Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 18, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 26CoE/38/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815203474
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8815203474.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudkýň
Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate s.r.o., advokátskou
kanceláriou, Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému Z. D., bytom U. XXX, o
vymoženie 159,- eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad

Topľou zo dňa 02. septembra 2015 č. k. 13Er/331/2015-14, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie ako exekučný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že vo veci mal byť exekučným titulom rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 24.07.2014, sp. zn. SR

01718/14, pričom právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere č. 803401098 a
právomoc rozhodcovského súdu bola založená rozhodcovskou zmluvou zo dňa 1.12.2011. Súd prvej
inštancie podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul z
pohľadu, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať. Predmetnú úverovú zmluvu vyhodnotil ako
spotrebiteľskú vzhľadom na postavenie zmluvných strán v pozícii podnikateľ - fyzická osoba. Súd
preskúmal rozhodcovskú zmluvu a zistil, že podľa nej všetky spory z právnych vzťahov zo zmluvy mali

byťrozhodnutésúdom,naktoromžalujúcastranapodážalobu.Spoukazomna§52anasl.Občianskeho
zákonníka, Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, príslušné
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľovaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalejlen„Zákonospotrebiteľskýchúveroch“)po
preskúmaní veci dospel k záveru, že predmetná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, je neplatná, preto nemohla založiť právomoc

rozhodcovského súdu a jeho rozsudok je nulitným právnym aktom. Tento záver založil na skutočnosti, že
rozhodcovská zmluva mala podobu tlačiva, bola vopred pripravená dodávateľom, spotrebiteľ nemohol
ovplyvniť jej obsah, neobsahuje kvalifikované vysvetlenie dôsledkov rozhodcovského konania, možnosť
výberu rozhodujúceho súdu je len zdanlivá, znemožňuje spotrebiteľovi voľbu dosiahnuť rozhodovanie
sporu všeobecným súdom, núti v istých prípadoch podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Svoj názor
podporil aj poukázaním na rozhodnutia Súdneho dvora (ES) C-240/98, C-168/05, C-243/08.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci.

3. Je toho názoru, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2. Ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002

Z.z. o rozhodcovskom konaní súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnejstránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych
náležitostí exekučného titulu. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené
hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie.

Obmedzuje sa len na výrok rozhodcovského rozsudku. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie,
t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu čo je
v rozpore s dobrými mravmi však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. Táto
požiadavka materiálnej stránky exekučného titulu vyplýva zo samotnej povahy exekučného konania, kde
konajúci súd nemá možnosť inak ako z exekučného titulu sa oboznámiť s priebehom rozhodcovského

konania. Uvedená požiadavka znamená, že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne
stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody
zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Nemôže sa jednať o dôvody
právneho posúdenia veci. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov. V ďalšej časti napadol záver súdu prvého stupňa, že zmluvné strany

neuzavreli žiadnu rozhodcovskú zmluvu/doložku. Súčasne dodal, že oprávnený a povinný uzatvorili
samostatnú rozhodcovskú zmluvu na samostatnej listine, pričom strana podávajúca žalobu mohla
rozhodnúť, na ktorom orgáne žalobu podá. Teda spotrebiteľovi nebola rozhodcovskou zmluvou
znemožnená voľba dosiahnutia rozhodovania sporu štátnym súdom, spotrebiteľ mal možnosť sa
rozhodnúť, kde uplatní svoje práva.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) viazaný
rozsahom odvolania podľa § 379 C.s.p. a odvolacími dôvodmi podľa § 380 C.s.p. a dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné.

5. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods.
2 CSP), konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a už len na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia uvádza.

6. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci mala zásadný význam skutočnosť, že
rozhodcovská zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 01.12.2011, na ktorej založil svoju
právomoc rozhodcovský súd konajúci vo veci, nebola platne uzavretá. Predmetná rozhodcovská zmluva
upravuje riešenie sporov buď v rozhodcovskom konaní alebo pred všeobecným súdom v závislosti od
toho, na ktorom súde podá žalobu žalujúca strana.

