožnovytknúťnedostatočnézistenieskutkovéhostavu,anižebyvzaldoúvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli

za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení §
133 až § 135 O.s.p. účinných v čase jeho rozhodovania alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval
nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je

ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.

31. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p.

účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo
zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, a
preto odvolací súd jeho rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.32. Správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také
skutočnosti,ktorébyodôvodňovaliinérozhodnutievoveci.Odvolacienámietkyžalobcunemalianemajú

vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

33.Nazdôraznenievecnejsprávnostinapadnutéhorozsudkuakodvolacímnámietkamžalobcuodvolací
súd uvádza, že právny vzťah založený medzi žalobcom a žalovaným zmluvou o splátkovom úvere
zo dňa 12.08.2008 bolo nutné posúdiť podľa ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch (zákon

č. 258/2001 Z.z.). Uvedená právna úprava definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo inej právnej formy (§ 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch) a zmluvu o spotrebiteľskom
úvere ako zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom (§ 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z.). Právna regulácia zákona o spotrebiteľských úveroch je

špeciálnouúpravouzmluvyoúverevytvorenápredovšetkýmsohľadomnašpecifikátýkajúcesaochrany
spotrebiteľa.

34. Odvolacia námietka žalobcu, týkajúca sa nesprávnej aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka o
premlčaní a potreby aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka, nie je dôvodná. V prejednávanej veci

vznikol záväzok žalovaného zo zmluvy o splátkovom úvere, uzatvorenej podľa ustanovení Obchodného
zákonníka. Táto zmluva s ohľadom na skutočnosť, že dlžník ako jedna zo strán tejto zmluvy nebol
podnikateľom, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. OZ, a preto sa na právny vzťah, ktorého
účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa
inak mali použiť normy obchodného práva (§ 52 ods. 2 OZ).

35. Aj v prípade, že úver je absolútnym obchodom a že naň majú dopadať ustanovenia Obchodného
zákonníka, bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy, v predmetnej veci ide o spotrebiteľskú
zmluvu, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou zákona o spotrebiteľských úveroch a
nepochybneajochrannýmiustanoveniamiObčianskehozákonníka.Idetotižovzťahmedzidodávateľom

- obchodníkom a spotrebiteľom, a teda jedná sa o typický občiansko-právny vzťah. V prípade
duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu
o občianskych právach a nie podnikateľské právo (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 M Cdo
20/2009). Prípadné použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva na spotrebiteľský právny vzťah,
a to aj pokiaľ ide o otázku premlčania, predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa. V súvislosti s

nadobudnutím účinnosti zákona č. 150/2004 Z.z. (1.1.2004) došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského
práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu Občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu
s jeho novým ustanovením § 54 ods. 1: „Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.“

36. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že časť nároku žalobcu (splátky splatné od 12.04.2010 do
12.02.2011) je premlčaný, ak aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko žaloba bola súdu
doručená dňa 04.03.2014.

37. Ani odvolacia námietka žalobcu, týkajúca sa nesprávnej aplikácie ustanovenia § 52 ods. 2 tretej vety

Občianskeho zákonníka nie je podľa odvolacieho súdu dôvodná. Najvyšší súd Slovenskej republiky v
rozsudku sp. zn. 3M Cdo/12/2014 zo dňa 21.04.2015 konštatoval, že: „V preskúmavanom prípade je
aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie
práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného a nie Občianskeho zákonníka je zrejmé,
že ak by najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie, musel by prvostupňový súd vziať na zreteľ § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol
povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež
zohľadniť § 52 ods. 2 tretiu vetu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa

inak mali použiť normy obchodného práva.“ Ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. nadobudlo účinnosť
dňa 01.05.2014 a ust. § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka dňa 01.04.2015 a právne predpisy,
ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujúaj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Totožný právny názor bol prezentovaný v rozsudku
Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.04.2015 sp. zn. 3 M Cdo/14/2014, etc.

38. Žalobca v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia
§ 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2014, pričom
žalobca si v konaní uplatnil svoj nárok žalobným návrhom dňa 04.03.2014.

39. Ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. je nepochybne legislatívnym vyjadrením princípu ochrany

slabšej strany, konkrétne spotrebiteľa v právnych vzťahoch. Uvedené ustanovenie je lex specialis k
ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré je však samo procesným ustanovením, keďže
stanovuje súdu podmienenú povinnosť prihliadať na skutočnosti, ktoré nastali v konaní. Ako uviedol
žalobca, toto ustanovenie zákona nadobudlo účinnosť 01.05.2014, no zákonodarca nestanovil žiadne
intertemporálne pravidlá. Odvolací súd má za to, že ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. normuje
predovšetkým a najmä o procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy

a má preto charakter procesnoprávny. Pri procesných normách všeobecne platí, že sa aplikuje tá
procesná norma, ktorá je aktuálne účinná počas trvajúceho súdneho konania. Odvolací súd zároveň
poukazuje na názor prezentovaný v právnej teórii, s ktorým sa stotožňuje, a to, že časová pôsobnosť v
civilnom procese je vybudovaná na zásade, že procesné normy nadobúdajú túto pôsobnosť dňom svojej
účinnosti, pričom problematiku začatých a neskončených konaní, ako aj účinky vykonaných procesných

úkonov riešia prechodné ustanovenia. Vzhľadom na absenciu takýchto procesných ustanovení platí
základné pravidlo, ak zákon neustanoví inak, platí nový zákon aj v konaniach, ktoré boli začaté pred
jeho účinnosťou. Ak teda súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí dňa 23.04.2015 aplikoval procesné
ustanovenie účinné dňa 01.05.2014, postupoval správne.

40. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti, vrátane výroku o trovách konania, ako vecne správny potvrdil.

41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, a

preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný,
trovy odvolacieho konania mu preukázateľne nevznikli, a preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).