Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 26, 2016

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 7C/153/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616207475
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Šulajová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2016:6616207475.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v spore žalobcu CD Consulting s.r.o. so

sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 26429705,
zast. advokátska kancelária Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36864421,
proti žalovanému B. Q., narodený XX.XX.XXXX, bytom B., Q. XXX/XX, štátny občan SR, zast. JUDr.
ElenaMatulová,advokátkasosídlomPoltár,Železničná5,vkonaníozaplatenie612,06Eursprísl.,takto

r o z h o d o l :

žaloba o zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 612,06 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne
- zo sumy 676,11 Eur od 22.07.2009 do 30.08.2011,
- zo sumy 657,91 Eur od 31.08.2011 do 30.10.2011,

- zo sumy 646,71 Eur od 31.10.2011 do 17.11.2011,
- zo sumy 634,81 Eur od 18.11.2011 do 12.12.2011,
- zo sumy 622,91 Eur od 13.12.2011 do 11.01.2012,
- zo sumy 612,06 Eur od 12.01.2012 do zaplatenia,
a 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 676,11 Eur od 25.11.2009 do 30.08.2011
- zo sumy 657,91 Eur od 31.08.2011 do 30.10.2011,
- zo sumy 646,71 Eur od 31.10.2011 do 17.11.2011,

- zo sumy 634,81 Eur od 18.11.2011 do 12.12.2011,
- zo sumy 622,91 Eur od 13.12.2011 do 11.01.2012,
- zo sumy 612,06 Eur od 12.01.2012 do zaplatenia a zaplatenia zmenkovej odmeny vo výške 1/3 %
zmenkovej sumy vo výške 2,25 Eur s a z a m i e t a .

Konanie v časti zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne

- zo sumy 676,11 Eur od 22.07.2009 do 30.08.2011,

- zo sumy 657,91 Eur od 31.08.2011 do 30.10.2011,
- zo sumy 646,71 Eur od 31.10.2011 do 17.11.2011,
- zo sumy 634,81 Eur od 18.11.2011 do 12.12.2011,
- zo sumy 622,91 Eur od 13.12.2011 do 11.01.2012,
zo sumy 612,06 Eur od 12.01.2012 do zaplatenia, s a z a s t a v u j e .

Žalovanému s a p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy
vovýške612,06Eur,zmenkovéhoúroku0,25%dennezosumy676,11Eurod22.07.2009do30.08.2011
čo predstavuje sumu 1 301,51 Eur, zo sumy 657,91 Eur od 31.08.2011 do 30.10.2011 čo predstavuje
sumu 100,33 Eur, zo sumy 646,71 Eur od 31.10.2011 do 17.11.2011 čo predstavuje sumu 29,10 Eur, zosumy 634,81 Eur od 18.11.2011 do 12.12.2011 čo predstavuje sumu 39,68 Eur, zo sumy 622,91 Eur od
13.12.2011do11.01.2012čopredstavujesumu46,72Eurazosumy612,06od12.01.2012dozaplatenia
a 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 676,11 Eur od 25.11.2009 do 30.08.2011 čo predstavuje

sumu 71,69 Eur, zo sumy 657,91 Eur od 31.08.2011 do 30.10.2011 čo predstavuje sumu 6,60 Eur, zo
sumy 646,71 Eur od 31.10.2011 do 17.11.2011 čo predstavuje sumu 1,91 Eur, zo sumy 634,81 Eur
od 18.11.2011 do 12.12.2011 čo predstavuje sumu 2,61 Eur, zo sumy 622,91 Eur od 13.12.2011 do
11.01.2012 čo predstavuje sumu 3,07 Eur a zo sumy 612,06 od 12.01.2012 do zaplatenia. Taktiež sa
domáhal zaplatenia zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 2,25 Eur.

2. V priebehu konania, žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 23.12.2015 zobral žalobu
čiastočne späť čo do zaplatenia 0,19 % denného zmenkového úroku.

3. Uviedol, že žalobca ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný
dňa 31.03.2009 na zmenkovú sumu 676,11 Eur, pričom sa zaviazal aj na úhradu zmenkového úroku

vo výške 0,25 % denne od 22.07.2009. Indosovaná zmenka je vista zmenkou opatrenou doložkou "na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Zmenka bola vystavená dňa 31.03.2009 na sumu
676,11 Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení
na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 22.07.2009. Za miesto
splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu,

pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil sumu 64,05 Eur, pričom na zmenkovú sumu uhradil 64,05 Eur a na
úroky uhradil 0,--Eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou "bez protestu" indosant nenechal
uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

4. Žalobca podal návrh na vzorovom tlačive "A" Návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods.

1 Nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu. Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky žalobca uviedol a predložil originál zmenky,
výpis z obchodného registra žalobcu a plnomocenstvo pre právneho zástupcu, vrátane osvedčenia
na registráciu na daň z pridanej hodnoty. Súčasne žalobca uviedol, že nechce, aby sa nariadilo
pojednávanie.

5. Keďže účastníkom konania na strane žalobcu je zahraničná právnická osoba, právomoc súdu
Slovenskej republiky v tejto veci je daná s poukazom na čl. 2 bod 1 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001.

6. Súd v zmysle čl. 5 ods. 2 Nariadenia 861/2007/ES doručoval žalovanému kópiu tlačiva (návrhu) na

uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným "C" tlačivom na odpoveď. Žalovaný zásielku prevzal dňa
29.05.2014. Žalovaný v stanovenej lehote súdu Tlačivo na odpoveď doručil. Žalovaný vo vyplnenom
Tlačive uviedol, že pohľadávku neakceptuje, že chce, aby súd vo veci nariadil ústne pojednávanie z
dôvodov, že sa chce brániť.

7. Podľa čl. 19 Nariadenia č. 861/2007/ES, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie
vedie.

8. Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa zákonom č. 160/2015 Z. z.. -

Civilným sporovým poriadkom.

9. Z dôvodu, že Nariadenie 861/2007/ES neupravuje postup súdu pri nariadení pojednávania, s
poukazom na čl. 19 Nariadenia č. 861/2007/ES pri nariadení pojednávania súd postupoval v zmysle §
177 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. a nevydával osobitné rozhodnutie o nariadení pojednávania, keďže

toto Civilný sporový poriadok nevyžaduje a aj v zmysle Nariadenia 861/2007/ES súd rozhodnutie vydáva
iba vtedy, ak o nariadenie ústneho pojednávania požiada niektorá zo strán a súd takúto žiadosť odmieta,
vtedy dôvody odmietnutia uvedie písomne, pričom proti takémuto rozhodnutiu súdu o odmietnutí žiadosti
o nariadenie ústneho pojednávania nemožno samostatne podať opravný prostriedok (čl. 5 bod 1
Nariadenia 861/2007/ES).

10. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 22.07.2014. Žalobca svoju neúčasť ospravedlnil, a v
písomnom vyjadrení doplnil svoju právnu argumentáciu v predmetnom konaní, v ktorom poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu SR spisová značka 5Obo/3/2008 zo dňa 22.10.2008, v zmysle ktorého zpovahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri jej
predložení k zaplateniu, prípadne vymáhaniu preukazovať, že mu žalovaný zmenkovú sumu aj skutočne
dlhuje. Uviedol, že disponuje len indosovanou zmenkou, ktorá je podpísaná žalovaným a nemá k

dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré by mohol nad rámec už v návrhu uvedeného
súdu oznámiť alebo predložiť. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový
právny vzťah. Súdu predložil originál zmenky, ktorá je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine
ako takej samo právo žalobcu. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalobcu neboli vznesené žiadne
námietky. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju

spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Poukázal na ustanovenie § 17
Zákona šekového a zmenkového, podľa ktorého kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi
námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom,
okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Z uvedeného jednoznačne
vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať takzvané kauzálne námietky voči
majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporom

konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd. Oprávnenosť námietok musí žalovaný
preukázať. Dôkazné bremeno teda spočíva na žalovanom a nie na žalobcovi. Taktiež poukázal na
uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica spisová značka 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, ktoré
bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu, a ktoré potvrdzuje jeho závery.

11. Žalovaný na pojednávaní súdu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne poukázal na prekážku
rozhodnutej veci v zmysle § 159 ods. 3 O. s. p., nakoľko už v predmetnej veci bol vydaný rozhodcovský
rozsudok spisová značka SR 23124/2009 zo dňa 21.01.2010. Taktiež vzniesol námietku premlčania,
nakoľko má za to, že zmenka bola vydaná 31.03.2009, pričom jej splatnosť bola 4 roky a návrh bol
podaný v apríli 2014, teda po uplynutí premlčacej doby. Predmetnú zmenku mal žalobca predložiť na

plateniedo31.03.2013azačalaplynúťjednoročnápremlčacialehota,ktoráuplynula31.03.2014akeďže
návrh bol podaný 17.04.2014 bol podaný po uplynutí premlčacej lehoty.

12. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 03.09.2014 poukázal na to, že predmetná
zmenka bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok z poskytnutého úveru, ktorý má povahu

spotrebiteľského úveru. Pôvodne bola zmenka vystavená spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., ktorá
ju následne indosovala na žalobcu ako zahraničnú právnickú osobu. Základný právny vzťah medzi
pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným má teda spotrebiteľskú povahu. Predložená zmenka
zabezpečuje hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola Zmluva o úvere číslo 6561749 uzavretá medzi
žalovaným ako dlžníkom a spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľom, ktorej predmetom bolo

poskytnutie úveru vo výške 350,--Eur. Zmluvu o úvere uzatváral žalovaný ako občan fyzická osoba.
Poukázal na ustanovenie § 4 ods. 6, 7 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v čase
uzatvorenia zmluvy, z ktorého vyplýva, že keďže výška úveru v predmetnej veci bola 350,--Eur,
príslušenstvom v rámci zmenkovej sumy mohlo byť maximálne suma vo výške 105,--Eur, teda 30
% istiny poskytnutého úveru a teda maximálna zmenková suma pozostávajúca zo spotrebiteľského

úveru a príslušenstva mohla byť maximálne vo výške 455,--Eur. V danom prípade zmenková suma
v čase vyplnenia zmenky bola vo výške 676,11 Eur, teda presahovala maximálnu zmenkovú sumu
upravenú ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. Teda zmenka bola vystavená v rozpore so
zákonom. Keďže zmenka bez ohľadu na jej abstraktnosť je právnym úkonom, každý právny úkon, ktorý
odporuje zákonu je absolútne neplatným právnym úkonom, pričom na absolútnu neplatnosť právneho

úkonu súd prihliadne ex offo. Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského
vzťahu nie je možné, pretože právo spotrebiteľských vzťahov bolo použitím zmenky regulované a
obmedzené, a keďže sa jedná o kogentnú úpravu, je nutné zo zákona skúmať podmienky vystavenia
zmenky a jej prípustnosť. Navyše dohodu o vyplnení zmenky obsiahnutú vo všeobecných podmienkach
úveru považuje za nekalú podmienku hlavného záväzkového vzťahu, keďže umožňuje požadovať od

spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s neplnením jeho záväzku, a to zmenkový
úrok 0,25 % denne. Dohoda o vyplnení zmenky je súčasťou všeobecných obchodných podmienok
poskytnutia úveru. Dohodu o vyplnení zmenky považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Bez platnej
dohodyovyplňovacomprávenietplatnejzmenky(NSSRvoveci4Obo/161/2007).Tiežmázato,žeúdaj
o splatnosti zmenky je neurčitý údaj, resp. zakotvuje splatnosť postupnú a v zmysle § 33 ods. 2 zákona

č. 191/1950 Zb. sa takáto zmenka považuje za neplatnú. Návrh žalobcu preto považuje za nedôvodný
a žiada ho zamietnuť.13.Žalobcasakvznesenejnámietkepremlčaniažalovanýmvyjadriltak,žepredmetomtohtokonanianie
je nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale výlučne nárok uplatnený zo zmenky. Žalovaný tak vznáša námietky
k inému právnemu vzťahu, než je predmetom tohto konania. Tieto námietky sú preto irelevantné a súd

na ne nemôže v tomto konaní prihliadať. Vo vzťahu k námietkam žalovaného je potrebné poukázať
na abstraktnosť a samostatnosť záväzku žalovaného za zmenku zaplatiť a absenciu akcesority k
inému záväzku. Uplatnená pohľadávka zo zmenky nie je premlčanou. Premlčacia doba môže začať
plynúť až odo dňa splatnosti zmenky, nie od momentu jej vystavenia. Žalovaný vystavil zmenku ako
tzv. vista zmenku, teda jej splatnosť nastáva predložením na platenie. Z uvedeného je zrejmé, že

splatnosť zmenky nastáva v momente predloženia, pričom predložiť je ju možné v lehote 4 rokov od jej
vystavenia. Premlčacia doba tak začína plynúť až v momente predloženia zmenky na platenie. Ku dňu
podania návrhu na uplatnenie pohľadávky na súde nebol nárok zo zmenky premlčaný, pretože odo dňa
predloženia zmenky na platenie neprešla dlhšia doba ako 3 roky. Preukázanie skutočností, že nastalo
premlčanie uplatneného nároku zo zmenky je na strane žalovaného.

