Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 23, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sžf/72/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200025
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kováčová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:7014200025.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a

členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Jozefa Hargaša, v právnej veci žalobcu: Kumula s.r.o.
v likvidácii, Jantárová 30, Košice, IČO: 44 832 010, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Beluščákom,
Jantárová30,Košice,protižalovanému:FinančnériaditeľstvoSlovenskejrepubliky,Lazovná63,Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100303/1/76191-522362/2013/14230
zo dňa 31. októbra 2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.
6S/6/2014-26 zo dňa 23. apríla 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/6/2014-26 zo dňa 23.

apríla 2015 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej v texte rozhodnutia len ako „krajský
súd") podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.") zamietol
žalobu, ktorou žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného
č. 1100303/1/76191-522362/2013/14230 zo dňa 31.10.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie
Daňového úradu Košice č. 9801404/5/1596593/2013/Hro zo dňa 17.07.2013, ktorým ako správca dane

podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok" alebo „zákona č. 563/2009 Z. z.") žalobcovi
vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty určenej podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie august 2011 v
sume 94 574,85 eur. O trovách konania rozhodol tak, že procesne neúspešnému žalobcovi nepriznal
právo na ich náhradu.

Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu posudzoval v

intenciách ustanovení § 24 ods. 1 v spojení s ust. § 25a ods. 1 daňového poriadku a súčasne v
intenciách ustanovení § 30 a § 31 v spojení s ust. § 45 ods. 2, § 46 ods. 1, 9 písm. b/, § 48 a § 49
daňového poriadku, ktorých právnu úpravu citoval. Pri rozhodovaní vychádzal z vyjadrení účastníkov
a z obsahu predloženého administratívneho spisu, ktorým bolo preukázané, že správca dane začal
u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie február 2011, marec 2011, apríl 2011, máj
2011, jún 2011, august 2011 a september 2011 na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly
č. 9800404/5/675103/2012/FarM zo dňa 01.06.2012; dátum začatia kontroly bol stanovený na deň

10.07.2012.Žalobcaakoodpoveďnaoznámeniezaslalsprávcovidanelist,vktoromnavrholnovýtermín
na začatie kontroly, a to 02.08.2012. Následne správca dane zaslal žalobcovi rozhodnutie o predĺžení
lehoty č. 9800404/5/1067695/2012/FarM zo dňa 19.06.2012, v ktorom návrhu žalobcovi na nový termín
nevyhovel, nakoľko bol po lehote určenej zákonom (§ 46 ods. 1 veta posledná daňového poriadku).Uvedené rozhodnutie sa vrátilo správcovi dane s poznámkou „adresát neznámy". Dňa 20.07.2012 zaslal
správca dane žalobcovi výzvu č. 9800404/5/1884729/2012/FarM zo dňa 20.07.2012 na predloženie
dokladov, ktorá sa vrátila správcovi dane s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote".

Následne správca dane zaslal žalobcovi v poradí druhú výzvu č. 9800404/5/2534748/2012/FarM zo dňa
12.09.2012napredloženiedokladov,avšakajtátovýzvasavrátilasprávcovidanespoznámkou„adresát
neznámy". Správca dane zaslal žalobcovi v poradí tretiu výzvu č. 9800404/5/3023462/2012/FarM zo dňa
19.10.2012 na predloženie dokladov, ktorá bola tentoraz adresovaná na jediného spoločníka a konateľa
spoločnosti, avšak aj táto výzva sa vrátila správcovi dane s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej

lehote". Dňa 03.09.2012 boli správcovi dane od Prezídia PZ, Úrad boja proti organizovanej kriminalite,
spolu s listom č. PPZ-BOK-VY-46-079/2012 zo dňa 23.08.2012 doručené fotokópie účtovných dokladov
žalobcu, overené konateľom žalobcu. Následne správca dane pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok
v zmysle § 48 ods. 1 daňového poriadku na DPH za zdaňovacie obdobie február, marec, apríl, máj,
jún, august, september 2011. Táto skutočnosť bola žalobcovi oznámená oznámením o určovaní dane
podľa pomôcok č. 9800404/5/3549236/2012/FarM zo dňa 29.11.2012, v ktorom správca dane určil deň

