Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 10, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/365/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316209862
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2316209862.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň:
JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci žalobcu: Ing. B. Z., nar. X.X.XXXX,
I. XXX, K. G., zastúpený: JUDr. Eduard Veterník, advokát, so sídlom Viničná 20, Bernolákovo, proti
žalovaným: 1) V. V., nar. X.XX.XXXX, F. XX/XX, W., 2) Ing. K. V., nar. XX.X.XXXX, G. XXX/XX, O.-W. Q.,
o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Galanta,

č. k. 10C/237/2016 - 28 zo dňa 31. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia
zamietol. Po právnej stránke uznesenie odôvodnil § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. e) a f) O.s.p. Skutkovo
tým, že žalobca návrhom žiadal nariadiť predbežné opatrenie, ktorým súd zakáže žalovaným užívať

nehnuteľný majetok, a to tretinu m2 spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa
v k. ú. G. W., obec G. W., okres Galanta evidované Katastrálnym úradom v Trnave, Správou katastra
Galanta, zapísaných na Liste vlastníctva č. XX, a to na rodinnom dome súpisné číslo XX, postavenom na
parcele č. 88/1 - zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcely registra „C“ evidované na katastrálnej
mapeparcelyč.88/1-zastavanéplochyanádvoriaovýmere409m2,parcelač.89/2-záhradaovýmere
651 m2, parcela č. 90/2 - orná pôda o výmere 825 m2, parcela č. 90/3 - orná pôda o výmere 23 m2,

ktorý majetok žalovaní nie sú oprávnení obrábať, brať z neho výťažok a akýmkoľvek iným spôsobom ho
užívaťdoprávoplatnéhorozhodnutiavovecisamej.Ďalejmalsúdzakázaťžalovanýmužívaťnehnuteľný
majetok, a to šestinu m2 spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k. ú. G.
W., obec G. W., okres Galanta evidované Katastrálnym úradom v Trnave, Správou katastra Galanta,
zapísaných na Liste vlastníctva č. XX, a to na pozemku parcely registra „C“ evidovaná na katastrálnej
mape parcely č. 88/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 127 m2, ktorý majetok odporcovia

nie sú oprávnení obrábať, brať z neho výťažok a akýmkoľvek spôsobom ho užívať do právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Súd mal zároveň uložiť žalobcovi, aby v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti
uznesenia podal návrh na začatie konania vo veci samej.

2. Žalobca sa nariadenia predbežného opatrenia domáhal s poukazom na to, že sa stal podielovým
spoluvlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy 23.7.2012 s

predávajúcou B. B. vo forme spísanej notárskej zápisnice, pričom vklad vlastníctva v prospech žalobcu
bol povolený pod č. V 2429/2012 dňa 10.8.2012 po tom, ako predávajúca uplatnila predkupné právo u
žalovaných, ktorí neprejavili záujem o kúpu spoluvlastníckeho podielu. Žalobca písomnou formou vyzval
žalovaných na uzavretie dohody o užívaní predmetu podielového spoluvlastníctva, avšak k dohode
nedošlo a má dôvodnú obavu, že by mohlo dôjsť k stavu, že nebude môcť užívať predmet svojho
spoluvlastníckehopodielu.Poukázalnadôvodnosťnávrhunaliehavoupotreboudočasneupraviťpomery

medzi účastníkmi, lebo žalovaní 1) a 2) užívajú spoločnú vec nad rozsah svojich spoluvlastníckych
podielov a prisvojujú si tak úžitkovú hodnotu veci vo väčšej miere, než zodpovedá ich spoluvlastníckympodielom. Žalobca spolu s návrhom súdu zaslal listinné dôkazy, a to ponuku na predaj spoluvlastníckeho
podielu, Notársku zápisnicu N 152/2012, NZ 26374/2012, Rozhodnutie Správy katastra Galanta, dohodu
o spoločnom užívaní.

