Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Pripúštajúce spätvzatie návrhu… Judgement was issued on Wednesday, August 4, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613203220
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4613203220.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o.,
Politických vězňů 1272/1, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, právne
zastúpeného (advokátskou kanceláriou) Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864
421, proti žalovanému: K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, občan SR, o zaplatenie zmenkovej

sumy 764,53 eur s príslušenstvom a zmenkovej odmeny 4,84 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Topoľčany č. k. 8C/186/2013-107 zo dňa 20. októbra 2015 a o čiastočnom späťvzatí
žaloby, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom v časti zmenkového úroku nad výšku
0,06 % denne, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti z r u š u j e a konanie v tejto častiz
a s t a v u j e .
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, podanú formou tlačiva podľa nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s
nízkouhodnotousporu,ozaplateniezmenkovejsumy764,53eurspríslušenstvomazmenkovejodmeny
4,84eur.Žalovanémunáhradutrovkonanianepriznalspoukazomnaustanovenie§142ods.1zákonač.
99/1963Zb.Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejlen„OSP“)dôvodiactým,žemužiadnetrovyvkonaní

nevznikli. Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil s poukazom na čl. 5 ods. 1 Nariadenia č. 861/2007,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, čl. 2 písm. a/, čl. 3 ods.
1, 3 smernice 93/13/EHS, § 52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, § 39, § 53 ods. 4 písm. k), l) Občianskeho zákonníka, § 2 písm.
b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom
ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 265 Obchodného

zákonníka, čl. I § 5 ods. 1, 2, 3, § 10, § 11 ods. 1, § 14 ods. 1, § 17, § 48 ods. 1 bod 2, § 77 ods.
1, 2 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Zmenkový a šekový zákon“). Súd prvej inštancie s poukazom na to, že sa v zmysle čl. 3 Nariadenia
č. 861/2007 jednalo o cezhraničný spor, odvodil svoju právomoc na prejednanie a rozhodnutie veci s
poukazomnačlánok16bod2Nariadeniač.44/2001ačlánok25bod1písm.a)Nariadeniač.861/2007a
určil rozhodné právo v danej veci s poukazom na článok 6 ods. 1 Nariadenia EP a Rady (ES) č. 593/2008

alebo § 10 ods. 1, 3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení
neskorších predpisov. Súd prvej inštancie vykonaním dokazovania ex offo vo veci tiež skúmal, či sa v
danej právnej veci jedná o spotrebiteľský vzťah a to bez ohľadu, že sa uplatňuje právo zo zmenky, keďcieľom nariadenia č. 861/2007 nie je vylúčiť v konaniach s nízkou hodnotou sporu ochranu spotrebiteľa,
keďže vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov je jedným zo základných princípov Európskej únie a je
ustanovená aj v primárnom práve, ak to vnútroštátny procesný predpis umožňuje a to aj pri nečinnosti

spotrebiteľa, keďže práve pri spotrebiteľských vzťahoch je potrebné aplikovať ustanovenie tretej vety §
120 ods. 1 OSP, teda výnimku z prejednacej zásady.

2. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že dňa 18.08.2009 uzatvorila spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so žalovaným na predtlačenom formulári Zmluvu o úvere č. 402100027, podľa ktorej bol

žalovanému poskytnutý úver (ďalej len „zmluva o úvere“). V zmluve o úvere neboli uvedené úroky z
úveru, ani RPMN, ani priemerná RPMN. V bode 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru bola
obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky, podľa ktorej „na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka
vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi vystavil dlžník (vystaviteľ) zmenku, v ktorej nie je
vyplnená zmenková suma a ani dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli,
že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane okamžite celý dlh splatný,

zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré mu
vzniknúkudňuvyplneniazmenkyadátumzačiatkuúročeniazmenkovejsumyvyplnínazmenkeremitent
tak,ženímbudedeň,kedysastalsplatnýcelýdlh.“Zozmenkyvystavenejžalovanýmdňa18.08.2009na
rad POHOTOVOSŤ, s.r.o., súd zistil, že do zmenky bola vpísaná suma 764,53 eur a zmenkový úrok 0,25
% denne od 08.04.2010. Zmenka bola splatná pri predložení (vistazmenka) s doložkami "bez protestu"

a "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". V ľavom dolnom rohu zmenky sa nachádza
číslo zmluvy 402100027. Práva vyplývajúce z predmetnej zmenky boli spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s.r.o., prevedené rubopisom na žalobcu.

