Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 27, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/207/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215203491
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6215203491.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny
Križanovej a sudcov JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v exekučnej veci
oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného
spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421,
proti povinnému J.. G. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.Y. E. XXX/XX, XXX XX E. T., vedenej súdnym

exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08
Bratislava, pod sp. zn. EX 22702/15, o vymoženie 110,96 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 11Er/347/2015-37 zo dňa 11.
decembra 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

II.UznesenieOkresnéhosúduVeľkýKrtíšč.k.11Er/347/2015-37zodňa11.decembra2015vnapadnutej
časti výroku, ktorým exekučné konanie zastavil, p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Veľký Krtíš uznesením č.k. 11Er/347/2015-37 zo dňa 11. decembra 2015 exekučné
konanie zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi
Krutému, PhD. trovy exekúcie vo výške 23,64 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetné exekučné konanie je vedené na základe exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 05865/09 zo dňa 09.06.2009. Z obsahu
pripojeného spisu sp.zn. 5Er/2441/2009 súd prvej inštancie zistil, že oprávnený sa na základe totožného
exekučného titulu domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 1.185,35 Eur. V

tejto exekučnej veci Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 16CoE/118/2012 zo dňa 09.05.2012
potvrdil uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš o zastavení konania. Uznesenia nadobudli právoplatnosť
dňa 15.06.2012.

3. V posudzovanej veci súd prvej inštancie konštatoval, že v prejednávanej veci ide o rovnaký predmet
konania, vychádzajúci z rovnakého tvrdeného skutkového stavu, medzi rovnakými účastníkmi, aký

bol uplatnený v predchádzajúcom exekučnom konaní, ktoré bolo právoplatne zastavené z dôvodu, že
oprávneným predložený exekučný titul nie je v súlade so zákonom. Uviedol, že aj v exekučnom konaní
môže nastať situácia, kedy konaniu bráni prekážka rozhodnutej veci. O tomto predmete konania už bolo
v prejednávanej veci právoplatne rozhodnuté. Vzhľadom na to, že súd je povinný prihliadať na to, či sú
splnené podmienky za ktorých môže vo veci konať v každom štádiu konania, okresný súd exekučné
konanie zastavil podľa § 104 ods. 1 O.s.p..4. Rozhodnutie o náhrade trov exekúcie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že súdnemu exekútorovi
priznal odmenu vo výške 23,64 Eur, ktoré si súdny exekútor vyúčtoval v súlade s vyhláškou č. 288/1995
Z.z. o odmenách a náhradách exekútorov.

5. Proti uzneseniu súd prvej inštanice v časti výroku, ktorou exekučné konanie zastavil, podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol nad rámec
zverenej právomoci, svojim postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočne
zistil skutkový stav a rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 499/2012-47 zo dňa
10.07.2013 a rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 21.02.2013 sp.zn. C-472/11 vo veci Banif
Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai, Viktória Csipai. Nesúhlasil s aplikáciou Smernice Rady 93/13/EHS
z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách okresným súdom. Konštatoval,
že v danom prípade činnosťou súdu nastalo ústavne neakceptovateľné porušenie práv, konkrétne, že
exekučný súd nezohľadnil pri aplikácii Smernice Rady 93/13/EHS svoju povinnosť upozorniť účastníkov

exekučného konania na neprijateľnú podmienku a dať im tak možnosť vyjadriť sa k nej, rovnako dať
možnosť oprávnenému vyjadriť sa k prípadnému stanovisku povinného. Vo veci výkladu čl. 3 ods. 1
Smernice Rady 93/13/EHS navrhol predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie otázku v tom zmysle,
či rozhodcovská doložka, podľa ktorej musí spotrebiteľ riešiť spory s dodávateľom, ak tak navrhne
dodávateľ, v rozhodcovskom konaní, je podľa ust. § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka

neprijateľnou podmienkou. Poukázal na judikatúru Spolkového súdneho dvora v Nemecku a Ústavného
súdu Českej republike.

