Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, August 24, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10So/30/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200627
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:8013200627.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov

senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu v právnej veci navrhovateľa: L. W., bytom Y., proti
odporkyni: Sociálna poisťovňa- ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o invalidný dôchodok, o
odvolanínavrhovateľaprotirozsudkuKrajskéhosúduvPrešoveč.k.2Sd/58/2013-31z11.12.2013,takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2Sd/58/2013-31 zo dňa 11.
decembra 2013 m e n í tak, že rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 4. júna 2013, č.
XXX XXX XXXX X zo 4. júla 2013 a č. XXX XXX XXXX X zo 16. októbra 2013 z r u š u j e a vec
jej v r a c i a na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Predmet konania

Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 04.06.2013,
ktorým táto podľa ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov (ďalej len “zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok.

Výrok rozhodnutia odôvodnila odporkyňa citáciou ust. § 70 ods. 1 a § 72 zákona sociálnom poistení. Za
invalidného bol navrhovateľ uznaný z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
o 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovou lekárskou správou zo 14.05.2013,
ktorá je súčasťou rozhodnutia.

Odporkyňa ďalej dôvodila tým, že potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na
invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov a zisťuje sa z obdobia
pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, t. j. pred 04.02.2013 navrhovateľ získal 5 414 dní
obdobia dôchodkového poistenia, ktorý je presne uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového
poistenia. S poukazom na príslušné ust. § 60 ods. 9 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého je
rok dôchodkového poistenia 365 dní dôchodkového poistenia vyplýva, že ku dňu vzniku invalidity získal
navrhovateľ 14 rokov a 304 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného

počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal opätovného posúdenia a zhodnotenia
doby poistenia podľa príslušných ust. § 21 ods. 1 písm. c) a § 132 ods. 1 písm. b), ako aj § 174 ods. 1 a 2zákonač.100/1988Zb.osociálnomzabezpečenívzneníneskoršíchpredpisovaurčeniedôchodkového
veku kde sa na aplikáciu a posúdenie nároku na invalidný dôchodok postupuje podľa týchto príslušných
ustanovení. Z uvedeného žiadal o nové posúdenie a nový výpočet invalidného dôchodku s poukazom

na tieto príslušné ustanovenia, ako aj v súlade so zákonom o sociálnom poistení.

K podanému opravnému prostriedku sa písomným stanoviskom vyjadrila odporkyňa dňa 10. júla 2013,
pričom poukázala na medzitým vydané zmenové rozhodnutie zo dňa 4. júla 2013 pod č. XXX XXX XXXX
X, ktorým odporkyňa opätovne rozhodla podľa § 70 ods. 1, § 60 ods. 2 a § 255 ods. 6 zákona č. 461/2003

Z.z. o sociálnom poistení a opätovne zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok.

Odporkyňa vydala ďalšie zmenové rozhodnutie zo dňa 16. októbra 2013 pod č. XXX XXX XXXX X,
ktorým podľa § 70 ods. 1, § 60 ods. 2 a § 255 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. opätovne zamietla žiadosť
navrhovateľa o invalidný dôchodok.

Poukázala na to, že na určenie sumy invalidného dôchodku nebolo možné započítať dobu výkonu
služby a hrubé zárobky ani podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidný, starobných a pozostalostných
dávkach tak ako to odôvodnila v predchádzajúcom zmenovom rozhodnutí zo dňa 4. júla 2013. Opätovne
poukázala na to, že za invalidného bol síce navrhovateľ uznaný s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť na 55 %, avšak potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik

nároku na invalidný dôchodok nezískal.

Doba od 28. júna 1975 do 31. augusta 1975, počas ktorej bol navrhovateľ zamestnaný na Štátnom
majetku n.p. Poprad nemohla byť pre dôchodkové účely hodnotená, pretože dátum od ktorého
najskôr prichádza započítanie doby pracovného pomeru na účely dôchodkového poistenia vyplývajúci

z ustanovenia § 11 zákona č. 65/1965 Zb. (Zákonníka práce), ktorý bol účinný v období od 1. januára
1966 do 31. marca 2002 je jednoznačne potrebné posudzovať podľa zákona č. 186/1960 zb. o
sústave výchovy a vzdelávania (Školského zákona ) účinného od 28. decembra 1960, podľa ktorého
školská dochádzka trvala 9 rokov, t. j. v prípade navrhovateľa školská dochádzka trvala do 31. augusta
1975, kedy po uplynutí školskej dochádzky pokračoval od 1. septembra 1975 v štúdiu na Gymnáziu

navrhovateľ a toto obdobie môže byť započítané do doby dôchodkového poistenia. Pred 1. septembrom
1975 sa doba nezapočítavala. Týmto zmenovým rozhodnutím bolo pozmenené rozhodnutie pôvodne
vydané zo dňa 04. júna, ako aj zmenové rozhodnutie zo dňa 4. júla 2013 pod č. XXX XXX XXXX X.

