Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 17, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/342/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714203075
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714203075.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov
senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobkyne: D. P., narodená
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L., X. U. XXXX/XX, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter
Rybár, s.r.o., so sídlom 040 01 Košice, Kuzmányho 29, IČO : 47 234 466, proti žalovanému: Consumer
Finace Holding, a.s., so sídlom 060 01 Kežmarok, Hlavné námestie 12, IČO : 35 923 130, zastúpený

Advokátskou kanceláriou Beňo & partners, s.r.o., so sídlom 058 01 Poprad, Námestie sv. Egídia 93, o
zaplatenie sumy 359,35 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne zo dňa 24.10.2014 proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen číslo konania 14C/30/2014-44 zo dňa 04.09.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu o zaplatenie sumy 359,35 eur s úrokom z omeškania vo

výške 8,25 % ročne zo sumy 359,35 eur od 28.02.2014 do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného
obohatenia zamietol v celom rozsahu a rozhodol o náhrade trov prvostupňového konania s poukazom
na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., keď žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania
v sume 354,92 eur na účet splnomocneného právneho zástupcu v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Súd konštatoval, že mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobkyňa uzatvorila dňa
16.04.2009 so žalovaným Zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. XXXXXXX, na základe ktorej jej

bola poskytnutá pôžička v sume 1000 eur, ktorú mala žalobkyňa splácať za dohodnutých splátkových
podmienok spolu s príslušenstvom. Súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že predmetná zmluva
podlieha právnemu režimu v tom čase platného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
nakoľko zmluva o poskytnutí bezúčelové pôžičky má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Žalobkyňa
dôvodilanároknavydaniebezdôvodnéhoobohateniatým,žepredmetnázmluvaneobsahujeobligatórne
náležitosti v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. j/ v danom čase platného a účinného zákona č.

258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom v priebehu konania dôvody rozšírila aj na ďalšie
chýbajúce obligatórne náležitosti zmluvy o úvere, keď podľa jej tvrdení zmluva o úvere obsahuje
zmätočné informácie uvedenia adresy predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu
alebo sťažnosť (ustanovenie § 4 ods. 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch), neobsahuje údaj
o konečnej splatnosti úveru (ustanovenie § 4 ods. 2 písm. g/) a nevyplýva z obsahu zmluvy dátum
prvej splátky úveru v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch.

Žalovaný na obranu vzniesol predovšetkým námietku premlčania nároku žalobkyne. Následne potom
súd v rozsudku konštatoval, že vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného bolo
dôvodné v súdnom konaní sa v prvom rade zaoberať touto námietkou a to v zmysle ustanovenia § 100
ods. 1, § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ súd skúmal plynutie subjektívnej premlčacej
doby, uviedol, že podľa tvrdenia žalobkyne sa o skutočnostiach, pre ktoré uplatnila nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, dozvedela dňa 10. 1. 2014, kedy svojmu právnemu zástupcovi udelila plnú

moc na svoje zastupovanie pred súdom. V priebehu súdneho konania toto skutkové tvrdenie zmenila a
uviedla, že to bolo v máji 2013, keď sa dozvedela od svojho známeho o skutočnostiach, že v obdobnýchveciach dochádza k bezdôvodnému obohateniu. Súd prvej inštancie s názorom žalobkyne nesúhlasil,
keďže k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného malo dôjsť tým, že žalobkyňa vyplatila
úverové splátky. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, posledná splátka bola zaplatená dňa 21. 5.

