Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 30, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/627/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612209269
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4612209269.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr.
Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864
421,protižalovanému:Slovenskárepublika,vjejmene:MinisterstvospravodlivostiSlovenskejrepubliky,
Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 13C/343/2012-46 zo dňa 18.12.2014, o dovolaní žalobcu
proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 13C/343/2012-74 zo dňa 18.05.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 13C/343/2012-46 zo dňa 18.12.2014 p o t v
r d z u j e .

II. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 13C/343/2012-74 zo dňa 18.05.2015 p o t v

r d z u j e .

III. Odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobcu, ktorým sa domáhal náhrady škody a
nemajetkovej ujmy, zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Uviedol, že žalobca sa návrhom zo dňa 17.9.2012 domáhal vydania medzitýmneho rozsudku, ktorým
by súd určil, že žalovaný je zodpovedný za škodu vzniknutú žalobcovi nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Topoľčany, pretože tento nerozhodol v zákonom určenej lehote o jeho návrhu na zmenu
súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla nesplnením
záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere dlžníkom - povinným Alica Macková, nar. 02.02.1977. Žalobca

si uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody vo výške 175 eur a na nemajetkovú ujmu vo výške 497,88
eura, náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanej ako aj náhradu trov súdneho konania.

3. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie a zistil, že zo spisu OS Topoľčany sp. zn.
4Er/239/2003 vyplýva, že dňa 22.07.2003 bola doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra
Pekára so sídlom P. Pázmáňa 51/19 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod č. EX/2234/2003

v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Račianska 42/A, Braislava, IČO: 35
807 598, proti povinnej: Alica Macková, nar. 02.02.19777, trvale bytom Čerešňová 167, Veľké Bedzany,
pre vymoženie istiny vo výške 4.410 Sk s príslušenstvom, a to na základe návrhu oprávneného a
exekučného titulu, ktorým bola notárska zápisnica spísaná na notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača,
notára, dňa 17.05.200. Okresný súd Topoľčany poveril súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára
vykonaním exekúcie vydaným poverením zo dňa 28.07.2003. Dňa 18.11.2010 bol Okresnému súdu

v Topoľčanoch doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, ktorým žiadal exekučnýsúd poveriť vykonaním prebiehajúcej exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého, súdneho exekútora so sídlom
Záhradnícka 60, Bratislava.

4. Ďalej súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d), § 3 ods. 2, § 4 ods. 1
písm. a), § 9 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. ako aj §
44 ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z. z. má za to, že žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup
súdu v danej právnej veci, ktorým by zapríčinil žalobcovi škodu v uplatnenej výške a že existuje príčinná
súvislosť medzi nesprávnym rozhodnutím a vznikom škody. Naopak, bolo jednoznačne preukázané, že

súd pri rozhodovaní o zmene exekútora postupoval v zmysle zákona a vo veci rozhodol v primeranej
lehote. Doposiaľ nebolo preukázané, že by žalobcovi skutočne vznikla nejaká škoda v súvislosti s
rozhodovanímsúduozmeneexekútoraajnapriektomu,žesúdnerozhodoldo30dníodpodanianávrhu.
Ďalej konštatuje, že nebolo preukázané, akým nesprávnym úradným postupom vznikla navrhovateľovi
škoda, že nesprávnym úradným postupom súdu mu vznikla majetková škoda a nemajetková ujma v
žalovanej výške, preto súd návrh v celom rozsahu zamietol. Súd prvej inštancie okrem iného uvádza,

že nedodržanie zákonnej lehoty nezakladá automaticky nárok na náhradu škody, pretože je potrebné
preukázať vznik škody, o akú škodu ide a v akej výške je škoda a tiež kauzálny nexus - príčinnú súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Súd prvej inštancie konštatuje, že žalobcom
uvádzaná majetková škoda nebola nijakým spôsobom preukázaná, žalobca nepreukázal žiadnym
spôsobom zníženie svojho majetku. Taktiež žalobca nepreukázal, že obdobie, ktoré uplynulo od

doručenia žiadosti na zmenu súdneho exekútora až do rozhodnutia exekučného súdu zasiahlo žalobcu
negatívne, vyvolalo v ňom neistotu ako morálnu ujmu, ovplyvnilo jeho plánovanie a rozhodovanie, viedlo
k strate legitímnych očakávaní, že v zákonom určenom čase nastane stav predpokladaný zákonom a
vyvolalo riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky. Súd prvej inštancie nesúhlasí s názorom
žalobcu, že možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu za nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie

rozhodnutia a nárokom priznávaným Ústavným súdom SR za prieťahy v konaní. Úlohou súdu je
spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností. Rozhodovanie o zmene
súdnehoexekútoranijakovzťahmedziúčastníkminemeníavplyvnapriebehkonanianebolpreukázaný.
V danej exekučnej veci súd o návrhu rozhodol od zadováženia potrebných dokladov v primeranej
dobe, ani nie mesiac od dôjdenia žiadaných podkladov od súdneho exekútora. Okresný súd Topoľčany

