Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 25, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/368/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115220530
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4115220530.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Denisou Šaligovou, v právnej veci žalobcu: SATRO s.r.o., so sídlom

v Bratislave, Polianky 9, IČO: 31 335 161, zast.: STANO a partneri s.r.o., so sídlom v Bratislave, Nám.
1. Mája 16, IČO : 36 869 571, proti žalovanému: U.. arch. X. G., bytom Za L. 2, E., o zaplatenie sumy
40 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 2.7.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu vo výške 40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %

ročne od 1.6.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným
uzatvoril zmluvu o poskytovaní služby prístupu do sietí Internet a SATROnet, predmetom ktorej bolo
zriadenie a prevádzkovanie služieb televíznych káblových rozvodov. Žalovaný si zvolil štvrťročné platby.
Do výpožičky mu bolo poskytnuté zariadenie káblový modem, ktoré nevrátil a preto si žalobca uplatňuje
náhradu jeho hodnoty 40 eur.

2/ Súdu sa nepodarilo zistiť pobyt žalovaného, preto mu bol ustanovený opatrovník podľa § 29 O.s.p.,

ktorému bola doručená žaloba spolu s poučením. S účinnosťou od 1.7.2016 inštitút opatrovníka zanikol,
avšak podľa § 470 ods.2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

3/ Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania ( § 297 písm. b) C.s.p.), pretože ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na

svojej úradnej tabuli v zákonnej lehote.

4/ Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou, všeobecnými podmienkami,
potvrdením o prevzatí zariadenia, cenníkom služieb, výpisom z OR a zistil nasledovný skutkový a právny
stav:

5/ Zo zmluvy o poskytovaní služby prístupu do sietí Internet a SATROnet, zo dňa 12.3.2007, súd zistil,

že žalobca uzatvoril so žalovaným ako užívateľom zmluvu na dobu neurčitú, predmetom ktorej bolo
zriadenie a prevádzkovanie služby prístupu do sietí Internet a SATROnet. Žalovaný ako užívateľ sa
zaviazal platiť cenu za poskytovanie dohodnutých služieb. Žalobca dal do užívania žalovanému káblový
modem, ktorý bol žalovaný v zmysle cenníka zmluvných pokút povinný vrátiť, v opačnom prípade jeposkytovateľ oprávnený účtovať účastníkovi zmluvnú pokutu 40 eur. Žalovaný modem nevrátil a preto
žalobca požaduje zaplatenie sumy 40 eur spolu s prísl..

6/Podľa§43ods.1zákonač.610/2003Z.z.elektronickýchkomunikáciách(účinnéhovčaseuzatvorenia
zmluvy),zmluvouopripojenísapodnikzaväzujeúčastníkovizriadiťpotrebnýprístupkverejnejtelefónnej
sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky
a tarifa.

7/ Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť cenu za
poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až
na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

8/ Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9/ Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

10/ Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

11/ Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12/ Podľa § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

13/ Podľa § 53 ods.3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

14/ Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

15/ Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

16/Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.

17/ Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

18/ Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

19/ Zmluva, ktorú účastníci konania uzatvorili je spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na
ňu ustanovenia občianskeho zákonníka. Žalobca je dodávateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný je fyzickouosobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20/ Sumu 40 eur, ktorú si žalobca uplatnil ako náhradu hodnoty za nevrátený káblový modem, mu súd
nepriznal. Zo žaloby nie je zrejmé, či tento nárok žalobca uplatňuje ako zmluvnú pokutu ako vyplýva z
cenníka alebo ako náhradu škody.

21/ Pokiaľ si ho uplatňuje ako zmluvnú pokutu, súd žalobe nevyhovel, pretože ju pokladal za neprijateľnú

zmluvnú podmienku, ktorá naviac ani nie je súčasťou zmluvy, ale je uvedená len v cenníku a v čl.6.12
Všeobecných podmienok spoločnosti. Žalovaný nemal na výber pri podpise zmluvy, túto podmienku si
osobitnenevyjednal,nemoholovplyvniťjejobsah,zmluvamubolapredloženáužvoprednaformulovaná.
Sumu 40 eur, ktorú žalobca žiada priznať ako zmluvnú pokutu, mu súd nepriznal, pretože zmluvné
ustanovenia o pokute neboli individuálne dojednané a súd ich vyhodnotil ako neprijateľné podmienky
podľa § 53 ods.1 Obč. zák., nakoľko spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Priuzatváraníspotrebiteľskejzmluvybynemalbyťprísnejšie
alebo výlučne sankcionovaný len jeden účastník, a to ten ktorý je v slabšom postavení, teda v postavení
spotrebiteľa. Žalovaný je v nerovnom postavení oproti profesionálnemu dodávateľovi vzhľadom na
skúsenosti, lepšiu znalosť práva, dostupnosť právnych služieb. Cieľom právnej úpravy je snaha cestou
práva vyrovnať takúto faktickú nerovnosť. Neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách

sú neplatné.