2011, objektívna trojročná premlčacia lehota na vrátenie bezdôvodného obohatenia preto začala plynúť
dňom zaplatenia tejto sumy žalovanému, k čomu došlo dňa 21. 5. 2011. Podľa názoru súdu týmto
istým dňom začala plynúť aj dvojročná subjektívna premlčacia doba, keďže žalobkyňa už toho dňa
vedela o osobe, ktorá sa na jej úkor bezdôvodne obohatila, teda, že je to žalovaný, s ktorým zmluvu
o úvere uzatvorila, taktiež mala k dispozícii aj údaje o skutočnostiach rozhodujúcich pre vyčíslenie

výšky bezdôvodného obohatenia, keď k tomuto dňu nepochybne vedela, aké plnenie žalovanému
poskytla, teda v akej výške. Súd uviedol, že žalobkyňa skutkovo nepreukázala svoje tvrdenie, že sa o
skutočnostiach zakladajúcich jej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia dozvedela v máji 2013 od
svojho známeho, navyše v priebehu súdneho konania prispôsobovala skutkové okolnosti, od ktorých
sa odvodzuje začiatok premlčacej doby, či už subjektívnej alebo objektívnej, keď spočiatku tvrdila, že o
týchto skutočnostiach sa dozvedela v januári 2014 a neskôr tvrdila, že už v máji 2013. Súd potom ustálil,

že v posudzovanom prípade začiatok objektívnej premlčacej doby splýva so začiatkom subjektívnej
premlčacej doby, subjektívna premlčacia doba je dvojročná a začala plynúť dňa 21. 5. 2011 a márne
uplynula dňa 21. 5. 2013. Pokiaľ potom žaloba bola podaná na súde dňa 6. 3. 2014, bola podaná
po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby a uplatnený nárok je tak premlčaný. V závere
odôvodnenia rozsudku súd konštatoval, že nakoľko žalovaný vzniesol úspešne námietku premlčania,

nebolo dôvodné sa v súdnom konaní zaoberať skutkovým a právnym vyhodnotením dôvodov, pre ktoré
žalobkyňa v súdnom konaní uvádzala, že zmluva o úvere je absolútne neplatným právnym úkonom
podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. To isté platí, aj pokiaľ žalobkyňa spochybnila samotné
uzavretie zmluvy o úvere, keď z jej výsluchu vyplynuli pochybnosti, či došlo k uzavretiu zmluvy o úvere
tak,akománamysliustanovenie§43ods.2písm.c/Občianskehozákonníkaa§34ods.1Občianskeho

zákonníka, teda či došlo k účinnému prijatiu návrhu zmluvy o úvere žalovaným, v takej podobe, či návrh
žalobkyne obsahoval všetky údaje pre jej platné uzavretie a teda či zmluva o úvere bola uzatvorená
predpísaným zákonným spôsobom a je teda platná. Súd v dôsledku premlčania uplatneného nároku
potom žalobu v celom rozsahu zamietol.

2. Proti rozsudku podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Nesúhlasí s názorom
prvostupňového súdu, že momentom uhradenia dlžnej sumy žalovanému zo strany žalobkyne sa
dozvedela o osobe, ktorá sa na jej úkor obohatila. Úhrady vykonávané žalobkyňou svedčia skôr o
opaku, nakoľko, ak by bola žalobkyňa vedela, že žalovaný nárok nemá, úhrady by logicky nevykonávala.
To, že vykonávala úhrady, svedčí o tom, že konala v omyle - v presvedčení, že nárok na úhrady

žalovaný má. Subjektívna dvojročná premlčacia lehota nemohla začať plynúť od momentu zaplatenia
dlžnej sumy žalovanému tak, ako to uvádza v odôvodnení súd 1. stupňa. Argumentácia súdu preto
vychádza z nesprávneho posúdenia veci. V prípade subjektívnej vedomosti musí ísť o preukázateľný
stav mysle daného jedinca, na základe ktorého si reálne uvedomoval danú skutočnosť. Žalobkyňa
poukázala na znenie ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka, z ktorého ustanovenia jasne vyplýva,

