Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 8, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 5T/77/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116010905
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Osadská
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4116010905.1

Uznesenie

Okresný súd Nitra, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Alexandrou Osadskou, v trestnej veci proti
obvineným F. A. a spol., pre prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 odsek 1 písmeno
a) Trestného zákona, v Nitre dňa 08.08.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 241 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku s poukazom na § 214 odsek 1 Trestného poriadku
sa trestná vec obvinených F. A., Z. XX.XX.XXXX V. I. F., K. B. Ž. Č.. XXX T. D.. F. A., Z. XX.XX.XXXX

V. I. F., K. B. Ž. Č.. XXX pre skutok, ktorý mali spáchať tak, že:
„dňa 7. februára 2016 v čase o 21.14 hod. v I. F., na ul. C. fyzicky napadli F. B., K. B. C. Č.. XXX/XXX,
I. F., J. B., K. B. Ž. Z. Č.. XXX/XX, I. F. T. E. Q., K. B. G. XX, Z. tak, že F. A. sotil J. B. do oblasti chrbta,
následkom čoho on spadol na zem, kde ho napadol aj F. A. tak, že ho udieral rukami, F. A. následne udrel
F. B. do oblasti rebier a napadol aj E. Q. tak, že sa oproti nemu rozbehol, narazil do neho, následkom
čoho poškodený spadol na zem, čím im nespôsobili žiadne zranenia“,

p o s t u p u j e Okresnému úradu v Zlatých Moravciach, odboru všeobecnej a vnútornej správy,
priestupkovému oddeleniu, pretože zistil, že nejde o trestný čin.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Nitre podľa § 234 odsek 1 Trestného poriadku podal dňa 19.07.2016
na Okresný súd Nitra obžalobu pod sp. zn. 2 Pv 115/16/4403 na obvinených F. A. T. D.. F. A., pretože

mal za preukázané, že výsledky vyšetrovania v dostatočnej miere odôvodňujú ich postavenie pred
súd. Spoločne s podanou obžalobou predložil okresný prokurátor súdu i vyšetrovací spis Obvodného
oddelenia Policajného zboru Zlaté Moravce pod ČVS: ORP-285/ZM-NR-2016. Predmetná trestná vec
je vedená na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 5T 77/2016.

Obvinení sa mali podľa uvedenej obžaloby dopustiť prečinu výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20

k § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výroku uznesenia.

S poukazom na právnu kvalifikáciu zažalovaného skutku, ktorého horná hranica zákonom ustanovenej
trestnej sadzby neprevyšuje osem rokov, bol daný dôvod na postup v zmysle ustanovenia § 241 odsek
1 Trestného poriadku, podľa ktorého obsah podanej obžaloby a obsah spisu preskúmava samosudca.

Po oboznámení sa s obžalobou a celým spisovým materiálom samosudkyňa zistila, že v predmetnej
trestnej veci z výsledkov vyšetrovania vyplynulo, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol
byťkvalifikovanýakopriestupokapretopodľa§241odsek1písmenob)Trestnéhoporiadkuspoukazom
na ustanovenie § 214 odsek 1 Trestného poriadku rozhodla o postúpení veci inému orgánu.

Obvinený F. A. a obvinený D. F. A. sa v prípravnom konaní dňa 17.03.2016 ku skutku priznali, oľutovali

ho a pripustili, že to, čo spravili bol následok provokácie troch Rómov, ktorí na nich vykrikovali, že sú„buzeranti“ popritom ako nakladali hudobné nástroje, ktoré používali na fašiangovej zábave v C., na
ktorej vystupovali. Konaním uvedeným v obžalobe chceli týchto Rómov vyplašiť.

Poškodení J. B., F. B. T. E. Q. v prípravnom konaní zhodne usvedčili obvinených z fyzického napadnutia,
ktoré spočívalo v tom, že obvinení ich sotili, narazili do nich a udierali rukami, pričom predtým im obvinení
nadávali do migrantov, čiernych húb, načo oni ako poškodení vôbec nereagovali. Všetci traja poškodení
totožne uviedli, že im neboli spôsobené žiadne zranenia a ani im nebola spôsobená žiadna škoda.

Svedkovia F. L. T. G. Š., kamaráti obvinených z dychovky, v prípravnom konaní vypovedali, že dňa
07.02.2016 asi o 21.00 hod. mali obvinení s troma Rómami šarvátku, bili sa s nimi a potom Rómovia
zobrali palice. Ako príčinu konfliktu svedok Š. označil vzájomné nadávanie medzi obvinenými a Rómami.

Súd na základe dostupných a zadovážených dôkazov a ich vyhodnotením dospel k záveru, že bolo bez
pochybností preukázané, že obvinení spoločným konaním fyzicky napadli poškodených tak, ako bolo

uvedené v obžalobe 2Pv 115/16/4403. Tieto skutočnosti vyplývali nielen z výpovedí obvinených F. A.
T. D.. F. A., ktorí sa v prípravnom konaní k spáchaniu skutku priznali a svoje konanie oľutovali, ale aj z
výpovedí poškodených F. B., J. B. T. E. Q. T. Q. F. L. T. G. Š.. Uvedené dokazuje aj kamerový záznam
zo dňa 07.02.2016 od 21:08 hod. a jeho analýza v úradnom zázname z 17.02.2016.

