Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 30, 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/31/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816201060
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8816201060.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: Všeobecná

zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom v Bratislave, Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874,
proti žalovanému: T. B., N.. XX.X.XXXX, A. E. XXX/XX, XXX XX M. N. C., o zaplatenie 240,44 eur s
príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd z a v ä z u j e žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 240,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,25 % ročne z uvedenej sumy od 23. 05. 2014 až do dňa zaplatenia, ako aj uhradiť trovy konania
vo výške 1,50 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
240,44 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne z uvedenej sumy od 23.5.2014 do zaplatenia

a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že podľa § 27 písm. e) zákona 273/1994
Z. z. o zdravotnom poistení (účinného do prijatia zákona č. 580/2004 Z. z.) je poistenec povinný
oznámiť žalobcovi skutočnosť, že je zamestnaný u zamestnávateľa, ktorý nemá sídlo na území SR,
a je zdravotne poistený na území štátu, v ktorom má zamestnávateľ sídlo, do ôsmich dní od vzniku
pracovného pomeru, a vrátiť preukaz poistenca. V takomto prípade nemá poistenec ako osoba vyňatá z
povinného zdravotného poistenia na území SR nárok na úhradu poskytnutej zdravotnej starostlivosti zo
zdravotného poistenia v SR. Podľa § 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v

znení neskorších predpisov poistenec je povinný oznámiť zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce
pre zánik verejného zdravotného poistenia (napr. že je zamestnaný v cudzine, kde je aj zdravotne
poistený resp. sa dlhodobo zdržiava v cudzine, kde je aj zdravotne poistený a i.) a vrátiť preukaz
poistenca najneskôr do ôsmich dní od vzniku skutočnosti rozhodujúcej pre zánik verejného zdravotného
poistenia. V období zániku účasti na verejnom zdravotnom poistení poistenec poistné na zdravotné
poistenie v SR neplatí; súčasne ani nemá nárok na úhradu poskytnutej zdravotnej starostlivosti z
verejného zdravotného poistenia v SR, pretože zdravotná starostlivosť sa na základe zdravotného

poistenia poskytuje len poistencom. U žalovaného došlo k zániku poistného vzťahu v období od 01. 04.
2001 - 31. 10. 2001, od 01. 08. 2002 - 18. 12. 2002, od 16. 04. 2003 - 31. 08. 2003 a od 01. 05. 2004-
17. 04. 2013 ako osobe, ktorá má trvalý pobyt v SR, a je zdravotne poistená na území cudzieho štátu z
titulu zamestnania. Žalobca si svoju zákonnú oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi splnil oneskorene
až dňa 17. 04. 2013. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nedodržal zákonom stanovenú lehotu na oznámenie
zmeny rozhodných skutočností, žalobca v čase zániku jeho účasti na verejnom zdravotnom poistení
hradil náklady poskytnutej zdravotnej starostlivosti zmluvným zdravotníckym zariadeniam, čím poisťovni

vznikla za obdobie od 01. 04. 2001 - 31. 10. 2001 škoda vo výške 8,12 eur (náklady zdravotnej
starostlivosti), 01. 08. 2002 - 18. 12. 2002 škoda vo výške 5,15 eur (náklady zdravotnej starostlivosti),
16. 04. 2003 - 31. 08. 2003 škoda vo výške 5,15 eur (náklady zdravotnej starostlivosti), 01. 05. 2004 - 17.
04. 2013 škoda vo výške 222,02 eur (náklady zdravotnej starostlivosti) a náklady poštovného spojenés uplatnením práva 1,50 eur. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu vynaložených nákladov zdravotnej
starostlivosti výzvou zo dňa 15. 07. 2013. Žalovaný výzvu neprevzal v odbernej lehote. Žalobca mu
následne dňa 09. 04. 2014 zaslal Pokus o zmier, no pokus o zmier taktiež neprevzal v odbernej lehote.

Zásielka sa žalobcovi vrátila dňa 07. 05. 2014, pričom uvedený deň považuje žalobca, aplikujúc fikciu
doručenia, ako deň doručenia zásielky, aj keď sa adresát o zásielke vôbec nedozvedel. Žalovanému
tak 15 dňová lehota na dobrovoľné plnenie uplynula dňa 22. 05. 2014. Od 23. 05. 2014 je žalovaný s
plnením v omeškaní. Žalovaný pohľadávku žalobcu neuhradil.

