Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, July 28, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/86/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816205606
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3816205606.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Barborou Korenecovou,
advokátkou so sídlom Malinovo, Slnečná 765/3, proti žalovanej: Q. F., nar. XX.X. XXXX, bytom V. G. Z.
č. XXX, zast. L. Uhlárom, nar. X.X. XXXX, bytom V. G. Z. č. XXX, o zaplatenie 334 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 334 eur spolu s 5%-tným ročným úrokom z
omeškania zo sumy 334 eur od 25.7.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 676,12 eur, pozostávajúcej
z istiny vo výške 334 eur, úroku vo výške 4,33 eur, ktorý pozostával z ročného úroku vo výške 23,22
% ročne zo sumy 400 eur od 6.8. 2014 do 22.8. 2014, poplatku vo výške 299,12 eur, poplatku za
upomienku vo výške 10 eur, zmluvnej pokuty vo výške 33 eur, úroku vo výške 23,22 % ročne zo sumy
334 eur od 23.8. 2014 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 334 eur od
25.7. 2015 do zaplatenia a z trov mediačného konania vo výške 203,37 eur. Žalobu zdôvodnil tým,

že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 308002084 zo dňa 5.8. 2014 /ďalej len „Zmluva“/
poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 400 eur a žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov vo výške 299,12 eur a úrok
spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 92,88 eur, t. j. zaplatiť celkovú čiastku 792 eur. Odplata
pri poskytnutí peňažných prostriedkov bola vo výške 299,12 eur, čo predstavovalo ročnú percentuálnu
mieru nákladov 98 %. Úrok bol vo výške 23,22 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu
vo výške 92,88 eur. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť celkovú čiastku 792 eur do 24.7. 2015. Žalobca so

žalovanou sa následne dohodli, že Zmluva sa mení tak, že žalovaná sa zaviazala žalobcovi uhradiť
celkovú čiastku 792 eur v 12 mesačných splátkach vo výške 66 eur, vždy k 24. dňu kalendárneho
mesiaca, počnúc dňom 24.8. 2014. Žalovaná uhradila do zosplatnenia úveru len sumu 66 eur. Pretože
porušila zmluvné podmienky a nedodržala splátkový kalendár, oznámili jej, že v zmysle Zmluvy stratila
výhodu splátok. Dlh sa stal splatný a vyzvali žalovanú na úhradu celého dlhu. Podľa Všeobecných
podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru sa žalovaná zaviazala uhradiť žalobcovi náklady, ktoré
mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim zo Zmluvy, a to najmä, avšak nie

výlučne, trovy mediácie, trovy rozhodcovského konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy
právneho zastúpenia žalobcu v týchto konaniach a iné, žalobcom preukázateľne vynaložené náklady
pri uplatnení svojho práva.2. Žalovaná prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že
dňa 5.8. 2014 žalobca predložil žalovanej na podpis všetky listiny, ktoré už sám predtým podpísal.
Poukázala na spotrebiteľský charakter zmluvy s tým, že samotný obsah Zmluvy nemohla nijako

ovplyvniť. Bol to žalobca, ktorý sám vopred pripravil predmetnú Zmluvu ako aj všetky ostatné zmluvy,
ktoré so Zmluvou súvisia. V tejto súvislosti poukázal aj na obdobný postup žalobcu pri uzatváraní
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 304604288 /ďalej len „Zmluva 2“/, z dôvodu ktorého žiadal pripojiť
do spisu spisy tunajšieho súdu sp. zn. 10/327/2015 a 11C/219/2015. Tvrdil, že ak podpisom Zmluvy 2
žalovaným v inom súdnom konaní, tento žiada veriteľa o poskytnutie spotrebiteľského úveru, potom tým

istým podpisom žalovaného na Zmluve 2 nemôže byť táto Zmluva 2 uzavretá. Lebo, keby podpisom
žalovaného na Zmluve 2, bola táto uzavretá, potom by bola akákoľvek žiadosť bezpredmetná, lebo
uzatvorením Zmluvy 2 sa veriteľ zaväzuje spotrebiteľský úver poskytnúť. Na základe toho vyplýva, že
prvým podpisom žalobcu na Zmluve a následným podpisom žalovanej na Zmluve nemožno považovať
podľa bodu 1. Zmluvy Zmluvu za uzatvorenú. Žalobca predložil na podpis žalovanej ním vopred
podpísanú nielen samotnú zmluvu ale súčasne aj ním pripravenú Dohodu o plnení v splátkach, ktorou