6. Poukázal na argumentáciu Krajského súdu v Prešove v rozhodnutí zo dňa 24.05.2012, sp. zn.
13CoE 44/2012. Uviedol, že v rámci výkonu exekučný súd nesmie vylúčiť aplikáciu dotknutej podmienky

(aplikáciu nesmie opomenúť), ak spotrebiteľ potom, čo je súdom upozornený, nemá zámer dovolávať
sa takéhoto vylúčenia. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Pannon GSM
Zrt. proti Erszébet Sustikné Gy?rfi C-243/08. Vnútroštátny súd musí informovať spotrebiteľa a požiadať
ho o uplatnenie neprijateľnosti, ide totiž o všeobecné kritérium výkladu neprijateľnej podmienky určené
Súdnym dvorom EÚ, je to súčasť koncepcie neprijateľných podmienok.

7. V prípade, že súd nebude akceptovať vyššie uvedené dôvody, navrhol, aby súd konanie podľa ust.
§ 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v nasledovnom znení:
8. Má sa tvrdenie o tom, že sa od vnútroštátneho súdu nevyžaduje vylúčenie možnosti aplikovateľnosti

možnej neprijateľnej podmienky po tom, čo spotrebiteľ nedal najavo, že zamýšľa uplatniť jej
neprijateľnosť,vykladaťtak,žetakátopodmienkasaaplikujelenvtedy,akspotrebiteľvýslovneodporoval
jej neaplikácii alebo aj tak, že táto podmienka sa aplikuje aj vtedy, ak spotrebiteľ výslovne odporoval
jej neaplikácii alebo aj tak, že takáto podmienka sa aplikuje aj vtedy, ak spotrebiteľ neoznámil súdu,
že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť po tom, čo mu súd oznámil, že posúdil podmienku ako možne

neprijateľnú?

9. Poukázal na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 18CoE 641/2011 zo dňa
30.11.2012. Oprávnený v odvolaní ďalej uviedol, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného
súdu, nemá právomoc vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci,

nakoľko výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Pripomenul,
že k takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už súd prvej inštancie preskúmal súlad
exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Súd prvej inštancie je v oblasti
prieskumu exekučného titulu - rozhodnutia rozhodcovského súdu limitovaný ust. § 40 v spojení s ust.
§ 43 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), ktoré zároveň negatívnym

spôsobom vymedzujú jeho právomoc. Exekučný súd nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského
rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom
vo vzájomnej žalobe. Úspešný žalobca v rozhodcovskom konaní stráca vplyvom nahradenia opravného
procesu indikovaného ust. § 40 a nasl. ZoRK revíznym procesom exekučného súdu všetky svoje justičné
práva s právom na súdnu ochranu a právom na spravodlivý súdny proces. Extenzívna interpretácia

ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku tak, ako ju v danej veci uskutočnil exekučný súd, je v priamom
rozpore s jeho ústavným právom na súdnu ochranu a právom na spravodlivý súdny proces, ako aj
v rozpore so zásadou legality, princípom ochrany legitímneho očakávania a princípom právnej istoty.
Právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky, ako rozsudok všeobecného súdu a exekučnýsúd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako, ako s rozsudkom všeobecného súdu. Súd prvej
inštancie nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku a nedisponuje právomocou rušiť, či
meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní,

v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu.

10. V prípade, ak sa všeobecný súd nestotožní s jeho interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, oprávnený žiadal, aby súd postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. prerušil konanie
a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2, vety

prvej a druhej Exekučného poriadku s článkom 1 odsekom 1 vetou prvou Ústavy Slovenskej republiky, a
to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny
poriadok.

11. Oprávnený ďalej uviedol, že súd prvej inštancie môže pristúpiť k zastaveniu konania o výkone
rozhodnutia rozhodcovského súdu alebo exekučného konania realizovaného na podklade takéhoto

rozhodnutia len na návrh účastníka konania (ust. § 45 ods. 1 ZoRK). Aj v takomto prípade je však
exekučný súd pri revízii rozsudku rozhodcovského súdu limitovaný ústavne konformnou teleologickou
interpretáciou ust. § 40 a nasl. ZoRK, ktorá mu umožňuje nájsť hranice jeho právomoci a odlíšiť
sa tak od právomoci všeobecného súdu konajúceho o zrušení rozsudku. Súd prvej inštancie pri
posudzovaní rozhodcovského súdu konal mimo rámec zverenej právomoci, porušil princíp legality, ako

aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces
a dvojinštantnosť súdneho konania. Súd prvej inštancie vydal rozhodnutie bez aplikácie relevantnej
právnej normy, bez vykonania ústavne súladnej interpretácie aplikovaných právnych noriem a bez
vykonania dokazovania, čím porušil jeho právo na súdnu ochranu. Namietal, že súd prvej inštancie v
danom prípade rozhodol bez jeho vypočutia, že ako účastník konania nebol oboznámený s tým, že

súd prvej inštancie vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach, nebol oboznámený s
obsahom dôkazov, argumentov a tvrdení, nemal možnosť sa k týmto dôkazom, argumentom a tvrdeniam
vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich argumentov a tvrdení. Z ustanovení
§ 57 ods. 2 , § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a z ust. § 45 ZoRK vyplýva, v akom rozsahu je súd
príslušný na exekúciu oprávnený vykonať preskúmanie exekučného titulu. ZoRK v ust. § 40 umožňuje

možnosti nápravy rozhodcovského rozsudku.

12. K tvrdeniu súdu prvej inštancie o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprávnený uviedol, že súd
prvej inštancie je v zmysle ust. § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK oprávnený skúmať len to, či plnenie
priznané rozhodcovským rozsudkom je v súlade s dobrými mravmi, a nie otázku súladu rozhodcovskej

doložky s dobrými mravmi. Podľa jeho názoru rozhodcovská doložka je platná. Poukázal na znenie
ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na to, že od 01. 01. 2008 podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka za neprijateľnú podmienku je považované ustanovenie zmluvy, ktoré vyžaduje
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. Účastníkom zmluvy je daná tak možnosť voľby, či sa obrátia na rozhodcovský

súd alebo na všeobecný súd. Keďže možnosť voľby účastníkmi dojednaná bola, nejde o neprijateľnú
podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Nesúhlasil ani s názorom, že
pre spotrebiteľa je konanie rozhodcovského súdu nevýhodné, resp. že by samo o sebe spôsobovalo
akúkoľvek nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a už vôbec nie nerovnováhu
kvalifikovanú - značnú.

13. Oprávnený nesúhlasil s právnym posúdením zmluvy o úvere, ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v
zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Svojim klientom poskytuje peňažné prostriedky na základe
zmluvy o úvere podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, v ktorej nemusela byť ako podstatná
náležitosť dohodnutá aj ročná percentuálna miera nákladov. Jeho klienti neuhrádzajú celkové náklady

spojené so spotrebiteľským úverom, ale iba časť týchto nákladov, z ktorých 1/3 je dohodnutý úrok a
2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere. Poukázal na podstatné náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Z uvedených dôvodov
a vzhľadom na charakter jeho podnikateľskej činnosti nie je možné, aby poskytoval úvery na základe
zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko jeho činnosť nepatrí do pôsobnosti tohto zákona.

14. Ďalej oprávnený poukázal na nesprávne posúdenie neprimeranosti úrokov z omeškania. Uviedol,
že povinný podpísaním zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, t.j. aj s bodom 6
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, v zmyslektorého v prípade, ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok, zaväzuje sa
dlžník zaplatiť veriteľovi i úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania
odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh, až do dňa jeho uhradenia. Tento úrok má sankčný charakter a

dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Podľa jeho názoru dohodnutá výška
úrokov 0,25 % denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.
Zdôraznil, že dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, ak poruší svoje povinnosti
vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy.

15. K poplatku za poskytnutie úveru a poplatku za zasielanie upomienok, ktoré sú súčasťou exekučného
titulu oprávnený uviedol, že podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka si mohol dojednať odplatu, v jeho
prípade poplatok pozostávajúci z 1/3 dohodnutého úroku a v 2/3 z nákladov na vypracovanie zmluvy o
úvere. V bode 4 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
o úvere, sa povinný zaviazal uhradiť mu za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia zmluvných
podmienok sumu 1,99 Eur ako paušálnu náhradu nákladov a administratívy s tým spojenej. Zdôraznil,

že skutočnosť, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, súd už raz posudzoval a
o nej rozhodol.

