Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Pripúštajúce spätvzatie návrhu… Judgement was issued on Wednesday, July 28, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/860/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613203239
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4613203239.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov

JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: CD Consulting,
s.r.o., Politických vězňů 1272/1, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705,
právne zastúpeného (advokátskou kanceláriou) Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti
žalovanému: G. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., D. XXX/XX, občan SR, o zaplatenie zmenkovej
sumy 978,87 eur s príslušenstvom a zmenkovej odmeny 3,26 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Topoľčany č. k. 4C/357/2013-91 zo dňa 12. júna 2015 a o čiastočnom späťvzatí žaloby,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom v časti zmenkového úroku nad výšku
0,06 % denne, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti z r u š u j e a konanie v tejto častiz
a s t a v u j e .

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, podanú formou tlačiva podľa nariadenia

Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s
nízkouhodnotousporu,ozaplateniezmenkovejsumy978,87eurspríslušenstvomazmenkovejodmeny
3,26 eur. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) dôvodiac tým, že náhradu trov konania
nepožadoval a v súvislosti s konaním mu ani žiadne trovy nevznikli. Svoje rozhodnutie vo veci samej
odôvodnil s poukazom na článok 2 písm. a), čl. 3 ods. 1, 3 smernice 93/13/EHS, ustanovenia § 52 ods. 1,
2, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere,

§ 3 ods. 1, § 39, § 53 ods. 4 písm. k), l) Občianskeho zákonníka, § 2 písm. b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 6
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
o úvere (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 265 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka, čl. I § 5 ods. 1, 2, 3, § 10, § 11 ods. 1, § 14 ods. 1, § 17, § 48 ods. 1 bod 2, § 77 ods.
1, 2 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Zmenkový a šekový zákon“). Súd prvej inštancie s poukazom na to, že sa v zmysle čl. 3 Nariadenia

č. 861/2007 jednalo o cezhraničný spor, odvodil svoju právomoc na prejednanie a rozhodnutie veci s
poukazomnačlánok16bod2Nariadeniač.44/2001ačlánok25bod1písm.a)Nariadeniač.861/2007a
určil rozhodné právo v danej veci s poukazom na článok 6 ods. 1 Nariadenia EP a Rady (ES) č. 593/2008
alebo § 10 ods. 1, 3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v zneníneskorších predpisov. Súd prvej inštancie vykonaním dokazovania ex offo vo veci tiež skúmal, či sa v
danej právnej veci jedná o spotrebiteľský vzťah a to bez ohľadu, že sa uplatňuje právo zo zmenky, keď
cieľom nariadenia č. 861/2007 nie je vylúčiť v konaniach s nízkou hodnotou sporu ochranu spotrebiteľa,

keďže vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov je jedným zo základných princípov Európskej únie a je
ustanovená aj v primárnom práve, ak to vnútroštátny procesný predpis umožňuje a to aj pri nečinnosti
spotrebiteľa, keďže práve pri spotrebiteľských vzťahoch je potrebné aplikovať ustanovenie tretej vety §
120 ods. 1 OSP, teda výnimku z prejednacej zásady.

2. Súd prvej inštancie mal po oboznámení sa s predloženými dokladmi a so spisom súdu prvej inštancie
pod sp. zn. 11Er/101/2011 za preukázané, že dňa 23.10.2009 uzatvorila spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so žalovaným Zmluvu o úvere č. 402400117, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver
vo výške 600 eur (ďalej len „zmluva o úvere“) a žalovaný sa zaviazal zaplatiť požičanú sumu zvýšenú
o poplatok vo výške 528 eur, spolu 1.128 eur, v 12 mesačných splátkach po 94 eur počnúc dňom
25.11.2009. V zmluve bolo uvedené, že finančné prostriedky boli poskytnuté na výkon podnikania a

zároveň na druhej strane zmluvy o úvere sa nachádzali všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde
v článku 14 boli uvedené ustanovenia dohody o vyplnení zmenky, podľa ktorých „na zabezpečenie
peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi
ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent

najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď
dlžník neuhradí štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas
poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle

bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.“ Zo zmenky vystavenej žalovaným dňa 23.10.2009 na
rad POHOTOVOSŤ, s.r.o., súd zistil, že do zmenky bola vpísaná suma 978,87 eur a zmenkový úrok
0,25 % denne od 09.08.2010. Zmenka bola splatná s doložkami "bez protestu" a "na platenie predložiť
v lehote 4 rokov od vystavenia" a pre spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.