Krajský súd po preskúmaní rozhodnutí odporkyne v rozsahu námietok navrhovateľa dospel k záveru, že

opravný prostriedok navrhovateľa nebol dôvodný, pretože odporkyňa postupovala v súlade s príslušným
ustanovením § 255 ods. 5 zákona a zarátala príslušnú dobu dôchodkového poistenia v súlade s týmto
ustanovením, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ aj keď bol uznaný za invalidného, nesplnil ďalšiu
podmienku ustanovenia § 70 ods. 1 zákona a to nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového
poistenia.

Námietky navrhovateľa, v ktorých poukazoval na ustanovenia § 21 ods. 1 písm. c), § 132 ods. 1
písm. b), ako aj § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, krajský súd
rovnako nepovažoval za dôvodné, nakoľko ide o ustanovenia, ktoré upravujú podmienky pre priznanie
starobného dôchodku, čo nie je prípad navrhovateľa v predmetnej veci.

Navrhovateľ podal proti potvrdzujúcemu rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom
poukázal na nesprávne závery odporkyne pri hodnotení jednotlivých dôb poistenia. Mal za to, že
obdobie dôchodkového poistenia od 28.06.1975 do 37.08.1975 malo byť započítané na účely výpočtu
invalidného dôchodku navrhovateľa, nakoľko bol riadne zamestnaný a zamestnávateľ zaňho odvádzal

platby do systému dôchodkového zabezpečenia.

K námietkam uvádzaným navrhovateľom odporkyňa uviedla, že doba od 28. júna 1975 do 31. augusta
1975, počas ktorej bol navrhovateľ zamestnaný na Štátnom majetku n.p. Poprad nemohla byť
pre dôchodkové účely hodnotená, pretože dátum od ktorého najskôr prichádza započítanie doby

pracovného pomeru na účely dôchodkového poistenia vyplývajúci z ustanovenia § 11 zákona č. 65/1965
Zb. ( Zákonníka práce ), ktorý bol účinný v období od 1. januára 1966 do 31. marca 2002 je jednoznačne
potrebné posudzovať podľa zákona č. 186/1960 zb. o sústave výchovy a vzdelávania ( Školského
zákona ) účinného od 28. decembra 1960, podľa ktorého školská dochádzka trvala 9 rokov, t. j. v prípadenavrhovateľa školská dochádzka trvala do 31. augusta 1975, kedy po uplynutí školskej dochádzky
pokračoval od 1. septembra 1975 v štúdiu na Gymnáziu navrhovateľ a toto obdobie môže byť započítané
do doby dôchodkového poistenia. Pred 1. septembrom 1975 sa táto doba nezapočítavala.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok
krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní.
Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a
že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spojení s ust. § 250s prvá veta O.s.p.

odvolanie prípustné, dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa bolo dôvodné. Rozhodol jednomyseľne
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.08.2016
(§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

Podľa ust. § 6 ods. 1 bod 1 zákona č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení „kde sa podľa tohto zákona
požaduje pre vznik alebo výšku nároku na dôchodok určitá doba zamestnania, rozumejú sa ňou tieto
doby od vzniku československého štátu doba pracovného (učebného) pomeru, doba činnosti v pomere
člena výrobného družstva a doba inej činnosti, po ktorú majú pracujúci v dôchodkovom zabezpečení
práva a povinnosti ako pracovníci [§ 1 ods. 1 č. 1 písm. b)].“

Podľa ust. § 6 ods. 2 zákona č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení „Doba pracovného (učebného)
pomeru (pracovnej činnosti) sa hodnotí ako doba zamestnania, pokiaľ pracovný pomer (pracovná
činnosť) zakladá alebo zakladal nemocenské poistenie podľa predpisov platných pre pracovníkov;
ak nebol pracovník účastný nemocenského poistenia preto, že nebol do poistenia prihlásený, alebo

preto, že zamestnanie nezakladalo podľa predpisov vtedy platných nemocenské poistenie, hodnotí sa
zamestnanie pre účely tohto zákona, ak by zakladalo účasť na nemocenskom poistení podľa predpisov
platných v čase vzniku nároku na dôchodok.“

Posúdenie doby poistenia započítaného na účely dôchodkového poistenia v niektorých prípadoch môže

ovplyvniť samotný vznik nároku na dôchodok. V sociálnom poistení sa uplatňuje zásada zachovania
získaných nárokov, ktorá znamená, že doby zamestnania, náhradné doby a hrubé zárobky sa hodnotia
podľa právnych predpisov účinných v čase, keď sa získali a nie je rozhodujúce, podľa akých právnych
predpisov sociálneho poistenia nárok na dôchodok vznikol. Význam tejto zásady je v zabezpečení
právnej istoty poistencov.