3. Z exekučného spisu súdu prvej inštancie vedeného pod sp. zn. 8Er/10/2011 mal za preukázané,

že v konaní bola predložená úverová zmluva č. 402100027 a zmenka vystavená žalovaným dňa
18.08.2009 na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorú žalobca nadobudol rubopisom, v ktorom konaní bola
žiadosť exekútora o udelenie poverenia zamietnutá a následne exekučné konanie zastavené.

4. Vzhľadom na ustanovenie bodu 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru (dohoda o vyplnení

zmenky), ako aj vzhľadom na zhodu čísla uvedeného na zmenke s číslom zmluvy o úvere, zhodu údajov
o vystaviteľovi a pôvodnom remitentovi zmenky s údajmi o veriteľovi a dlžníkovi v zmluve o úvere a
na zhodu dátumu vystavenia zmenky s dátumom podpisu zmluvy o úvere súd dospel k záveru, že
zmenka predložená žalobcom bola vystavená žalovaným ako zabezpečovacia zmenka k zmluve o
úvere ako blankozmenka. Zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy boli do zmenky

doplnené dodatočne, o čom svedčí aj iný spôsob vyplnenia týchto údajov. Vo všeobecnosti môže mať
zmenka vystavená dlžníkom pri podpise úverovej zmluvy, resp. pri prevzatí úveru buď uhradzovaciu
alebo zabezpečovaciu funkciu. V danom prípade spotrebiteľského úveru je však uhradzovacia funkcia
vylúčená vzhľadom na výslovný zákaz splnenia dlhu zmenkou alebo šekom ustanoveným v § 4 ods.
6 zákona o spotrebiteľských úveroch, na rozdiel od zabezpečovacej funkcie zmenky, ktorá bola v

súvislostisospotrebiteľskýmiúvermizakázanáažsúčinnosťouod01.01.2011.Pretosúdmoholvdanom
prípade považovať zmenku, ktorá bola nesporne vystavená v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského
úveru žalovanému, len za zabezpečovaciu zmenku, nie za samostatnú a nezávislú zmenku prijatú na
uhradenie dlhu žalovanému.

5. S poukazom na to, že predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky
vystavenej žalovaným pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o., zo zmluvy o úvere, súd najprv posudzoval platnosť zmluvy, na základe
ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou a teda či vôbec vzniklo právo na vyplnenie
blankozmenky. Dôvodil tým, že zmluva o úvere č. 402100027 je zmluvou spotrebiteľskou, keďže

napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Išlo o predtlačenú formulárovú
(typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah. Zmluvnými stranami
boli POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľ (dodávateľ), ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, a žalovaný ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a teda bola spotrebiteľom. Išlo

o spotrebiteľský úver upravený Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Súdu sú z úradnej činnosti
známe zmluvy uvedeného veriteľa a takmer v každej takejto zmluve uzatváranej v danom období
(2008-2010)jepridlžníkovi,ktorýniejepodnikateľ,uvedenýúčelnavýkonpovolaniaalebozamestnania.
Pri pochybnostiach o obsahu zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší a dôkazné bremeno napreukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, zaťažuje toho, kto takúto skutočnosť
tvrdí. Keďže účel vyznačený v zmluve žalobca nepreukázal, súd bol názoru, že uvedený úver bol
poskytnutý na súkromné účely. Súd bol názoru, že vec sa z právneho hľadiska neposudzuje podľa

ustanovení Obchodného zákonníka. Zámer uzavrieť zmluvu výslovne podľa Obchodného zákonníka a
dať jej režim "absolútneho obchodu" podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka bol vedený s úmyslom,
vyhnúť sa uplatneniu ustanovení chrániacich spotrebiteľa podľa zákona na ochranu spotrebiteľa, zákona
o spotrebiteľských úveroch alebo Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.01.2011 sp. zn. 5 MCdo 20/2009, podľa ktorého sa v spotrebiteľských

zmluvách za neprijateľnú podmienku považuje aj dohoda o uplatnení Obchodného zákonníka. Aj
keby zmluvné strany uzatvorili zmluvu o úvere ako "absolútny obchod" podľa ustanovení Obchodného
zákonníka, nie je táto skutočnosť prekážkou prednostnej aplikácie príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. V danom prípade ide nielen o spotrebiteľskú zmluvu, ale aj o
spotrebiteľský úver podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd konštatoval, že v zmluve o úvere
nie je uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), ani o priemernej RPMN, čo boli

v čase uzatvárania tejto zmluvy povinné údaje vyžadované Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Ich
neuvedenie má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatku.