3.Zexekučnéhospisusúduprvejinštancievedenéhopodsp.zn.11Er/101/2011malzapreukázané,žev
konaní sa spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako oprávnená domáhala voči žalovanému ako povinnému
vymoženia sumy 978,87 eur s príslušenstvom, pričom bola predložená úverová zmluva č. 402400117
zo dňa 23.10.2009, exekučný titul - rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 12805/10 vydaný na základe
neúplnej blankozmenky zo dňa 23.10.2009. V predmetnom exekučnom konaní bola žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia zamietnutá uznesením zo dňa 15.04.2011 a exekučné konanie bolo
zastavená uznesením zo dňa 09.12.2011.

4. V prejednávanej veci predložil žalobca zmenku totožnú so zmenkou predloženou spoločnosťou
POHOTOVOSŤ s.r.o. v uvedenom exekučnom konaní pod sp. zn. 11Er/101/2011 s tým, že na druhej

strane zmenky je už spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. uvedené, že namiesto nej je na rad žalobca.

5. Vzhľadom na ustanovenie bodu 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru (dohoda o vyplnení
zmenky), ako aj vzhľadom na zhodu čísla uvedeného na zmenke s číslom zmluvy o úvere, zhodu
údajov o vystaviteľovi a pôvodnom remitentovi zmenky s údajmi o veriteľovi a dlžníkovi v zmluve

o úvere a na zhodu dátumu vystavenia zmenky s dátumom podpisu zmluvy o úvere súd dospel k
záveru, že zmenka predložená žalobcom bola vystavená žalovaným ako zabezpečovacia zmenka
k zmluve o úvere ako blankozmenka. Vo všeobecnosti môže mať zmenka vystavená dlžníkom pri
podpise úverovej zmluvy, resp. pri prevzatí úveru buď uhradzovaciu alebo zabezpečovaciu funkciu. V
danom prípade spotrebiteľského úveru je však uhradzovacia funkcia vylúčená vzhľadom na výslovný

zákaz splnenia dlhu zmenkou alebo šekom ustanoveným v § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských
úveroch, na rozdiel od zabezpečovacej funkcie zmenky, ktorá bola v súvislosti so spotrebiteľskými
úvermi zakázaná až s účinnosťou od 01.01.2011. Preto súd mohol v danom prípade považovať zmenku,
ktorá bola nesporne vystavená v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru žalovanému, len za
zabezpečovaciu zmenku, nie za samostatnú a nezávislú zmenku prijatú na uhradenie dlhu žalovaného.

6. S poukazom na to, že predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky
vystavenej žalovaným pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o., zo zmluvy o úvere, súd najprv posudzoval platnosť zmluvy, na základektorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou a teda či vôbec vzniklo právo na vyplnenie
blankozmenky. Dôvodil tým, že zmluva o úvere č. 402400117 je zmluvou spotrebiteľskou, keďže
napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Išlo o predtlačenú formulárovú

(typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah. Zmluvnými stranami
boli POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľ (dodávateľ), ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, a žalovaný ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a teda bol spotrebiteľom.

7. Preskúmaním celej zmluvy o úvere, vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru súd dospel
k záveru o tom, že zmluva je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha
medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to najmä v ustanoveniach o zabezpečovacích
prostriedkoch (spísanie notárskej zápisnice prostredníctvom splnomocnenca, uzatvorenie záložnej
zmluvy prostredníctvom splnomocnenca, niekoľkonásobné zmluvné pokuty, blankozmenka) a je
koncipovaná výlučne na prospech veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy

vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrým
mravom, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho dôvodu spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
ako veriteľovi nemohlo vzniknúť ani právo na vyplnenie blankozmenky podľa článku 14 všeobecných
podmienok poskytnutia úveru a na základe takto vyplnenej zmenky nebolo možné úspešne sa domáhať
akýchkoľvek práv. Poukázal v tomto smere na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo 161/2007 zo dňa