sa mení Zmluva. Samotným žalobcom podpísanú Zmluvu 2 nemožno považovať za návrh Zmluvy 2,
pretože žalobca paralelne s touto Zmluvou 2 predložil na podpis žalovanému aj žalobcom podpísanú
Dohodu o plnení v splátkach, ktorá tento návrh zmluvy mení. A keď Zmluvu 2 podpísanú samotným
žalobcom nemožno považovať za návrh Zmluvy, tak potom následným podpisom žalovaného na
Zmluve 2 nemožno považovať takúto podpísanú Zmluvu 2 oboma stranami za uzatvorenú. Je teda

preukázateľné, že žalobca nemal vôľu uzatvoriť so žalovaným iba samotnú Zmluvu 2, ale vôľou žalobcu
bolo uzatvoriť so žalovaným spolu so Zmluvou 2 aj Dohodu o plnení v splátkach. Naopak, vôľou
žalovaného bolo uzatvoriť so žalobcom iba samotnú Zmluvu 2. Ak totiž podpisom Zmluvy 2 žalovaným
tentožiadaveriteľaoposkytnutiespotrebiteľskéhoúveruatopodľabodu1Zmluvy2,takpotomžalovaný
žiadal iba o taký spotrebiteľský úver, aký je uvedený v Zmluve 2. Je teda preukázané, že podpisom

Zmluvy ako aj podpisom Dohody o plnení v splátkach /ďalej len „Dohoda“/ sa musela Dohoda stať
neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, pretože inak by nemohla byť Zmluva nikdy uzatvorená. Alebo, Zmluva
mohla byť uzatvorená iba vtedy, ak obe zmluvné strany podpísali aj Dohodu, potom sa musela zákonite
stať Dohoda neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy. Dohoda, resp. plnenie žalovaného z Dohody nesleduje
záujmy žalovanej. Okrem toho Dohoda je zmluvou spotrebiteľskou a mala byť uzatvorená podľa § 52

Občianskeho zákonníka a nie podľa § 51 Občianskeho zákonníka, čo takisto znamená neplatnosť
Dohody. Ak je teda neplatná Dohoda, potom musí byť neplatná aj samotná Zmluva, pretože ako samotná
nebola nikdy uzatvorená.

3. Žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, neúčasť na ňom ospravedlnili.

S použitím ust. § 180 Civilného sporového poriadku /ďalej len „CSP“/, pojednával súd vo veci v
neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.

4. Dokazovaním vykonaným na pojednávaní vypočutím splnomocneného zástupcu žalovanej,
oboznámenímobsahuZmluvyospotrebiteľskomúverezodňa5.8.2014,Dohodyoplnenívsplátkachzo

dňa 5.8. 2014, Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru /ďalej len „VOP“/, výpisom
z obchodného registra na žalobcu, splátkovým kalendárom, písomným podaním žalobcu zo dňa 25.7.
2016 a písomným podaním splnomocneného zástupcu žalovanej zo dňa 18.7. 2016, mal súd zistený
tento skutkový a právny stav veci:

5. Žalobca je právnická osoba podnikajúca podľa Obchodného zákonníka, predmetom podnikania ktorej
je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.

6. Žalovaná je fyzická osoba nepodnikateľ, ktorá v čase uzavretia Zmluvy sa podnikateľským aktivitám
nevenovala.

7. Strany sporu uzavreli dňa 5.8. 2014 spotrebiteľskú Zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanej v hotovosti sumu 400 eur s tým, že žalovaná sa zaviazala žalobcovi vrátiť celkovú čiastku vo
výške 792 eur, teda zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške
392 eur. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú podľa Zmluvy tvorené

súčtom úroku vo výške 23,22 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 92,88 eur
a z administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy spolu so všetkou administratívou
s tým spojenou vo výške 299,12 eur. V Zmluve je tiež uvedený termín konečnej splatnosti úveru na
deň 24.7. 2015, RPMN vo výške 98 % a priemerná hodnota RPMN 45,02 %. Úver mal byť podľaZmluvy /potvrdenie o spôsobe poskytnutia úveru podpísané žalovanou/ poskytnutý žalobcom žalovanej
zmenkou.

8. V Dohode o plnení v splátkach zo dňa 5.8. 2014 si strany sporu dohodli, že spotrebiteľ sa zaväzuje
veriteľovi uhradiť z poskytnutého úveru zo Zmluvy celkovú čiastku 792 eur v 12 pravidelných mesačných
splátkach vo výške 66 eur vždy k 24. dňu v mesiaci, počnúc dňom 24.8. 2014. Podľa tejto Dohody, v
rozpore s tým, čo je uvedené v Zmluve, spotrebiteľ berie na vedomie, že výška RPMN sa vypočítala v
zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo VOP a je vo výške 309,56 %.