6. Preskúmaním celej zmluvy o úvere, vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru súd dospel
k záveru o tom, že zmluva je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha

medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to najmä v ustanoveniach o zabezpečovacích
prostriedkoch (spísanie notárskej zápisnice prostredníctvom splnomocnenca, uzatvorenie záložnej
zmluvy prostredníctvom splnomocnenca, niekoľkonásobné zmluvné pokuty, blankozmenka) a je
koncipovaná výlučne na prospech veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy
vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrým

mravom, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho dôvodu spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
ako veriteľovi nemohlo vzniknúť ani právo na vyplnenie blankozmenky podľa bodu 14 všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, a na základe takto vyplnenej zmenky nebolo možné úspešne sa
domáhať akýchkoľvek práv. Súd bol názoru, že aj keby nebola neplatná celá zmluva o úvere, právo
na vyplnenie blankozmenky nemohlo vzniknúť aj z dôvodu, že dohoda o vyplnení zmenky ako

súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorých obsah a ani konkrétne znenie nebolo so
spotrebiteľom individuálne dohodnuté, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a z toho dôvodu je takáto
dohoda neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. k), l) Občianskeho zákonníka
(ide o podmienku, ktorá za nesplnenie záväzku pripúšťa možnosť veriteľa domáhať sa od spotrebiteľa
zaplatenia neprimerane vysokej sumy (úrok 0,25 % denne) ako sankcie spojenej s nesplnením záväzku,

prijatím zmenky ako zabezpečovacieho prostriedku preniesol dodávateľ povinnosť niesť dôkazné
bremeno na spotrebiteľa) a je neplatná. Za takýchto okolností vôbec nevzniklo pôvodnému remitentovi
právo na vyplnenie blankozmenky, a teda blankozmenka sa vôbec nestala zmenkou a pôvodný remitent
nemal práva a povinnosti zo zmenky, preto ich ani nemohol indosamentom previesť (čl. I § 14 ods.
1 zákona č. 191/1950 Zb.) na žalobcu. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil tým, že i v prípade, ak by

nedospel k záveru o neplatnosti zmluvy o úvere, resp. dohody o vypĺňacom práve blankozmeniek a
následnej nemožnosti vzniku práva na vyplnenie blankozmenky, nemohol by priznať plnenie, ktorého sa
žalobca domáhal, keď sa v danej veci sa jedná nielen o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho
zákonníka, ale aj o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje Zákon o spotrebiteľských
úveroch,pretosasúdposudzovalajsamotnúzmenku(hociprávonajejvyplnenieaninevzniklo)adospel

k záveru, že predloženú zmenku veriteľ nemohol podľa § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch
prijať ani ako zabezpečovací inštitút, pretože zmenka bola vyplnená podstatne vyššou zmenkovou
sumou než pripúšťa uvedené ustanovenie zákona (ako bolo uvedené vyššie, vzhľadom na absenciu
podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd považoval daný spotrebiteľský úver za
poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov, preto zmenková suma mohla byť vyplnená maximálne na sumu

istiny poskytnutého úveru 1.000 eur a zákonného úroku z omeškania. Okrem toho bol na zmenke
uvedený zmenkový úrok 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne. Nie je možné akceptovať také konanie
veriteľa, ktorý by síce vyplnil zmenku tak, že zmenkovú sumu tvorí len istina s príslušenstvom vo výške
maximálne 30 % poskytnutého úveru (čo ale v danom prípade neplatí), ale súčasne by prijal zmenku s
takým úrokom, ktorý je v právnom štáte neakceptovateľný (t. j. s úrokom 91,25 % ročne). Takýto vysoký