2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu nevyjadril.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to výpisom z účtu poistenca za
obdobie od 01. 04. 2001 - 31. 10. 2001, za obdobie od 01. 08. 2002 - 18. 12. 2002, za obdobie od 16. 04.
2003 - 31. 08. 2003, za obdobie od 01. 05. 2004 - 17. 04. 2013, výzvou zo dňa 15. 07. 2013, pokusom
o zmier zo dňa 09. 04. 2014. Ďalej vykonal dokazovanie písomným podaním žalobcu zo dňa 25.7.2016

a zistil tento skutkový stav:

4. Žalobca listom zo dňa 15.7.2013 vyzval žalovaného na úhradu nákladov za zdravotnú starostlivosť
poskytnutú v čase zániku poistného vzťahu. V liste ďalej uviedol, že svoju zákonnú povinnosť voči
žalobcovi si žalovaný splnil oneskorene, dňa 17.4.2013, a preto poisťovňa za uhradila vecné dávky

(zdravotnú starostlivosť, kapitačné platby) aj v čase zániku poistného vzťahu od 1.4.2001 do 31.10.2001,
od 1.8.2002 do 18.12.2002, od 16.4.2003 do 31.8.2003 a od 1.5.2004 do 17.4.2013, keď už na ne
nemal nárok. Náhrada nákladov spolu predstavuje sumu 241,94 eur. Náhradu nákladov za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť v sume 241,94 eur žiadal žalobca uhradiť v lehote do 15 dní odo dňa doručenia
výzvy.

5. Listom zo dňa 9.4.2014 žalobca opakovane žalovaného vyzval na úhradu nákladov za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť v sume 241,94 eur v lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Obe výzvy
žalovaný neprevzal v odbernej lehote.

6. V zmysle § 27 písm. e) zákona č. 273/1994 účinného do 31.12.2004 poistenec je povinný oznámiť
príslušnej poisťovni skutočnosť, že je zamestnaný u zamestnávateľa, ktorý nemá sídlo na území
Slovenskej republiky, a je zdravotne poistený na území štátu, v ktorom má zamestnávateľ sídlo, do
ôsmich dní od vzniku pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, a vrátiť preukaz
poistenca.

7. Podľa § 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších
predpisov, poistenec je povinný oznámiť zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik
verejného zdravotného postenia a vrátiť preukaz poistenca najneskôr do ôsmich dní od skutočnosti

rozhodujúcej pre zánik verejného zdravotného poistenia. V období zániku účasti na verejnom
zdravotnom poistení poistenec poistné na zdravotné poistenie v SR neplatí; súčasne však nemá ani
nárok na úhradu poskytnutej zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia v SR, pretože
zdravotná starostlivosť sa na základe zdravotného poistenia poskytuje len poistencom.

8. V prejednávanej veci došlo k zániku poisteného vzťahu žalovaného v období od 01. 04. 2001 do
31. 10. 2001, od 01. 08. 2002 do 18. 12. 2002, od 16. 04. 2003 do 31. 08. 2003 a od 01. 05. 2004
do 17. 04. 2013 ako osoby, ktorá má trvalý pobyt v Slovenskej republike a je zdravotne poistená v
zahraničí. Žalovaný zákonnú oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi mal splniť najneskôr do 8 dní od
zániku poistného vzťahu, no splnil ju až 17.4.2013.

9. Pretože žalovaný nedodržal zákonom stanovenú lehotu na oznámenie zmeny rozhodujúcich
skutočností, poisťovňa v čase zániku žalovaného účasti na verejnom zdravotnom poistení uhrádzala
kapitačný paušál a ďalšie náklady vo výške 241,94 eur. Uvedené žalobca preukázal výpismi z účtu
poistenca za obdobie od 01. 04. 2001 do 31. 10. 2001, za obdobie od 01. 08. 2002 do 18. 12. 2002, za

obdobie od 16. 04. 2003 do 31. 08. 2003, za obdobie od 01. 05. 2004 do 17. 04. 2013.

10. Ako vyplýva z § 517 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky
zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnejprimeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné
plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

11. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3
stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

12. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti výzvou zo
dňa 15.7.2013 a následne výzvou zo dňa 9.4.2014. Žalovaný však pohľadávku žalobcu neuhradil.

13. Žalovanému tak 15 dňová lehota na plnenie uplynula dňa 22. 05. 2014 a nakoľko sa dostal do

omeškania s plnením peňažného dlhu, žalobca si dôvodne uplatnil v súlade § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne od
uplynutia 15-dňovej lehoty na úhradu po vrátení zásielky žalobcovi, teda od 23.5.2014.
14. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola ku dňu 23.5.2014 vo výške 0,25 % p.a.
a výška úrokov z omeškania tak bola o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky, teda vo výške 5,25 % ročne, ktoré mu súd aj priznal.

15. S poukazom na vyššie uvedené je súd toho názoru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, preto
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 240,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne
z uvedenej sumy od 23.5.2014 do zaplatenia

16. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), trovy konania
sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva.

17. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

18. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

19. Žalobe žalobcu súd vyhovel v celom rozsahu, žalobcovi tak patrí plná náhrada trov konania. V tejto

súvislosti súd považuje za potrebné poukázať aj na článok 17, kde je stanovený princíp hospodárnosti
konania, ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu. Súd preto
rozhodol o trovách konania už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20. Žalovanému preto súd uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške poštovného za

výzvu v sume 1,50 eur.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.