začatia určovania dane podľa pomôcok na 28.12.2012. Oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok
si žalobca prevzal dňa 12.12.2012, týmto dňom bola daňová kontrola v zmysle § 46 ods. 9 daňového
poriadku ukončená. Dňa 20.12.2012 sa na Daňový úrad Košice dostavil konateľ žalobcu a predložil
doklady za kontrolované zdaňovacie obdobie, t.j. február, marec, apríl, máj, jún, august a september
2011, o čom bola spísaná zápisnica č. 9800404/5/3800250/2012/FarM, v ktorej žalobca okrem iného

uviedol, že priestory na podnikanie mal na Hraničnej 2 v Košiciach, kde boli skladové priestory a ako
kanceláriu používal priestory na Jantárovej 30, Košice, kde pravidelne sedel, aj keď sídlo firmy má
na Učňovskej 6, kde má aj poštovú schránku. Spoločnosť nemá žiadnych zamestnancov. Správca
dane v zápisnici poznamenal, že predložené doklady budú použité ako pomôcka. Následne správca
dane spísal protokol č. 9801404/5/1090121/2013/FarM zo dňa 21.03.2013, ktorým spolu s výzvou na

vyjadrenie zaslal žalobcovi, ktorý si zásielku prevzal dňa 03.04.2013 a týmto dňom sa určovanie dane
podľa pomôcok považovalo za ukončené. Dňa 24.04.2013 bolo správcovi dane doručené vyjadrenie
žalobcu k protokolu o určení dane podľa pomôcok, na základe čoho správca dane zaslal žalobcovi
predvolanie č. 9801404/5/2344942/2013/Hro zo dňa 21.05.2013, ktorým ho správca dane vyzval na
prerokovanie vyjadrenia ku protokolu, avšak z dôvodu práceneschopnosti zamestnanca správcu dane,

bol termín záverečného prerokovania pripomienok uvedených v písomnom vyjadrení žalobcom určený
na iný termín. Následne dňa 15.07.2013 sa na základe telefonického dohovoru dostavil k správcovi
dane konateľ žalobcu, vzhľadom na to, že nepredložil žiadne nové pripomienky alebo dôkazy, ktoré
by mali vplyv na výsledok určenia dane podľa pomôcok uvedenom v protokole, správca dane dňa
17.07.2013 vydal rozhodnutie č. 9801404/5/159593/2013/Hro, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane na

dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011 v sume 94 574,85 eur. Voči tomuto sa
žalobca odvolal, a v odvolacom konaní bolo toto rozhodnutie potvrdené rozhodnutím žalovaného č.
110303/1/76191-522362/2013/14230 zo dňa 31.10.2013.

Po oboznámení sa s administratívnym spisom správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného a

prejednaní veci na pojednávaní krajský súd žalobu zamietol. K žalobnej námietke týkajúcej sa tvrdeného
porušenia ust. § 3 ods. 1 daňového poriadku v súvislosti s oznámením žalobcu adresovaným správcovi
dane, o nemožnosti začať dňovú kontrolu dňa 10.07.2012 a návrhu na nový termín začatia daňovej
kontroly, ktorý však správca dane nerešpektoval, nakoľko bol po lehote určenej zákonnom (§ 46 ods. 1
zákona č. 563/2009 Z. z.) krajský súd vyslovil záver, že správca dane postupoval správne, keď podľa §

46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. žalobcovi zaslal oznámenie o vykonaní daňovej kontroly, v ktorom
určiltermínzačiatkudaňovejkontrolynadeň10.07.2012,ktoréboložalobcovidoručenédňa08.06.2012.
Žalobca v zmysle ust. § 46 ods. 2 daňového poriadku zaslal správcovi dane oznámenie, kde len
stroho uviedol, že: „z dôvodu čerpania dovolenky v uvedenom termíne navrhuje nový termín na začatie
predmetnej kontroly, a to na deň 02.08.2012". Vzhľadom na to, že išlo o dátum, ktorý po uplynutí lehoty