9. Podľa VOP, ktoré sú súčasťou Zmluvy, sa žalovaná zaviazala uhradiť žalobcovi náklady, ktoré mu
vznikli v súvislosti s uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim zo Zmluvy, a to najmä, avšak nie výlučne,
trovy mediácie, trovy rozhodcovského konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho
zastúpenia navrhovateľa v týchto konaniach a iné, navrhovateľom preukázateľne vynaložené náklady
pri uplatnení svojho práva.

10. Hoci súd žalobcu vyzval, aby do spisu predložil všetky relevantné písomné dôkazy, okrem iného
aj výpis z úverového účtu, dôkaz o poskytnutí peňažných prostriedkov žalovanej žalobcom, akú sumu
žalovaná doteraz žalobcovi zaplatila, na čo všetko bola táto suma použitá /istina, úroky, poplatky a pod./
a z čoho žalovaná suma pozostáva, žalobca si túto svoju povinnosť splnil len čiastočne.

11. Žalobca bez predloženia akéhokoľvek dôkazu len konštatoval, že žalovaná uhradila 66 eur, ktorá
suma bola započítaná na istinu a že uplatnené poplatky 10 eur predstavujú poplatok za upomienku,
ktorý je zakotvený vo VOP a že strany sporu si vo VOP dohodli takisto zmluvnú pokutu vo výške 33
eur pre prípad, že spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v Zmluve. Okrem

iného predložil do spisu aj písomnosť označenú „Splátky a pokuty“ bez bližšieho vysvetlenia, z ktorej
písomnostinebolomožnénielenžezistiťoprávnenosťnavrhovateľovhonároku,aleprejejneprehľadnosť
nebolo možné sa v nej ani bližšie orientovať.

12. Splnomocnený zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že predmetný úver bol bezúročný a bez

poplatkov. Bol poskytnutý v hotovosti. Zmluvu však považoval za neplatnú. Nebola ani vôľa žalovanej
zmluvu o úvere podpísať. Žalobca jej predložil všetky listiny na podpis naraz. O tom, že úver je
schválený, bolo rozhodnuté v Bratislave. Samotná Zmluva nemôže byť návrhom Zmluvy, pretože bola
hneď predložená Dohoda žalovanej, ktorou sa pôvodný návrh menil, aj so splátkovým kalendárom.
Žalovaná len žiadala v návrhu na uzavretie úverovej zmluvy úver, už nebola jej vôľa uzavrieť nejaké

ďalšie písomnosti, okrem iného dohodu o splátkach. Žalovaná žiadala o úver, ktorý je uvedený v návrhu
na uzavretie úverovej zmluvy. Išlo o žiadosť žalovanej, nie o uzavretie samotnej úverovej zmluvy. Podľa
jeho názoru, dohodnutou splátkou v zmluve sa obchádza § 52 Občianskeho zákonníka. Všetky úvery,
ktoré Pohotovosť v minulosti poskytovala, boli bezúročné a bez poplatkov. Teda aj tento predmetný
úver bol poskytnutý žalovanej ako bezúročný a bezpoplatkový. Žalovaná sumu 400 eur prevzala a z

tejto sumy vrátila splátku vo výške 66 eur. Žalovaná sa viackrát pokúšala kontaktovať žalobcu, ktorému
tvrdila, že predmetná zmluva je bezúročná a bezpoplatková, chcela, aby to v skutočnosti priznali. Išlo
aj o to, že nemohli predčasne vymáhať konkrétnu sumu od žalovanej za predmetný úver, žalovaná
mala v tom čase poskytnutých viacero úverov. Žiadal, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu z
dôvodu neplatnosti Zmluvy, s tým, že následne nech si prípadne žalobca v predmetnej veci podá nový

návrh a žiada žalovanú len o vrátenie bezdôvodného obohatenia vo výške 334 eur. V prípade, ak by
súd rozhodol a uložil žalovanej zaplatiť sumu 334 eur, ktorá je v podstate bezdôvodným obohatením
žalovanej, odvolajú sa, pretože podľa ich názoru by si žalobca mal podať novú žalobu, kde by žaloval
len vyššie uvedenú sumu a na základe inej právnej kvalifikácie a kde by preukázal, že peniaze poskytol
žalovanej zo svojich vlastných zdrojov, čo v tomto konaní nepreukázal, a teda nie je vôbec zrejmé, komu

v skutočnosti by bezdôvodné obohatenie mala žalovaná vydať, či žalobcovi, štátu, resp. niekomu inému.