3. Súd poukázal na to, že pojmovým znakom spoluvlastníckeho vzťahu je vyjadrenie vzťahu medzi
jednotlivými vlastníkmi, ktorý je vyjadrený podielom na veci. Tento podiel nepredstavuje reálnu časť na
veci, ale treba ho chápať ako podiel na veci, ktorý vyjadruje spoluvlastníctvo tak, že všetci spoluvlastníci
sú vlastníkmi veci ako celku a žiadny vlastník nemá určený podiel na veci konkrétne. Podstata

spoluvlastníctva spočíva v tom, že každý zo spoluvlastníkov sa podieľa na právach a povinnostiach
vyplývajúcich zo spoluvlastníckeho podielu v takom rozsahu, v akom zodpovedá veľkosť jeho podielov.
Podiel vyjadruje mieru účasti každého spoluvlastníka na právach a povinnostiach spoločnej veci,
na ktorom sa zúčastňuje na hospodárení so spoločnou vecou, na úžitkoch a prírastkoch a znášaní
nákladov s vecou spojenými, na podiele z výťažku z predaja, zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva. Pokiaľ sa spoluvlastníci nedohodnú na výkone práva môžu sa obrátiť na súd za

účelom rozhodnutia o spôsobe užívania, ktorý môže rozhodnúť rozdelením užívania veci tak, že
jednotliví spoluvlastníci budú užívať jednotlivé im vydelené časti spoločnej veci, alebo jeden zo
spoluvlastníkov bude užívať celú vec za náhradu, alebo všetci spoluvlastníci budú užívať vec striedavo
v určitých časových obdobiach. Žalobca sa domáhal nariadením predbežného opatrenia len svojich
práv, vyplývajúcich mu z podielového spoluvlastníctva bez povinností, ako správne vo svojich listoch

na to poukazovali žalovaní. Žalovaní mienili rokovať o navrhnutej dohode so žalobcom, pokiaľ žalobca
navrhne aj povinnosti vyplývajúce z podielového spoluvlastníctva. Súd sa domnieva vzhľadom na
predloženú listovú komunikáciu, že žalobca takúto dohodu žalovaným nepredložil a k dohode o užívaní
podielového spoluvlastníctva nedošlo. V prípade vyhovenia návrhu žalobcu by nastal právny stav,
v zmysle ktorého by sa žalobca podieľal len na právach, ale nie na povinnostiach vyplývajúcich z

podielového spoluvlastníctva, pričom žalobca sa nesnažil ani dočasne konkretizovať, z ktorého pohľadu
by išlo o rozhodnutie, ktoré by neprešlo testom proporcionality, aj keď si súd uvedomuje, že predbežné
opatrenie je len dočasné. Žalobca v danom prípade neosvedčil danosť práva, pretože z predložených
listinných dôkazov nevyplýva, že by žalovaní žalobcovi neumožnili užívať jeho spoluvlastnícky podiel
(list z 26. októbra 2013, 11. apríla 2013). Dokonca ani žalobca v návrhu netvrdí, že by nemohol

svoje vlastníctvo užívať, má len obavu, že by mohlo dôjsť k stavu, že nebude môcť užívať predmet
spoluvlastníckeho podielu.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu.
Žalobca sa nestotožňuje s názorom súdu, že v danom prípade neosvedčil danosť práva, teda nutnosť

dočasne upraviť pomery účastníkov prostredníctvom predbežného opatrenia, ktorého vydania sa
domáha. V návrhu na vydanie predbežného opatrenia bola opísaná celá chronológia žalobcových
snáh o uzavretie dohody so žalovanými týkajúcich sa užívania ich spoluvlastníckych podielov. Súd
pri svojom rozhodnutí vôbec neprihliadal na to, že žalovaní sa dlhodobo odmietajú stretnúť sa so
žalobcom za účelom uzavretia dohody a aké kroky žalobca podnikol k tomu, aby k uzavretiu dohody

došlo. Žalovaní opakovane nereagujú na žalobcove snahy uzavrieť dohodu o spoločnom užívaní
spoluvlastníckych podielov. V ďalšej časti odvolania žalobca opakovane opisuje jeho jednotlivé návrhy
na stretnutia so žalovanými a reakcie žalovaných na návrhy žalobcu. Žalobca zastáva názor, že
pokiaľ by bolo predbežné opatrenie nariadené tak, ako to navrhoval, dočasne by sa ním upravili
pomery medzi účastníkmi, nakoľko žalovaní od počiatku užívajú spoločnú vec nad rozsah svojich

spoluvlastníckych podielov a prisvojujú si tak úžitkovú hodnotu vo veci vo väčšej miere, než zodpovedá
ich spoluvlastníckym podielom. Účelom žalobcovho návrhu na vydanie predbežného opatrenia nebolo
zbaviť sa povinnosti vyplývajúcich mu z podielového spoluvlastníctva, ale zamedziť žalovaným užívať
jeho spoluvlastnícky podiel, ktorý mu náležite patrí. Už v súčasnej dobe existuje dôvodná obava,
že by mohlo dôjsť k stavu, žalobca nebude môcť užívať predmet svojho vyššie špecifikovaného