zmenkový úrok by znamenal pre dlžníka takmer 100%-né navýšenie dlhu za jeden rok. Takéto konanie
veriteľa by bolo potrebné považovať za obchádzanie uvedeného ustanovenia zákona o spotrebiteľských
úveroch, podľa ktorého zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutéhospotrebiteľského úveru. Konanie, ktorým by veriteľ prijal zmenku s takto vysokým úrokom, nie je možné
považovať za výkon práva, ktorý by nebol v rozpore s dobrými mravmi, resp. ak by išlo o
režim Obchodného zákonníka v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a teda ktorý by mal

požívať právnu ochranu. Vzhľadom k tomu, že pôvodného remitentovi nevzniklo právo zmenku prijať,
ani právo zmenku vyplniť, nevzniklo mu z takejto zmenky ani právo na žiadne plnenie. Preto ani žalobca,
ktorý nadobudol rubopisom zmenku, na ktorej vyplnenie právo nevzniklo, a ktorá ani nemohla byť vôbec
od dlžníka prijatá, sa nemôže na základe takejto zmenky s úspechom domáhať jej vyplatenia.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Namietal, že
súd prvej inštancie mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom, vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Napadnuté rozhodnutie je podľa neho prekvapivé, čo predstavuje odňatie možnosti konať
pred súdom, lebo žalovaný uplatnený nárok nepoprel, a je tu aj rozpor s judikatúrou Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky. Namietal, že strany nenavrhli dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom,
či ďalšími listinnými dôkazmi, pričom dokazovanie je podľa § 120 OSP ovládané prejednacou zásadou.
Predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, preukazujúcu jasne, úplne a zrozumiteľne jeho
právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného
neboli žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších

dôkazov. Súd prvej inštancie mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z
predloženej zmenky. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3, 6 Nariadenia č. 861/2007 vzniesť námietky
voči zmenke a ak tak neurobil, akékoľvek iné námietky musia byť odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia
koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd nesprávne vykonával a hodnotil dôkazy na
skutočnosti,ktorénetvrdilažiadnazostrán,pretodospelkrozhodnutiunazákladeaplikácienesprávnych

právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej
únie. Trval na tom, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom žiadneho
spotrebiteľského vzťahu. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. S
odkazom na ustanovenie § 17 Zmenkového a šekového zákona žalovaný nie je oprávnený vznášať
tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom

zmenky.Súdporušilpoučovaciupovinnosťobmedzenúustanovením §5ods.1OSP.Kauzálnenámietky
sú po indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah medzi žalovaným a remitentom je irelevantný.
Nie je mu známy obsah ich údajného zmluvného vzťahu. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť
neplatnou, ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože právna úprava spotrebiteľských úverov
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k

aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia zmenky. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov
mohla byť používaná. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú
záväzkami samostatnými. Nesúhlasí s názorom súdu, že sú závislé na úverovom vzťahu. Ak je žalobou
uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch zo
zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia. Na podporu svojich argumentov poukázal

na rozhodnutia iných súdov.

8. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

9. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

12. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie

zastaví.

13. Podľa § 370 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich
odsekov primerane.14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca prípisom zo dňa 21.12.2015, doručeným súdu dňa 22.12.2015,
zobral žalobu späť v časti týkajúcej sa uplatnenia zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne tak, že

zobral žalobu späť vo výške 0,19 % denne. Žalovaný na výzvu súdu neoznámil nesúhlas s čiastočným
späťvzatím žaloby. Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral svoju žalobu čiastočne späť, žalovaný so
späťvzatím nevyslovil nesúhlas, odvolací súd v súlade s ustanovením § 370 CSP pripustil vzatie žaloby
späť, napadnutý rozsudok prvej inštancie v danej časti zrušil a konanie zastavil.

15. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou v
zákonom stanovenej lehote na podanie (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363
CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a skutkovým stavom zisteným
súdom prvej inštancie, pretože odvolací súd nezistil zákonom predpokladané výnimky prejednal vec
bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si
povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že napadnuté

rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne a odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Keďže
odvolacísúddospelktomu,žerozsudoksúduprvejinštanciejevecnesprávnyadostatočneodôvodnený
v súlade s § 220 ods. 2 CSP, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za potrebné v súlade s ustanovením
§ 387 ods. 2 CSP opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú uvedené v odôvodnení rozsudku súdu
prvej inštancie, vrátane citácie ustanovení právnych predpisov aplikovaných v danej právnej veci.

16. V danej právnej veci je predmetom konania pred súdom prvej inštancie je žaloba na uplatnenie
pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým
sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho
základe sa žalobca domáhal zaplatenia uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom a trov konania.

Podľa predloženej žaloby je žalobca ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú
vystavil žalovaný, pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť
v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku
doposiaľ neuhradil.

17. Z obsahu podaného odvolania žalobcu vyplýva, že žalobca v odvolaní namietal vadu konania
spočívajúcu v prekvapivom rozhodnutí súdu prvej inštancie, čo považoval za vadu konania spočívajúcu
v odňatí možnosti konať pred súdom. Odvolací súd preto predtým ako preskúmal rozhodnutie súdu prvej
inštancie skúmal, či konanie zaťažil vadou konania namietanou žalobcom. Z obsahu spisu vyplýva, že
súd prvej inštancie na nariadených pojednávaniach (dňa 24.03.2015, 01.07.2015, 20.10.2015) vykonal

dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa pripojeným exekučným spisom Okresného súdu
Topoľčany sp. zn. 8Er/10/2011, úverovou zmluvou, a ďalšími listinami doloženými v spise. Súd prvej
inštancie v dôvodoch svojho písomného rozhodnutia konštatoval svoj postup a postup žalobcu, preto
námietka žalobcu o prekvapivom rozhodnutí je nepravdivá. Odvolací súd nezistil žiadne vady konania,
pre ktoré by bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť, preto pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci.

18. V Zbierke súdnych rozhodnutí SR bolo pod číslom 93/2015 publikované spoločné stanovisko
občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšej
inštancie vo veciach žalôb s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v znení:
I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu

procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k

prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu , pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.19. Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu bolo
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky - v zákonom

stanovenom osobitnom médiu so špeciálnym zameraním a účelom, pod R 93/2015. Uvedeným
postupom plnil Najvyšší súd zákonom stanovenú povinnosť dbať o jednotný výklad a jednotné
používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov (§ 16 zákona č. 335/1991 Zb. o
súdochasudcoch).Tátopovinnosťmuvsúčasnostivyplývazustanovenia§8ods.3zákonač.757/2004
Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. O publikovaní predmetného rozhodnutia bolo

rozhodnuté v rámci zákonom upraveného mechanizmu zabezpečujúceho koherentnosť judikatúry (IV.
ÚS 60/2010). Osobitný proces, výsledkom ktorého bolo publikovanie spoločného stanoviska oboch
kolégií v zbierke ako R 93/2015, priznáva tomuto stanovisku osobitný význam. Výklad Najvyššieho
súdu, ktorý v ňom podal, nie je síce právne (de iure) záväzný, fakticky (de facto) má ale vysokú
vecnú autoritu. I keď judikatúra Najvyššieho súdu nie je formálne záväzná, ipso iure normatívnu silu
má, a to tak vo vertikálnej línii (voči súdom nižších stupňov), ako aj v horizontálnej línii (medzi

jednotlivými senátmi a kolégiami najvyššieho súdu navzájom). Nemožno prehliadať podstatný rozdiel
medzi rozhodnutím nepublikovaným v zbierke (ďalej len „nepublikované rozhodnutie“) a rozhodnutím,
ktoré bolo na podklade zákonom určenej procedúry navrhovania a schvaľovania osobitným orgánom
najvyššieho súdu uverejnené v zbierke (ďalej len „publikované rozhodnutie“). Pokiaľ nepublikované
rozhodnutie Najvyššieho súdu vyjadruje názor členov senátu (resp. väčšiny členov senátu) Najvyššieho

súdu v individuálne ním prejednávanej veci, názor vyjadrený v publikovanom rozhodnutí je zároveň
zovšeobecňujúcim názorom (relevantnej väčšiny) členov kolégia Najvyššieho súdu, ktoré vždy tvorí
viacero senátov. Názor vyjadrený v nepublikovanom rozhodnutí sa v tomto zmysle prípadne (ak vec
prejednávajúci senát dospeje k záveru, že sú pre to splnené podmienky) môže odkloniť či odchýliť od
názoru vyjadreného v publikovanom rozhodnutí, tým ale ešte bez ďalšieho nedochádza k „prekonaniu“

názoru, na ktorom spočíva publikované rozhodnutie.