uznesením zo dňa 26.08.2011 č. k . 4Er/239/2003 vyhlásil exekúciu z neprípustnú a exekúciu zatavil,
pričom zastavením exekúcie sa exekučné konanie skončilo a preto nebol dôvod na zmenu súdneho
exekútora. Naviac, exekučný súd dospel k záveru, že u JUDr. Krutého existujú dôvody na vylúčenie z
exekúcie a preto poverením zmeny súdneho exekútora a preto povolením zmeny súdneho exekútora
by ďalší výkon exekúcie bol nezákonný. Prvoinštančný súd poukazuje na to, že exekučné konanie

bolo začaté 22.07.2003, pričom podľa § 235 ods. 1 Exekučného poriadku sa exekúcie začaté do
dňa vyhlásenia tohto zákona dokončia podľa tohto zákona. K 22.07.2003 v ustanovení § 44 nebola
stanovená lehota 30 dní na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora a preto navrhovateľ neodôvodnene
argumentuje, že malo dôjsť ku škode nedodržaním zákonnej 30 dňovej lehoty pri rozhodovaní o zmene
súdneho exekútora a preto ak exekučný súd nerozhodol o zmene súdneho exekútora a v lehote do 30

dní, nemožno takýto postup vyhodnotiť, že nevydal rozhodnutie o zmene súdneho exekútora v lehote
ustanovenej zákonom.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcovi, ktorý mal
vo veci úspech, nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval v zákonom stanovenej

lehote a z obsahu spisu je zrejmé, že mu žiadne trovy nevznikli.

6. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnom stanovenej lehote odvolanie domáhajúc sa
jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho odvolania
uviedol, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvej

inštancie nesprávne vec právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav veci. Súd rozhodol v merite veci
na základe "inšpirácie" novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003
Z. z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval
hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného právneho vzťahu
pomocouhmotnéhopráva,ktorésastalosúčasťouprávnehoporiadkuažpovznikuprávnejskutočnostia

potom,čouždošlokzaloženiuzodpovednostnéhoprávnehovzťahu.Aksúdzaložilsvojerozhodnutiena
takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti
súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd bol viazaný ustanovením § 9 ods. 1
zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zák. č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať totoustanovenie prostredníctvom ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zák. č. 412/2012
Z. z. Súd svojim rozhodnutím aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd nevysvetlil,
prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do

času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru
tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu
sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktoré je z hľadiska
ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o
udelení poverenia na vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota

ohľadom riadneho výkonu exekúcie nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len
súdu exekučného. Ďalej poukázal na to, že súd prvej inštancie znemožnil navrhovateľovi objektívnym
spôsobom preukázať výšku materiálnej škody a mechanizmus jej vzniku. Na zamietnutie znaleckého
dokazovania nemal súd žiadne udržateľné dôvody. Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie
dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda
sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Súd svojimi

úvahamiúplnenegujedoposiaľvytvorenúastabilizovanújudikatúruEurópskehosúdupreľudsképrávav
Štrasburgu,ktorájezákladomštandarduochranyzákladnýchprávvEurópe,tedaajprávanaspravodlivý
súdny proces a osobitne práva na prerokovanie veci v primeranom čase. Štrasburský súd opakovane
uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku
konania ovplyvňujú mimosúdne faktory. Štrasburský súd tiež uviedol, že dohovor zaväzuje zmluvné

štáty, aby organizovali svoj právny poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods.
1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj
postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania § 379, § 380 Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa návrhom zo dňa 17.9.2012 domáhal vydania
medzitýmneho rozsudku, ktorým by súd určil, že žalovaný je zodpovedný za škodu vzniknutú žalobcovi
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Topoľčany, pretože tento nerozhodol v zákonom
určenej lehote o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pre
pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla nesplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere dlžníkom -

povinným Alica Macková, nar. 02.02.1977. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody vo
výške 175 eur a na nemajetkovú ujmu vo výške 497,88 eura, náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanej
ako aj náhradu trov súdneho konania. Ako právny základ návrhu na začatie konania žalobca uviedol
škodu, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Topoľčany
v exekučnom konaní vedenom pod. sp. zn. 4Er/239/2003. Dňa 21.01.2011 súd zasielal prípis pre viaceré

exekučné spisy ako hromadnú zásielku. Dňa 13.06.2011 súd urgoval výzvu zo dňa 11.01.2011 pre
súdneho exekútora. Súdny exekútor zaslal stanovisko k návrhu na zmenu súdneho exekútora dňa
01.03.2011 s vyčíslením trov exekúcie, ktoré došlo na Okresný súd v Topoľčanoch dňa 03.03.2011.
Okresný súd Topoľčany dňa 26.08.2011 uznesením pod č. k. 4Er/239/2003-23 vyhlásil exekúciu za
neprípustnú, zastavil exekúciu, návrh žalobcu na zmenu súdneho exekútora zamietol a rozhodol o

trovách exekúcie. Žalobca podal proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote odvolanie, pričom Krajský
súd uznesením zo dňa 29.12.2011 č. k. 15Cbo/361/2011-39 potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v
časti oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Vzhľadom na potrebu realizovať nevyhnutné úkony
predchádzajúceho vydania rozhodnutia o zmene súdneho exekútora, ktoré boli viazané na súčinnosť
pôvodného exekútora, ktorú tento poskytol súdu dňa 01.03.2011 nebolo možné podanému návrhu skôr

vyhovieť. Žalobca namietal nesprávny úradný postup súdu v predmetnej veci a nedodržanie 30 dňovej
lehoty od podania návrhu, v ktorej mal súd prvej inštancie rozhodnúť.

10. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.11. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

14. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na §
387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

16. Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov obsahuje právnu úpravu zodpovednosti štátu
za činnosť súdu, orgánu štátnej správy, orgánu územnej samosprávy v prípadoch, keď na orgán

územnej samosprávy je prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy, upravuje aj zodpovednosť štátu za
činnosť fyzických a právnických osôb v niektorých prípadoch pri výkone štátnej správy a zodpovednosť
orgánu územnej samosprávy pri výkone samosprávnych funkcií v samostatnej pôsobnosti orgánu
územnej samosprávy. Porušovanie zákonnosti pri výkone verejnej moci je nežiaducim a spoločensky
neprijateľným javom. Orgány verejnej moci v právnom štáte musia mať také právne postavenie, ktoré

bez pochybností umožňuje uplatnenie ich zodpovednosti za každé porušenie zákona alebo za ich každý
nesprávny úradný postup. Takúto možnosť zaručuje čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, ktorým sa priznávajú dve
príbuzné, navzájom nezávislé práva a to právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci, či už ide o orgán štátnej správy, územnej samosprávy, súd alebo iný štátny orgán
a právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci. Rovnako

čl. 36 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (zákon č. 23/1991 Zb.) ustanovuje, že každý má právo na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej
správy alebo nesprávnym úradným postupom. Podľa odseku 4 listiny podrobnosti ustanoví zákon.

17. Vyššie spomínaným zákonom je práve zákon č. 514/2003 Z. z., rozlišujúci medzi zodpovednosťou

štátu a zodpovednosťou územnej samosprávy, pričom zodpovednosť štátu sa vzťahuje tak na prípady,
keď bola škoda spôsobená orgánmi štátu pri výkone verejnej moci, ako aj na prípady, keď bola škoda
spôsobená orgánmi územnej samosprávy pri výkone verejnej moci, na ktoré bol prenesený výkon
pôsobnosti štátnej správy podľa osobitného predpisu.

18. Na to, aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom vykonávajúcim verejnú moc, musia
byť splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona. Podmienkami vzniku tejto
zodpovednosti sú: a) výkon verejnej moci príslušným orgánom verejnej moci, b) vznik škody alebo
nemajetkovej ujmy poškodenému, c) príčinná súvislosť medzi a) a b). Základnou podmienkou
zodpovednosti štátu je, aby škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci orgánom, ktorý vykonáva

verejnú moc. Druhým predpokladom zodpovednosti štátu za škodu je vznik škody alebo nemajetkovej
ujmy, ktorú musí preukázať poškodený. Medzi konaním, ktoré viedlo k vzniku škody a samotnou
škodou musí byť daná priama príčinná súvislosť. Zákon upravuje z hľadiska spôsobu, akým bola škoda
spôsobená, dva odlišné okruhy zodpovednosti za škodu. Prvý okruh predstavuje zodpovednosť za
škodu spôsobenú protiprávnym (nezákonným) rozhodnutím (§ 5 a § 6 zákona). Druhý okruh predstavuje

zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (§ 9 zákona). Zároveň je v rámci
zákona samostatne upravená zodpovednosť štátu za rozhodnutie o zatknutí, zadržaní (§ 7 zákona),
väzbe, treste alebo ochrannom opatrení (§ 8 zákona).19. Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní,
najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym
úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote.

Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup je možné
považovať i iné nekonanie príslušného orgánu, teda nevykonávanie úradného postupu.

20. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci má charakter objektívnej
zodpovednosti (bez ohľadu na zavinenie). Štát teda zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci tými, ktorí v jeho mene vykonávali verejnú moc bez ohľadu na to, či tieto osoby spôsobili škodu
svojím zavinením alebo bez tohto zavinenia. Z hľadiska posúdenia zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci je teda rozhodujúce, či boli splnené objektívne predpoklady tejto
zodpovednosti (výkon verejnej moci v súvislosti s činnosťami uvedenými v ustanovení § 3 ods. 1 zákona,
vznik škody a príčinná súvislosť medzi konaním a škodou).

21. Pri koncipovaní objektívnej zodpovednosti ide zákon ešte ďalej, keď ustanovuje zákaz liberácie, t.
j. zbavenie sa zodpovednosti (§ 3 ods. 2 zákona). Ak sú splnené podmienky, nedáva zákon štátu (ani
územnej samospráve) sa zbaviť zodpovednosti. Tým vlastne nadobúda táto zodpovednosť charakter
absolútnej zodpovednosti.

22. Pravda, aj v tomto prípade musia byť podmienky zodpovednosti za škodu preukázané. Vyššie
uvedené podmienky zodpovednosti musí preukázať poškodený, ktorý v prípadnom súdnom konaní o
náhradu škody znáša dôkazné bremeno o skutočnostiach, ktoré zakladajú objektívnu zodpovednosť
štátu.