40 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly, správca dane vydal správne rozhodnutie
o predĺžení lehoty č. 9800404/5/1067695/2012/FarM zo dňa 19.06.2012, ktorým návrhu žalobcu na
nový termín vykonania daňovej kontroly nevyhovel. Podľa ust. čl. 46 ods. 1 daňového poriadku (o
obsahu ktorého bol daňovník riadne poučený), ak daňový subjekt nedohodne so správcom dane deň
začatia daňovej kontroly, je daňová kontrola začatá dňom uvedeným v oznámení. Z vyššie citovaného

zákonného ustanovenia nevyplýva správcovi dane povinnosť navrhovať novú lehotu na určenie daňovej
kontroly. V tejto súvislosti krajský súd uviedol, že ak žalobca vedel, že z dôvodu jeho neprítomnosti
nebude môcť v tejto lehote umožniť správcovi dane začiatok výkonu daňovej kontroly, mohol sa dať v
zmysle ustanovenia § 9 zákona č. 563/2009 Z. z. na tento účel zastupovať splnomocneným zástupcom,ktorého si zvolí. Zároveň pripomenul, že tvrdenia žalobcu si navzájom odporujú, nakoľko v odpovedi
na oznámenie o výkone daňovej kontroly, z dôvodu čerpania dovolenky v stanovenom termíne, t.j.
10.07.2012, navrhol nový termín začatia výkonu daňovej kontroly V podanom odvolaní už uviedol, že

dňa 12.07.2012, teda dva dni po určenom termíne daňovej kontroly sa dostavil na Daňový úrad Košice z
dôvodu vykonávania inej daňovej kontroly. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca mohol v určenom termíne
začatia výkonu daňovej kontroly, t.j. 10.07.2012 doručiť správcovi dane požadované doklady uvedené
v oznámení o výkone daňovej kontroly.

K namietaným chybám pri doručovaní zásielok, čo malo zapríčiniť, že žalobca sa nemal možnosť
oboznámiťsobsahomuvedenýchzásielokananeprimeranereagovaťkrajskýsúdzohľadnil,žežalobca
bol v zmysle § 45 ods. 2 písm. d/ zákona č. 563/2009 Z. z. niekoľkokrát vyzvaný na predloženie dokladov
výzvami doručovanými do sídla zapísaného v Obchodnom registri, pričom výzva zo dňa 20.07.2012
sa vrátila správcovi dane s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote", výzva na predloženie
dokladov zo dňa 12.09.2012 sa vrátila správcovi dane s poznámkou „adresát neznámy" a tretia výzva na

predloženie dokladov zo dňa 19.10.2012, ktorá bola adresovaná na adresu trvalého bydliska jediného
spoločníka a konateľa spoločnosti sa vrátila správcovi dane s poznámkou „zásielka neprevzatá v
odbernej lehote". Z poznámok poštového doručovateľa vyplýva, že výzvy boli doručované v zmysle § 31
ods. 2, 3 zákona č. 563/2009 Z. z., pričom zákon s uplynutím lehoty 15 dní od nevyzdvihnutia oznámenej
poštovej zásielky spája fikciu jej riadneho doručenia. Vzhľadom na to je irelevantná aj námietka žalobcu

o tom, že sa dňa 12.07.2012 osobne dostavil na Daňový úrad Košice, vo veci inej daňovej kontroly,
zamestnanec správcu dane mu teda mohol uvedené písomnosti doručiť osobne. Bolo predovšetkým
v záujme žalobcu zaujímať sa o stav a priebeh daňovej kontroly, ktorá mu bola oznámená doručením
oznámenia zo dňa 08.06.2012.