že pre určenie momentu začiatku plynutia dvojročnej subjektívnej doby je potrebné ustáliť, kedy došlo
k vedomosti o vzniku bezdôvodného obohatenia a vedomosti, kto sa takto na úkor iného obohatil. V
zmysle zákona a za použitia gramatického a logického výkladu je nepochybné, že na to, aby došlo
k začiatku plynutia tejto doby, musí dôjsť ku kumulatívnemu splneniu uvedených dvoch podmienok.
Zákonodarca v tomto prípade použil štylizáciou „dozvie“ a nie „mohol sa dozvedieť“, z čoho možno bez

akýchkoľvek pochybností vyvodiť, že musí dôjsť preukázateľne ku vzniku takejto subjektívnej vedomosti
a nielen k vzniku faktickej možnosť nadobudnúť takéto vedomie. Pre začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej doby sa vyžaduje skutočná, teda preukázaná, a nielen predpokladaná, vedomosť na strane
oprávneného, pričom skutočná vedomosť je taká, kedy sa oprávnený dozvedel ( a nie mohol alebo
mal dozvedieť) také skutočnosti, ktoré mu umožnia uplatniť právo žalobou na súde. Žalobkyňa naďalej

zotrváva na svojom názore, že o tom, že sa na jej úkor obohatil žalovaný, sa dozvedela po porade so
svojím právnym zástupcom, teda dňa 28.04.2014. Logickým následkom zistenia takýchto vedomostí
bolo udelenie plnej moci právnemu zástupcovi a podanie návrhu na začatie konania zo dňa 20.06.2014.
K uplatneniu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia teda došlo preukázateľne v dvojročnej
subjektívnej dobe. V závere odvolania žalobkyňa poznamenala, že pokiaľ žalovaný vzniesol námietku

premlčania, mal práve on niesť dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania, že sa žalobkyňa svojím
návrhom domáhala uplatnenia si svojho nároku po uplynutí dvojročnej subjektívnej doby. Žalovaný však
nijako nepreukázal a nezdôvodnil, prečo by sa mala žalobkyňa o vzniku bezdôvodného obohatenia a o
tom, že sa žalovaný na jej úkor takto obohatil, dozvedieť skôr ako to sama deklarovala. Koniec-koncombolo by nelogické od samotného spotrebiteľa - žalobkyne domáhať sa svojho nároku od žalovaného
až po uplynutí niekoľkých mesiacov či rokov od momentu, kedy sa o takomto bezdôvodnom obohatení
dozvedela. Na základe uvedeného žalobkyňa navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v

celom rozsahu a vrátil vec súdu 1. stupňa na ďalšie konanie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného
súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vec mu podľa ustanovenia § 391 ods.
1 CSP vrátil na ďalšie konanie.

5. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento

zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon
použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať

ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7. Podľa ustanovenia § 470 ods. 4 CSP konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a
funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie

začalo.

8. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na skutočnosť, že odo dňa 01.07.2016
nadobudol účinnosť nový procesný predpis č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. V zmysle
intertemporálneho ustanovenia § 470 ods. 1 CSP sa ustanovenia Civilného sporového poriadku aplikujú

aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

9. Žalobkyňa si žalobou datovanou dňa 3. 3. 2014 uplatnila voči žalovanému nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia v sume 359,35 eur spolu s príslušenstvom, ku ktorému malo dôjsť na tom
skutkovom základe, že uzatvárala so žalovaným Zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. XXXXXXX

zo dňa 14. 4. 2009, pričom v žalobe tvrdila, že predmetná zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti v
zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (konkrétne neuvedenie
ročnej percentuálnej miery nákladov), v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov
a preto pokiaľ žalovanému vznikol nárok len na vrátenie poskytnutej istiny - pôžičky vo výške 1000
eur bez úrokov a poplatkov, pokiaľ zaplatila žalobkyňa žalovanému na jeho účet sumu podľa zmluvy

vo výške 1359,35 eur, podľa jej tvrdenia zaplatila žalovanému navyše 359,35 eur, o ktorú čiastku
sa žalovaný mal na jej úkor bezdôvodne obohatiť. Žalovaný vo svojom vyjadrení datovanom dňa
23.05.2014 popieral tvrdenia žalobkyne obsiahnuté v žalobe, predovšetkým však vzniesol námietku
premlčania uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Tvrdil, že žaloba bola podaná po
uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, pretože poslednú splátku vo výške 409,85 eur zaplatila