23. V nadväznosti na výklad podávaný právnou teóriou a praxou sa za nesprávny úradný postup
považuje porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho
činnosti, a to aj pri takých úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci rozhodovacej činnosti. Nesprávnym
úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou je napr. aj nevydanie či oneskorené vydanie
rozhodnutia, ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami vydané rozhodnutie správne či v ustanovenej

lehote, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu či iné vady v spôsobe vedenia konania.

24. Hoci nie je vylúčené, aby škoda, za ktorú zodpovedá štát, bola spôsobená aj nesprávnym úradným
postupom vykonávaným v rámci rozhodovacej činnosti, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že
úkony tzv. úradného postupu samy osebe nevedú k vydaniu rozhodnutia a ak je rozhodnutie vydané,

bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazia.

25. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od
posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich
predpokladovprevznikškody.Idetedaoobjasneniepríčin,ktoréviedlikurčitémuvýsledkuaostarostlivé

zváženie všetkých príčinných súvislostí. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide teda o vzťah
príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, teda ak je doložené, že nebyť
škodovej udalosti, nedošlo by ku škode. Nesprávny postup orgánu štátu musí byť teda vždy so vznikom
škody vo vzťahu príčiny a následku.

26. Nesprávny úradný postup má značný význam i pri vzniku škody účastníkovi konania v príčinnej
súvislosti s prieťahmi v konaní. Úprava zodpovednosti za konanie orgánov verejnej moci za prieťahy v
konaní ako dôsledkov nesprávneho úradného postupu umožňuje riešiť spory už na vnútroštátnej úrovni
a nie pred Ústavným súdom SR alebo Európskym súdom pre ľudské práva.

27. Odvolací súd v súlade s vyššie uvedenými právnymi závermi v dôsledku podaného odvolania
taktiež preskúmal, či v tomto prípade boli naplnené podmienky vzniku zodpovednostného právneho
vzťahu štátu vo vzťahu k navrhovateľovi, pričom zistil, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav veci a taktiež vec správne právne posúdil. Ako vyplýva z obsahu súdneho spisu Okresného súdu
Topoľčany vedeného pod sp. zn. 4Er/239/2003, súd prvej inštancie správne zistil, že dňa 17.05.2003

bola pred notárom spísaná zápisnica - Osvedčenie o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku.
Súdny exekútor písomným podaním doručeným exekučnému súdu dňa 17.07.2003 požiadal súd o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - Osvedčenie o vyhlásení
účastníka o uznaní právneho záväzku z dňa 17.05.2003. Okresný súd Topoľčany vydal dňa 28.07.2003Poverenie súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi na vykonanie exekúcie. Oprávnený podal
Návrh na zmenu súdneho exekútora a poverenie vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého zo dňa
18.11.2010. Následne doručil dňa 02.02.2011 súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi výzvu

na špecifikáciu trovy exekúcie, v prípade, ak si na trovy uplatňuje nárok, nakoľko oprávnený podal návrh
na zmenu súdneho exekútora. Dňa 03.03.2011 doručil súdny exekútor Okresnému súdu Topoľčany
svoje stanovisko v dotazovanej veci. Súhlasil s navrhovanou zmenou súdneho exekútora a uplatnil si
náhradu trov exekúcie. Dňa 26.08.2011 exekučný súd rozhodol tak, že vyhlásil exekúciu za neprípustnú
a exekúciu zastavil, rozhodol o trovách exekúcie, rozhodol o náhrade trov konania, návrh oprávneného

na zmenu súdneho exekútora zamietol. Odvolanie oprávneného bolo súdu prvej inštancie doručené
dňa 19.09.2011. Krajský súd Nitra ako odvolací súd rozhodol v predmetnej veci uznesením z dňa
29.12.2001 pod. č. k. 15CoE/361/2011-39. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.09.2011 vo
výrokuIII.adňa06.03.2012vovýrokuI.aIV.Dňa27.09.2012bolaOkresnémusúduTopoľčanydoručená
Žaloba žalobcu na plnenie o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorú si uplatňuje voči
žalovanému - Slovenská republika, v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Žalobca

vzniesol námietku zaujatosti voči sudcom Okresného súdu Topoľčany, na základe ktorej Krajský súd
Nitra rozhodol uznesením č. k. 6 NcC/255/2012-9 zo dňa 22.10.2012 tak, že sudcovia Okresného súdu
TopoľčanysúvylúčenýzprejednaniavecisamejavecprikázalOkresnémusúduLevice.Dňa25.02.2014
bolo Okresnému súdu Levice doručené vyjadrenie žalovanej k podanej žalobe o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy. Rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 13.C/343/2012-46 zo dňa 18.12.2014

podaný návrh zamietol a žalovanému trovy konania nepriznal. V zákonnej lehote podal žalobca proti
rozsudku Okresného súdu Levice odvolanie, v ktorom žiadal odvolací súd, aby zrušil rozhodnutie súdu
prvej inštancie a vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.

28. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2010, súd preskúma žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné

odvolanie.

29. Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.03.2004, ak oprávnený požiada súd
o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie
poverísúdexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupísomnepostúpi.Účinkypôvodnéhonávrhu

oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však
vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

30. K dôvodom odvolania vo všeobecnosti odvolací konštatuje, že viazanosť rozsahom a dôvodmi
odvolania vyplýva pre odvolací súd z § 378 ods. 1 a ods. 2 CSP. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu

zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen
zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté
konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací
súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a
dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným

úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

31. V prvom rade navrhovateľ vo svojom odvolaní namietal odňatie účastníkovi možnosti konať pred
súdom, nesprávne právne posúdenie veci a neúplné zistenie skutkového stavu.

32. Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie taký závadný procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky
súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

33.Základnéprávonasúdnuochranupodľačl.46ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky(ďalejlen„ústava“)

zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a
nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.34. Základné právo priznané podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho podstata spočíva v prvom rade v oprávnení
každého reálne sa domáhať ochrany svojich práv na súde, a tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť
súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola namietanému právu poskytnutá ochrana v

medziach zákonov, ktoré ustanovenie o súdnej ochrane vykonávajú, a teda že základné právo na súdnu
ochranu nespočíva len v práve domáhať sa súdnej ochrany, ale ju aj v určitej kvalite, t.j. zákonom
ustanoveným postupom súdu, dostať. Postup súdov v konaní o veci a jeho kvalita ustanovená zákonom
je vyjadrením práva na súdnu ochranu účastníka konania vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 ústavy. Ochranu
základným právam a slobodám poskytujú predovšetkým všeobecné súdy (I. ÚS 50/97, I. ÚS 54/97).

35. V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti ústavného súdu predmetným článkom ústavy sa zaručuje
ochrana viacerých záujmov, a to najmä práva na prístup k súdu, práva na spravodlivý proces, ktorého
základným predpokladom uplatnenia je nezávislosť a nestrannosť súdu, pričom ochrana podľa čl. 46
ods. 1 ústavy neznamená, že súd právoplatne rozhodne v prospech navrhovateľa (II. ÚS 71/97, III. ÚS
46/04). Nejde o porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, ak súd

nerozhodne podľa predstáv účastníka konania a jeho návrhu nevyhovie. Do práva na spravodlivý proces
nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi.

36. Z obsahu súdneho spisu však nevyplýva, že by súd prvej inštancie v prejednávanej veci
v prípade navrhovateľa nerešpektoval niektoré z týchto práv. Namietané pochybenia súdu prvej

inštancie vyjadrené v ustanoveniach § 205 ods. 2 písm. a) a c) OSP nie sú v dôvodoch odvolania
konkretizované vo vzťahu k napádanému rozhodnutiu. Taktiež navrhovateľ postup súdu, ktorým malo
dôjsť k namietanému odňatiu možnosti konať pred súdom v odvolaní presne nepopísal a odvolací súd
ani žiaden takýto dôvod nezistil.

37. Odvolací súd nevidel odňatie možnosti konať pred súdom ani vo vzťahu k znaleckému dokazovaniu.
Vo vzťahu k tejto skutočnosti odvolací súd konštatuje, že Občiansky súdny poriadok ukladá účastníkom
konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V zmysle § 185 ods. 1 CSP
však súd rozhodne o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná. To znamená, že súd nie je viazaný
návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy.

Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov preto nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi konania
odňatie možnosti konať pred súdom a zakladajúcou tým odvolací dôvod a taktiež ani vyhodnotenie
dôkazov inak ako podľa predstáv účastníka konania. Odňatie možnosti konať pred súdom nezakladá
bez ďalšieho ani prípadná skutočnosť, že by bolo možné mať výhrady voči dôvodom, pre ktoré súd
navrhnuté dôkazy nevykonal. Podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe je sporové konanie ovládané

prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je
vecouúčastníkovkonania.Účastníkmájednakpovinnosťtvrdenia,akoajpovinnosťdôkaznú(§132ods.
1 CSP). Táto skutočnosť ale neznamená, že zákonná úprava sa zrieka zásady materiálnej pravdy. Súd
rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností,
ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné

pochybnosti.

38. V zmysle § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd nevykoná
dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné a nemôžu smerovať k zisteniu skutkového stavu. Ich
nevykonanie musí v rozhodnutí odôvodniť. Na druhej strane, súd je povinný vykonať navrhnuté dôkazy,

ak sú právne relevantné a ich vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. To, či súd vykoná
dôkazy označené účastníkom konania, nie je ľubovôľou súdu. Rozhodujúce je zistenie, či skutkové
závery vyplývajúce z vykonaného dokazovania umožňujú záver, ktorý v konečnom dôsledku bude
zodpovedať cieľu sledovanému ustanoveniami Civilného sporového poriadku. Iba súdny proces, ktorý
bol v súlade so základnými ustanoveniami CSP je možné označiť za konanie zabezpečujúce právo

na súdnu ochranu. Za súladné preto nemožno označiť nevykonanie dôkazu označeného účastníkom
konania, ak je nad všetky pochybnosti zrejmé, že môže mať rozhodujúci význam pre ozrejmenie
skutkového stavu zodpovedajúcemu objektívnej pravde.