Postup správcu dane, ktorý nepredloženie dokladov ku daňovej kontrole zo strany žalobcu vyhodnotil
ako neposkytnutie súčinnosti, resp. nesplnenie si svojej dôkaznej povinnosti, a následne pristúpil
k určeniu dane podľa pomôcok v zmysle § 48 ods. 1 daňového poriadku bol krajským súdom
vyhodnotený ako dôvodný. Doklady potrebné na vykonanie daňovej kontroly na doručené žalobcom až
dňa 20.12.2012, t.j. po uplynutí lehoty na začatie daňovej kontroly mohol správca dane podľa § 48 ods.

4 daňového poriadku využiť len ako pomôcky v procese určenia dane podľa pomôcok. Rovnako boli
správne použité fotokópie účtovných dokladov žalobcu, verifikované podpisom konateľa žalobcu, ktoré
si správca dane zabezpečil od Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite.
Ako irelevantná, bez akéhokoľvek zákonného podkladu bola vyhodnotená aj námietka, že správca dane
žalobcu neinformoval o získaní týchto dokladov od policajných orgánov.

Ako nedôvodná bola vyhodnotená aj námietka, že správca dane pri zisťovaní základu dane a určovaní
dane podľa pomôcok neprihliadol na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú pre daňový subjekt výhody,
ale v tomto prípade tak neurobil a svoj postup ani neodôvodnil, čím žalobcu jednoznačne ukrátil, nakoľko
obsahom spisu ani konkrétnymi tvrdeniami uvedenými v žalobe takéto skutočnosť nebola preukázaná.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol jeho zrušenia
a vrátenie veci na ďalšie konanie krajskému súdu z dôvodov v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/, b/ a f/ O. s. p.
ako aj v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O. s. p. a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

K záverom ohľadne zákonnosti dátumu začatia daňovej kontroly a rozhodnutia o nevyhovení žiadosti o
predĺženie lehoty namietal, že pokiaľ sa zásielka s rozhodnutím o nepredĺžení lehoty začatia daňovej
kontroly v zmysle žiadosti žalobcu vrátila správcovi dane s poznámkou adresát neznámy, správca dane
nemal automaticky právo začať daňovú kontrolu v pôvodne určenom termíne, ale bolo jeho povinnosťou
dohodnúť nový termín začatia daňovej kontroly s daňovníkom (§ 3 ods. 1 daňového poriadku) nakoľko

mohol daňovníkovi vyhovieť len čiastočne, t.j. určiť neskorší termín ako bol správcom dane určený
pôvodne, aj keď odlišný od toho, ako žiadal daňovník.

K vyhodnoteniu okolností doručovaniu zásielok namietal, že za daného stavu mal správca dane využiť
jeho prítomnosť na daňovom úrade v súvislosti s výkonom kontroly u iného daňovníka (osobou konateľa

prepojeného so žalobcom) a doručiť mu vrátené písomnosti, prípadne si s konateľom dohodnúť nový
termín začatia kontroly. On nemôže niesť zodpovednosť za to, že pošta vrátila zásielky adresované do
sídla firmy s poznámkou „adresát neznámy", aj keď iné zásielky adresované na tú istú adresu vrátila s
poznámkou„ zásielka neprevzatá v odbernej lehote".Kdôvodnostipoužitiaspôsobuurčovaniadanepodľapomôcokopakovanezdôraznil,žemuneboliriadne
doručované vyššieuvedené písomnosti, naviac správca dane mal k dispozícii overené kópie účtovných

dokladov spolu s účtovnou dokumentáciou od ÚBOK PZ SR. Okrem toho dátum začatia určovania
dane podľa pomôcok bol stanovený na 28.12.2012, pričom žalobca doručil správcovi dane požadované
doklady dňa 20.12.2012 (zápisnica z tohto dňa č. 9800404/5/3800250/2012/FarM).