22/ Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

23/ Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

24/ Pokiaľ si sumu 40 eur žalobca uplatňuje ako náhradu škody, k tomu uvádza súd nasledovné :

25/ Režim zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho zákonníka spočíva na princípe subjektívnej
zodpovednosti. Zodpovednosť za škodu vznikne, ak sú splnené zákonom stanovené predpoklady
(podmienky), a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a vznikom škody a zavinenie. Dôkazné bremeno preukázania základných predpokladov
zodpovednosti za škodu má poškodený, v danej veci žalobca.

26/ K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím,
pričom konanie je protiprávne, ak je v rozpore zo zmluvou alebo právnym predpisom. Škodou
je ujma, ktorá nastala na majetku poškodeného a dá sa vyjadriť v peniazoch. Zákon rozoznáva
skutočnú škodu, ako zmenšenie majetku poškodeného, a ušlý zisk, to znamená to, čo poškodený

mohol získať, keby nedošlo k vzniku škody. Príčinná súvislosť predpokladá, že ide o také účinky
protiprávneho konania (opomenutia), ktoré výlučne vyvolávajú vznik škody. Zavinenie má subjektívny
charakter, môže byť úmyselné (priamy a nepriamy úmysel) alebo nedbanlivostné (vedomá a nevedomá
nedbanlivosť). Občiansky zákonník vychádza z prezumpcie zavinenia (nedbanlivostného), umožňuje
však, zodpovednosti sa zbaviť (§ 420 ods. 3).

27/ Súd sa zaoberal tým, či na strane žalovaného došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti a tiež či
prípadné porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným malo za následok vznik škody na strane žalobcu. Z
obsahu Cenníka zmluvných pokút vyplýva, že „v prípade odstrániteľného poškodenia zariadenia alebo
príslušenstva poskytovateľ pri vrátení zariadenia alebo príslušenstva účtuje náhradu škody vo výške

zodpovedajúcej nákladom, ktoré je potrebné vynaložiť na opravu tohto zariadenia alebo príslušenstva.“

28/ Takáto situácia, ktorá zakladá nárok na náhradu škody nenastala. Pokiaľ si navrhovateľ nárokuje na
náhradu škody z dôvodu nevrátenia zariadenia a neplnenia si povinností vyplývajúcich žalovanému zo
zmluvy, súd dospel k záveru, že žalobcovi škoda vo výške 40 eur nevznikla, nakoľko neuniesol dôkazné

bremeno preukazujúce výšku škody.

29/ Podľa § 659 Obč. zák., zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po dohodnutú
dobu bezplatne užívať.30/ Podľa § 662 ods.1 Obč. zák., vypožičiavateľ je povinný vec vrátiť, len čo ju nepotrebuje, najneskôr
však do konca určenej doby zapožičania.

31/ Podľa § 100 ods.1 Obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

32/ Podľa § 101 Obč. zák., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

33/ Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

34/ Žalobca má v zmysle čl. 6.11 Všeobecných podmienok spoločnosti nárok na vrátenie všetkých
poskytnutých zariadení užívateľovi najneskôr do siedmich kalendárnych dní od ukončenia zmluvy. Ak

užívateľ poskytnuté zariadenia v tomto termíne nevráti, je poskytovateľ oprávnený účtovať užívateľovi
jednorazovú zmluvnú pokutu v cene nadobúdacej hodnoty zariadení (čl. 6.12 Všeobecných podmienok
spoločnosti).

35/ Okrem vyššie uvedeného súd konštatuje, že žalobca vôbec nepreukázal kedy došlo k ukončeniu

zmluvy a akým spôsobom (dohodou, odstúpením od zmluvy, výpoveďou).

36/Vzhľadomnato,žezmluvabolauzatvorenádňa12.3.2007azariadenieboložalovanémuodovzdané
dňa 15.3.2007, pričom žaloba bola podaná dňa 2.7.2015, má súd za to, že došlo naviac aj k premlčaniu
uplatneného nároku, na čo súd prihliadol v zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z..

37/ Podľa § 255 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38/ Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39/ Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

40/ Žalovanému, ktorý bol v spore úspešný, vznikol nárok na náhradu trov konania. Tieto mu ale súd
nepriznal, pretože mu žiadne v konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Nitra písomne.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podľa návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.