39. V tomto postupe súdu prvej inštancie nemožno vzhľadom na vyššie uvedené konštatovať odňatie

možnosti konania pred súdom, nakoľko súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zákona. Odňatie možnosti
konať pred súdom nezakladá bez ďalšieho ani prípadná skutočnosť, že by bolo možné mať výhrady voči
dôvodom, pre ktoré súd navrhnuté dôkazy nevykonal alebo nevyhodnotil podľa predstáv navrhovateľa.40. K námietke týkajúcej sa inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003
Z. z. (ďalší dôvod odvolania) odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí
citovalustanovenie§9ods.1vzneníúčinnomkudňuzačatiatohtokonaniaapodanianávrhunavydanie

poverenia, teda ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. citoval v správnom znení, ktoré na danú
vec aplikoval a preto je táto námietka navrhovateľa nedôvodná. Podľa celej konštrukcie rozhodnutia
nevyplýva ani že by rozhodol na základe inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2
zák. č. 514/2003 Z. z., nakoľko ani toto ustanovenie necitoval po novele účinnej od 01.01.2013.

41. Súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní k dispozícii súdny spis sp. zn. 4C/413/2012 z ktorého listín
a údajov vychádzal. Základom rozhodnutia súdu prvej inštancie je nesplnenie zákonných podmienok
zodpovednostného právneho vzťahu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z..

42. Ďalej vo vzťahu k námietke oprávneného, že súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie
dĺžky konaní zákonnými lehotami, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v tomto smere

nepolemizoval nad dĺžkou konania. Súd prvej inštancie v súvislosti s nárokom navrhovateľa na náhradu
škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu iba preskúmal, či naozaj došlo k porušeniu zákonom
stanovenej lehoty alebo nie, t.j. neposudzoval ani prieťahy v konaní ani vhodnosť dĺžky konania.
Posudzoval splnenie podmienok nároku na škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., čo bola podstata
návrhu navrhovateľa.

43. Odvolací súd vo vzťahu k navrhovateľom tvrdenému prejavu nesústredenosti činnosti súdu, keď
podľa jeho názoru súd vyhodnocoval aj také skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúvisia (rozpor
exekučného titulu so zákonom), odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie bol oprávnený na
podporusvojichtvrdeníuviesťakékoľvekskutkovéaprávneskutočnostiodôvodňujúcejehorozhodnutie.

Exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní bol rozhodcovský rozsudok, preto súd prvej
inštancie bol oprávnený vo svojom rozhodnutí uviesť aj tieto skutočnosti. Jednalo sa o skutočnosť
súvisiacu s konaním ako celkom a s úpravou súvisiacou s rozhodcovským rozsudkom. Podstata
odôvodnenia bola však v posudzovaní podmienok nároku na škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.

44. Odvolací súd uvádza, že k hmotnoprávnym dôvodom zamietnutia návrhu na začatie konania, je
nepreukázanie podmienok na uplatnenie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., ktorými
sú nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil nedodržaním zákonom stanovenej lehoty 30 dní
na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom zároveň vykonaním postupu podľa § 44 ods. 2

Exekučného poriadku spôsobom odporujúcim zákonu založil svoju právomoc, čím sa postavil do pozície
orgánuvykonávajúcehokomplexnépreskúmanieexekučnéhotitulumetódou,ktorámuakoexekučnému
súdu neprináleží.

45. Odvolací súd v tomto smere konštatuje, že ustanovenie § 44 ods. 6 Exekučného poriadku, ktoré

bolo účinné v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie neobsahuje právnu úpravu 30-dňovej lehoty,
o plynutie ktorej sa opiera návrh žalobcu žiadajúc náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.
z. Žalobca vo svojom návrhu na zmenu exekútora sa opiera o ustanovenie § 44 ods. 8, ktoré už
obsahuje 30-dňovú lehotu, avšak je potrebné konštatovať, že žalobca poukazuje na znenie Exekučného
poriadku účinné v čase podania Návrhu na zmenu súdneho exekútora, avšak, súd prvej inštancie

musí postupovať podľa znenia Exekučného poriadku účinného v čase od ktorého sa datuje začiatok
konania vo veci samej. Poukazujúc na úmysel zákonodarcu odvolací súd konštatuje, že podľa dôvodovej
správy zakotvením možnosť zmeny exekútora na základe žiadosti bola snaha o dôsledné uplatňovanie
zásady hospodárnosti v exekučnom konaní, ako aj o zabezpečenie ochrany oprávneného pri nečinnosti
súdneho exekútora. V praxi sa postupuje aj tak, že súčasne s takýmto uznesením sa pre nového

súdneho exekútora vydá aj poverenie na vykonanie exekúcie. Vzniká však otázka, či takýto postup
je v súlade so zákonom, pretože poverenie sa vydáva na základe žiadosti súdneho exekútora, a
v prípade zmeny exekútora poverenie na vykonanie konkrétnej exekúcie existuje, len sa mení jeho
vykonávateľ, t.j. osoba súdneho exekútora. Tento záver podporuje aj to, že nový exekútor pokračuje v
súdnej exekúcii v procesnom štádiu, v ktorom došlo k zmene, a účinky návrhu na vykonanie exekúcie

