Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 28, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/27/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615203993
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4615203993.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., sídlo:
Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, zastúpený: JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokátka
so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, proti povinnej: A. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F., X. Z.
XXX/XX, o vymoženie sumy 2.719,36 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Topoľčany z 2. novembra 2015 č.k. 6Er/602/2015-43, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 38 ods. 2, § 41 ods. 1, 2 písm.
d) Exekučného poriadku, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 12. 2014, § 37, § 45

ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014
(ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), § 2 písm. a), b), zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 4 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.
01. 2008, § 3, § 53 ods. 1, 5, Občianskeho zákonníka, článkami Smernice Rady EÚ č. 93/13/EHS zo

dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, rozsudkami Súdneho dvora ES
a vykonaným dokazovaním, na základe ktorého zistil, že medzi účastníkmi išlo o spotrebiteľský právny
vzťah, na ktorý sa musí aplikovať spotrebiteľské právo. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že
oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnej vykonania exekúcie na peňažné
plnenie,keďpoukazovalnarozhodcovskýrozsudoksp.zn.IA-C/1214/1891,ktorývydaldňa30.04.2014
Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., ktorého

vydaniu predchádzala zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami dňa 21. 07. 2010. Podľa článku 3 ods.
7 zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o
úvere, vrátane sporov o vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou
uvedenou v článku 10., II. časti všeobecných obchodných podmienok. Podľa bodu 10.2.2 všeobecných
obchodných podmienok sa zmluvné strany zmluvy o úvere dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej
sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri

poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o
platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore
žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa
jeho štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania,
b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a
rozhodnutieRozhodcovskémusúdu,atopodľajehoštatútu aRokovaciehoporiadku,ktorésú

platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. že rozhodcovský súd
odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov z rozhodcovskej doložky. Konštatoval, že významrozhodcovskej doložky je v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami osobitný, pretože v
krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených
záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. V prípade rozhodovania

v rozhodcovskom konaní totiž nejde o výkon verejnej moci, ale o rozhodovanie súkromnou osobou,
ktorej zmluvné strany delegovali právomoc rozhodnúť ich spor. Bol toho názoru, že rozhodcovský súd
nedostatočne skúmal z hľadiska noriem ochrany spotrebiteľa rozhodcovskú doložku, na základe ktorej
založil svoju príslušnosť. Zo zmluvy o úvere je zrejmé, že táto je uzatvorená na vopred pripravenom
tlačive "zmluva o úvere", do ktorého sú vpísané údaje o povinnej, druhu a výške poistenia,

ďalej na tlačive "Všeobecných obchodných podmienok". Povinná nemala možnosť meniť obsah týchto
dokumentov, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská doložka
je súčasťou všeobecných obchodných podmienok oprávneného, preto ju nemožno považovať za
individuálne dohodnutú. Predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľky, napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v
zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je v súlade s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne

neplatná. Exekučný titul vydaný na základe takejto doložky nemal legitimitu a je nevykonateľný, preto
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov podľa
§ 205 ods. 2 písm. a), d), e) a f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) a

§ 221 ods. 1 písm. d), f) a h) OSP, namietajúc prekročenie zákonných limitov pre skúmanie žiadosti o
vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Bol toho názoru, že ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie,
kasačnýsúdalebosúdkonajúcioopravnomprostriedku,aleprávealenakotzv.exekučnýsúd.Zpovahy

veci teda nebolo možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti.
Uvedené podľa neho potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 16.
06. 2009 sp.zn. 4Cdo 159/2009. V ďalšej časti odvolania namietal prekročenie zákonných limitov pre
skúmanie exekučného titulu podľa § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom
konaní a prekážku rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky. S poukazom na ustanovenie

§ 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti rozhodcovskej
doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne
posúdená. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky ÚS 2/2000. Okrem
toho namietal, že oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky, a. s. bol povinný postupovať v súlade

s ustanoveniami rozhodcovského zákona. Dal pritom do pozornosti, že v zmysle ustanovenia II. časti
bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok, Poštová banka, a. s., postupovala v súlade
s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky
s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku.
Mal za to, že exekučný súd nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, a že OSP, ani

Exekučný poriadok, ani zákon o rozhodcovskom konaní neposkytujú absolútne žiadnu oporu pre záver,
že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd konajúci
vo veci samej, a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie alebo rozsudok zrušiť, či zmeniť
jeho výrok. Ohľadom aplikácie sekundárneho práva Európskej únie uviedol, že smernica je záväzná
pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom

sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Pokiaľ by aj súd zvažoval rozhodcovskú
doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nebolo možné záver o neplatnosti
rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS. Taktiež judikatúra ESD vzťahujúca sa na
rozhodcovskédoložkyvšeobecnealeborozhodcovskédoložky vspotrebiteľskýchzmluvách,
nie je voči jednotlivcom - a teda ani voči stranám sporu - bezprostredne záväzná. V neposlednom rade

vytkol porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, pričom poukázal na rozhodnutia iných súdov
v obdobných veciach, ako aj namietal neprimerané zvýhodňovanie povinnej pred exekučným súdom
na základe jej postavenia, pričom poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III.
ÚS 23/2013-8. Dospel k záveru, že exekučný súd svojím postupom znemožnil uplatniť právo priznané
exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Záverom