14. K prekážke rei iudicate žalobca uviedol, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol ako exekučný
titul uplatnený v exekučnom konaní proti žalovanému ako povinnému je nulitným právnym aktom,
ktorý nevyvoláva žiadne právne účinky a je nutné na neho pozerať akoby neexistoval. Súdy sú
povinné prihliadať na neplatnú rozhodcovskú doložku a vyvodiť záver, že rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky je nulitným právnym aktom majúcim účinky paktu.

Neexistujúci právny akt nemôže zakladať prekážku res iudicate. Súd je preto povinný na túto nulitnosť
rozhodcovského rozsudku prihliadnuť aj v tomto konaní a uplatnený nárok zo zmenky riadne prejednať.

15. Z predložených a označených dôkazných prostriedkov súd zistil, že zmenka bola vystavená dňa
31.03.2009 s tým, že "zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35

807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava
I., oddiel Sro, vložka č. 23636/B zmenkovú sumu a zmenkový úrok 0,25 % denne", keď zmenka bola
vystavená s doložkou "bez protestu" a "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Zmenka
obsahuje zmenkovú sumu 676,11 Eur a dátum začiatku úročenia 22.07.2009. Na zmenke je uvedený
aj údaj - číslo zmluvy 6561749.

16. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku súd ako rozhodné právo aplikoval právo Slovenskej republiky,
keďže pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava ako slovenská
právnická osoba a prípadná voľba iného právneho poriadku súdu tvrdená, ani preukázaná nebola.

17. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z., účinný k 31.03.2009, veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od
formyposkytovanéhospotrebiteľskéhoúverumôžebyťveriteľomajpredávajúci.Spotrebiteľomjefyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

18. Keďže zmenka bola žalovaným ako vystaviteľom podpísaná na zabezpečenie peňažného
záväzku, ktorý mu vznikol ako dlžníkovi zo Zmluvy o úvere, ktorú uzatvoril s veriteľom spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o. na sumu 350,--Eur, súd sa oboznámil so Zmluvou o úvere, ktorá bola súčasťou
pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 5Er/888/2010. Po preskúmaní Zmluvy o

úvere súd zistil, že žalovanému ako dlžníkovi bol poskytnutý úver za účelom zamestnania, čo sa však
v konaní nepreukázalo. Uvedená skutočnosť vylučuje tá skutočnosť, že v čase uzatvorenia zmluvy o
úvere ako aj podpísania zmenky zo strany žalovaného, tento počnúc od 15.10.2007 už bol v trvalom
pracovnom pomere ako zamestnanec (č. l. 264 až 266 spisu).

19. Okresný súd Lučenec rozsudkom číslo konania 12C/64/2014-117 zo dňa 25.09.2014 žalobe žalobcu
v plnom rozsahu vyhovel. Rozsudok Okresného súdu Lučenec sa stal právoplatným v spojení s
rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica číslo konania 41Cob/14/2015-195 dňa 06.07.2015.

20. Uznesením Najvyššieho súdu SR spisová značka 3Obdo/43/2015 bol rozsudok Krajského súdu v

Banskej Bystrici z 28.04.2015 číslo konania 41Cob/14/2015-195 a rozsudok Okresného súdu Lučenec
z 25.09.2014 číslo konania 12C/64/2015-117 zrušený a vec bola vrátená Okresnému súdu Lučenec na
ďalšie konanie.21. Podľa § 455 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec
vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym
názorom dovolacieho súdu.

22. Na základe vyššie uvedeného uznesenia Najvyššieho súdu SR, ktorým je súd viazaný, súd vo veci
nariadil pojednávanie tak, ako to vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR.

23. Žalobca ani jeho právny zástupca sa pojednávania vytýčeného na deň 26.07.2016 nezúčastnil,

právnyzástupcažalobcuospravedlnilneúčasťnapojednávanímailomdoručenýmsúdudňa21.07.2016,
pričom uviedol, že nemá námietky s tým, aby sa v tejto veci otvorilo pojednávanie bez jeho účasti.

24. Na pojednávaní dňa 26.07.2016 žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyni uviedol, že úver od
spoločnosti POHOTOVOSŤ použil na osobné potreby. Čo sa týka návrhu na predloženie prejudiciálnej
otázky, na tomto netrvá. Zároveň poukázal na nové rozhodnutie v obdobnej veci žalobcu Krajského súdu

Prešov spisová značka 18Co/157/2015 z 18.04.2016. Aj z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že súd je
povinný v spotrebiteľských veciach skúmať právny vzťah, pričom má prednosť zákon o spotrebiteľských
úveroch.

25. Keďže zo strany žalovaného bola vznesená námietka premlčania, súd sa v prvom rade zaoberal

tým, či právo uplatnené žalobou nie je premlčané. Premlčacia doba môže začať plynúť až odo dňa
splatnosti zmenky nie od momentu jej vystavenia. V danom prípade má súd preukázané, že zmenka
bola vystavená dňa 31.03.2009 so splatnosťou "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia" čo
predstavuje prípustnú modifikáciu lehoty na predloženie zmenky k plateniu v zmysle § 34 ods. 1 tretia
veta Zákona zmenkového a šekového. Najneskôr nastala teda splatnosť zmenky 31.03.2013. Od tohto

dňa začala plynúť v zmysle § 70 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového premlčacia lehota, ktorá je
trojročná a teda uplynie 31.03.2016. Keďže návrh žalobcu bol podaný na súd dňa 17.04.2014, súd mal
za to, že nebol uplatnený po premlčaní. Preukázanie skutočnosti, že splatnosť zmenky nastala skôr,
teda že aj premlčanie uplatneného nároku zo zmenky nastalo je v danom prípade na strane žalovaného.

