Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, August 16, 2016

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 6C/57/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413205757
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Záhorák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2016:4413205757.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky pred sudcom JUDr. Róbertom Záhorákom v právnej veci žalobcov: 1. S.

E., nar. 1.X.XXXX, bytom F. W., F.. G.. J. X, 2. E. E., nar. X.X.XXXX, bytom Š., E. XX, 3. E. E., nar.
X.XX.XXXX, bytom Š., E. XX, 4. I. H., nar. XX.X.XXXX, bytom T., F. XX, 5. G. E., nar. XX.X.XXXX bytom
T., U. XX, 6. D. D., nar. X.X.XXXX, bytom T., D.. P. XX, 7. D. U., nar. XX.X.XXXX, bytom Š., E. XX, všetci
zastúpeníobčianskymzdruženímPrávneslužbyspotrebiteľomavlastníkombytov,Košice-StaréMesto,
Škultétyho 3, IČO 42249708 proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Košice, Garbiarska 2,
IČO: 31690904, zastúpená MST PARTNERS, s.r.o., Bratislava, Laurinská 3 o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 10.07.2012 domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho
súdu Košice č. 2C/3381/2012 zo dňa 19.1.2012, zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho
súdu Košice č. 2C/3400/2012 zo dňa 19.01.2012zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu
Košice č. 2C/3392/2012 zo dňa 19.01.2012, zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu
Košice č. 2C/3417/2012 zo dňa 19.01.2012, zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu

Košice č. 2C/3403/2012 zo dňa 19.01.2012, zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu
Košice č. 2C/3408/2012 zo dňa 19.01.2012, zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu
Košice č. 2C/3411/2012 zo dňa 19.01.2012 a zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu
Košice č. 2C/3401/2012 zo dňa 19.01.2012, ktorými bola žalobcovi v 1. rade uložená povinnosť zaplatiť
žalovanému sumu 45,51 eur a trovy rozhodcovského konania 276,- eur, žalobcovi v 2. rade uložená
povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 176,42 eur a trovy rozhodcovského konania 276,- eur, žalobcovi v
3. rade uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 63,82 eur a trovy rozhodcovského konania 276,-

eur, žalobcovi v 4. rade uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 41,16 eur a trovy rozhodcovského
konania 276,- eur, žalobcovi v 5. rade uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 55,70 eur a trovy
rozhodcovského konania 276,- eur, žalobcovi v 6. rade uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu
190,36 eur a tiež sumu 47,56 eur a trovy rozhodcovského konania 276,- eur a žalobcovi v 7. rade
uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 432,18 eur a trovy rozhodcovského konania 276,- eur,
pričom právomoc bola založená v rozhodcovskej doložke uvedenej v časti XV. Všeobecných poistných
podmienok žalovaného pričom táto doložka určila na prejednanie všetkých sporov rozhodcovský súd.

V žalobe žalobca uviedol, že rozhodcovský súd v odôvodnení uvedeného rozhodcovského rozsudku
konštatoval, že z osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka bola krytá samostatným
podpisom žalobcov a teda neboli povinní v rámci poistnej zmluvy ako celku túto podpísať, pričom
žalobcovia mali možnosť uvedenú zmluvnú podmienku neprijať bez toho, aby to ovplyvnilo zvyšokpoistného vzťahu a mali teda faktickú možnosť úpravy v časti XV. Všeobecných poistných podmienok
úplne vylúčiť. Uviedli, že žalobu podali v lehote 30 dní od dňa doručenia rozhodcovského rozsudku,
keďže uvedený rozhodcovský rozsudok prevzali dňa 4.3.2013, pričom spolu s rozsudkom im boli

doručené upovedomenia o začatí konania zo dňa 09.01.2012 a návrhy na začatie konania zo dňa
02.01.2012. Zároveň namietali, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a
je teda neplatná, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práv žalobcov ako spotrebiteľov. Uviedli, že
rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá, a preto právomoc rozhodcovského súdu nebola daná.
Žalobcovia tiež poukázali na to, že nemali možnosť v konaní pred rozhodcovským súdom sa riadne

vyjadriť pričom arbitrážny súd nevykonal žiadne dokazovanie, nepredvolal ich ako účastníkov konania
aniimneoznámiltermínrozhodovaniaaneumožnilimriadneobhajovaťsvojepráva.Kžalobežalobcovia
pripojili uvedené rozhodcovské rozsudky, poistné zmluvy, návrhy na začatie rozhodcovského konania
na rozhodcovskom súde, upovedomenia o začatí konania pred rozhodcovským súdom, oznámenie o
zániku poistenia, všeobecné poistné podmienky žalovaného.