06.05.2008.
Zabezpečením nárokov zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa zaoberá ust. § 4
ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., ktoré pripúšťa takéto zabezpečenie len za splnenia stanovených
podmienok s tým, že zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva a to vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého

spotrebiteľského úveru.
Vzhľadom k tomu, že vzťah, z ktorého vznikla zmenka, je vzťahom medzi dodávateľom a spotrebiteľom,
tak vzniká otázka, či zmenka a jej indosácia nadmerne nesťažili, ba dokonca neznemožnili spotrebiteľovi
presadiť vlastné spotrebiteľské práva vrátane práva na ex offo súdnu ochranu (rozsudok súdneho dvora
v spojených prípadoch C-240/98 až C-244/98). Zmenka totiž objektívne znamená výrazné sťaženie práv

vystaviteľa zmenky, napr. sťažené uplatňovanie kauzálnych námietok, prísna lehota na námietky a právo
veriteľa na vyplnenie blankozmenky. Po indosácii zmenky sa právne postavenie vystaviteľa zmenky
vzniknutej zo spotrebiteľskej zmluvy ešte viac sťažuje, ak nie je priamo až znemožnené.
Žalobca sa striktne pridržiava práv, ktoré sú vo všeobecnosti priznávané majiteľovi zmenky po jej
indosácii a za irelevantné považuje v predmetnej veci právo spotrebiteľa podľa čl. 6 ods. 1 smernice

Rady 93/13/ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého sa členské štáty
majú postarať o to, aby bol spotrebiteľ zbavený účinkov neprijateľných zmluvných podmienok a vo svetle
uznesenia súdneho dvora C-76/10 (POHOTOVOSŤ proti Korčkovská) aj plnenia úrokov a poplatkov pri
neuvedení ročnej percentuálnej miery nákladov. Článok 6 smernice je treba považovať za ustanovenie
rovné kogentným ustanoveniam vnútroštátneho práva a poskytovanie ochrany je treba naplniť v rovine

pravidiel verejného poriadku, teda vždy a za každých okolností.
Zmenkové práva žalobcu môžu byť v rozpore so spotrebiteľskými právami žalovaného, keďže
spotrebiteľské právo vnáša osobitosti do tradičného súkromného práva a táto skutočnosť aj predurčuje
jeho prednosť a zákaz jeho zneužitia (nález Ústavného súdu ČR vo veci IV. ÚS 457/10, podľa
ktorého je zákaz zneužitia práva silnejší než dovolenie dané právom a teda výkonu práva, ktorý je

jeho zneužitím nemôžu súdy poskytnúť ochranu, lebo by to bolo v rozpore nielen s § 3 OZ, ale
predovšetkým čl. 36 Listín). Súd preto nevidel najmenší dôvod na presadzovanie iného právneho názoru
a je si vedomý prísnej formálnosti zmenkového práva, no nie je možné akceptovať právnu prax, v
dôsledku ktorej dochádza k využitiu, resp. zneužitiu zmenkových inštitútov v neprospech jednej zmluvnej
strany. Samotná formálnosť zmenkového práva nemôže byť argumentačnou základňou, z ktorej by

súdy mali pri posudzovaní obdobných prípadov vychádzať. Je to práve zmenkové právo, ktorého
základné princípy, či inštitúty sú zneužívané. Bez existencie legislatívnych mechanizmov umožňujúcich
zabrániť vyššie naznačeným postupom, je dôležité, aby sa v aplikačnej praxi hľadali také východiska,
ktoré by zneužívaniu práv zabránili. V konečnom dôsledku je neprehliadnuteľný aj historický výklad
zákonodarcu, ktorý postupne od obmedzenia zmeniek v spotrebiteľských úveroch (§ 4 ods. 6 zákona č.