26. K obrane žalovaného čo sa týka prekážky rei iudicate súd uvádza, že Rozhodcovský rozsudok,
ktorý bol ako exekučný titul uplatnený v exekučnom konaní proti žalovanému ako povinnému je nulitným
právnym aktom, ktorý nevyvoláva žiadne právne účinky a je nutné na neho pozerať akoby neexistoval.
Súdy sú povinné prihliadať na neplatnú rozhodcovskú doložku a vyvodiť záver, že rozhodcovský
rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky je nulitným právnym aktom majúcim

účinky paktu. Neexistujúci právny akt nemôže zakladať prekážku res iudicate. Súd je preto povinný na
túto nulitnosť rozhodcovského rozsudku prihliadnuť aj v tomto konaní a uplatnený nárok zo zmenky
riadne prejednať.

27. Súdu z jeho činnosti je známe (§ 186 ods. 1 CSP) že pôvodný majiteľ zmenky spoločnosť

POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava vykonáva svoju podnikateľskú činnosť prostredníctvom poskytovania
úverov v značnom rozsahu na území celej Slovenskej republiky, keď z údajov zapísaných v Obchodnom
registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sro, vložka č. 23636/B súd zistil, že ako predmet činnosti
má zapísanú aj činnosť - poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.

28. Ďalej je súdu z jeho činnosti známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava si uplatňuje
svoje nároky aj v exekučných konaniach. Konajúci súd si pripojil aj spis Okresného súdu Lučenec sp. zn.
5Er/888/2010 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava proti žalovanému ako povinnému
o vymoženie pohľadávky v sume 676,11 Eur istiny s príslušenstvom a vykonal dokazovanie aj dôkazmi
predloženými v tomto spise (§ 185 CSP), keďže ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci

a dôsledné posúdenie uplatneného nároku.

29. Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 5Er/888/2010 súd taktiež zistil, že dňa
31.03.2009 spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili
v písomnej forme Zmluvu o úvere č. 6561749. Zmluva bola uzatvorená na predtlačenom formulári,

keď v záhlaví bolo predtlačené nielen označenie zmluvy, teda "Zmluva o úvere", ale aj text o tom,
že zmluva je "uzatvorená dole uvedeného dňa v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka".
Zmluva obsahovala predtlačené označenie veriteľa a predtlačený text o dlžníkovi, do ktorého bolo rukou
dopísané "meno dlžníka", "priezvisko dlžníka", "trvalé bydlisko dlžníka", "rodné číslo dlžníka", "čísloobčianskeho preukazu", "č. účtu" "VS, č. zmluvy", "č. Žiadosti o úver", "ID klienta". Zmluva obsahovala
predtlačený text o tom, že "veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver v sume", následne nasleduje
priestor na dopísanie sumy úveru a pokračuje textom "a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu

zvýšenú o príslušný poplatok vo výške", nasleduje miesto na vyplnenie výšky poplatku a pokračuje text
"t. j. celkovo zaplatí čiastku", opäť nasleduje miesto pre vyplnenie sumy a nasleduje predtlačený text
"v mesačných splátkach po", kde je priestor na určenie počtu mesačných splátok a sumy mesačných
splátok a pokračuje text "počnúc dňom na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru", v rámci ktorého je priestor na doplnenie dátumu. Ďalej zmluva obsahuje predtlačený

text o tom, že "dolu podpísaný dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy
o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje
sa ich dodržiavať a súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok na zadnej
strane zmluvy a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje
zodpovedajú skutočnosti". Rubovú stranu zmluvy tvorili Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, keď

čl. 17 obsahoval Dohodu o vyplnení zmenky tak, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako
vystaviteľa zmenky vyplývajúce z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ
zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ
je z takto vyplnenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že
zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok

stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípade uhradí
len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma
bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú
ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že
ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

30. Súd vykonal vo veci dokazovanie prečítaním zmenky č. l. 5, zmluvy o úvere z pripojeného spisu sp.
zn. 5Er/888/2010, uznesenia Okresného súdu Lučenec č. k. 5Er/888/2010-12, uznesenia Krajského
súdu Banská Bystrica č. k. 2CoE/149/2012-20, výpisu lustrácie v Sociálnej poisťovni a zistil tento
skutkový stav:

31. Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 5Er/888/2010 súd zistil, že exekučným titulom
bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské
rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 23124/09 zo dňa 21.01.2010, ktorým bola žalovanému uložená
povinnosť zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava sumu vo výške 676,11 Eur spolu so

zmenkovýmúrokomvovýške0,25%dennezosumy676,11Eurod22.07.2009dozaplatenia,zákonným
úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 676,11 Eur od 25.11.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy
rozhodcovského konania vo výške 215,43 Eur, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že rozhodcovský súd mal za to, že
žalovaný si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmenkového vzťahu riadne a včas, preto žalobcovi

vzniklo právo na zaplatenie žalovanej zmenkovej sumy.

32.ZpripojenéhospisuOkresnéhosúduLučenecspisováznačka5Er/888/2010súdzistil,žeexekučným
titulom bolo rozhodnutie Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.
s., Karloveské rameno 8, Bratislava, spisová značka SR 23124/09 zo dňa 21.02.2010, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 08.02.2010 a vykonateľnosť 11.02.2010. Účastníkmi konania bol žalobca
POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35807598 a žalovaný B. Q.. Predmetom
rozhodnutia stáleho rozhodcovského súdu bol zaplatenie sumy 676,11 Eur s príslušenstvom. Súd má
preukázané, že uznesením číslo konania 5Er/888/2010-12 zo dňa 13.12.2011 bola exekúcia vykonaná
napodkladeuvedenéhoexekučnéhotituluvyhlásenázaneprípustnúazastavená.Uznesenienadobudlo

právoplatnosť dňa 10.07.2012 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica spisová značka
2CoE/149/2012. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že posudzoval rozhodcovskú doložku, pričom
posúdil jej absolútnu neplatnosť, pretože nebola individuálne dojednaná a je neprijateľnou podmienkou
v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatná. Rozhodcovský súd teda nemal právomoc na vydanie rozhodcovského rozsudku a teda

takéto rozhodnutie ani nezakladá prekážku rozhodnutej veci (rozhodnutie NS SR spisová značka
6MCdo/9/2012).33. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") v znení ku dňu
31.03.2009, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

34. Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení ku dňu 31.03.2009, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

35. Podľa § 52 ods. 3 OZ v znení ku dňu 31.03.2009, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

36. Podľa § 52 ods. 4 OZ v znení ku dňu 31.03.2009, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

37. Podľa § 53 ods. 1 OZ v znení ku dňu 31.03.2009, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu

plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

38. Podľa § 53 ods. 2 OZ v znení ku dňu 31.03.2009, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

39. Podľa § 53 ods. 3 OZ v znení ku dňu 31.03.2009, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

40. Podľa § 53 ods. 4 písm. o), i), k) OZ v znení ku dňu 31.03.2009, za neprijateľné podmienky uvedené

v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

41. Podľa § 53 ods. 5 OZ v znení ku dňu 31.03.2009, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

42. Podľa § 54 ods. 1 OZ v znení ku dňu 31.03.2009, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

43. Podľa § 54 ods. 2 OZ v znení ku dňu 31.03.2009, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv

platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

44. Podľa § 39 OZ v znení ku dňu 31.03.2009, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

45. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu 31.03.2009, na účely
tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.46. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu 31.03.2009,
v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. 8) Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov

zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.

Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

47. Podľa § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu 31.03.2009,
veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

48. Za nespornú súd považoval v konaní skutočnosť, že dňa 31.03.2009 žalovaný ako dlžník a

spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava ako veriteľ uzatvorili v písomnej forme Zmluvu o úvere
č. 6561749, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 350,-- Eur. Za nespornú súd považoval
aj skutočnosť, že v deň podpisu Zmluvy o úvere bola vystavená zmenka, v ktorej s poukazom na
čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili zadnú stranu Zmluvy, nebola vyplnená
zmenková suma a dátum úročenia. Rovnako za nespornú súd považoval aj skutočnosť, že zmenka, od

ktorej si žalobca uplatňuje nárok v tomto súdnom konaní, má povahu zabezpečovacej zmenky, tak ako
to bolo priamo konštatované v čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.

49. Z vykonaného dokazovania súd považoval za preukázané, že žalobcom predložená zmenka
zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola Zmluva o úvere č. 6561749 uzatvorená dňa

31.03.2009 medzi žalovaným ako dlžníkom a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava ako
veriteľom, keď číslo zmluvy 6561749 bolo uvedené aj priamo na zmenke. Zmluvu o úvere žalovaný
uzatváral ako občan - fyzická osoba. Ďalej súd považoval za preukázané, že zmluva bola uzatváraná
na formulári veriteľa, teda mala predtlačený text, a to vrátane označenia veriteľa ako zmluvnej strany a
do zmluvy sa dopisovali len údaje, ktoré vzhľadom na charakter nemohli byť vopred dané, a to osobné

údaje dlžníka, výška poskytnutého úveru, výška poplatku, spôsob splatnosti. Súd potom zdôrazňuje
tú skutočnosť, že do zmluvy sa dopisovala len suma úveru, suma poplatku, počet a výška splátok a
počínajúci deň splatnosti, keď priamo v predtlačenej forme formulára danej zmluvy bol obsiahnutý aj
text o tom, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi sumu úveru zvýšenú o príslušný poplatok. Rovnako
súd považoval za preukázané, že predtlačený bol nielen názov zmluvy, ale predtlačený bol text aj o

tom, že zmluva je uzatvorená v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Rubovú stranu zmluvy
tvorili predtlačené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, vrátane predtlačeného čl. 17 o Dohode o
vyplnení zmenky a predtlačeného čl. 17 o tom, že zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1
Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.

50. S poukazom na § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
konštatovanej Zmluvy o úvere, teda v znení účinnom ku dňu 31.03.2009, každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, je spotrebiteľskou zmluvou, keď dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a spotrebiteľ je fyzická osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti,
alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Súčasne sa vyžadovalo, aby
spotrebiteľské zmluvy neobsahovali ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda tzv. neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka) s tým, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu

odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdaťsvojichpráv,ktorémuObčianskyzákonníkpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépovinnosti
(§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pričom v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súčasne, keďže
spotrebiteľské zmluvy nesmeli obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda tzv. neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka), zákon definoval najmä, ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú za neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka) s tým, že neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).51. Vychádzajúc potom zo skutočnosti, že žalovaný pri uzatváraní hlavného záväzkového vzťahu, teda
Zmluvy o úvere č. 6561749 zo dňa 31.03.2009, nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti, keď aj v zmluve bol označený ako občan - fyzická osoba, teda spĺňal definíciu
spotrebiteľa, pričom taktiež v konaní preukázal, že v čase uzatvorenia Zmluvy bol zamestnaný a úver
čerpal pre osobné potreby. Na strane druhej veriteľ, teda spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava
pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, keďže aj v predmete
podnikania zapísaného v obchodnom registri mal veriteľ aj činnosť - poskytovanie úverov z vlastných

zdrojov, súd považoval za preukázané, že veriteľ, teda spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava,
spĺňal definíciu dodávateľa. Potom, keďže zmluva medzi veriteľom a žalovaným bola uzatvorená na
formulári veriteľa, vrátane Všeobecných zmluvných podmienok a bolo možné v tejto zmluve doplniť,
resp. zmeniť, len osobné údaje žalovaného ako dlžníka a výšku úveru, považoval súd za preukázané,
že veriteľ takéto zmluvy uzatváral s viacerými osobami, a teda bolo obvyklé, že ktorákoľvek druhá
strana ako spotrebiteľ obsah tejto zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť nemohla, na základe čoho

súd dospel k záveru, že Zmluva o úvere č. 6561749 zo dňa 31.03.2009 uzavretá medzi veriteľom a
žalovaným bola spotrebiteľskou zmluvou. Súd dokazovaním teda zistil, že išlo o spotrebiteľský vzťah,
opačne ako to vyhodnotil pri svojom rozhodovaní rozhodcovský súd, ktorý si nepreveril skutočnosť, že
žalovaný bral úver na iný účel ako zamestnanie alebo povolanie, čo v danom prípade bolo pre vlastnú
potrebu.

52. Potom, keďže predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom
žalovanému, išlo o spotrebiteľský úver, a teda o zmluvu o spotrebiteľskom úvere (§ 2 písm. a), b) Zákona
č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom k 31.03.2009).

53. V súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru sa potom zakazovalo splniť dlh zmenkou a veriteľ
smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak išlo o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru, keď príslušenstvo sa zo zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút a iných

nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z.). Hoci teda
na zabezpečenie spotrebiteľského úveru mohla byť vystavená zabezpečovacia zmenka, táto mohla
byť vyplnená len na zákonom ustanovenú maximálnu zmenkovú sumu. Súd potom poukazuje aj na
skutočnosť, že ustanovenie § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. príslušenstvo v rámci zmenkovej sumy
odvodzuje od istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, na základe čoho dospel súd k záveru, že za

istinu spotrebiteľského úveru nie je možné považovať aj poplatok za poskytnutie úveru, ale len sumu
samotného úveru, na základe čoho zmenková suma mohla byť maximálne o 30 % vyššia, než bola
suma poskytnutého úveru.