13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného ku dňu uzavretia Zmluvy),

spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

16. Podľa § 9 ods. 2 písm. i, j, k zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
okrem iného úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index
alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru; ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov; výšku, počet a termíny s plátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v

ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

17. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b/ zmluva

o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ ...............
d/ v zmluve o spotrebiteľskom úvere je nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa, e/veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

18. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorá túto povinnosť poruší, povinný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

19. Súd predovšetkým uvádza, že sa nestotožňuje s právnym názorom splnomocneného zástupcu

žalovanej, že Zmluva je neplatná. Podľa právneho názoru súdu Zmluva obsahuje všetky podstatné
náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, a síce záväzok veriteľa /žalobca/
poskytnúť na žiadosť dlžníka /žalovaná/ v jeho prospech peňažné prostriedky v sume 400 eur a záväzok
dlžníka peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Tiež nie je podľa názoru súdu dôležité, kto zo
strán Zmluvy navrhol uzavretie Zmluvy /§43a Občianskeho zákonníka/ a kto návrh akceptoval /§ 43c

Občianskeho zákonníka/. Z obsahu Zmluvy súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by Zmluva mala byť
absolútne neplatná /neobsahovala však len niektoré povinné údaje vzhľadom na jej spotrebiteľský
charakter/. Podpisom Zmluvy oboma zmluvnými stranami sa táto stala platná a účinná /dňa 5.8. 2014/.
Podľa právneho názoru súdu, žalobca v konaní si správne uplatňoval svoje nároky proti žalovanej z
platne uzavretej Zmluvy, dôvodnosť ktorých bola predmetom sporu v tomto konaní, a teda žalobca nemal

prípadný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako to tvrdil splnomocnený zástupca žalovanej. V
konanínebolopodstatnéanito/akototvrdilsplnomocnenýzástupcažalovanej/,zakýchzdrojovposkytol
žalobca žalovanej peňažné prostriedky. Podstatné bolo len to, že žalobca za podmienok uvedených v
Zmluve poskytol žalovanej peňažné prostriedky, ktorými disponoval.

20. V predmetnej veci mal súd preukázané, že strany sporu uzavreli zmluvu označenú ako Zmluva
o spotrebiteľskom úvere, ktorá podľa svojho obsahu je úverovou zmluvou a ktorá je ako typ zmluvy
upravená v Obchodnom zákonníku, pretože žalovaná požiadala žalobcu o spotrebiteľský úver a na
základe tejto žiadosti jej žalobca poskytol úver. Svojou povahou ide o spotrebiteľský úver, na ktorý sa v
čase vzniku zmluvného vzťahu vzťahoval zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom je

zrejmé, že žalobca ako veriteľ a súčasne dodávateľ poskytoval dočasne peňažné prostriedky na základe
zmluvy o úvere žalovanej ako spotrebiteľovi. Je nepochybné, že žalovaná v zmluvnom vzťahu konala
ako fyzická osoba spotrebiteľ.21. Zmluva, ktorú strany sporu uzavreli, nemá náležitosti, ktoré vyžaduje ust. § 9 ods. 2 Zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd zistil, že v Zmluve chýba presný údaj o výške, počte
a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Pokiaľ sa tento údaj /výška a termín splatnosti

jednotlivých splátok/ nachádza v Dohode o plnení v splátkach, súd zastáva názor, že týmto nie je
splnená náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., pretože
tento základný údaj má byť uvedený priamo v zmluve o úvere a nie v Dohode o plnení v splátkach.
Okrem toho je Zmluva chaoticky a neprehľadne napísaná, keď na jednej strane je v nej uvedená ročná
úroková sadzba vo výške 23,22 % no bez toho, aby v Zmluve boli uvedené nejaké poplatky je v Zmluve

bez vysvetlenia uvedená RPMN vo výške 98,00 %, no v rozpore s tým dokonca v Dohode o plnení v
splátkach sa už uvádza RPMN vo výške 309,86 %. Okrem toho, Zmluva i Dohoda o plnení v splátkach
sú napísané drobným, voľným okom ťažko čitateľným písmom a teda pre priemerného spotrebiteľa sú
formálne nedostupné. Navyše, v rozpore s tým, čo je uvedené v Zmluve, žalovaná tvrdila, že peniaze
z úveru jej boli poskytnuté v hotovosti. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže Zmluva je pre priemerného
spotrebiteľa formálne nedostupná a neobsahuje povinné údaje podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č.