K vyhodnoteniu nezohľadnenia okolností, ktoré vyplývajú pre daňový subjekt namietal

nepreskúmateľnosť postupu, použitého správcom dane ohľadne potenciálne vyplývajúcich výhod, čo je
v rozpore s ust. 48 ods. 5 daňového poriadku, nakoľko konštatovanie o nezistení takýchto skutočností
nepovažuje za dostatočné. V prípade, keď došlo k dorubeniu dane, malo samotné rozhodnutie daňových
orgánov obsahovať aj dôvody vzniku rozdielu ako i samotný podklad pre odlišné rozhodnutie. Považoval
za pochybenie, ak správca dane nezohľadnil, resp. nezdôvodnil nezohľadnenie všetkých položiek
uvedených v daňovom priznaní. Poukazoval na nekonkretizované výhody vyplývajúce z dokladov

predložených žalobcom.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že námietky uvedené v
odvolaní sú obsahovo zhodné so žalobnými dôvodmi, k ich obsahu sa vyjadril v písomnom stanovisku
k žalobe ako aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žiadal preto, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach ako vecne správny potvrdil.

Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP"), ktorý upravuje v § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho v správnom
súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom

súdnictve.

Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov (§ 492 ods. 2 SSP).

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd") ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.
s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo
(podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) v rozsahu dôvodov uvedených
v odvolaní žalovaného a dospel k záveru, že tomuto odvolaniu nemožno priznať úspech. Rozhodol
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O. s. p., s

tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne
vyhlásený 23.08.2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť

postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené
záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O. s. p.).

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená

rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia
a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O. s. p. (§ 247 ods. 1 O. s. p.).

Úlohou najvyššieho súdu bolo preskúmať na základe a v rozsahu včas podaného odvolania, či krajský
súd vecne správne rozhodol, keď žalobu zamietol.

Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 1, 2 O. s. p.).

Žalovanýnapadnutýmrozhodnutímč.1100303/1/76191-522362/2013/14230zodňa31.10.2013potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 9801404/5/1596593/2013/Hro zo dňa 17.07.2013, ktorým
správcadanepodľa§68ods.5aods.6zákonač.563/2009Z.z.žalobcovivyrubilrozdieldanezpridanejhodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011 určenej podľa pomôcok. Predmetom preskúmavacieho
konania v danej veci sú rozhodnutia a postup žalovaného správneho orgánu, ktorými žalovaný rozhodol
s konečnou platnosťou o určení daňovej povinnosti na dani z pridanej hodnoty žalobcu ako daňového

subjektu za príslušné zdaňovacie obdobie, určenej podľa pomôcok podľa ustanovenia § 48 daňového
poriadku.

Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva tak priebeh výkonu daňovej kontroly, právne závery
odôvodňujúce určenie dane podľa pomôcok, ako aj skutočnosť, že výška dane bola určená vzhľadom na

obsah riadneho daňového priznania za zdaňovacie obdobie august 2011 podaného pod č. 552561/2011
dňa 26.09.2011, v ktorom bolo deklarované uskutočnenie zdaniteľných obchodov v sume 473 440 eur.
Túto sumu správca dane určil ako základ dane. Pri zisťovaní základu dane neboli správcom dane zistené
žiadne okolnosti, z ktorých by vyplynuli výhody pre daňový subjekt. Zo zisteného základu dane bola
určená DPH vo výške 20 % sumy t.j. 94 688 eur a následne určený rozdiel dane 94 574,85 eur.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti
druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl. O. s. p.) je posudzovať, či správny orgán
vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či
zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v
súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda

či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi
predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v

čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O. s. p.).

V rámci súdneho preskúmavacieho konania súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred

správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.
s. p.).

Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne
uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených

zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 O. s. p.).

Podľa § 246c ods. 1, veta prvá O. s. p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti,
sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Spor o zákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného medzi účastníkmi konania v prieskumnom
konaní súdu spočíva práve v konformnosti použitého postupu určovania dane s právnou úpravou
zákonných podmienok pre určenie dane podľa pomôcok v zmysle ust. § 48 a 49 daňového poriadku.