258/2001 Z.z.) uzákonil ich úplný zákaz (§ 17 ods. 3 zákona č.129/2010 Z.z.). Indosácia zmenky je tiež
v zjavnom rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého si spotrebiteľ ani inak nesmie zhoršiť
svoje postavenie. Z dôvodu blízkosti princípov zmenkového práva je pre rozhodovaciu činnosť súdovinšpiratívne prelomenie prísnej formálnosti zmenkového práva nemeckou judikatúrou (rozsudok BGH,
25.2.1965 - II. ZHR 191/62 Hamm).
Ak dohoda o vypĺňacom práve pri blankozmenke nezohľadňuje vyššie uvedené práva spotrebiteľa

a umožňuje indosáciou zmenky vymôcť od spotrebiteľa plnenie z neprijateľných podmienok, ide o
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Bez platnej dohody o vypĺňacom práve niet platnej zmenky (rozsudok
NS SR vo veci sp. zn. 4Obo 161/2007). Neplatnosť zmenky potom determinuje výsledok sporu.
V prejednávanej veci je jednoznačné, že medzi stranami ide o spotrebiteľský vzťah založený zmluvou
o úvere č. 402400117 zo dňa 23.10.2009, pričom v ten istý deň žalovaný vystavil veriteľovi zmenku

v zmysle článku 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, avšak podľa názoru súdu uvedená
zmenka je neplatná, nakoľko bola vystavená v rozpore so zákonom a spôsob, akým sa pôvodný
veriteľ a následne žalobca domáha svojich práv na základe takto vystavenej zmenky považuje súd za
obchádzanie zákona, čo znamená, že právny úkon síce neodporuje výslovnému zneniu zákonného
ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. O nedovolenosť a
teda aj o absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide tiež v prípade, keď sa tento prieči dobrým mravom.

Obchádzanie zákona spočíva i v zámernom použití prostriedkov, ktoré sami o sebe nie sú zákonom
zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný.
Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, keď sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby zámerne
dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci (rozsudok NS SR vo veci sp. zn. 4Obo
161/2007).

Ustanovenie článku 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru v zmluve o úvere zo dňa 23.10.2009
je jednoznačne v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka ako aj s ustanoveniami Občianskeho zákonníka
na ochranu spotrebiteľa (§ 53 a § 54) a spôsobuje značnú nerovnováhu medzi účastníkmi tohto
záväzkového vzťahu a preto zmenku, ktorá bola vystavená na základe tohto zmluvného dojednania je
potrebné považovať za neplatnú, keďže samotná dohoda o vyplnení zmenky je neplatná vzhľadom na

vyššie uvedené. Na základe neplatnej zmenky potom nie je možné žalobcovi priznať pohľadávku, ktorú
si uplatnil v tomto súdnom konaní a z toho dôvodu súd jeho žalobu v celom rozsahu zamietol. Dôkazom
toho, že pôvodný veriteľ POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava a následne žalobca sa snažili zámerne použiť
prostriedky, ktorými by obišli právne predpisy na ochranu spotrebiteľa je ich samotný postup, ktorým sa
chceli domôcť pohľadávky z vystavenej zmenky, keď spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. nebola úspešná

v exekučnom konaní a následne previedla rubopisom na žalobcu zmenku (ide o tú istú zmenku, ktorá
už predtým bola použitá v rozhodcovskom konaní a následne rozhodcovský rozsudok bol použitý ako
exekučný titul) a zámerne bola zmenka prevedená na spoločnosť so sídlom mimo územia Slovenskej
republiky, aby táto potom mohla uplatniť pohľadávku v súdnom konaní na území SR podľa článku 4
ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje konanie vo

veciach s nízkou hodnotou sporu, ktoré konanie by malo byť písomné a teda bez prejednania veci na
pojednávaní, čím by sa predišlo skúmaniu spotrebiteľského vzťahu medzi účastníkmi úverovej zmluvy,
na základe ktorej bola potom vystavená zmenka. Uvedený postup odporuje zákonu a prieči sa dobrým
mravom a preto mu súd nemôže poskytnúť právnu ochranu, pričom samotnú zmenku považuje súd za
neplatnú vzhľadom na neprijateľnosť zmluvnej podmienky, a to dohody o vyplnení zmenky v článku 14