20. Zákon č. 191/1950 Sb. a OSP reagovali na prijaté rozhodnutie zákonom č. 438/2015 Z.z. účinným
od 23.12.2015. Doplnil v čl. II. Zákon č. 191/1950 Sb. v §17 ods. 1 o novú vetu a doplnil odsek 2.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky

vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystavovateľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. V konaní, v ktorom sa
uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce
námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho záväznosť
zo zmluvy vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Poznámka pod čiarou odkazuje príkladmo

na § 52 OZ, § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. Tento zákon v čl. I. zmenil a doplnil OSP v § 79 o odseky
3,4, § 114 ods. 2 OSP, v ktorých upravil náležitosti žaloby pri nároku uplatnenom zo zmenky a sankciu
za nesplnenie povinnosti spočívajúcej v posudzovaní nároku titulom spotrebiteľskej zmluvy a poučenie
žalovaného o možnosti uplatňovania námietok. Jednou zo základných zásad práva Európskej únie
je zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a

zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali,
resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo
znamená, že v prípade uplatnenia nároku zo zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky
niejespotrebiteľ.Ajkeďvnútroštátnaprávnaúpravaplatnádo31.12.2010umožňovalapoužívaťzmenky
aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti

nie je úplne v súlade s právom EÚ na ochranu spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31.12.2010
nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa na základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo
zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z. a prijatím nového zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom

od 01.01.2011 do 30.04.2014. S účinnosťou od 01.05.2014 je táto ochrana zabezpečená v zákone
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Zmenkové právo ako také v súdnom konaní znevýhodňuje
žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ
má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých
okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch môže byť nepoužiteľná. Na

podklade takejto úvahy vyvstáva aj právny záver o tom, že z takej zmenky nemohol vzniknúť platný
zmenkový záväzok.21. Odvolací súd s poukazom na judikát R 93/2015, ktorým sa riadil, by preto v zásade nemusel
vysvetľovať, prečo tento judikát považuje za opodstatnený (platí totiž zásada, že len ten, kto volí odklon
od judikatúry, musí náležite vysvetliť, prečo sa neriadi judikátom). Odvolací súd viazaný rozsahom a

dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) k jednotlivým odvolacím dôvodom žalobcu, spočívajúcim
predovšetkým v zdôraznení platnosti príslušnej zmenky a nepripustení akéhokoľvek súdneho prieskumu
okolností vzniku zmenky a vykonania dokazovania v tomto smere udáva, že sa nestotožnil s jeho
argumentáciou spochybňujúcou postup súdu pri vykonávaní dôkazov. Pri postupe podľa Nariadenia
je súd povinný rešpektovať právo na spravodlivý súdny proces a zásadu kontradiktórneho konania,

najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je
nevyhnutnéprevydanierozhodnutia.Zčlánku19Nariadeniavyplýva,žepokiaľnariadenieneustanovuje
inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sa riadi procesným právom členského štátu, v
ktorom sa konanie vedie. Nariadenie nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny
súdom a je možné aplikovať procesnoprávne predpisy použiteľné v slovenskom právnom poriadku,
predovšetkým aplikáciu znalostí určitých okolností súdu z jeho činnosti a zohľadnenie ochrany slabšieho

v konaní, či ochrany dobrých mravov. Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení účinnom
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ako základný procesný predpis platný na území Slovenskej
republiky dôkaznú povinnosť upravoval v ustanovení § 120, ktorý v tretej vete odseku 1 umožňoval
súdu výnimočne vykonať aj iné než stranami navrhnuté dôkazy, ak bolo ich vykonanie nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci. Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného nároku s oporou v doloženej zmenke