poukázal na skutočnosť, že Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., zriaďovateľ súdu, ktorý vydal
exekučnýtitul,ječlenomzáujmovéhozdruženiaRozhodcovskáamediačná,a.s.,zapísanéhovzozname
stálych rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR a je držiteľom povolenia
rozhodovať spotrebiteľské spory s číslom SRS 001 v súlade s § 73 ods. 5 zákona ospotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, a preto navrhol, aby príslušný súd napadnuté uznesenie
v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vyhovie, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Topoľčany. Sudca súdu prvej inštancie
predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu s vyjadrením, že odvolaniu nemieni vyhovieť.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD. so sídlom
Exekútorského úradu v Rimavskej Sobote, Kálmána Mikszátha 268, o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, doručená súdu prvej inštancie dňa 28. 04. 2015. Spolu s ňou bol predložený
i návrh oprávneného zo dňa 15. 03. 2015, ktorým sa domáha od povinnej vymoženia sumy 2.719,36
eura s príslušenstvom a exekučný titul, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri

ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Bratislava, Sienkiewiczova 4, zo dňa
30. 04. 2014 sp.zn. IA-C/0214/1891, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 05. 2014 a vykonateľnosť
dňa 21. 06. 2014. Súčasťou spisu je i zmluva o úvere č. 3983857010 uzatvorená právnym predchodcom
oprávneného - Poštovou bankou, a. s. a povinnou dňa 21. 07. 2010, obchodné podmienky pre úver
účinné od 01. 02. 2010 a všeobecné obchodné podmienky účinné od 07. 06. 2010.

6. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

8. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vec po právnej stránke správne posúdil a svoje
rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil, nakoľko bola jeho argumentácia vecne
správna, objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky ako aj nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky. Odvolací súd sa v celom

rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie §
387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

10. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,

exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti,
alebo postihuje majetok.

11. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).

12. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhuna vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti
písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa §
41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je
prípustné odvolanie.

13. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj

napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V
rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 10. 2011 sp.zn. 3Cdo/146/2011 a
zo dňa 18. 01. 2012 sp.zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať

rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

14. Odvolací súd k námietkam oprávneného o prekročení zákonných limitov súdu prvej inštancie

skúmaním exekučného titulu, prekážky rozsúdenej veci a konštruovaniu nového skutkového stavu
bez účasti oprávneného a odňatím možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu
uvádza, že zo spisu nevyplýva, že by v exekučnom konaní bolo už rozhodnuté. Exekučný súd
nerozhodoval o rovnakej žiadosti toho istého súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie
identickej exekúcie týkajúcej sa rovnakých účastníkov. K tvrdeniu oprávneného, že mu bola odňatá

možnosť konať pred súdom odvolací súd dodáva, že v štádiu, pri ktorom súd skúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul (§
44 Exekučného poriadku) v tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie, postačuje
totiž, aby boli rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu,
vrátane do neho založených listín. Vzhľadom na uvedené, oboznamovanie sa s obsahom listín, ktoré je

zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania a predpokladov pre vyhovenie žiadosti súdneho
exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie, nemusí vykonávať na pojednávaní. Ak je
na zistenie dôvodov potrebné vykonať dokazovanie, exekučný súd je povinný nariadiť za tým účelom
pojednávanie. Ak je však možné rozhodnúť iba na základe právneho posúdenia veci bez vykonávania
dokazovania, pojednávanie nie je potrebné. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetný vzťah ako

spotrebiteľský, a teda mal povinnosť preskúmať, či plnenia, na ktoré povinnú zaväzuje rozhodcovský
rozsudok nevyplývajú z neprijateľných zmluvných podmienok. Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle § 52 Občianskeho
zákonníkazaspotrebiteľasapovažujefyzickáosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter zmluvy
musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno je
na dodávateľovi. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené
a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere uzavretá

právnym predchodcom oprávneného a povinnou túto charakteristiku spĺňa.
Znenie tejto zmluvy povinná ovplyvniť nemohla, nakoľko bola pripravená už vopred pre veľký počet
spotrebiteľov. Vzhľadom na túto skutočnosť je nevyhnutné na uvedený vzťah použiť ustanovenia, ktoré
sa vzťahujú na spotrebiteľské zmluvy. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie,
že rozhodcovská doložka obsiahnutá v II. časti bode 10.2.2 všeobecných obchodných podmienok, na

ktorú odkazuje zmluva o úvere v bode 3.7, bola správne posúdená ako neprijateľná, pretože táto nebola
individuálne dojednaná. Povinná osoba mohla zmluvu prijať len ako celok alebo ako celok ju odmietnuť,
pričom toto ustanovenie spôsobilo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech povinnej osoby. Pretože neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné, súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenia poverenia. Odvolací súd sa

stotožnil s názorom súdu prvej inštancie a tiež posúdil predmetnú rozhodcovskú doložku ako nekalú
podmienku spotrebiteľskej zmluvy. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou
je zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Možno povedať, že dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubújednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber, či spor bude riešiť rozhodcovský súd alebo súd
SR, je výlučne na žalujúcej strane, teda dodávateľovi, a tak spotrebiteľka nemá možnosť ovplyvniť jeho
výber. V prípade, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53

ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal
právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný
rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

15. Odvolací súd dodáva, že ustanovenie § 93b ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z.z. o

bankách účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere nezbavovalo oprávneného (resp. jeho právneho
predchodcu) povinnosti predložiť povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky takým spôsobom,
aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnej sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh
na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho
tiež zrejmé, že jej boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné
riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou

organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).