a ostatných procesných úkonov vrátane rozhodnutí zostávajú zachované. Súd žiadosti oprávneného o
zmenu súdneho exekútora nemusí vyhovieť. V takom prípade jeho žiadosť uznesením zamietne. Proti
takémuto rozhodnutiu (a to platí aj pre prípad vyhovenia žiadosti o zmenu) nie je prípustné odvolanie.
Dôvody na také rozhodnutia môžu byť rôzne. Napríklad vzniká otázka, ako postupovať v prípade, keďexekučný súd na základe žiadosti o zmenu exekútora zistí, že nie je možné poveriť iného exekútora,
pretože exekúcia sa stala alebo už bola neprípustná. V takomto prípade zmenu nepovolí a exekúciu aj
beznávrhuzastaví,akideotakýdôvodneprípustnosti,kdesanevyžadujenávrhnazastavenieexekúcie.

Ak nejde o takýto dôvod neprípustnosti, v odôvodnení uznesenia exekučný súd vysvetlí, prečo zmenu
nemôže povoliť, a pritom spravidla použije argument o relatívnej neprípustnosti exekúcie. Je vecou
povinného (prípadne aj oprávneného), aby toto poučenie využil na ďalší procesný postup. Exekučný
súd zmenu súdneho exekútora nepovolí ani v prípade, ak by u nového exekútora existovali dôvody
na jeho vylúčenie z konkrétnej exekúcie. Súčasne exekučný súd v tomto uznesení rozhodne o trovách

doterajšieho exekučného konania tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie u pôvodného exekútora.
Vo vzťahu k namietaným prieťahom konania odvolací súd iba dopĺňa, že judikatúra Ústavného súdu SR
sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo porušené základné právo zaručené v čl. 48
ods. 2 Ústavy SR a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu podľa troch základných
kritérií, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu. V súlade

sjudikatúrouESĽPsaprihliadaajnapremetsporu(povahuveci)vposudzovanomkonaníajehovýznam
pre účastníka. Len samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty sa nepovažuje automaticky za
porušenie základného práva účastníka konania, nakoľko je potrebné zohľadniť všetky okolnosti prípadu.
V danom exekučnom konaní preto zo strany exekučného súdu pri vydaní rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nedošlo k porušeniu povinnosti

vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Exekučný súd zistiac dôvody na zamietnutie žiadosti
o udelenie poverenia podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol v čase primeranom skutkovému a
právnemu stavu veci. Navyše žiadnou lehotou na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti ani nebol
viazaný. Navrhovateľ tak jednu z podmienok zodpovednostného právneho vzťahu v zmysle zákona č.
514/2003 Z. z. nepreukázal, nakoľko vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie ani odvolací súd

nezistil, že by sa exekučný súd dopustil nesprávneho úradného postupu z dôvodu nedodržania zákonom
stanovenej lehoty.

46. Súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní k dispozícii spis Okresného súdu Topoľčany, z ktorého
údajov pri svojom rozhodovaní aj vychádzal, pričom z obsahu tohto spisu ako aj z obsahu rozhodnutia

súdu prvej inštancie vyplýva, že zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu žiadnej právnej
povinnosti vyplývajúcej zo zákona a teda nedošlo k naplneniu základného predpokladu potrebného
pre úspešnosť žaloby, preto s ohľadom na zásadu hospodárnosti konania nebolo potrebné vykonávať
ďalšie dokazovanie. Prvoinštančný súd rozhodol správne podľa platných právnych predpisov a v
primeranom čase v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva neporušiac tým ani právo

na spravodlivý súdny proces a právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Nebolo potrebné
sa ďalej zaoberať výškou škody a nemajetkovej ujmy, nakoľko nebol preukázaný jeden z dôvodov
zodpovednostného právneho vzťahu a to navrhovateľom tvrdený nesprávny úradný postu súdu.

47. V predmetnej veci súd prvej inštancie uložil uznesením č. k. 13C/343/2012-74 zo dňa 18.05.2015

žalobcovi povinnosť, aby v lehote 15 dní od doručenia zaplatil súdny poplatok za podané odvolanie vo
výške 20 eur podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov s poučením, že ak poplatok v určenej
lehote nebude zaplatený, bude ho súd vymáhať.

48. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho tým,

že neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia a tým odôvodnenie. Keďže napadnuté
uznesenieanineobsahuježiadnedôvody,ktoréviedlisúdkjehovydaniu,môžežalobcalenhádať.Podľa
položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej
nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo nesprávnym úradným postupom. Ako
vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podliehala podanie žaloby na náhradu

škody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie. Žalobca
podal odvolanie proti rozsudku, a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov
podliehajúcich súdnemu poplatku. Žalobca preto nemôže byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku za
podané odvolanie. Uvedené právne závery sú v súlade s publikovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 29. marca 2007 sp. zn. 4Cdo 39/2007. V prílohe zák. č. 71/1992 Zb. nie je jasne a

jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Žalobcovi
preto bola v rozpore s týmto zákonom uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. Takéto
konanie zo strany súdu predstavuje zásah do základného práva žalobcu na súdnu ochranu zaručenéhov čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 12 ods. 1 a čl.
13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky. Zdôraznil, že použitie analógie legis je v prípadoch

vyrubenia súdneho poplatku, vzhľadom na čl. 59 ods. 2 ústavy, vylúčené. Navyše, podľa ustanovenia §
18ca Zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra
2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými
po 30. septembri 2012. V danom prípade bol návrh žalobcom podaný pred 01. 10. 2012, konanie teda
začalo pred účinnosťou zák. č. 286/2012 Z. z., preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať

právny stav platný do 30. 09. 2012. Do 30. 09. 2012 bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku
vecne oslobodené. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

49. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

50. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj
postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania § 379, § 380 Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

51. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom konania je návrh žalobcu, ktorým sa voči
žalovanému domáha zaplatenia náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

52. Okresný súd Levice vo veci rozsudkom rozhodol tak, že návrh žalobcu v plnom rozsahu zamietol a

žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

53. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie.

54. Predmetom tohto odvolacieho konania je uznesenie, ktorým súd prvej inštancie uložil žalobcovi

povinnosť, aby zaplatil súdny poplatok za podané odvolanie, ktorý je 20 eur podľa položky č. 7a
Sadzobníka súdnych poplatkov s poučením, že ak poplatok v určenej lehote nebude zaplatený, bude
ho súd vymáhať.

55. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

56. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

57. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

58. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na §
387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

59. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dodáva, že k povinnosti súdov
riadne odôvodniť svoje rozhodnutie sa rovnako vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze
III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo
účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s
uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).60. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že vyrubuje súdny poplatok za podané odvolanie
vo výške 20 eur podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov s poučením, že ak poplatok v
určenej lehote nebude zaplatený, bude ho súd vymáhať. V tomto prípade súd prvej inštancie uviedol

z akého dôvodu poplatkovú povinnosť uložil, v akej výške a podľa akej položky. Stručné odôvodnenie
rozhodnutia o poplatkovej povinnosti tak zodpovedá a vyhovuje požiadavke dostatočného odôvodnenia
napadnutého uznesenia. Pri tvorbe súdneho rozhodnutia nesmie prevládať prílišný formalizmus.

61. Podľa § 18f zákona o súdnych poplatkoch, z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.

júna 2016 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. júna 2016, i keď sa stanú splatnými
po 1. júli 2016.

62. Podľa § 1 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony
alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry
uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto

zákona.

63. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak
je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

64. Podľa § 2 ods. 4 citovaného zákona, v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie,
pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti
rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.

65. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,

odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,
odvolateľ a dovolateľ.

66. Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa
tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci

samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.

67. Podľa Položky 7a Sadzobníka zákona o súdnych poplatkov, zo žaloby na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je súdny
poplatok 20 eur.

68. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa, že súdny poplatok sa platí za žalobu a nie za odvolanie, odvolací
súd poukazuje na § 6 ods. 2 citovaného zákona, podľa ktorého poplatok podľa rovnakej sadzby sa
vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. V tomto prípade je podané odvolanie vo veci samej, preto
bolo dôvodné súdny poplatok podľa rovnakej sadzby aj v odvolacom konaní vyrubiť.

69. Podľa § 18ca citovaného zákona, z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra
2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými
po 30. septembri 2012.

70. Položka 7a Sadzobníka súdnych poplatkov bola so sadzobníka včlenená novelou účinnou od
01.10.2012. Ustanovenie § 18ca je ustanovením intertemporálnym v súvislosti s účinnosťou novely
zákona o súdnych poplatkoch č. 286/2012 Z. z. Aby sa toto ustanovenie chápalo správne, treba
vychádzať z celého kontextu zákona o súdnych poplatkoch a použiť definíciu pojmu poplatkový úkon,
ako aj vznik poplatkovej povinnosti a ostatnú terminológiu používanú zákonom. Ak bol poplatkový

úkon navrhnutý alebo ak je v Sadzobníku súdnych poplatkov ustanovený súdny poplatok za konanie
a to bolo začaté pred 01.10.2012, vyberajú sa poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012. V
prípade podania odvolania vzniká poplatková povinnosť podľa § 5 zákona o súdnych poplatkoch až
podaním odvolania, ktoré je poplatkovým úkonom podľa § 1 ods. 1. Preto ak bolo odvolanie podané po
01.10.2012,ajkeďsamokonanievovecisamejsazačalopred01.10.2012,použijesaprávnystavúčinný

po01.10.2012.Idetotižozakotvenieprincípuzákazuretroaktivityvovzťahukúkonomnavrhnutýmalebo
konaniam začatým pred 01.10.2012.71. Poplatkový úkon vznikol poplatníkovi - žalobcovi, ktorý podal odvolanie podaním odvolania a to vo
výške 20 eur, t.j. v rovnakej sadzbe ako vo veci samej, nakoľko bolo podané proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie vo veci samej.

72. V intenciách vyššie uvedených zákonných skutočností odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.

73. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.