Zo zabezpečených listinných dôkazov vo vyšetrovacom spise súd zistil, že ani jeden obvinený nebol
doposiaľ súdne trestaný. Priestupkovo prejednávaný bol len obvinený D.. F. A., ktorý sa dopustil šiestich
priestupkov, a to iba na úseku dopravy, ktoré všetky boli vyriešené blokovou pokutou.

Podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, Kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo

na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného.
Podľa § 20 Trestného zákona, ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých
páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.
Podľa § 8 Trestného zákona, trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 10 odsek 2 Trestného zákona, nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a
jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho
závažnosť nepatrná.

Pre nepochybné a bezpečné vytvorenie úsudku, že obvinení svojím konaním naplnili všetky znaky

skutkovej podstaty prečinu výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 odsek 1 písmeno
a) Trestného zákona je nevyhnutné dôsledne sa zaoberať všetkými okolnosťami skutku, a následne
vyhodnotiť nielen spôsob konania obvinených, spôsobený následok, ale zisťovať aj zavinenie, pohnútku,
osoby obvinených a ich pomery.

Súd tak po preskúmaní obžaloby a obsahu vyšetrovacieho spisu dospel k záveru, že okresný prokurátor
nepostupoval dôsledne pri skúmaní konania obvinených z hľadiska konkrétneho stupňa závažnosti
žalovaného prečinu.

Trestného činu výtržníctva sa dopustí ten, kto slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti

prístupnom sa dopustí hrubej neslušnosti alebo výtržnosti tým, že napadne iného. K tomu, aby bol
spáchaný trestný čin výtržníctva v uvedenej podobe, musí mať napadnutie iného skutočnú povahu
výtržnosti, t.j. musí ísť o konanie narušujúce závažným spôsobom verejný poriadok a pokoj, a preto
nie každé napadnutie na verejnosti alebo na mieste verejnosti prístupnom je nevyhnutne výtržníctvom.
Navyše, ako vyplýva z druhového (resp. skupinového) objektu trestného činu výtržníctva, predmetom

ochrany sú medziľudské vzťahy a zásady slušného správania na verejnosti alebo na mieste verejnosti
prístupnom. Z tejto povahy chráneného záujmu je potrebné vyvodiť záver že, ak má byť určité chovanie
považované za výtržnosť, musí sa výraznejším spôsobom dotýkať verejného poriadku ako hodnoty,
ktorá presahuje individuálne záujmy jednotlivcov. Pritom všetky uvedené podmienky, za ktorých splnenia
možno považovať napadnutie iného za výtržnosť podľa § 364 Trestného zákona, sú súčasne tými

znakmi, ktoré ho charakterizujú ako trestný čin výtržníctva podľa uvedeného ustanovenia a jednak ho
odlišujú od niektorých priestupkov obdobnej povahy. V tom je uvedená zásada subsidiarity trestnej
represie (§ 10 odsek 2 Trestného zákona). Výtržnosťou v zmysle § 364 Trestného zákona sa rozumie
konanie, ktoré závažnejším spôsobom narúša verejný poriadok, či pokoj a ide o taký zásah domedziľudských vzťahov, či zásad slušného chovania, ktoré hrubo narušuje verejný poriadok na mieste
verejnosti prístupnom, t.j. na mieste, kde má prístup široký okruh ľudí individuálne neurčených a kde sa
ľudia zdržiavajú, takže ju môžu postrehnúť, hoci v čase skutku nemusia byť prítomní fyzicky.

Spôsob takého konania v sebe zahŕňa verbálne, ako aj fyzické útoky. Kým verbálne útoky by sa mali
za trestný čin výtržníctva považovať iba v mimoriadne krajných prípadoch, fyzické útoky je potrebné
posudzovať prísnejšie. Pri fyzických napadnutiach treba pri posúdení materiálneho znaku podľa § 10
odsek 2 Trestného zákona posudzovať intenzitu útoku, priebeh útoku, okolnosti, za akých došlo k útoku,

zhodnotiť morálnu ujmu (bezdôvodnosť útoku, či je poškodený zbitý alebo zahanbený fyzickým útokom
v prítomnosti osôb) a následky, osobu útočníka, ako aj osobu napadnutú (R 4/1976).

Objektívnastránkatrestnéhočinuvýtržníctvapodľa§364odsek1písmenoa)Trestnéhozákonaspočíva
z hľadiska konania v aktívnom protiprávnom konaní páchateľa, ktoré môže mať dve formy, a to hrubú
neslušnosť alebo výtržnosť, ktorej sa páchateľ dopustí verejne alebo na mieste prístupnom verejnosti.