spoluvlastníckeho podielu v rozsahu určenom jeho podielom a vstave predmetu, ktorý existoval v čase
jeho odkúpenia. Odvolateľ tiež nemôže nechať bez povšimnutia fakt, že žalovaní užívajú podielové
spoluvlastníctvo spôsobom a v rozsahu, aký bol dohodnutý sa právnou predchodkyňou žalobcu,
čo potvrdili aj vo svojich prípisoch, kde odkazujú na dohodu o užívaní nehnuteľností uzatvorenú s
právnou predchodkyňou žalobcu. V danom prípade žalobca zdôrazňuje, že predchádzajúca dohoda

spoluvlastníkov o užívaní podielového spoluvlastníctva nie pre odvolateľa smerodajná ani záväzná.
Žalobca má za to, že v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia osvedčil nebezpečenstvo hroziacej
ujmy, odôvodňujúce naliehavosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Je presvedčený, že nečinnosť
žalovaných naznačuje snahu oddialiť uzavretie dohody, a tento stav je spôsobilý privodiť žalobcovi ujmuna jeho právach. S poukazom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu
prvého stupňa a návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 C.s.p.), potom čo zistil, že odvolanie je podané
včas a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 ods. 1 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. C.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.

7. Podľa § 324 ods 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

nenakladala s určitými vecami alebo právami.

10. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní je inštitút neodkladného
opatrenia.Neodkladnéopatrenieslúžidočasnémuzabezpečeniuochranyporušenýchaleboohrozených
práv účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu.

Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy
dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre
možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a
to buď potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že by exekúcia

bola ohrozená (§ 325 ods. 1 C.s.p.). Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným
opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že
v dôsledku neodkladného opatrenia vznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného
nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Pre
úspešnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda

nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy.

11. V danom prípade sa žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal zakázať

žalovaným 1) a 2) užívať presne špecifikované nehnuteľnosti v časti spoluvlastníckeho podielu žalobcu
v podstate z dôvodu, že žalovaní sa odmietajú potom, čo žalobca kúpil spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnostiach(vauguste2012),sožalobcomstretnúťadohodnúťsasnímnavýkoneprávspojených
s užívaním spoločných nehnuteľností. Žalovaní užívajú nehnuteľnosti aj v rozsahu spoluvlastníckeho
podielu žalobcu.

12. Súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že navrhovaným spôsobom by
súd upravil len práva žalobcu a nie jeho povinnosti a žalobca neosvedčil danosť práva, ktorého sa
domáha.

13. Žalobca v odvolaní namietal, že žalovaní 1) a 2) opakovane nereagujú na žalobcove snahy
uzavrieť dohodu o spoločnom užívaní spoluvlastníckych podielov. Žalobca zastáva názor, že
pokiaľ by bolo predbežné opatrenie nariadené tak, ako to navrhoval, dočasne by sa ním upravili
pomery medzi účastníkmi, nakoľko žalovaní od počiatku užívajú spoločnú vec nad rozsah svojichspoluvlastníckych podielov a prisvojujú si tak úžitkovú hodnotu vo veci vo väčšej miere, než zodpovedá
ich spoluvlastníckym podielom. Účelom žalobcovho návrhu na vydanie predbežného opatrenia nebolo
zbaviť sa povinnosti vyplývajúcich mu z podielového spoluvlastníctva, ale zamedziť žalovaným užívať

jeho spoluvlastnícky podiel, ktorý mu náležite patrí. Žalobca má za to, že v návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia osvedčil nebezpečenstvo hroziacej ujmy, odôvodňujúce naliehavosť dočasnej
úpravy pomerov účastníkov. Je presvedčený, že nečinnosť žalovaných naznačuje snahu oddialiť
uzavretie dohody, a tento stav je spôsobilý privodiť žalobcovi ujmu na jeho právach.