úverovej zmluvy. Pre neplatnosť zmenky, ktorá bola použitá žalobcom na uplatnenie jeho pohľadávky v
súdnom konaní, nebolo možné žalobe vyhovieť a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol majúc za
to, že práva spotrebiteľa požívajú takú právnu ochranu, ktorá nemôže byť narušená ani v konfrontácii
s právom zo zmenky.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Namietal, že
súd prvej inštancie mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom, vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Napadnuté rozhodnutie je podľa neho prekvapivé, čo predstavuje odňatie možnosti konať

pred súdom, lebo žalovaný uplatnený nárok nepoprel, a je tu aj rozpor s judikatúrou Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Namietal, že strany nenavrhli dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom,
či ďalšími listinnými dôkazmi, pričom dokazovanie je podľa § 120 OSP ovládané prejednacou zásadou.
Predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, preukazujúcu jasne, úplne a zrozumiteľne jeho
právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného

neboli žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších
dôkazov. Súd prvej inštancie mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z
predloženej zmenky. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3, 6 Nariadenia č. 861/2007 vzniesť námietky
voči zmenke a ak tak neurobil, akékoľvek iné námietky musia byť odmietnuté, a to z dôvodu uplatneniakoncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd nesprávne vykonával a hodnotil dôkazy na
skutočnosti,ktorénetvrdilažiadnazostrán,pretodospelkrozhodnutiunazákladeaplikácienesprávnych
právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej

únie. Trval na tom, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom žiadneho
spotrebiteľského vzťahu. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. S
odkazom na ustanovenie § 17 Zmenkového a šekového zákona žalovaný nie je oprávnený vznášať
tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom
zmenky.Súdporušilpoučovaciupovinnosťobmedzenúustanovením §5ods.1OSP.Kauzálnenámietky

sú po indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah medzi žalovaným a remitentom je irelevantný.
Nie je mu známy obsah ich údajného zmluvného vzťahu. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť
neplatnou, ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože právna úprava spotrebiteľských úverov
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k
aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia zmenky. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov
mohla byť používaná. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú

záväzkami samostatnými. Nesúhlasí s názorom súdu, že sú závislé na úverovom vzťahu. Ak je žalobou
uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch zo
zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia. Na podporu svojich argumentov poukázal
na rozhodnutia iných súdov.

9. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

10. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

13. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

14. Podľa § 370 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich
odsekov primerane.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca prípisom zo dňa 21.12.2015, doručeným súdu dňa 22.12.2015,
zobral žalobu späť v časti týkajúcej sa uplatnenia zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne tak, že

zobral žalobu späť vo výške 0,19 % denne. Žalovaný na výzvu súdu neoznámil nesúhlas s čiastočným
späťvzatím žaloby. Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral svoju žalobu čiastočne späť, žalovaný so
späťvzatím nevyslovil nesúhlas, odvolací súd v súlade s ustanovením § 370 CSP pripustil vzatie žaloby
späť, napadnutý rozsudok prvej inštancie v danej časti zrušil a konanie zastavil.

16. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou v
zákonom stanovenej lehote na podanie (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363
CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a skutkovým stavom zisteným
súdom prvej inštancie, pretože odvolací súd nezistil zákonom predpokladané výnimky prejednal vec
bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si

povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo zvyšnej napadnutej časti výroku vecne správne a odvolanie
žalobcu nie je dôvodné. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne
správny a dostatočne odôvodnený v súlade s § 220 ods. 2 CSP, nepovažuje vo svojom rozhodnutí
za potrebné v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú

uvedené v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, vrátane citácie ustanovení právnych predpisov
aplikovaných v danej právnej veci.17. V danej právnej veci je predmetom konania pred súdom prvej inštancie je žaloba na uplatnenie
pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým
sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho

základe sa žalobca domáhal zaplatenia uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom a trov konania.
Podľa predloženej žaloby je žalobca ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú
vystavil žalovaný, pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť
v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku
doposiaľ neuhradil.