Zákonodarca v § 48 daňového poriadku zveruje do právomoci správcu dane zistiť základ dane a

určiť daň podľa pomôcok v stanovených prípadoch, po tom, čo správca dane oznámi daňovému
subjektu určovanie dane podľa pomôcok, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je
deň uvedený v oznámení. Zákonodarca ponecháva na správnej úvahe správcu dane pri určení dane
použitie pomôcok, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom,
pričom príkladmo uvádza pomôcky tak, že nimi môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z

verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych
orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených v bankách a vlastné poznatky správcu
dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov. Pokiaľdaňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné
doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Súčasne zákonodarca správcovi dane pri určení
dane podľa pomôcok ukladá povinnosť prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody

pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.

V ust. § 49 daňového poriadku zákonodarca ustanovuje postup správcu dane tak, že správca dane
o určení dane podľa pomôcok vyhotoví protokol, ktorý doručí daňovému subjektu spolu s výzvou na
vyjadrenie. Na obsah tohto protokolu sa primerane vzťahuje § 47, pričom súčasťou protokolu o určení

dane podľa pomôcok je aj súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň a oprávnenie
daňového subjektu sa písomne vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu
určeniadaneakdodržaniupostupupodľa§48ods.5najneskôrdo15pracovnýchdníododňadoručenia
výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok. Zmeškanie lehoty
nemožno odpustiť. Určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia protokolu o určení dane
podľa pomôcok podľa odseku 1.

V ust. § 3 daňového poriadku sú uvedené základné zásady správy daní tak, že pri správe daní sa
postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa
pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca
dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje

im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane
je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez
zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu
dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správa daní

je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Správca dane je povinný vykonať úkony
pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu
daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. Pri
uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. Daňové subjekty majú pri správe

daní rovnaké práva a povinnosti. Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4
ods. 2 písm. d/ pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. Správca dane dbá na to, aby
pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Zo skutkových zistení nesporne vyplýva, že správca dane v danom prípade k určeniu dane podľa

pomôcok pristúpil až po zistení objektívnej nemožnosti určiť daň, v dôsledku nepredloženia daňových
dokladov v stanovenej lehote, t.j. do ukončenia daňovej kontroly Najvyšší súd dáva do pozornosti
žalobcu, že daňové úrady a Finančné riaditeľstvo SR chránia fiškálne záujmy štátu. Ich úlohou je
vykonávať dozor, aby si daňové subjekty splnili v súlade s hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti
voči štátnemu rozpočtu. Je povinnosťou daňového subjektu preukázať, že skutočnosti, t.j. rozhodné

údaje, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, to platí aj pre údaje uvedené v daňovom priznaní,
sú úplné a správne. Ak daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú povinnosť pri určení výšky dane, daň
určí správca dane podľa pomôcok. Správca dane pritom vychádza z dostupných podkladov. Ak daňový
subjekt nesplní niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho v súčinnosti s ním nemožno
daň určiť (napr. nepodá daňové priznanie, urobí úkon dôsledkom, ktorého je zníženie dane alebo

neumožní vykonať daňovú kontrolu a pod.), správca dane je oprávnený určiť daň sám, pričom vychádza
z dokladov, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si sám zaobstará. V preskúmavanej veci daňový subjekt
so správcom dane nespolupracoval, preto boli splnené zákonom stanovené podmienky na určenie dane
podľa pomôcok.

Najvyšší súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a
vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2
O. s. p. nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov
vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania,
uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne

východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne
posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom a celom rozsahu
sa s ním stotožňuje .Len na doplnenie uvádza k odvolacím dôvodom nasledovné:

Pri určovaní dane podľa pomôcok nedochádza k preverovaniu alebo zisťovaniu skutočností

rozhodujúcich pre správne určenie dane, ale k samotnému určeniu dane podľa pomôcok. Takýto postup
je dôsledkom nesplnenia si povinností daňovníka v zákonom určenom rozsahu a zákonom určených
lehotách. Správca dane nie je povinný o pomôckach, ktoré má k dispozícii, informovať daňový subjekt,
určuje daň podľa pomôcok bez súčinnosti daňového subjektu.