Táto zásada je vyjadrená aj v zákone o sociálnom poistení, ktorý nadobudol účinnosť od 1. januára 2004,
atov§255ods.1zákonač.461/2003Z.z.vznenízákonač.310/2006Z.z.,podľaktoréhosazaobdobie
dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradné doby získané podľa predpisov účinných
pred1.januárom2004.Vychádzajúczuvedenéhopodľanázoruodvolaciehosúduvpredmetnomkonaní

nebolo podstatné, či je podľa súčasnej právnej úpravy možné hodnotiť určité doby zamestnania na
účely výpočtu dávky sociálneho zabezpečenia, ale či to predpokladal zákon účinný v čase vykonávania
zamestnania.

V tomto prípade sa vychádza z právnej úpravy sociálneho zabezpečenia účinnej v čase od 28.06.1975

do 31.08.1975 - zákon č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení. Podľa tohto zákona sa doba
pracovného (učebného) pomeru (pracovnej činnosti) hodnotí ako doba zamestnania, pokiaľ pracovný
pomer (pracovná činnosť) zakladá alebo zakladal nemocenské poistenie podľa predpisov platných pre
pracovníkov.

Základným predpokladom pre započítanie pracovnej činnosti ako doby zamestnania pre účely
dôchodkového zabezpečenia je existencia pracovného pomeru. V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ
v čase od 28.06.1975 do 31.08.1975 bol v pracovnom pomere u zamestnávateľa Štátny majetok,
n.p., Poprad. Uvedené vyplýva z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia, v ktorom je v
poznámke právnym nástupcom tohto zamestnávateľa vyznačené: „pracovný pomer bol na základe

pracovnej zmluvy. Menovaný bol nemocensky a dôchodkovo poistený.“ Zároveň z tohto listu vyplýva,
že navrhovateľ takto v predmetnom období získal 65 dní dôchodkového poistenia.Existenciu uvedeného obdobia poistenia je potrebné považoval za významnú o to viac, že práve
jeho zohľadnenie by malo nepochybne vplyv na naplnenie požiadavky 15 rokov dôchodkového
poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Dôchodkové poistenie, ktoré navrhovateľ nepochybne

získal po ukončení posledného ročníka povinnej školskej dochádzky (čo vyplýva z evidenčného listu
dôchodkovéhozabezpečenia),mohlounehodôvodnevyvolaťlegitímneočakávanie,žepokiaľbolriadne
nemocenskyadôchodkovopoistenýpourčitúdobu,tátomubudenáslednezapočítanánaúčelysplnenia
podmienok nároku na invalidný dôchodok.

Z hľadiska princípu právnej istoty, podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou
ako právna istota (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 30.04.2008, Nález Ústavného
súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 12/05 zo dňa 28.11.2007). Účelom legitímneho očakávania je garancia
čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným
mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (m.
m. Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 24.6.2009, Nález Ústavného súdu SR, sp. zn.

PL. ÚS 10/04 zo dňa 6.2.2008). S legitímnym očakávaním úzko súvisí zákaz prekvapivých rozhodnutí,
keď správne orgány sa nemôžu, bez náležitého odôvodnenia a poskytnutia možnosti účastníkovi
konania oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, odchýliť od doterajšej rozhodovacej praxe.

Podľa názoru odvolacieho súdu postup a dôvody odporkyne, s ktorým sa stotožnil aj súd prvého

stupňa v súvislosti s odmietnutím započítania sporného obdobia dôchodkového poistenia nezohľadňuje
uvádzané princípy nijako nerešpektujú. V zmysle príslušných ustanovení zákona č. 186/1960 Zb. o
sústave výchovy a vzdelávania výslovne nevyplýva, ktorým dňom sa školský rok v danom čase (v roku
1975) končil, a teda ktorým dňom sa pokladá povinná školská dochádzka za ukončenú, ako aj dôvod pre
ktorý nie je možné zhodnotiť doby dôchodkového poistenia, ktoré navrhovateľ v spornom období získal.

Poukázanie na zákaz zamestnávania osoby, ktorá v čase výkonu zamestnania neukončila povinnú
školskú dochádzku nie je v spojení so skutočnosťou, že navrhovateľ preukázateľne fakticky zamestnaný
bol a zároveň bol dôchodkovo poistený a tak získal dobu dôchodkového poistenia v trvaní 65 dní, podľa
názoru odvolacieho súdu dostatočne presvedčivé a dôvodné.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru o potrebe zmeny napadnutého rozsudku
krajského súdu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku (§ 250ja ods. 3 O.s.p.).

O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s §
250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý síce bol v konaní úspešný, ale trovy konania si neuplatnil,

ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.