16.Oprávnenýzvýraznil,žeexekučnýtitulbolvydanývsúladesprávnymporiadkomasúladexekučného
titulu so zákonom preskúmal súd prvej inštancie už pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie podľa

ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Podľa jeho názoru, v danom prípade nie sú dané dôvody na
zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 Exekučného poriadku, pretože exekúcia bola začatá zákonným
spôsobom, na základe vykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva
platným, právoplatným a vykonateľným. Od vydania exekučného titulu a ani od vydania poverenia na
výkon exekúcie nenastali žiadne nové právne a ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene

postoja súdu. Z uvedených dôvodov považoval napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie o vyhlásení
exekúciezaneprípustnúzanezákonnéažiadal,abyodvolacísúdnapadnutéuznesenievcelomrozsahu
zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

17. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

18. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP
rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, nakoľko
nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru,

že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť, a preto podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil.

19. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 14.03.2015 bol u súdneho exekútora vo forme zápisnice spísaný
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal súd prvej inštancie

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

20. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, IČO: 35 922 761 sp. zn.
SR 05865/09 zo dňa 09.06.2009. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovským rozsudkom bola

žalovanému(povinnému)uloženápovinnosť,abyžalobcovi(oprávnenému)zaplatilsumu1.185,35Eurs
príslušenstvom. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzavretej
medzi oprávneným a povinným dňa 28.08.2008. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu
zastavil podľa § 104 ods. 1 O.s.p. z dôvodu, že v prejednávanej veci už bolo právoplatne rozhodnuté
v predchádzajúcom exekučnom konaní.

21. Skôr ako odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného proti napadnutému uzneseniu, odvolací
súd rozhodol o návrhoch oprávneného na prerušenie konania.

22. Oprávnený žiadal, aby súd prerušil predmetné exekučné konanie postupom podľa ust. § 109 ods. 1

písm. b) O.s.p. a Ústavnému súdu Slovenskej republiky predložil návrh na konanie o súlade ustanovenia
§ 44 ods. 2, vety prvej a druhej Exekučného poriadku s článkom 1 odsekom 1, vetou prvou Ústavy
Slovenskej republiky, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých
subjektov práva v právny poriadok. Oprávnený ďalej žiadal, aby súd prerušil predmetné exekučnékonanie postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a v zmysle článku 267 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie rozhodol o predložení preudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie.

23. Podľa § 162 ods. 1 CSP (predtým § 109 ods. 1 písm. b) a c)) súd konanie preruší, ak
a. rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,
b. pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh
na začatie konania,

c. podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

24. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

25. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

26. V danom prípade oprávnený podal odvolanie proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie
ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd však o odvolaní
oprávneného rozhoduje za účinnosti nového procesného predpisu, ktorým je zákon č. 160/2015 Z.z.

Civilného sporového poriadku, ktorý sa v zmysle prechodných a záverečných ustanovení (§ 470 ods. 1
CSP), ako aj podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku použije aj v tomto konaní, pričom podľa § 470 ods.
2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
zostávajú zachované.

27. Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať
predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú:
a. výkladu zmlúv;
b. platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie;

28. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán
usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor
Európskej únie, aby o nej rozhodol.

29. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu

nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť
sa na Súdny dvor Európskej únie.

30. Súdny dvor v rozsudku zo dňa 6. októbra 1982 vo veci CILFIT, C-283/81 v bode 9. uviedol, že
článok 177 nepredstavuje ďalší opravný prostriedok pre účastníkov konania pred vnútroštátnym súdom.

Nepostačuje teda tvrdenie niektorého z účastníkov konania, že zo sporu vyplýva otázka výkladu práva
Spoločenstva, na to, aby bol dotknutý súd povinný usúdiť, že ide o otázku položenú v zmysle článku
177. Naproti tomu prináleží vnútroštátnemu súdu obrátiť sa na Súdny dvor prípadne i bez návrhu.

31. V bode 10. vyššie uvedeného rozsudku Súdny dvor uviedol, že v druhom rade zo vzťahu medzi

druhým a tretím odsekom článku 177 vyplýva, že súdy, na ktoré sa vzťahuje tretí odsek, majú rovnakú
právomoc posúdenia ako všetky ostatné vnútroštátne súdy vo veci zistenia, či rozhodnutie o otázke
práva Spoločenstva je potrebné na vydanie ich rozhodnutia. Tieto súdy teda nie sú povinné postúpiť im
položenú otázku výkladu práva spoločenstva, ak otázka nie je relevantná, to znamená v prípadoch, keď
odpoveď na túto otázku, nech by bola akákoľvek nemôže mať nijaký vplyv na vyriešenie sporu.