Spravidla ide o násilný prejav takého charakteru, ktorý hrubo uráža, vzbudzuje obavy o bezpečnosť
zdravia,majetkualebovýrazneznižujevážnosťväčšiehopočtuosôbprítomnýchsúčasne.Každéfyzické
napadnutie občana, aj keď sa ho páchateľ dopustí verejne alebo na mieste prístupnom verejnosti,
nemusí vždy napĺňať skutkovú podstatu trestného činu výtržníctva (R 40/1977). Podľa uvedeného je
skutková podstata naplnená vtedy, keď je útok vedený s úmyslom narušiť verejný pokoj a poriadok.

Z vykonaných dôkazov a okolností skutku však nemožno usudzovať, že by obvinení konali s takýmto
úmyslom a že by ich konaním došlo skutočne k narušeniu verejného poriadku. Obvinení vypovedali,
že ich úmyslom bolo poškodených len vystrašiť, že sa nechali vyprovokovať poškodenými, ktorí im
nadávali. Pri trestnom čine výtržníctva sa vyžaduje konanie takej intenzity, ktoré hrubo uráža, vzbudzuje
obavyobezpečnosťzdravia,majetkualebovýrazneznižujevážnosťväčšiehopočtusúčasneprítomných

osôb. V danom prípade bolo nepochybné, že obvinení sa po fašiagovej zábave dostali najprv do
slovnej potýčky s osobami iného etnika (poškodenými), ktorá nakoniec vyústila aj do fyzického konfliktu
medzi obvinenými a poškodenými. Z vykonaného dokazovania bola dokázaná nízka fyzická intenzita
útoku (samotní poškodení vypovedali, že im nebolo spôsobené žiadne zranenie a ani žiadna škoda),
počet útočníkov bol dokonca nižší ako počet poškodených, incident trval len krátku chvíľu (dôkaz:

úradný záznam analyzujúci kamerový záznam z inkriminovaného dňa a času), následky poranení u
poškodených nedosiahli stupeň ublíženia na zdraví (dôkaz: výpovede poškodených), prítomní incidentu
okrem obvinených a poškodených boli svedkovia F. L. T. G. Š., ktorí sú kamaráti obvinených, čiže nešlo
o zneváženie napr. pred širokou verejnosťou, pred deťmi a pod. V neposlednom rade bol objasnený
aj v podstate banálny motív, ktorý incidentu predchádzal (vzájomné nadávanie si zúčastnených osôb).

Teda skutok v obžalobe okresného prokurátora sa stal, tento skutok spáchali obvinení a skutok vykazuje
formálne znaky prečinu, ale z hľadiska skúmania závažnosti prečinu v posudzovanom prípade, a to
predovšetkým s poukazom na spôsob vykonania činu, jeho následok, okolnosti, za ktorých bol vykonaný
a tiež pohnútku obvinených ako aj osoby obvinených, ktoré súd považoval na základe správ o povesti,
za bezúhonných súd v danom prípade výtržnosť obvinených 1. a 2. posúdil ako ojedinelý skutok, ktorý

sám o sebe nebol závažný a podľa názoru súdu konkrétny stupeň závažnosti bol nižší než nepatrný.

Jednou zo základných zásad trestného práva je zásada subsidiarity represie, ktorá je vyjadrením
myšlienky, že trestnoprávne riešenie predstavuje „ultima ratio“ pre súd. V praxi to znamená, že súdna
prax má používať trestné právo len v prípade, ak ostatné právne prostriedky nestačia. Preto je potrebné

starostlivo uvážiť, či - ten ktorý prípad je nutné kriminalizovať a kde stačí uplatnenie iných právnych
zodpovedností.

V danom prípade súd kriminalizovanie protiprávneho konania obvinených, ktoré bolo len vyústením
vzájomných nadávok medzi obvinenými 1. a 2. a poškodenými (dôkaz: výpoveď svedka Š.) považoval

za porušenie zásady subsidiarity, na ktorej je trestné právo založené.

Dostatočné odôvodnenie postavenia obvineného pred súd totižto v zmysle ustanovenia § 234 odsek
1 Trestného poriadku závisí od toho, či v prípravnom konaní orgány činné v trestnom konaní vykonali
dokazovanie o všetkých okolnostiach, ktoré treba pred súdom dokazovať, teda aj o okolnostiach, ktoré

majú vplyv na závažnosť činu (R 54/1968 per analogiam, keďže z obsahu definície trestného činu sa
spoločenská nebezpečnosť úplne nevytratila).Konanie obvinených vzhľadom na nepatrnú závažnosť činu by bolo možné podradiť pod priestupok
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších zmien a doplnkov.

S poukazom na vyššie rozvedené skutočnosti, súd postupom podľa § 241 odsek 1 písmeno b) Trestného
poriadku s poukazom na § 214 odsek 1 Trestného poriadku predmetnú trestnú vec obvinených F. A.
T. D.. F. A. postúpil Okresnému úradu v Zlatých Moravciach, odboru všeobecnej a vnútornej správy,
priestupkovému oddeleniu, ktorý je príslušným orgánom, ktorý by mal zažalovaný skutok prejednať ako
priestupok.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť do 3 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd
Nitra. O sťažnosti rozhoduje Krajský súd v Nitre. Sťažnosť má odkladný účinok.