18. Z obsahu podaného odvolania žalobcu vyplýva, že žalobca v odvolaní namietal vadu konania
spočívajúcu v prekvapivom rozhodnutí súdu prvej inštancie, čo považoval za vadu konania spočívajúcu
v odňatí možnosti konať pred súdom. Odvolací súd preto predtým ako preskúmal rozhodnutie súdu
prvej inštancie skúmal, či konanie zaťažil vadou konania v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Z
obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie pred nariadeným pojednávaním na deň 12.06.2015

písomne poučil strany, že predmetný právny vzťah bude posudzovať podľa zákonných ustanovení o
ochrane spotrebiteľa, teda z hľadiska spotrebiteľského práva a na pojednávaní dňa 12.06.2015 vykonal
dokazovanie oboznámením sa pripojeným exekučným spisom a z neho najmä žiadosťou o udelenie
poverenia, rozhodcovským rozsudkom, zmluvou o úvere, zmenkou a príslušnými uzneseniami. Žalobca
sa na pojednávanie nedostavil, zaslal súdu písomné ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní

a vyjadrenie k veci, v ktorom trval na posúdení jeho nároku z titulu vystavenej zmenky žalovaným
podľa Nariadenia a procesnom postupe súdu podľa Nariadenia. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho
písomného rozhodnutia skonštatoval svoj procesný postup a postup žalobcu. S poukazom na vyššie
uvedené je preto námietka žalobcu o prekvapivom rozhodnutí nepravdivá. Odvolací súd nezistil žiadne
vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť, preto pristúpil k meritórnemu

prejednaniu veci

19. V Zbierke súdnych rozhodnutí SR bolo pod číslom 93/2015 publikované spoločné stanovisko
občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšej
inštancie vo veciach žalôb s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v znení:

I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;

2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu , pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom

práve, aplikujúc právnu úpravu a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

20. Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu bolo
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky - v zákonom
stanovenom osobitnom médiu so špeciálnym zameraním a účelom, pod R 93/2015. Uvedeným
postupom plnil Najvyšší súd zákonom stanovenú povinnosť dbať o jednotný výklad a jednotné

používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov (§ 16 zákona č. 335/1991 Zb. o
súdochasudcoch).Tátopovinnosťmuvsúčasnostivyplývazustanovenia§8ods.3zákonač.757/2004
Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. O publikovaní predmetného rozhodnutia bolo
rozhodnuté v rámci zákonom upraveného mechanizmu zabezpečujúceho koherentnosť judikatúry (IV.
ÚS 60/2010). Osobitný proces, výsledkom ktorého bolo publikovanie spoločného stanoviska oboch

kolégií v zbierke ako R 93/2015, priznáva tomuto stanovisku osobitný význam. Výklad Najvyššieho
súdu, ktorý v ňom podal, nie je síce právne (de iure) záväzný, fakticky (de facto) má ale vysokú
vecnú autoritu. I keď judikatúra Najvyššieho súdu nie je formálne záväzná, ipso iure normatívnu silu
má, a to tak vo vertikálnej línii (voči súdom nižších stupňov), ako aj v horizontálnej línii (medzijednotlivými senátmi a kolégiami najvyššieho súdu navzájom). Nemožno prehliadať podstatný rozdiel
medzi rozhodnutím nepublikovaným v zbierke (ďalej len „nepublikované rozhodnutie“) a rozhodnutím,
ktoré bolo na podklade zákonom určenej procedúry navrhovania a schvaľovania osobitným orgánom

najvyššieho súdu uverejnené v zbierke (ďalej len „publikované rozhodnutie“). Pokiaľ nepublikované
rozhodnutie Najvyššieho súdu vyjadruje názor členov senátu (resp. väčšiny členov senátu) Najvyššieho
súdu v individuálne ním prejednávanej veci, názor vyjadrený v publikovanom rozhodnutí je zároveň
zovšeobecňujúcim názorom (relevantnej väčšiny) členov kolégia Najvyššieho súdu, ktoré vždy tvorí
viacero senátov. Názor vyjadrený v nepublikovanom rozhodnutí sa v tomto zmysle prípadne (ak vec

prejednávajúci senát dospeje k záveru, že sú pre to splnené podmienky) môže odkloniť či odchýliť od
názoru vyjadreného v publikovanom rozhodnutí, tým ale ešte bez ďalšieho nedochádza k „prekonaniu“
názoru, na ktorom spočíva publikované rozhodnutie.