2. Konajúci súd uznesením číslo 6C/57/2013-302 zo dňa 27.05.2015 na návrh zástupcu žalobcov
zo dňa 04.07.2013 odložil vykonateľnosť rozhodcovských rozsudkov, ktorých zrušenia sa žalobcovia
domáhajú a toto uznesenie odvolaním napadol žalovaný a odvolací súd - Krajský súd v Nitre uznesením
č. 6CO/424/2015-326 zo dňa 31.03.2016 napadnuté uznesenie Okresného súdu Nové Zámky potvrdil.

3. Vo veci sa vyjadril právny zástupca žalovaného podaním zo dňa 03.06.2013, v ktorom uviedol, že
predmetná vec nie je spotrebiteľským sporom, ale sporom o zrušenie rozhodcovského rozsudku a
teda nejde o konanie v ktorom by bol žalobca ako spotrebiteľ oslobodený od povinnosti platiť súdne
poplatky. Zároveň uviedol, že poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 1 posledná veta Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého sú dovolené zmluvné dojednania, ktoré by inak predstavovali neprijateľné

podmienky, ak sú individuálne dojednané. Poukázal na to, že žalobcovia prečítali a podpísali všeobecné
poistné podmienky poistných zmlúv ako i osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve. A v
danom prípade žalovaný pri uzatváraní poistnej zmluvy dal žalobcom na výber, či osobitné zmluvné
dojednania príjme, alebo nie. Uviedol tiež, že zákonná úprava rozhodcovského konania podľa § 14
ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. sa použije len vtedy, ak nie je špeciálna úprava postupu konania pred

stálym rozhodcovským súdom obsiahnutá v rokovacom poriadku stáleho rozhodcovského súdu, pričom
rokovací poriadok arbitrážneho súdu v Košiciach upravuje postup konania pred rozhodcovským súdom v
§29a arokovaciehoporiadkurozhodcovskéhosúdu,kdejeupravenéskrátenékonanieatedapostupom
rozhodcovského súdu nedošlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov. Uviedol tiež, že žalobcovia
neuvádzajú žiadne konkrétne skutočnosti, ktorými by odôvodňovali porušovanie právnych predpisov na

ochranu spotrebiteľa. Preto z uvedených dôvodov žiadal, aby konajúci súd žalobu žalobcov zamietol.

4. Na pojednávaní dňa 16.08.2016 sa nezúčastnili žalobcovia v 1 až 7. rade ani ich zástupca
pričom doručenie predvolania na pojednávanie mal riadne vykázané a svoju neúčasť na pojednávaní
neospravedlnil ani nežiadal o odročenie pojednávania. Na uvedenom pojednávaní sa nezúčastnil ani

zástupca právneho zástupcu žalovaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil mailovým
podaním zo dňa 15.08.2016 a súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti, pričom žiadal
žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.

5.Podľa§488Občianskehozákonníka,záväzkovýmvzťahomjeprávnyvzťahzktoréhoveriteľovivzniká

právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody , z bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa§491odsek1Občianskehozákonníka,záväzkyvznikajúnajmäzozmlúvtýmtozákonomvýslovne
upravených.

Podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o
dielo,aleboinéodplatnézmluvy upravené vôsmejčastitohtozákonaazmluvapodľa§55akzmluvnými

stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.Podľa§ 53odsek1,2,3Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa

týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 odsek 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť
oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na
iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo
zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri
uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f)umožňujúdodávateľoviodstúpiťodzmluvybezzmluvnéhoalebozákonnéhodôvoduaspotrebiteľovito
neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu
uzavretúnadobuneurčitúbezprimeranejvýpovednejlehoty,h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetky
záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne
zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb

bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb
bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy
je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok,
aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú
prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa

práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo
úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť
spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku
voči dodávateľovi,
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola

zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie
súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je
v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú
zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie
zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami

riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, s)
požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody
o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej
poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa,

u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy
bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,
v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie.

Podľa § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 17a Zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, a porušenie ustanovení tohto zákona, od

ktorých je možné odchýliť sa dohodou, alebo ustanovení dohody účastníkov rozhodcovského konania sa
prihliada len vtedy, ak ich účastník v konaní namietal v ustanovenej alebo dohodnutej lehote; ak lehota
nie je takto určená, bez zbytočného odkladu po tom, ako sa o porušení dozvedel.Podľa § 18 odsek 4 Zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, v lehote, na ktorej sa dohodli
účastníci rozhodcovského konania alebo ktorú určil rozhodcovský súd, žalovaný podá žalobnú odpoveď
na rozhodcovský súd. Ak konanie neprebieha pred stálym rozhodcovským súdom a rozhodcovský súd

ešte nebol ustanovený, zašle žalobnú odpoveď žalobcovi. V žalobnej odpovedi sa žalovaný vyjadrí ku
všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe.

Podľa § 20 odsek 1 Zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, žalovaný môže uplatniť svoje práva
proti žalobcovi vzájomnou žalobou najneskôr do začatia ústneho pojednávania vo veci samej. Ak nie je

nariadené ústne pojednávanie, môže svoje práva uplatniť do skončenia písomného konania. Vzájomná
žaloba sa môže uplatniť len v sporoch, na ktoré sa vzťahuje rozhodcovská zmluva.

Podľa § 23 odsek 1 Zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, rozhodcovské konanie sa uskutoční
na mieste dohodnutom účastníkmi rozhodcovského konania. Ak k tejto dohode nedošlo, uskutoční sa na
mieste, ktoré určil rozhodcovský súd so zreteľom na povahu sporu a záujmy účastníkov rozhodcovského

konania.

Podľa § 26 odsek 1, 2 Zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, ak sa účastníci rozhodcovského
konania nedohodli na forme rozhodcovského konania, rozhodcovský súd rozhodne, či nariadi ústne
pojednávanie alebo či konanie bude písomné, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak.

Rozhodcovský súd nariadi ústne pojednávanie vo vhodnom štádiu rozhodcovského konania aj na návrh
účastníka rozhodcovského konania.
Rozhodcovský súd pripravuje a vedie rozhodcovské konanie v súlade s pravidlami dohodnutými
účastníkmi rozhodcovského konania, okrem prípadov, v ktorých to tento zákon vylučuje. Ak sa
nedospeje k dohode o pravidlách, rozhodca pripravuje a vedie konanie podľa svojej úvahy tak, aby bola

zabezpečená rovnosť účastníkov konania a právo každého účastníka rozhodcovského konania konať
pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie je neverejné, ak sa účastníci rozhodcovského
konania nedohodli inak. Účastníci rozhodcovského konania sú povinní spolupracovať s rozhodcovským
súdom pri riešení sporu. Účastník rozhodcovského konania sa na ústnom pojednávaní zúčastňuje
priamo alebo prostredníctvom svojho zástupcu. Ak účastníci rozhodcovského konania nemohli včas a

správne vykonať potrebný úkon, rozhodcovský súd im môže umožniť vykonať ho dodatočne.

