Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 27, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/165/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615206023
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4615206023.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu
JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v exekučnej veci oprávnenej: MINIHOTOVOSŤ, a.s., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 852 453, zastúpená advokátskou kanceláriou: Advocate, s. r.
o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, v mene ktorej koná ako advokát konateľ JUDr.
Martin Máčaj, proti povinnej: C. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. XXX, o vymoženie sumy 80 eur

s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany z 15. marca 2016
pod č.k. 6Er/971/2015-23, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmuznesenímzamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d),

44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.12.2014, § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku,
§ 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
účinného do 31. 12. 2014, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, § 3, § 52, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. a), i), k), r), § 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, článkami a prílohou Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, rozsudkami Súdneho dvora (ES), ako aj zisteným skutkovým stavom,

na základe ktorého zistil, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere
uzavretej medzi oprávnenou a povinnou dňa 30. 10. 2013. Medzi oprávnenou ako veriteľom - bankou
(správne malo byť uvedené spoločnosť poskytujúca úvery nebankovým spôsobom - nebankový subjekt)
a povinnou ako dlžníkom bola dohodnutá výška krátkodobého bezúčelového úveru 100 eur, celkové
náklady spotrebiteľky predstavovali sumu 28 eur. Oprávnená spolu so zmluvou o úvere predložila aj
rozhodcovskú doložku obsiahnutú v rozhodcovskej zmluve, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli,

že "sa zaväzujú riešiť akýkoľvek spor vznikajúci alebo vyplývajúci zo zmluvy alebo v súvislosti s ňou
predovšetkým dohodou. Iba v prípade, ak spor nie je možné riešiť dohodou, zmluvné strany sa dohodli
na nasledovnej rozhodcovskej doložke: Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy alebo v súvislosti s ňou
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
Stálom rozhodcovskom súde...". Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán

podá žalobu o rozhodnutie sporu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu
podmienky tejto rozhodcovskej doložky..." Zo zmluvy bolo zistené, že medzi zmluvnými stranami ide
o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo. Z celkového formátu
zmluvy (žiadosti) vyplýva, že ide o rovnaký typ, aký veriteľ používal pri poskytovaní úverov fyzických
osobám, pričom ide o zmluvy vrátane obchodných podmienok, ktoré boli vopred veriteľom pripravené
pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania.

Zmluva o úvere je teda typizovanou, štandardnou zmluvou - uzatvára sa vo viacerých prípadoch a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemá možnosť zmeniť. Považoval výkon práv oprávnenejpodľa predmetnej rozhodcovskej doložky uvedenej v rozhodcovskej zmluve za nezlučiteľný s normami
na ochranu spotrebiteľa, ako aj s dobrými mravmi a považoval za dôvodné aplikovať § 44 ods. 2
Exekučného poriadku. Rozhodcovská zmluva, z ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc

rozhodnúť spor účastníkov, síce ustanovuje, že konanie môže byť začaté pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, no svojím obsahom vlastne znemožňuje voľbu povinnej (spotrebiteľky) dosiahnuť
rozhodovanie sporu štátnym súdom, nakoľko z rozhodovacej praxe exekučného súdu je zrejmé, že v
prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkom.
Mal za to, že formulárovými ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy bola spôsobená značná nerovnováha

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľky a spotrebiteľke bolo zároveň
týmto postupom odňaté právo brániť sa všeobecnom súde ( čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).
Na rozhodcovskú doložku obsiahnutú v rozhodcovskej zmluve ako neprijateľnú podmienku je potrebné
aplikovať § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že rozhodcovská doložka ako
neprijateľná podmienka je neplatná, a preto na základe takejto rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd
nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania a vydať predmetný exekučný titul. Vzhľadom

na vyššie uvedené žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Oprávnená napadla uznesenie v zákonnej lehote odvolaním žiadajúc odvolací súd, aby napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Mala za
to, že súd pri posudzovaní predložených dôkazov nesprávne právne vec posúdil, keďže uviedol, že

rozhodcovská zmluva je neprijateľnou podmienkou, pretože povinná nemala možnosť výberu medzi
rozhodcovským a konaním pred súdom. V tejto súvislosti poukázala na to, že oprávnená s povinnou
uzavrela rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 zákona o rozhodcovskom konaní formou samostatného
právneho úkonu na samostatnej listine. Poukázala na znenie rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej
zmluve, z ktorej vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporu aj v rozhodcovskom konaní. Mala

za to, že nemôže ísť o rozpor s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože ten zakazuje len
také rozhodcovské doložky, ktoré súd nerovnovážne v neprospech spotrebiteľa. Je nepochybné, že
rozhodcovská zmluva, resp. doložka dohodnutá medzi oprávnenou a povinnou je tzv. nevýhradnou
rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv
buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Vzhľadom k uvedenému má