129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a tiež, že žalobca v konaní nevyvrátil tvrdenia žalovanej, a
síce, že jej boli žalobcom poskytnuté peniaze z úveru v hotovosti, považoval súd úver zo Zmluvy podľa
§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov.

22. Z vyššie uvedených dôvodov by mal žalobca nárok od žalovanej požadovať len nevrátenú časť istiny

úveru, ktorú žalobca žalovanej poskytol.

23. Treba však uviesť, že aj napriek výzve súdu, žalobca nepredložil do spisu výpis z úverového účtu k
predmetnému úveru a preto nepreukázal, akú sumu v skutočnosti žalovanej z úveru poskytol a ani to,
akú sumu mu žalovaná z úveru vrátila a na čo všetko žalobca platby žalovanej započítal /istina úveru,

úroky, úroky z omeškania, poplatky ap./. Nepreukázal teda ani dôvodnosť v konaní uplatnenej sumy
676,20 eur /istina a príslušenstvo/. V konečnom dôsledku žalobca nepredložil v konaní ani žiaden dôkaz
o zosplatnení úveru, zosplatnenie ktoré len v žalobe konštatoval bez uvedenia konkrétneho dňa.

24. Žalovaná prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v priebehu konania potvrdila tvrdenie

žalobcu, že na základe Zmluvy jej v hotovosti bola poskytnutá suma 400 eur, z ktorej sumy uhradila
sumu 66 eur. Rozdiel žalobcom žalovanej poskytnutej výšky úveru a žalovanou žalobcovi vrátenej sumy
66 eur, sumu 334 eur súd z dôvodu bezúročnosti bez poplatkovosti úveru, uložil súd žalovanej žalobcovi
zaplatiť.

25. Žalovaná si svoju zmluvnú povinnosť vrátiť istinu úveru riadne a včas nesplnila, dostala sa do
omeškania a preto súd žalovanej uložil v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takisto
povinnosť zaplatiť žalobcovi aj ním uplatnený úrok z omeškania z prisúdenej sumy 334 eur, ktorý si
žalobca v konaní uplatnil dňom nasledujúcim po splatnosti poslednej splátky úveru vo výške 5% ročne,
v súlade s ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

26. Pokiaľ žalobca v konaní žaloval aj nárok na úroky z istiny, poplatky a náhradu trov mediačného
konania, nepreukázal, že v tejto časti sporu je jeho návrh dôvodný. Dôvodnosť tohto nároku žalovaná
v konaní poprela a žalobca na preukázanie dôvodnosti žaloby v tejto často sporu, ako už bolo uvedené
vyššie, nepredložilsúdužiadendôkaz(výpiszúverovéhoúčtuap.).Navyše,úver,takakotosúdvysvetlil

vyššie, považoval súd za bezúročný a bez poplatkov a teda žalobca na zaplatenie poplatkov nemal ani
nárok.

27. Žalobca si v konaní voči žalovanej uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 33 eur,
ktorú v žalobe nijako nekonkretizoval. Ani na základe výzvy súdu žalobca neuviedol, na základe akého

porušenia zmluvnej povinnosti si túto zmluvnú pokutu uplatnil. Vo svojom písomnom podaní zo dňa
25.7. 2016 len citoval bod 08 VOP, podľa ktorého „Zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak spotrebiteľ
neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ
sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33 eur“. Takto dojednaná zmluvná pokuta
obsiahnutá len vo VOP a nie priamo v Zmluve je celkom zjavne dojednaná v neprospech žalovanej

ako spotrebiteľa, keďže vôbec nezohľadňuje dĺžku omeškania /môže ísť napríklad len o jeden deň/
a ani sumu, s ktorou je dlžník v omeškaní /môže ísť napríklad len o sumu 0,01 eur/. Takto paušálne
dohodnutá zmluvná pokuta je podľa právneho názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi /§ 3 os. 1
Občianskeho zákonníka/ a teda neplatná. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty je podľa právneho názorusúdu neplatné aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože obchádza ustanovenia Občianskeho
zákonníka o najvyššom prípustnom úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z
vyššie uvedených dôvodov súd zamietol i nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty.

28. Súd na základe vyššie uvedeného žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti /úroky, poplatky, zmluvná
pokuta, trovy mediačného konania/ ako nedôvodnú zamietol.

29. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu

úspešný a preto mu patrí plná náhrada trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník /§ 262 ods. 2 CSP/.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch rovnopisoch.

Odvolanie musí okrem všeobecných náležitostí /označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku súdu/ obsahovať oznámenie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje
za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len

skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.