žalobkyňa dňa 21.05.2011. Okrem toho žalovaný vo vyjadrení uviedol aj okolnosti spochybňujúce
absenciou žalobkyňou vytýkaných obligatórnych náležitostí predmetnej zmluvy o pôžičke. Žalobkyňa
vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného datovanom dňa 25.08.2014 namietala oproti pôvodnej žalobe aj
neplatnosť zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky a to s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho
zákonníka v spojení s ustanovením § 3 a 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a

tvrdila, že žalovaný, ako veriteľ si nesplnil jednu zo svojich základných povinností stanovenú zákonom
o spotrebiteľských úverov, keď žalobcu, ako spotrebiteľa, neoboznámil so zmluvnými podmienkami
podľa § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch. Takýto postup žalovaného je v rozpore so zákonom o
spotrebiteľských úveroch a v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka sám o sebe spôsobuje
neplatnosť predmetnej zmluvy o pôžičke.

10. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej Občiansky
zákonníka), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatnéhoprávneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. Občianskeho zákonníka).

11. Vychádzajúc z ustanovenia § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

12. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak v subjektívnej
lehote (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej lehote (§ 107 ods. 2). Ak sa povinný subjekt premlčania
dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak
márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. Pre určenie začiatku plynutia tak subjektívnej, ako aj
objektívnej doby premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia však je podstatné ozrejmiť

si, ako konkrétne, z akého právneho dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka k bezdôvodnému obohateniu malo dôjsť, pretože zodpovedanie tejto otázky je pre určenie
začiatku plynutia premlčacej doby kľúčové. K bezdôvodnému obohateniu získanému plnením bez
právneho dôvodu, ak právny dôvod neexistoval od začiatku, dochádza okamihom poskytnutia plnenia.
Týmto okamihom je tiež určený začiatok objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba

začína plynúť odo dňa, keď sa postihnutý dozvedel, že plnil bez právneho dôvodu, a komu plnil.
Bezdôvodné obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod neskôr odpadol, vzniká a objektívna
doba pre premlčanie práva na jeho vydanie začína plynúť okamihom odpadnutia právneho dôvodu
poskytnutého plnenia. Začiatok subjektívnej premlčacej doby sa zhoduje s okamihom, keď sa oprávnený
dozvedel o tom, komu plnil, a o odpadnutí právneho dôvodu tohto plnenia. Ak ide o bezdôvodné

obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu, treba rozlišovať prípady relatívnej a
absolútnej neplatnosti právneho úkonu, z ktorého sa plnilo. V prípade relatívne neplatného právneho
úkonu však o bezdôvodnom obohatení možno hovoriť len do okamihu úspešného dovolania sa relatívnej
neplatnosti, t.j. keď prejav oprávneného (dotknutého) došiel druhému účastníkovi právneho úkonu.
Tento deň treba zásadne považovať za rozhodujúci okamih na určenie začiatku plynutia subjektívnej

premlčacej doby. Úspešným dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu začína súčasne plynúť
aj objektívna premlčacia doba. Do času dovolania sa neplatnosti takéhoto právneho úkonu, treba právny
úkon považovať za platný (§ 40a). Na tom nič nemení skutočnosť, že účinky neplatnosti právneho úkonu
nastávajú od jeho vzniku (ex tunc). Bezdôvodné obohatenie získané z absolútne neplatného právneho
úkonu vzniká od samého vzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia doba teda začne plynúť už od

vzniku takéhoto právneho úkonu. Subjektívna premlčacia doba začne plynúť odvtedy, keď sa oprávnený
dozvie, že bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Tieto okolnosti sa oprávnený obvykle
dozvie už v čase vzniku absolútne neplatného právneho úkonu, ale môže sa o nich dozvedieť aj neskôr,
napríklad keď konal v duševnej poruche, ktorá ho robila na príslušný právny úkon neschopným (§ 38
ods. 2 Občianskeho zákonníka).

13. Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného
obohatenia. Všeobecne možno povedať, že ide o okamih splnenia všetkých predpokladov
občianskoprávnej zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Aby bolo možné skúmať otázku
premlčania práva, je zrejmé, že musí toto právo predovšetkým vzniknúť, teda objektívne existovať.

Pokiaľ žalobkyňa v danom konaní tvrdí, že k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na jej úkor
došlo, súd musí mať predovšetkým a nevyhnutne ozrejmené, či vôbec tvrdené právo existuje, t.j.
či došlo skutočne k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobkyne, no najmä na akom
právnom základe a kedy a v neposlednom rade, vychádzajúc z dikcie ustanovenia § 451 ods.
2 Občianskeho zákonníka, aj mať za ustálené, o aké (aký druh) bezdôvodného obohatenia ide.

Z hľadiska nevyhnutnosti určenia počiatku plynutia tak subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej
doby, preto neobstojí konštatovanie súdu prvej inštancie v rozsudku, ktorý sa ako prvoradou otázkou
zaoberal námietkou premlčania žalovaného, avšak súčasne konštatoval, že nakoľko žalovaný vzniesol
úspešne námietku premlčania, nebolo už dôvodné sa v súdnom konaní zaoberať skutkovým a právnym
vyhodnotením dôvodov, pre ktoré žalobkyňa v súdnom konaní uvádzala, že zmluva o úvere je absolútne

neplatnýmúkonompodľaustanovenia§39Občianskehozákonníkaatoajpokiaľžalobkyňaspochybnila
samotné uzavretie zmluvy o úvere, keď z jej výsluchu vyplynuli pochybnosti, či došlo k uzavretiu zmluvy
o úvere tak, ako to má na mysli § 43 ods. 2 písm. c/ Občianskeho zákonníka a § 34 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, teda či došlo k účinnému prijatiu návrhu zmluvy o úvere žalovaným, v akej podobe, či návrhžalobkyne obsahoval všetky údaje pre platné uzavretie a teda či zmluva o úvere bola vôbec uzatvorená
predpísaným zákonným spôsobom. Súd prvého stupňa neskúmal vôbec existenciu, danosť tvrdeného
práva a pokiaľ sa nevysporiadal v konaní, či vôbec je daný právny základ uplatneného nároku, teda že

právo existuje, nemohol určiť ani začiatok plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby a následne
ani vysloviť premlčanie tvrdeného práva. Jeho rozhodnutie je tak za týchto skutkových a právnych
okolností predčasné a ničím nepodložené. Ustálenie právneho základu a samotnej existencie tvrdeného
práva, ako aj druhu bezdôvodného obohatenia, je pritom podstatné a prvoradé nielen z hľadiska určenia
dôvodnosti uplatneného nároku v konaní, no predovšetkým pre určenie začiatku plynutia tak objektívnej,

ako aj subjektívnej premlčacej doby.

14. Odvolací súd tak bez toho, aby za daného stavu potvrdzoval či vyvracal oprávnenosť vznesenej
námietky premlčania uplatneného nároku konštatuje, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne
posúdil, pokiaľ sa nevysporiadal ako s prvoradou otázkou, o bezdôvodné obohatenie z akého právneho
titulu v konaní ide, či vôbec existuje žalobkyňou uplatnené a tvrdené právo, teda či existujú zákonné

dôvody spochybňujúce platnosť uzatvorenia zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky a až následne
potom mohol súd skúmať, či toto právo je či nie je premlčané a kedy konkrétne začali plynúť objektívna
a subjektívna premlčacia doba daného práva.

15. Z dôvodu nedostatočne skúmaného skutkového a právneho základu nároku potom je nutné

konštatovať aj nesprávne právne posúdenie veci, v dôsledku čoho odvolací súd po preskúmaní veci
odvolaním napadnutý rozsudok podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vec podľa
ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil okresnému súdu na nové rozhodnutie.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).