nemôže byť ovplyvňovaná povahou použitého procesného nástroja. Skúmanie prípadne absolútnej
neplatnosti úkonu, ku ktorej súd pristupuje ex offo nie je Nariadením vylúčená. Súd prvej inštancie preto
správne vykonal dokazovanie v súlade s v tom čase platným ustanovením § 120 OSP, správne v súlade
s ustanovením § 132 OSP vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a vyhodnotil skutkový stav,
na ktorý aplikoval správne ustanovenia zákona v správnej interpretácii. Odvolací súd preto napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil
na neplatnosti zmluvy o úvere pre hrubé narušenie rovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných
strán, a to najmä v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch. Zmluvu vyhodnotil ako absolútne
neplatný právny úkon, z ktorého veriteľovi nemohlo vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. Žalobca
v tejto časti v dôvodoch odvolania neuviedol k právnemu posúdeniu veci nič, argumentoval len tým,

že súd prvej inštancie nemohol založiť svoj názor na skúmaní tohto právneho úkonu, ktorého nebol
účastníkom a mal rozhodovať len na základe ním predloženej zmenky. Vzhľadom na vyššie uvedené,
prijaté stanovisko NS SR v judikáte R 93/2015, odvolací súd považuje tento odvolací dôvod za
bezpredmetný.

22. Súd prvej inštancie napriek tomu, že posúdil úverovú zmluvu ako absolútne neplatný právny úkon,
na základe ktorého nemohlo dôjsť k vystaveniu zmenky, vyhodnotil za neprijateľné zmluvné podmienky
týkajúce sa dojednania v časti bodu 17 všeobecných obchodných podmienok, pretože sa jedná o
podmienku, ktorá za nesplnenie záväzku pripúšťala možnosť veriteľa domáhať sa od spotrebiteľa
zaplatenia neprimeranej sumy (úrok 0,25 % denne) ako sankcie spojenej s nesplnením záväzku (§ 53

ods. 4 písm. k/ OZ) a neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. l/ OZ spočívajúcu v prenesení
povinností dodávateľa niesť dôkazné bremeno na spotrebiteľa. Celú dohodu o vyplnení blankozmenky
vyhodnotil ako neplatnú dohodu, preto pôvodnému remitentovi vôbec nevzniklo právo na vyplnenie
blankozmenky.Pôvodnýremitentnemalprávaapovinnostizozmenky,pretoichnemoholindosamentom
previesť na žalobcu. Ďalej posúdil samotnú zmenku a dospel k záveru, že veriteľ ju podľa § 4 ods. 6

zákona o spotrebiteľských úveroch nemohol prijať ako zabezpečovaciu zmenku, pretože bola vyplnená
podstatne vyššou sumou ako pripúšťalo zákonné ustanovenie, keď zmluvu vyhodnotil ako bezúročnú
a bez poplatkov, preto zmenka mohla byť vystavená len na sumu istiny 1.000 eur a zákonného úroku
z omeškania. Preto konanie veriteľa spočívajúce v prijatí zmenky prevyšujúcej zákonom prípustnú
výšku považoval za výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi nepožívajúcim právnu ochranu.

Žalobca v odvolaní poukázal na zákon č. 258/2001 Z.z., ktorý pripúšťal vystavenie zmenky. Uviedol, že
limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia a bolo
pripustené vypĺňať ich dodatočne po ich vystavení. V tejto časti odcitoval celý rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp.zn. 43 CoZm 10/2013 z 21.11.2013, na záveroch ktorého založil svoje tvrdenie a
uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4 CoZm 3/2014 z 13.06.2014. Uvedené rozhodnutia nie

sú záväzné, vyjadrujú názor dvoch senátov obchodných kolégií nesúladných s judikátom R 93/2015.
Okrem citácii týchto rozhodnutí neuviedol, v čom nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, len z
obsahu predložených rozhodnutí odvolací súd vyvodil, že podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie boloprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo
zákona do nej uviesť. S uvedenými dôvodmi sa odvolací súd vyporiadal vo vyššie uvedených dôvodoch.

23. Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

24. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP tak,
že priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému v plnom rozsahu, pretože žalobca čiastočným

späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania v predmetnej časti, pričom vo zvyšnej časti
odvolacieho konania mal žalovaný plný úspech.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).