14. K argumentom žalobcu uvedených v odvolaní je nutné uviesť nasledovné:

15. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať právny záujem (nie naliehavý právny záujem) na
vydaní neodkladného opatrenia, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov.
Existencia a potreba právneho záujmu sa prejavuje predovšetkým v skúmaní procesných predpokladov
opodstatnenosti (nie procesných podmienok) takéhoto rozhodnutia súdu. Zistenie právneho záujmu na

neodkladnom opatrení sa opiera o hypotézu procesných noriem uvedených v § 324 ods. 1 a § 325
ods. 1 C.s.p. V podaní, v ktorom sa navrhuje vydanie neodkladného opatrenia, by sa malo osvedčiť, že
je tu daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov
opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že
nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom. V danom prípade

žalobca sleduje vydaním neodkladného opatrenia (zakázaním disponovať nehnuteľnosťami v časti
spoluvlastníckehopodielužalobcu)to,abyžalovanýchdonútilsasožalobcomstretnúťauzavrieťdohodu
o spôsobe užívania nehnuteľností, ktorých spoluvlastníkmi sú účastníci konania. Nárok žalobcu na
to, aby sa s ním žalovaní stretli a takúto dohodu so žalobcom uzavreli však nemá oporu v právnych
predpisoch (nikoho nemožno nútiť k uzavretiu dohody, právneho úkonu, ktorý je založený na slobodnej

vôli zmluvnej strany). Z uvedeného vyplýva, že nariadeným neodkladným opatrením nemôže žalobca
dosiahnuť to, čo ním sleduje a preto na nariadení požadovaného neodkladného opatrenia nemá žalobca
právny záujem.

16. V danom prípade samotný žalobca uvádza, že navrhuje vydať neodkladné opatrenie dočasne,

do rozhodnutia vo veci samej. Zároveň navrhuje, aby mu súd uložil podať návrh vo veci samej, bez
bližšej špecifikácie. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení je súd povinný skúmať právo, alebo nárok,
ktorý vyplýva z konkrétneho právneho vzťahu medzi účastníkmi. V danom prípade, ak žalobca tvrdí,
že chce neodkladným opatrením upraviť dočasne vzťahy medzi účastníkmi, muselo už z návrhu na
vydanie neodkladného opatrenia vyplývať, čoho s žalobca mieni domáhať v budúcom konaní vo veci

samej a teda akú žalobu mu má súd uložiť podať. Ak z petitu návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nemožno zistiť vzťah obsahu neodkladného opatrenia k predmetu budúceho konania, súd
taký návrh zamietne. Súd totiž bez toho nemá možnosť zistiť, na akú ochranu práv žalobcu by malo
slúžiť toto dočasné opatrenie. V danom prípade sa žalobca vo veci samej môže domáhať rôznych
práv vyplývajúcich mu zo spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam (ak tvrdí, že žalovaní do jeho

práv zasahujú a konajú v rozpore so zákonom), počnúc od vydania bezdôvodného obohatenia až
k vyporiadaniu spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Bez toho, aby sa žalobca v návrhu na
nariadenieneodkladnéhoopatreniazmienilotom,čohosachcevbudúcnostiodžalovanýchdomáhaťvo
veci samej, nie je možné posúdiť vzťah neodkladného opatrenia k nároku vo veci samej a tiež nemožno
od súdu žiadať, aby žalobcovi určoval, akého nároku sa má domáhať vo veci samej.

17. Navyše petit návrhu na vydanie neodkladného opatrenia spôsobom, akým sa ho žalobca domáhal, je
nevykonateľný. Z hľadiska povahy a charakteru spoluvlastníctva sa rozlišuje spoluvlastníctvo na ideálne
a reálne. V prípade ideálneho spoluvlastníctva spoluvlastníkom nepatrí žiadna konkrétna časť spoločnej
vecižiadnemuzospoluvlastníkov,alevšetcispoluvlastnícivykonávajúprávaapovinnostikvecispoločne

v rozsahu vyjadrenom spoluvlastníckym podielom. V prípade reálneho spoluvlastníctva jednotlivým
spoluvlastníkom prislúcha právo k presne určenej časti veci. Žalobca v návrhu neuvádza, že by išlo o
reálne spoluvlastníctvo nehnuteľnosti a mal by právo užívať konkrétnu časť nehnuteľností. Je všeobecne
známe, že vo väčšine prípadov spoluvlastníci nehnuteľností sú ideálnymi spoluvlastníkmi nehnuteľností,
čo znamená, že každý z nich je spoluvlastníkom veci v každom metri štvorcovom zodpovedajúcom

jeho spoluvlastníckemu podielu. Nemožno teda zakázať žalovaným užívať nehnuteľný majetok v časti,
v ktorej spoluvlastníkom je žalobca, pretože v každej takejto časti sú spoluvlastníkmi nehnuteľností aj
žalovaní a takéto rozhodnutie by bolo nevykonateľné.18. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 387 C.s.p..

19. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).