21. Zákon č. 191/1950 Sb. a OSP reagovali na prijaté rozhodnutie zákonom č. 438/2015 Z.z. účinným
od 23.12.2015. Doplnil v čl. II. Zákon č. 191/1950 Sb. v §17 ods. 1 o novú vetu a doplnil odsek 2.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky
vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystavovateľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. V konaní, v ktorom sa
uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce
námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho záväznosť

zo zmluvy vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Poznámka pod čiarou odkazuje príkladmo
na § 52 OZ, § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. Tento zákon v čl. I. zmenil a doplnil OSP v § 79 o odseky
3,4, § 114 ods. 2 OSP, v ktorých upravil náležitosti žaloby pri nároku uplatnenom zo zmenky a sankciu
za nesplnenie povinnosti spočívajúcej v posudzovaní nároku titulom spotrebiteľskej zmluvy a poučenie
žalovaného o možnosti uplatňovania námietok. Jednou zo základných zásad práva Európskej únie

je zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a
zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali,
resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo
znamená, že v prípade uplatnenia nároku zo zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky
niejespotrebiteľ.Ajkeďvnútroštátnaprávnaúpravaplatnádo31.12.2010umožňovalapoužívaťzmenky

aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti
nie je úplne v súlade s právom EÚ na ochranu spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31.12.2010
nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa na základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo
zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z. a prijatím nového zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o

iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom
od 01.01.2011 do 30.04.2014. S účinnosťou od 01.05.2014 je táto ochrana zabezpečená v zákone
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Zmenkové právo ako také v súdnom konaní znevýhodňuje
žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ
má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých

okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch môže byť nepoužiteľná. Na
podklade takejto úvahy vyvstáva aj právny záver o tom, že z takej zmenky nemohol vzniknúť platný
zmenkový záväzok.

22. Odvolací súd s poukazom na judikát R 93/2015, ktorým sa riadil, by preto v zásade nemusel

vysvetľovať, prečo tento judikát považuje za opodstatnený (platí totiž zásada, že len ten, kto volí odklon
od judikatúry, musí náležite vysvetliť, prečo sa neriadi judikátom). Odvolací súd viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) k jednotlivým odvolacím dôvodom žalobcu, spočívajúcim
predovšetkým v zdôraznení platnosti príslušnej zmenky a nepripustení akéhokoľvek súdneho prieskumu
okolností vzniku zmenky a vykonania dokazovania v tomto smere udáva, že sa nestotožnil s jeho

argumentáciou spochybňujúcou postup súdu pri vykonávaní dôkazov. Pri postupe podľa Nariadenia
je súd povinný rešpektovať právo na spravodlivý súdny proces a zásadu kontradiktórneho konania,
najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je
nevyhnutnéprevydanierozhodnutia.Zčlánku19Nariadeniavyplýva,žepokiaľnariadenieneustanovuje
inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sa riadi procesným právom členského štátu, v

ktorom sa konanie vedie. Nariadenie nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny
súdom a je možné aplikovať procesnoprávne predpisy použiteľné v slovenskom právnom poriadku,
predovšetkým aplikáciu znalostí určitých okolností súdu z jeho činnosti a zohľadnenie ochrany slabšieho
v konaní, či ochrany dobrých mravov. Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení účinnomv čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ako základný procesný predpis platný na území Slovenskej
republiky dôkaznú povinnosť upravoval v ustanovení § 120, ktoré v tretej vete odseku 1 umožňovalo
súdu výnimočne vykonať aj iné než stranami navrhnuté dôkazy, ak bolo ich vykonanie nevyhnutné pre

rozhodnutie vo veci. Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného nároku s oporou v doloženej zmenke
nemôže byť ovplyvňovaná povahou použitého procesného nástroja. Skúmanie prípadne absolútnej
neplatnosti úkonu, ku ktorej súd pristupuje ex offo nie je Nariadením vylúčená. Súd prvej inštancie preto
správne vykonal dokazovanie v súlade s v tom čase platným ustanovením § 120 OSP, správne v súlade
s ustanovením § 132 OSP vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a vyhodnotil skutkový stav,