žalobca kedykoľvek právo slobodne sa rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Pokiaľ ide
o prípustnosť rozhodcovskej doložky, do pozornosti odvolacieho súdu dala rozsudok Vrchného súdu
v Olomouci zo dňa 02. 03. 2011 sp. zn. 12 Cmo 13/2010, rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa
30. 10. 2009 sp. zn. 33 Cdo 2675/2007, rozsudok Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa 01. 03.
2011, sp. zn. 19Co/481/2010 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29. 06. 2010 sp. zn. 23 Cdo

1201/2009. Taktiež zdôraznila, že uzavretie zmluvy o úvere v predmetnom prípade nebolo podmienené
uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva ako dokument na samostatnom liste papiera
môže, ale nemusí byť uzavretá spolu so zmluvou o úvere. V prípade, že rozhodcovskú zmluvu žiadateľ
neuzavrie, eventuálny spor zo zmluvy o úvere sa bude riešiť súdnou cestou. Rozhodcovská zmluva
je teda individuálne dojednanou zmluvnou podmienkou. Rozhodcovské konanie prebiehalo v písomnej

forme, t. j. na základe písomného návrhu na začatie rozhodcovského konania zo strany oprávnenej,
zaslal rozhodcovský súd povinnej výzvu na žalobnú odpoveď, na základe čoho potom rozhodcovský
súd podľa skutkových zistení vydal rozhodcovský rozsudok.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadrila.

4. Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Topoľčany. Zákonný sudca predložil vec
na rozhodnutie odvolaciemu súdu s vyjadrením, že odvolaniu nemieni vyhovieť.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou

osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

6. V predmetnej veci, z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie začalo dňa 04.03.2015, kedy bola
pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom exekútorského úradu v Bratislave,
Záhradnícka 60, spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu -
Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. zodňa 03. 12. 2014 sp.zn. SR 16130/14, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31. 12. 2014 a vykonateľnosť
dňa 05. 01. 2015, podkladom ktorého bola zmluva o úvere uzatvorená na diaľku dňa 30. 10. 2013, 13:57
hod., ktorej súčasťou je rozhodcovská doložka. Súčasťou spisu sú všeobecné podmienky poskytnutia

úveru. Súdny exekútor žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenou dňa 22.
06. 2015 na Okresný súd Nitra požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej.
Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

7. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na

konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku

10. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke
formálnej a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu
nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 10. 2011 sp.zn. 3Cdo/146/2011 a zo dňa 18.
01. 2012 sp.zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ oprávnený

v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný

súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

12. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo
postihuje majetok.

13. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).

14. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, na exekučné konania

začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a
ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

15. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom

stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. Podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal

exekúciu,tátolehotaneplatí,akideoexekučnýtitulpodľa§41ods.2písm.c)ad)Exekučnéhoporiadku.
Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Zuvedeného vyplýva, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s príslušnými právnymi
predpismi je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie.

16. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá a ods. 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

17. Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľmi a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci

obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd

prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu
prvej inštancie, ktorý správne posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú a správne postupoval, keď
preskúmal v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
rozhodcovskú doložku v rozhodcovskej zmluve. Odvolací súd zdôrazňuje, že hoci súd prvej inštancie

vo svojom rozhodnutí označil oprávnenú ako banku, hoci oprávnená je obchodná spoločnosť, ktorej
predmetom podnikania je poskytovanie úverov z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom, nemala táto
skutočnosť vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia. Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci je
otázka, či rozhodcovská doložka k úveru, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol je neprijateľnou
podmienkou. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že o rozhodcovskú

doložku, ktorá vyžaduje, že spory môžu byť síce riešené aj v súdnom konaní, ide aj vtedy, ak výber
jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na oprávnenej, že síce spotrebiteľka podľa nej má možnosť
vybrať si medzi rozhodcovským a príslušným súdom Slovenskej republiky, ale ak by podľa tejto
rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve začalo rozhodcovské konanie na návrh oprávnenej ako
dodávateľky, spotrebiteľka by bola nútená nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Súd prvej

inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, odvolávajúc sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
že takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola spôsobená značná nerovnováha v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľky. Z pohľadu spotrebiteľky je totiž rovnocenné,
či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania jej vnúti štandardná zmluvná klauzula,
alebo dodávateľka svojím konaním. Spotrebiteľka má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti

dodávateľov diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-
právnej ochrany pred štandardizovanými typmi zmlúv.