Podľa § 40 odsek 1, 2, 3, 4 Zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, tuzemský rozhodcovský
rozsudokmôžebyťzrušenýpríslušnýmsúdomlennazákladežalobyúčastníkarozhodcovskéhokonania
podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak

a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že: 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu,
rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe
dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá,
podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo

umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre
ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky,
alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale
môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené
od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský

rozsudok len v dotknutej časti,
4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým
účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie
rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto
zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú

dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu
účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.
Súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa bodu 1 písmeno b). Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu
na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje

o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. Na
dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník
nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného
odkladu.Podľa § 41 odsek 1 Zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi

rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník
rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť
od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 243d odsek 1, Exekučného poriadku (účinného od 1.1.2015) exekučné konanie na podklade

rozhodcovského rozhodnutia , vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred prvým januárom 2015 možno začať len do
troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po
tejto lehote , nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Podľa § 137 písm. c/ C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo na najmä o určení, či tu
právo je alebo, nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

6. Súd po oboznámení sa so žalobou žalobcov, predloženými dôkazmi a s prihliadnutím na ustanovenie

§ 243d odsek 1, Exekučného poriadku zistil, že návrh žalobcov je nedôvodný. Z dokladov predložených
v spise je zrejmé, že Arbitrážny súd Košice vydal rozhodcovské rozsudky, ktorými zaviazal žalobcov
zaplatiť v žalobe uvedené sumy trovy rozhodcovského konania v sume 276,- eur, pričom tieto rozsudky
boli žalobcom doručené spolu s návrhom na začatie rozhodcovského konania, upovedomením o začatí
rozhodcovského konania pričom žaloba bola podaná žalobcami v zákonnej lehote 30 dní od doručenia

rozhodcovského rozsudku. Z ustanovenia § 243d odsek 1 Exekučného poriadku vyplýva, že osobitným
predpisom, na ktorý toto ustanovenie odkazuje je zákon o rozhodcovskom konaní číslo 244/2002
Z.z. v znení neskorších predpisov v ktorom sa v § 2 odsek 1 veta prvá uvádza, že spotrebiteľským
sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo
súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Z obsahu je zrejmé, že predmetom sporu je preskúmavanie

rozhodcovského rozsudku , ktorý má svoj základ , spotrebiteľskej zmluve, t.j , poistnej zmluve uzavretej
medzi navrhovateľkou ako poistníkom a odporcom ako poisťovateľom. Z novely exekučného poriadku
Zákona číslo 335/2014 Z.z. t.j. z ustanovenia § 243d odsek 1, Exekučného poriadku, ktoré nadobudlo
účinnosť dňa 01.01.2015 je zrejmé, že v danom prípade rozhodcovský rozsudok prestal účastníkov
zaväzovať, keďže odporca ani pred 1.1.2015 ani v období pred 01.01.2015 ani do 01.04.2015 nepodal

návrh na vykonanie exekúcie. Túto skutočnosť nespochybnil žiadny z účastníkov, a teda je zrejmé, že na
strane žalobcov odpadol naliehavý právny záujem na zrušení rozhodcovského rozsudku hoci pôvodne
naliehavý právny záujem na strane žalobcov bol, avšak v priebehu konania vzhľadom na vyššie uvedené
zákonné ustanovenie účinné od 01.01.2015 odpadol. Je teda zrejmé, že nastala právna skutočnosť,
ktorá spôsobila, že rozhodnutie súdu vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku by sa javilo ako

nadbytočné, keďže rozhodcovský rozsudok žiadnu zo strán nezaväzuje. Za uvedeného stavu sa súd
preto nezaoberal hmotnoprávnym posúdením žaloby na základe dôvodov uvádzaných žalobcami. Preto
súd z uvedených dôvodov pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na strane žalobcov podľa §
137 písm. c/ C.s.p. zamietol.

7. Čo sa týka trov konania súd rozhodol podľa § 257 C.s.p., podľa ktorého ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania. Preto súd nepriznal
úspešnému žalovanému náhradu trov konania, keďže za dôvody hodné osobitného zreteľa súd
považoval skutočnosť, že návrh žalobcov bol zamietnutý z dôvodu zmeny právnej úpravy, teda bez
zavinenia žalobcov a nebolo by teda spravodlivé ak by súd úspešnému žalovanému priznal za takýchto

okolností náhradu trov konania nakoľko priznanie trov konania úspešnému žalovanému by odporovalo
dobrým mravom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutia smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považujeza nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.