54. V danom prípade, ako už bolo konštatované, nebolo sporné, že vystavená zmenka bola

zabezpečovacou zmenkou, teda veriteľ mohol prijať od žalovaného ako dlžníka zmenku na
zabezpečenie svojho nároku zo Zmluvy o úvere. Potom, keďže výška úveru bola 350,-- Eur, aj za
predpokladu, že by žalovaný nesplatil ani len časť úveru, príslušenstvo v rámci zmenkovej sumy mohlo
byť maximálne vo výške 105,-- Eur, teda 30 % istiny poskytnutého úveru, a teda maximálna zmenková
suma pozostávajúca zo spotrebiteľského úveru a príslušenstva mohla byť maximálne v sume 455,-- Eur.

V danom prípade zmenková suma v čase vyplnenia bola 676,11 Eur, takže vo výške, ktorá presahovala
maximálnu zmenkovú sumu upravenú v § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. Teda bola vystavená v
rozpore so zákonom.

55. Ďalej súd poukazuje na to, že predmetná Zmluva o úvere je jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou

a právny vzťah založený medzi stranami sporu je vzťahom občianskoprávnym v zmysle §
52 a nasledovných Občianskeho zákonníka, súd potom považuje zmluvné dojednanie - dohodu o
vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne
v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 4 písm. i/, k/, o/ Občianskeho zákonníka) a sleduje cieľ obísť
právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky je v rozpore s § 52 ods.

2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.56. V zásade je potrebné uviesť, že spotrebiteľské právo v čase uzavretia zmluvy nevylučovalo prijať
od dlžníka zmenku, avšak len na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, ktorá

úprava bola obsiahnutá v § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Rovnako
sa pripúšťalo za určitých podmienok vyplniť zmenkovú sumu veriteľom do zákonom limitovanej výšky
istiny a príslušenstva. Dohoda uzavretá v článku 17 Všeobecných zmluvných podmienok však umožňuje
vystaviť povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy, pričom zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči

dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o
vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah, a ktoré zmluvné dojednanie mení vzťah medzi
účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva
žiadnu ochranu spotrebiteľa, musí súd vyhodnotiť ako neprijateľné, a tým neplatné v súlade s § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka, resp. ako neplatné dojednanie v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Okrem toho uzavretím dohody o vyplnení zmenky veriteľ dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom,

že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je taktiež v rozpore s § 53 ods. 4 písm. o/
Občianskeho zákonníka.

57. V obdobnej veci Krajský súd v Trenčíne v uznesení č. k. 8Ncb/115/2013-28 zo dňa 06.06.2013
poukázal na to, že v danom prípade bola zmenka vystavená ako zabezpečovací prostriedok z

poskytnutého úveru a v súvislosti s vyriešením otázky, či ide o nárok žalobcu uplatňovaný zo zmenky
alebo nárok z tzv. kauzy, v ktorej mala zmenka len zabezpečovací charakter je túto kolíziu potrebné riešiť
v súlade s princípom zvýšenej ochrany spotrebiteľa. Poukázal i na to, že hľadisko ochrany spotrebiteľa je
prioritné i vzhľadom na upozornenia Európskej komisie na praktiky existujúce v sektore spotrebiteľských
úverov so zameraním na uplatňovanie právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa.

58. Podľa Smernice Rady č.93/13/EHS z 05.04.1993 je súd povinný z úradnej povinnosti skúmať v
každom konaní, či sa nejedná o spotrebiteľský právny vzťah a to za účelom zabezpečenia právnej
ochrany spotrebiteľa.

59. Súd udáva, že tak v súčasnosti, ako aj v čase vystavenia zmeniek objektívne existovalo a existuje v
rámci Európskej únie a jej členských štátov, tzv. spotrebiteľské právo, ktorého účelom je predovšetkým
zabezpečiť ochranu spotrebiteľa, nastolením reálnej nielen formálnej rovnosti účastníkov, čo sa týka ich
práv a povinností v spotrebiteľských vzťahoch.

60. V zmysle platných právnych predpisov a judikatúry v súčasnosti už nie je sporné, že súd v každom
štádiu konania a v každom druhu konania je povinný ex offo, t.j. z úradnej povinnosti skúmať, či sa
nejedná v danej veci o spotrebiteľský právny vzťah a teda či sa na konkrétny právny vzťah použijú právne
normy spotrebiteľského práva a to za vyššie uvedeným účelom.

61. Z toho je zrejmé, že aj v tomto konaní podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007 ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu je každý súd ex
offo, t.j. z úradnej povinnosti povinný skúmať, či sa i v týchto konaniach nejedná o spotrebiteľské právne
vzťahy a to bez ohľadu na to, že sa jedná o konanie s nízkou hodnotou sporu, respektíve, že sa uplatňuje
právo z cenného papiera, napríklad zo zmenky, ako je to v tomto prípade.

62. Z európskych právnych noriem ako aj z vnútroštátnych právnych noriem na ochranu spotrebiteľa
vyplývasúdomvykonávaťexoffosúdnukontroluzmluvnýchpodmienokadokoncaajabstraktnúkontrolu
zmlúv s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života a tak
naplniť cieľ v čl. 6 citovanej smernice Rady 93/13/EHS, t.j. postarať sa, aby spotrebiteľom neprijateľné

klauzuly - neprijateľné podmienky nevznikali. Tak sa má, cez súdnu kontrolu zabezpečiť reálna rovnosť
práv a povinnosti účastníkov spotrebiteľských vzťahov.

63. Súd opätovne zdôrazňuje, že vždy majú prednosť osobitné - špeciálne ustanovenia právneho
poriadku na ochranu spotrebiteľa, ktoré majú kogentnú povahu, tvoria spotrebiteľské právo a uplatňujú

saajpredustanoveniaminapríkladobchodnéhopráva,čizákonaošekochazmenkáchainýmiprávnymi
normami.64. Súdu je zrejmé z vlastnej činnosti, že práve prvotný zmenkový veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o.
poskytuje úvery a pôžičky, pričom jeho zmluvy, obchodné podmienky a iné dojednania obsahujú aj
neprimerané zmluvné podmienky, ktoré sú následne vyhodnocované ako absolútne neplatné.