19.Ustanovenie§53ods.4ObčianskehozákonníkajesvojímobsahomnajbližšieUstanovenie§53ods.
4 Občianskeho zákonníka je svojím obsahom najbližšie problémovej rozhodcovskej zmluve. Uvedené

ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľky a jej ochrany a nie z pohľadu dodávateľky. Ak by
dodávateľka iniciovala konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula neprijateľná, ak nie je alternatíva
daná pre spotrebiteľku, aby rozhodcovské konanie zastavila, alebo odvrátila. Spotrebiteľka môže svoje
práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky (rozhodcovskej zmluvy), ale ak
sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila,

bude v zmysle citovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú
rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou
rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo
štandardne formulovanej (typovej, adhéznej) zmluvy. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne
neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a je povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto

právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky, a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami. Na individuálne dojednanie je potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby
zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Predkladanie rozhodcovských zmlúv spotrebiteľom za
stavu, keď nepoznajú pravidlá rozhodcovského konania a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosťtejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom
na tomto nič nemení ani vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera.
Je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšiu stranu a je vylúčené,

aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú zmluvu.

20. Nepochybne je možné konštatovať, že ide o vopred dodávateľkou (oprávnenou) naformulované
zmluvné klauzuly a je zrejmé, že spotrebiteľka nemôže takúto formulárovú (adhéznu, typovú) zmluvu
meniť. Rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve nebola dojednaná individuálne, preto ju správne

súd prvej inštancie posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Z celkového formátu
zmluvy (vo forme tlačiva) vyplýva, že ide o rovnaký typ zmluvy, aký oprávnená používa pri poskytovaní
úverov fyzickým osobám, pričom ide o zmluvy, ktoré boli vopred oprávnenou pripravené pre veľký počet
dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania a v ktorej sa doplnili
len údaje povinnej a dátum uzatvorenia zmluvy. Všeobecné poučenie povinnej o rozhodcovskom konaní
nie je možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Ide

len o zostručnenie obsahu rozhodcovskej zmluvy v tom smere, že oprávnená povinnej uviedla, že
bude rozhodovať rozhodcovský súd vybratý oprávnenou, v písomnej forme a odkazom na informácie
o procesnom postupe v Obchodnom vestníku a na www.sud.sk . Rozhodcovská
doložka uzavretá so spotrebiteľkou, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Z obsahu spisu však takýto záver nie

je možné prijať. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že v predmetnej veci bola medzi oprávnenou a
povinnou uzavretá zmluva o úvere na diaľku prostredníctvom web stránky www.minipozicka.sk . Poukazujúc na zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účelom tohto zákona je upraviť
problematiku ochrany spotrebiteľa pri poskytovaní finančných služieb na diaľku v súlade so smernicou

č. 2002/65/ES o marketingu spotrebiteľských finančných služieb na diaľku a o zmene a doplnení
smernice Rady 90/619/EHS a smerníc 97/7/ES a 98/27/ES. V predmetnej veci bola zmluva o úvere
vrátane rozhodcovskej zmluvy uzatvorená stranami na diaľku prostredníctvom prostriedkov diaľkovej
komunikácie (§ 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z. z.), pričom v súlade s § 8 citovaného zákona práva
spotrebiteľa ustanovené týmto zákonom nemožno vopred zmluvne vylúčiť ani obmedziť, a to bez ohľadu

na právny poriadok, ktorým sa zmluvný vzťah riadi. Zmluva na diaľku nesmie obsahovať ustanovenia,
ktorými by sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek práv, a ustanovenia, že dokazovanie týkajúce
sa splnenia všetkých povinností dodávateľa alebo časti povinností dodávateľa, ktoré preňho vyplývajú
z tohto zákona, spočíva na spotrebiteľovi. V prejednávanej veci je spotrebiteľke fakticky odopretá
možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávnenou je podaná žaloba

na rozhodcovský súd. Spotrebiteľka musí mať vždy právo obrátiť sa na všeobecný súd (čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na uvedené exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní
rozhodcovským súdom, ktorý založil svoju právomoc na základe neplatnej rozhodcovskej zmluve,
nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v súlade so zákonom.

21. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol
vo výroku vecne správne, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa §
387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).