32. Súdny dvor v uznesení zo dňa 16. novembra 2010 vo veci Pohotovosť, s.r.o., proti W. T., C-76/10
v bode 60. s 79. uviedol, že súdny dvor môže v rámci výkonu právomoci výkladu práva Únie, ktorá mu
je zverená v článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, vykladať všeobecné kritériá používanénormotvorcom Únie na účely definovania pojmu nekalá podmienka. V rámci konania podľa článku 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie Súdny dvor nie je oprávnený uplatniť právne predpisy Únie na
konkrétny prípad, ale môže sa iba vyjadriť k výkladu Zmluvy a aktov prijatých inštitúciami Únie.

33.Podľaust.§36ods.5Exekučnéhoporiadkuakosobitnýzákon neustanovujeinak,exekučnékonanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania.

34. Citované ustanovenie Exekučného poriadku zakotvuje zásadu, že exekučné konanie je možné
prerušiť iba vtedy, ak to stanoví osobitný zákon. Takýmto osobitným zákonom je napríklad zákon č.
7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii.

35. Odvolací súd k ďalšiemu návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 CSP
(predtým § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p.) uvádza, že oprávnený sa týmto návrhom domáhal prerušenia

konania, a súčasne žiadal, aby súd predložil ním navrhnuté predbežné otázky na rozhodnutie Súdnemu
dvoru Európskych spoločenstiev, na odvolacom súde, t.j. súde, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný
opravný prostriedok. V takomto prípade, ak súd dospeje k záveru, že vyriešenie takejto otázky je
relevantné pre rozhodnutie v danom prípade a je spôsobilé podstatným spôsobom ovplyvniť jeho
rozhodnutie, podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je povinnosťou súdu obrátiť sa na

Súdny dvor. Na predloženie predbežnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie nie je potrebný návrh,
to znamená, súd v danej veci postupuje ex offo. Odvolací súd vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu
považoval položené otázky oprávneným za neopodstatnené a irelevantné, pretože súd v predmetnom
konaní neaplikuje priamo ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa upravené v smernici Rady č.
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a teda ani písm.

g) ods. 1 prílohy k tejto smernici, výklad ktorého ustanovenia oprávnený žiadal v prvej otázke. Súd v
danom prípade neaplikoval žiadne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľov, exekučné konanie
zastavil z dôvodu, že konaniu bráni prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Aj v prípade, ak by odvolací
súd považoval oprávneným položené otázky za relevantné, judikatúra Súdneho dvora Európskej únie
upravuje výnimky z povinnosti predložiť predbežnú otázku týkajúcu sa práva Európskej únie, ak je

súdom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. Ide o prípady, ak existuje ustálená
judikatúra Súdneho dvora Európskej únie a ak výklad a správna aplikácia práva Európskej únie je súdu
úplne zjavná.

36. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnom konaní

nebol splnený žiadny predpoklad na prerušenie konania podľa vyššie citovaných ustanovení CSP a
Exekučného poriadku, preto odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania zamietol.

37. Odvolací súd ďalej prejednal odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým
exekúciu zastavil.

38. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekučné
konanie zastavil z dôvodu, že konaniu bráni prekážka rozhodnutej veci. Oprávnený však v odvolaní
žiadnym spôsobom nespochybnil nesprávnosť napadnutého uznesenia. V odvolaní len namietal, že súd
prvej inštancie nesprávne posudzoval neprijateľné zmluvné podmienky dojednané v zmluve o úvere, t.j.

odvolacie námietky nesúviseli s predmetom prejedávanej veci v tomto konaní. Vzhľadom na to, že podľa
§ 380 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný a oprávnený v odvolaní nenamietal dôvody,
pre ktoré súd prvej inštancie predmetné exekučné konanie zastavil, odvolací súd sa týmito dôvodmi
oprávneného nezaoberal.

39. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vo výroku, ktorým exekúciu zastavil vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu
potvrdil.

40. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto uzneseniu je možné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodol v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie len

proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP)

V dovolaní je popri všeobecných náležitostiach podania potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v zmysle § 429 ods. 1 CSP zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo
ak je dovolateľ v sporoch o ochranu slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti Civilného sporového

poriadku zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).