na ktorý aplikoval správne ustanovenia zákona v správnej interpretácii. Odvolací súd preto napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil
na neplatnosti zmluvy o úvere pre hrubé narušenie rovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných
strán, a to najmä v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch. Zmluvu vyhodnotil ako absolútne
neplatný právny úkon, z ktorého veriteľovi nemohlo vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. Žalobca
v tejto časti v dôvodoch odvolania neuviedol k právnemu posúdeniu veci nič, argumentoval len tým,

že súd prvej inštancie nemohol založiť svoj názor na skúmaní tohto právneho úkonu, ktorého nebol
účastníkom a mal rozhodovať len na základe ním predloženej zmenky. Vzhľadom na vyššie uvedené,
prijaté stanovisko NS SR v judikáte R 93/2015, odvolací súd považuje tento odvolací dôvod za
bezpredmetný.

23. Súd prvej inštancie napriek tomu, že posúdil úverovú zmluvu ako absolútne neplatný právny úkon,
na základe ktorého nemohlo dôjsť k vystaveniu zmenky, vyhodnotil za neprijateľné zmluvné podmienky
týkajúce sa dojednania v časti bodu 14 všeobecných obchodných podmienok, pretože sa jedná o
podmienku, ktorá za nesplnenie záväzku pripúšťala možnosť veriteľa domáhať sa od spotrebiteľa
zaplatenia neprimeranej sumy (úrok 0,25 % denne) ako sankcie spojenej s nesplnením záväzku (§ 53

ods. 4 písm. k/ OZ) a neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. l/ OZ spočívajúcu v prenesení
povinností dodávateľa niesť dôkazné bremeno na spotrebiteľa. Celú dohodu o vyplnení blankozmenky
vyhodnotil ako neplatnú dohodu, preto pôvodnému remitentovi vôbec nevzniklo právo na vyplnenie
blankozmenky.Pôvodnýremitentnemalprávaapovinnostizozmenky,pretoichnemoholindosamentom
previesť na žalobcu. Ďalej posúdil samotnú zmenku a dospel k záveru, že veriteľ ju podľa § 4 ods. 6

zákona o spotrebiteľských úveroch nemohol prijať ako zabezpečovaciu zmenku, pretože bola vyplnená
podstatne vyššou sumou ako pripúšťalo zákonné ustanovenie, keď zmluvu vyhodnotil ako bezúročnú
a bez poplatkov, preto zmenka mohla byť vystavená len na sumu istiny 600 eur a zákonného úroku
z omeškania. Preto konanie veriteľa spočívajúce v prijatí zmenky prevyšujúcej zákonom prípustnú
výšku považoval za výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi nepožívajúcim právnu ochranu.

Žalobca v odvolaní poukázal na zákon č. 258/2001 Z.z., ktorý pripúšťal vystavenie zmenky. Uviedol, že
limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia a bolo
pripustené vypĺňať ich dodatočne po ich vystavení. V tejto časti odcitoval celý rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp.zn. 43 CoZm 10/2013 z 21.11.2013, na záveroch ktorého založil svoje tvrdenie a
uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4 CoZm 3/2014 z 13.06.2014. Uvedené rozhodnutia nie

sú záväzné, vyjadrujú názor dvoch senátov obchodných kolégií nesúladných s judikátom R 93/2015.
Okrem citácii týchto rozhodnutí neuviedol, v čom nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, len z
obsahu predložených rozhodnutí odvolací súd vyvodil, že podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie bol
oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo
zákona do nej uviesť. S uvedenými dôvodmi sa odvolací súd vyporiadal vo vyššie uvedených dôvodoch.

24. Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

25. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP tak,

že priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému v plnom rozsahu, pretože žalobca čiastočným
späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania v predmetnej časti, pričom vo zvyšnej časti
odvolacieho konania mal žalovaný plný úspech.

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).