65. Taktiež je potrebné uviesť, že podľa konkrétneho rozhodnutia Súdneho dvora EÚ z 16.11.2010 práve
vo veci POHOTOVOSŤ, s.r.o. C-76/10, bolo rozhodnuté Súdnym dvorom EÚ, že vnútroštátny súd má
v každom štádiu konania vrátane výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy
sankcií obsiahnutých v zmluve o úvere, ak má súd k tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné informácie

o právnom a skutkovom stave.

66. V bode 37 tohto rozhodnutia proti POHOTOVOSTI, s.r.o. je uvedené, že sa vychádza z účelu právnej
úpravy Smernice č. 93/13 a to že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich

obsah.

67. V bode 38 uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora je jasne uvedené, že nekalé podmienky nie sú
pre spotrebiteľa záväzné, pričom ide o kogentné ustanovenia, ktoré nie je možné zmeniť. Ich cieľom je
nastolenie formálnej rovnováhy vyplývajúcej zo zmluvy medzi právami a povinnosťami zmluvných strán

a nahradiť ich skutočnou rovnováhou a zaviesť s nimi rovnosť medzi účastníkmi právneho vzťahu.

68. Súd poukazuje aj na list Európskej komisie z 25.04.2013, pod č.2012/4165, Vec : Výzva - Porušenie
č.2012/4165, ktorý bol zaslaný Slovenskej republike práve z dôvodu upozornenia zo strany EK, že SR
pravdepodobne dôsledne nedodržuje spotrebiteľské právo EÚ. V tomto liste EK sa dokonca výslovne

uvádzapráveobchodnáspoločnosťPOHOTOVOSŤ,s.r.o.(str.2,3,14listuEK),akoajužvyššieuvedené
rozhodnutie Súdneho Dvora z 16.11.2010 vo veci C-76/10 Pohotovosť.

69. Okrem iného sa vo výzve EK výslovne uvádza v bode 4. Iné praktiky zamerané na vyhýbanie sa
riadnej justičnej kontrole ( str.5 listu EK), citujem : " Okrem rozhodcovského súdu, alebo ako alternatívu

k nemu, obchodníci používajú aj iné praktiky a postupy na vymáhanie nezákonných pohľadávok
založených na nekalých podmienkach.

70. Uvedené právne úpravy sú kogentného charakteru a majú za následok nielen povinnosť pre súdy,
ale aj povinnosť pre žalobcu (čo je aj tento prípad) doložiť pri svojom Návrhu na začatie konania všetky

dôkazy a uviesť všetky skutočnosti, tak aby bolo možné posúdiť, či sa jedná o spotrebiteľský alebo
nespotrebiteľský vzťah.

71.Súdujeznámezjehočinnosti,ževrámciprávnychvzťahovktorébolizaloženéprvotnýmzmenkovým
veriteľom t. j. s POHOTOVOSŤOU, s.r.o. ako je uvedené aj v tomto prípade na zmenke doloženej

žalobcom vyplýva, že v týchto pohľadávkach sa jedná o úvery, resp. pôžičky poskytnuté veriteľom, a
to POHOTOVOSŤOU, s.r.o., ktorý je uvedený na zmenke ako prvý zmenkový veriteľ, kde sú uvedené
dohody o zabezpečení spotrebiteľského záväzku práve zmenkou. Preto má súd právo skúmať aj prvotný
právny vzťah a uvedenú dohodu o zmenke na základe ktorej bola zmenka vystavená, či sa nejedná o
nekalú praktiku, resp. neprijateľnú zmluvnú podmienku, resp. o rozpor s dobrými mravmi, t. j. o absolútne

neplatné dojednanie, ktoré nepožíva právnu ochranu.

72. Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne
kolégium Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach
návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení :

I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že :
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;

2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o
vyplňovacompráve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, čije

spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípaduposúdiť
nároknauplatnenýzmluvnýúrokakonárokuplatnenývrozporesdobrýmimravmi,akvýškauplatneného
nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.
Stanovisko je uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky8/2015 pod číslom 93.

73. Z vyššie citovaného stanoviska vyplýva, že ak vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, čo nepochybne
bolo preukázané aj v prejednávanom spore, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená, v danom prípade
zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu 31.03.2009.

74. Čo sa týka zmenky ako cenného papiera, treba rozlišovať neplatnosť zmenky, alebo jej jednotlivých
časti pre nesplnenie podmienok (podstatné náležitosti) podľa zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a
šekoch a na druhej strane neplatnosť dojednaní o vystavení a vyplnení zmenky za účelom zabezpečenia
pohľadávky veriteľa zo spotrebiteľských vzťahov, či už pre rozpor s dobrými mravmi, resp. po
vyhodnotení dojednaní o zmenke ako neprijateľné podmienky, resp. výslovného zákazu zabezpečovacej

zmenky podľa aktuálneho zákona o spotrebiteľských úverov.

75. Žalobca predložil v konaní vlastnú zmenku, ktorá obsahuje nasledovné údaje:
Označenie, že sa jedná o zmenku
Číslo zmluvy: 6561749

Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - žalovaného
Miesto vystavenia: A. T.
Dátum vystavenia: 31.03.2009
Zmenková suma: 676,11 Eur
Vyhlásenie vystaviteľa: "Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35

807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zmenkovú sumu 676,11 Eur, zmenkový úrok 0,25 % denne
od 22.07.2009"
Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
Doložka: "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia"
Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu.

76. Podľa čl. I § 75 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov vlastná
zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je
táto listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.

77. Podľa čl. I § 11 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov
každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

78. Podľa čl. I § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov
v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie
zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

79. Podľa čl. I § 48 ods. 1 bodu 2 zák. č. 191/1950 Zb., o zmenkách a šekoch v znení neskorších

predpisov majiteľ zmenky môže postihom žiadať šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti.

80. Podľa § 33 od. 1 zák. č. 191/1950 Zb., o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov zmenka
môže byť vystavená:na nahliadnutie;
na určitý čas po nahliadnutí;
na určitý čas po dátume vystavenia;

na určitý čas.

81. Podľa ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb., zmenky s inou dobou splatnosti ako je vyššie uvedené alebo
so splatnosťou postupnou sú neplatné.

82. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť
predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo
určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

83. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

84. Súd preskúmal zmenku z pohľadu jej splatnosti, pričom dospel k záveru, že ide o vlastnú zmenku,
ktorá má uvedené dve možnosti splatnosti, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť z dôvodu jej
neurčitosti. Neurčitý údaj splatnosti zmenky je spôsobený zápismi údajov na zmenke, keď zo zápisu
"zaplatím za túto zmenku pri predložení", je uvedená splatnosť na nahliadnutie a z údaju "na platenie

predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia" je uvedená splatnosť na určitý čas. Súd nemohol považovať
tento údaj za predĺženie lehoty v zmysle § 34 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch,
keďže tento údaj vzbudzuje pochybnosť o druhu splatnosti zmenky. Ak by vystaviteľ zmenky mal vôľu
predĺžiť lehotu na videnie zmenky, údaj mal správne znieť "na platenie predložiť v lehote do 4 rokov
od vystavenia". V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Nitra č.k. 15CoZm

1/2010-139 zo dňa 16.06.2010 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1 Obdo 59/2010 zo dňa 26.01.2011, ktorý jednoznačne skonštatoval, že ak sú v zmenke uvedené dve
rozdielneurčeniasplatnosti(navidenieadodvoch rokovodvystavenia),spôsobujetojejneplatnosť,ato
s poukazom na ust. 33 ods. 2 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, v znení neskorších predpisov.
Z uvedeného je zrejmé, že pri uplatňovaní zmenkového práva sa uplatňuje prísny formalizmus.

85. Potom, keďže žalobca ako indosatár si podaným návrhom uplatnil nárok zo zmenky, ktorú zmenku
súd z úradnej povinnosti vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon, či už podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch s poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách, ale aj s poukazom na zákon č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, nebol daný právny základ

nároku žalobcu z uplatnenej zmenky, teda návrh žalobcu nebol dôvodný, a preto súd návrh v celom
rozsahu zamietol.

86. Na základe uvedených skutočností, keď súd dospel k záveru, že zmluvné dojednanie o vyplnení
zmenky je neprijateľnou, a teda neplatnou zmluvnou podmienkou, že zmenka bola vyplnená aj v rozpore

so zákonom č. 281/2001 Z. z. a zmenku súd vyhodnotil ako absolútne neplatnú aj s poukazom na zákon
č. 191/1950 Zb. (§ 37 OZ) ako je zdôvodnené vyššie, zamietol návrh žalobcu v celom rozsahu.

87. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že napriek tomu, že spotrebiteľské právo v čase uzavretia
úverovej zmluvy nevylučovalo prijať od dlžníka zmenku, avšak len na zabezpečenie jeho nárokov

zo spotrebiteľského úveru a rovnako sa pripúšťalo za určitých podmienok vyplniť zmenkovú sumu
veriteľom do zákonom limitovej výšky istiny a príslušenstva. Dohoda uzavretá v Čl. 17 Všeobecných
zmluvných podmienok umožňuje vystaviť povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a
dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom túto vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných
nárokov voči dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné

dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah a toto zmluvné dojednanie mení
vzťah medzi účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý v zásade nie je kauzálny
a nepožíva ochranu spotrebiteľa, súd vyhodnotil ako neprijateľné a tým aj neplatné v súlade s § 53
ods. 5 OZ, resp. § 52 ods. 2 OZ. Okrem toho uzatvorením zmenky veriteľ dostáva do rúk oprávnenie
rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou čo je v rozpore s § 53 ods. 4 písm.

o) OZ. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že na to, aby zmluva bola platne uzatvorená je nutné aby vôľa
zmluvných strán bola slobodná. Právny predchodca žalobcu bol povinný predložiť žalovanému zmluvné
dojednanie týkajúce sa vyplnenia zmenky tak, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že žalovanému
sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh a zároveň aby bolo zrejmé, že mu boliposkytnuté dostatočné informácie v jasnej a zrozumiteľnej forme o tom aké následky sú spojené s
vyplnením zmenky. Pokiaľ právny predchodcu žalobcu takto nepostupoval, pričom takýto postup zo
strany žalobcu nebol dôkazne preukázaný, súd konštatuje neplatnosť takéhoto dojednania aj z dôvodu

nedostatku slobody vôle žalovaného.

88. Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami (prijať alebo neprijať takéto

zmluvné dojednanie) a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Žalovaný sa v porovnaní
správnym predchodcom žalobcu nachádzal v znevýhodnenom postavení, pokiaľ šlo o vyjednávaciu
silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky pripravené
vopred právny predchodcom žalobcu bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah a aby si uvedomil ich
následky. Spotrebiteľ (žalovaný) si neuvedomil, že vyplnením zmenky došlo k značnému zhoršeniu jeho
postavenia, pretože veriteľ (právny predchodca žalobcu) vyplnením zmenky nepochybne zamýšľal obísť

zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, pretože na základe takto vyplnenej zmenky požadoval
zmenkový úrok 0,25% denne, ktorý je vzhľadom na svoju výšku považovaný za v rozpore s dobrými
mravmi a v spotrebiteľských vzťahoch neprípustný.

89. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav dospel k názoru, že zmenka titulom ktorej žalobca uplatňuje

žalovanú sumu je neplatná, nakoľko bola vystavená v rozpore so zákonom. Navyše súd má aj za to, že
vôľa spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy, vrátene zmluvného dojednania o vyplnení zmenky nemôže byť
považovaná za slobodnú, čo je ďalšou vadou zmenky spôsobujúcou jej neplatnosť. Pretože žalobca v
tomto konaní uplatňuje právo z neplatnej zmenky, dospel súd k názoru, že je potrebné žalobu zamietnuť,
a to aj bez toho, aby skúmal výšku žalovanej sumy.

90. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O návrhu
žalovaného na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ už súd nerozhodoval, nakoľko
žalovaný na položení tejto otázky netrval.

91. Podľa § 145 ods. 1, 2, 3 Civilného mimosporového poriadku (ďalej CSP), ak je žaloba vzatá späť
celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti
pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v
tejto časti.

92. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

93. Z dôvodu, že v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne došlo k čiastočnému
späťvzatiu žaloby, súd po súhlase žalovaného konanie v tejto časti zastavil.

94. Podľa § 255 ods. 1CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

95. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

96. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd rozhodol o priznaní náhrady trov konania
žalovanému,nakoľkobolvoveciúspešný.Ovýškenáhradytrovkonaniasúdrozhodnepoprávoplatnosti
rozhodnutia samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984
37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,

nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré

subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá

ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od

právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.