K opakovanej námietke povinnosti správcu dane dohodnúť v zmysle § 3 daňového poriadku po
nevyhovení návrhu na začatie konania až dňom 02.08.2012 nový termín, ktorým mohol aspoň čiastočne
vyhovieť žalobcovi treba uviesť, že takáto požiadavka nemá žiadnu oporu ani v zákone, ani žiadne
logické opodstatnenie. Podľa oznámenia daňovníka, bolo dôvodom žiadosti o zmenu termínu určeného
na10.07.2012naneskoršítermín17.08.2012naplánovanéčerpaniedovolenkyvmesiacochjúl-august,
z čoho logicky vyplýva, že žalobcovi by nevyhovoval žiaden z dátumov začatia kontroly prichádzajúcich

do úvahy v lehote zmysle § 46 ods. 1 daňového poriadku (09.06.2012 - 19.07.2012)

Námietka žalobcu, že on nemôže niesť nepriaznivé následky pochybenia pošty pri doručovaní
oznámenia z 20.06.2012 a opakovanej výzvy z 12.09.2012 je nedôvodná a nemá vplyv na zákonnosť
rozhodnutia, nakoľko táto argumentácia je irelevantná vzhľadom na vyššieuvedený záver o tom, že

termín začatia daňovej kontroly bol určený v súlade so zákonom. Naviac je preukázané, že výzva na
predloženie dokladov zo dňa 20.07.2012 bola vrátená s poznámkou, nezastihnutý, zásielka nebola
prevzatá v odbernej lehote. Neprevzatím zásielky (pre ktorú platí fikcia doručenia) daňovník sám zmaril
možnosť predloženia požadovaných dokladov. Na tom nič nemení ani prípadná neprítomnosť konateľa
daňovníka v sídle firmy v čase doručovania, nakoľko právnická osoba má nielen možnosti ale aj

povinnosť zabezpečiť si kontinuálne preberanie pošty, v opačnom prípade musí niesť dôsledky.

Rovnako nie je dôvodné opakované spochybňovanie zákonnosti a dôvodnosti zvoleného postupu
určovania dane - podľa pomôcok, nakoľko v zmysle výzvy zo dňa 20.07.2012 v lehote 15 dní od
jej doručenia (ktoré nastalo 15 dňom od uloženia neprevzatej zásielky, t.j. dňom 10.08.2012), dňom

25.08.2012 mal žalobca doručiť požadované daňové doklady, v opačnom prípade mal správca dane
možnosť a povinnosť zvážiť použitie postupu na určenia dane podľa pomôcok. Za pomôcky v zmysle §
48 ods. 3 daňového poriadku sa považujú aj kópie účtovných dokumentov doručené dňa 03.09.2012 od
PZ SR ÚBOK. Daňová kontrola bola ukončená doručením oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok
12.12.2012, samotné určovanie dane podľa pomôcok začalo v súlade oznámením zo dňa 29.11.2012

dňom 28.12.2012. Žalobcom boli dňa 20.12.2012 predložené doklady až po ukončení daňovej kontroly,
v rámci ústneho pojednávania ktorého obsah je osvedčený zápisnicou č. 9800404/5/3800250/2012/
FarM zo dňa 20.12.2012. Žalobca poskytol (aj keď oneskorene) určitú súčinnosť a podľa jeho tvrdenia
predložil všetky požadované doklady dňa 20.12.2012, t.j. pred začatím určovania dane podľa pomôcok,
to však nezakladá povinnosť správneho orgánu pokračovať v daňovej kontrole, resp. použiť tieto doklady

na daňovú kontrolu. Zákon v ust. § 48 ods. 3 v spojení s ust. § 48 ods. 1 písm. b/ daňového poriadku v
danej situácii viaže vznik oprávnenia správcu dane na určovanie dane podľa pomôcok na skutočnosť, že
neboli predložené požadované podklady v zmysle opakovaných výziev zo dňa 20.07.2012, 12.09.2012
a 19.10.2012 v rámci lehoty do ukončenia daňovej kontroly. Právo predkladať účtovné doklady , ktoré
budú vyhodnotené v rámci daňovej kontroly, má daňovník do jej ukončenia, ktoré nastane v zmysle § 46

ods. 9 písm. b/ daňového poriadku doručením oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok. V danom
prípade bolo oznámenie doručené daňovníkovi 12.12.2012.