7. S účinnosťou od 1. januára 2008 bolo do Občianskeho zákonníka zapracované ustanovenie § 53 ods.
4 písm. r), ktoré špecifickým spôsobom prevzalo zásadu upravenú v Prílohe k článku 3 ods. 3 bod 1,
písm. q) Smernice Rady 93/13/EHS, ktorá označila za nekalú podmienku takú, ktorej zmyslom alebo
účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo bránenie v uplatňovaní práva podať žalobu alebo

podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené
právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou.

8. Odvolací súd sa naďalej pridržiava spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho
kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej

zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do
takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre
exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si

medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie
na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh
na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne
aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008“.

9. Odvolací súd nesúhlasí ani s odvolacím argumentom s oporou v tom, že rozhodcovská zmluva bola
dojednaná na samostatnej listine.10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

11. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

12. Nie je prejavom individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy také konanie, pri ktorom je
spotrebiteľovi pri podpise úverovej zmluvy predložené tlačivo rozhodcovskej zmluvy na podpísanie,
a aj to popri iných, pre spotrebiteľa neprehľadných listinách (listina zmluvy o úvere, ťažko čitateľné
všeobecné podmienky poskytnutia úveru značného rozsahu). Ide o rutinný postup zo strany dodávateľa,

ktorým pri podpise hlavného kontraktu, avšak už bez aktivity a záujmu spotrebiteľa jednostranne
privádza spotrebiteľa do uzatvárania zmlúv zabezpečujúcich výlučne dodávateľovi ochranu jeho
pohľadávok, jeho záujmov, a to rozhodcovským orgánom, ktorý sám vopred určil v predloženej
rozhodcovskej zmluve a ktorého sídlo je priamo v obvode sídla dodávateľa. Je nepochybné, že
spotrebiteľ nebol žiadateľom tejto formy riešenia sporov zo zmluvy, ktorá vyvoláva hrubú nerovnováhu

v postavení, možnostiach, a tým aj právach a povinnostiach zmluvných strán výlučne v neprospech
spotrebiteľa.

13. Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí
podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia

ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní
nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania
(RozsudokSúdnehodvoraEÚC-240/98-C-244/98OceanoGrupoEditorial:„Podmienka,ktorádeleguje
právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo
dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne jurisdikcii súdu,

ktorý môže byt ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť obhajovací spis súdu.
V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s obhajovacím spisom
spotrebiteľa mohli byt prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu. Takáto podmienka preto
spadá dokategórie podmienok, ktoré majú ciel alebo účinok vylúčiť alebo zabrániť právu spotrebiteľa
začať právne konanie - kategória z pododstavca (q) odstavca 1 Prílohy ku Smernici. Na druhej strane

táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí mu to menej
obtiažnym. Keď je neprerokovaná jurisdikčná klauzula zahrnutá v takej zmluve v zmysle Smernice a
deleguje právomoc na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje obchodné sídlo,
považuje sa za necestnú v zmysle Cl. 3 Smernice, pokiaľ spôsobuje v rozpore s požiadavkou dobrej
viery značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa.“).

14. Aj v tejto veci bola geografická neprijateľnosť miesta rozhodcovského konania v Bratislave pri
zistenom mieste pobytu spotrebiteľa v U., okr. N. H. R., a tým neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy už
len z tohto dôvodu, zrejmá.

15. Občiansky zákonník takúto neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ustanovení § 53 ods. 5 so sankciou
neplatnosti. Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nie je uvedené medzi prípadmi relatívnej
neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), ide o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo
zo zákona, na ktorú musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti. Ak teda dojednanie ukladá spotrebiteľovi

povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom, je pre jeho neprijateľnosť
neplatné.

16. Na základe zistených skutočností pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to
právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní

prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré
spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní.17. Najvyšší súd Slovenskej republiky totiž už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie
exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 najvyšší súd

judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať

daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd
je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už
pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Obdobne porov. aj uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej

republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

18. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262

C.s.p. pri zastavení exekučného konania (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku).

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).