Ako dôvod, prečo správca pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok bolo v protokole č.
9801404/5/1090121/2013/FarMuvedenénesplneniesipovinnostídaňovéhosubjektuvzmysle§45ods.

2 písm. d/ a písm. e/ daňového poriadku v priebehu daňovej kontroly. Na nedôvodnosť aplikácie ust. § 48
ods. 1 poukazoval žalobca už vo svojom vyjadrení k uvedenému protokolu, datovanom dňa 24.04.2013.
Rozhodnutie správcu dane k tejto otázne považovalo za rozhodujúce, že podľa § 46 ods. 9 písm. b/
daňového poriadku je daňová kontrola ukončená dňom doručenia oznámenia o určovaní dane podľa
pomôcok, neskôr (dňa 20.12 2012) žalobcom predložené doklady je možné považovať iba za pomôcky a

použiť ich v procese podľa § 48 daňového poriadku. S týmto názorom a postupom sa stotožnil žalovaný
v napadnutom rozhodnutí a uviedol, že určenie dane podľa pomôcok sa považuje za osobitný sankčný
prostriedok postihujúci daňové subjekty, ktorý správca dane použije iba vtedy, ak si daňový subjekt
nesplnil niektorú zo svojich zákonných povinností. Takéto konanie daňového subjektu spôsobí určeniedane podľa pomôcok, preto sa daňový subjekt nemôže spoliehať na to, že správca dane zohľadní všetky
výdavky (náklady ktoré uviedol v daňovom priznaní). Ďalej uviedol, že protokol o určení dane podľa
pomôcok ako aj odvolaním napadnuté rozhodnutie obsahujú zdokumentovanie prechodu z procesu

daňovej kontroly do procesu určovania dane podľa pomôcok. Vyslovený záver, potvrdený aj krajským
súdom, má svoje opodstatnenie vzhľadom na priebeh daňového konania, rozdeleného na jednotlivé
štádiá, keď daňová kontrola bola ukončená doručením oznámenia o určení dane podľa pomôcok,
nasledovalo štádium určovania dane podľa pomôcok, v rámci ktorého už správca dane rozhoduje bez
spolupráce s daňovým subjektom, ním prípadne predložené doklady a dôkazy vyhodnocuje len ako

pomôcky (§ 48 ods. 4 daňového poriadku).

Nedôvodná je aj námietka nezohľadnenia výhod, vyplývajúcich z obsahu použitých pomôcok, nakoľko
nie je podložená uvedením žiadnych konkrétnych pochybení, resp. žiadnej konkrétnej do úvahy
prichádzajúcejvýhody,ktorábymalabyťsprávcomdanezohľadnená,pričomtútoskutočnosťbyžalobca
mal vedieť vyšpecifikovať v rámci náležitostí žalobného návrhu v zmysle § 249 ods. 2 O. s. p.. Čo

sa týka námietky neodôvodnenia základu odlišného od daňového priznania, resp. neodôvodnenia
nezohľadnenia výhod, treba uviesť, že prvostupňové rozhodnutie č. 9801404/5/1596593/2013/Hro zo
dňa 17.07.2013 obsahuje časť „Zistenie základu dane - august 2011", v ktorej je odôvodnená výška
určeného základu dane 473 440 eur a následne je odôvodnené aj určenie výšky dane 94 688 eur a
vyrubeného rozdielu dane 94 574,85 eur.

Senát najvyššieho súdu v posudzovanej veci zistil, že odvolanie žalovaného neobsahuje žiadne právne
relevantnétvrdeniaadôkazy,ktorébymohliovplyvniťvecnúsprávnosťnapadnutéhorozsudkukrajského
súdu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, napadnutý
rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
O. s. p. a s § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219
ods. 2 O. s. p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 v spojení
s § 250k ods. 1 O. s. p.. Účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko žalobca v konaní nebol úspešný a
žalovanému v tomto konaní náhrada trov konania neprináleží.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.