Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 27, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/18/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615203790
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4615203790.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Márii Malíkovej a JUDr. Sone Zmekovej ,v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS,
s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou,
PhD., advokátkou so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava proti povinnému: M. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E., E. XXXX/XX, o vymoženie pohľadávky v sume 189,03 eura s príslušenstvom,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Er/552/2015-15 zo dňa 10.
novembra 2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána
Gaspera , PhD., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 14.04.2015. Svoje rozhodnutie

odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie § 44 ods. 2, § 243d ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 45 ods. 1,2 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014) a § 2 písm. a), b) , § 3 ods. 1, 2
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej aj len zákon
o spotrebiteľských úveroch alebo ZoSÚ), § 3, § 39, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. a), i), k),

o), r), v) , ods. 11, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, konštatujúc, že žiadosť súdneho exekútora
neboladôvodnepodaná.Uviedol,žeexekučnýmtitulomvdanejvecibolrozhodcovskýrozsudokč.k.PC-
B/0413/0373 zo dňa 16.03.2014, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadený pri Rozhodcovská,
arbitrážna a mediačná , a.s., so sídlom Bratislava, ktorým bol povinný zaviazaný uhradiť sumu 189,03
eura s príslušenstvom. Za preukázané považoval, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe
zmluvy o úvere zo dňa 21.09.2007 , podľa ktorej právny predchodca oprávneného (Poštová banka,

a.s.) poskytol povinnému úver v sume 995,82 eura, ktorý mal splatiť v 30 mesačných splátkach
vo výške 439,98 eura od 21.10.2007 v súlade so zmluvou o úvere. Súd prvej inštancie predmetnú
zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú, ktorú uzatvoril právny predchodca oprávneného ako dodávateľ a
povinná ako spotrebiteľ. Z celkového formátu zmluvy vyplýva, že ide o rovnaký typ zmluvy, aký veriteľ
používal pri poskytovaní úverov fyzických osobám, pričom ide o zmluvy, ktoré boli vopred veriteľom
pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné

dojednania (§ 53 ods. 1, 2, 3 OZ). V tomto smere poukázal na to, že rozhodcovský súd odvodil svoju
právomoc rozhodnúť spor účastníkov z rozhodcovskej doložky, ktorá bola upravená v zmluve v čl. 3 bod
6 a v rámci Obchodných podmienok a to v článku 11.2 . Keďže medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský
právny vzťah, súd rozhodcovskú doložku podrobil súdnej kontrole podľa kritérií, na ktorých je založený
inštitút neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, t. j. bolo posúdené, či rozhodcovská zmluva
bola individuálne dojednaná a nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech

spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu. Podľa názoru súdu rozhodcovskou doložkou
sa spotrebiteľovi odňalo právo brániť sa a podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok,na všeobecný súd, teda základné právo spotrebiteľa zákonom ustanoveným postupom sa domáhať
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Je nepochybné, že rozhodcovskú doložku si povinný osobitne nevyjednal, bola veriteľom vopred

pripravená v rámci zmluvných dojednaní (obchodných podmienok), ktoré spotrebiteľ nemal možnosť
ovplyvniť - zmeniť ich obsah, prípadne niektoré vylúčiť (mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo sa
podrobiť všetkým vopred veriteľom pripraveným dojednaniam, resp. obchodným podmienkam, vrátane
rozhodcovskej doložky). V súvislosti s dojednaním rozhodcovskej doložky súd súčasne poukázal na to,
že pre platné dojednanie rozhodcovského konania sa vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského

konania zo strany spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia, pričom dodávateľ tak
musí postupovať spôsobom preukázateľným. Zo zmluvy o úvere nevyplýva, že by boli povinnému
poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom
konaní. Rozhodcovská doložka je v neprospech povinného ako spotrebiteľa aj z dôvodu miesta
rozhodcovského konania, nakoľko v prípade riešenia sporu by bol miestne príslušný súd, v ktorého
obvode je bydlisko spotrebiteľa, čo neplatí v prípade rozhodcovského konania. Pokiaľ aj zákon č.

483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinný v čase uzavretia zmluvy
stanovoval bankám ponúknuť klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, o tom,
že ich prípadné spory z obchodov (§ 5 písm. i/ - na účely zákona o bankách sa obchodom rozumie
vznik, zmena alebo zánik záväzkových vzťahov medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a
jej klientom a akékoľvek operácie súvisiace s bankovými činnosťami vrátane nakladania s vkladmi)

budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného
zákona, aj v prípade tejto ponuky musia podľa názoru súdu byť splnené podmienky určené predpismi
spotrebiteľského práva, t. j. musí ísť o individuálne dojednanú ponuku a jej prijatie - rozhodcovskú
zmluvu. V danom prípade rozhodcovská doložka vyplývajúca zo zmluvy o úvere (aj z obchodných
podmienok) nebola dojednaná individuálne a je v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku súd

posúdil vzhľadom na uvedené dôvody za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, pretože nebola
so spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu.
Vzhľadom na to, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom bez právomoci na jeho vydanie, ako
aj s ohľadom na to, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinnú na právom nedovolené plnenia a
plnenia v rozpore s dobrými mravmi, ktorým nie je možné poskytnúť právnu ochranu, súd prvej inštancie

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal uznesenie súdu
prvej inštancie v celom rozsahu zmeniť a vyhovieť žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, resp. zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Namietal,
že súd v zmysle ust. § 44 ods. 2 prvá a druhá veta Exekučného poriadku je oprávnený skúmať a
vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul, pričom nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, ako napr.
zmluvu o úvere. V danom prípade tak súd prvej inštancie nie je oprávnený vo veci konať, či už ako

súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako
tzv. exekučný súd. Mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako
exekučný titul len v zákonom určených medziach. Doručený rozhodcovský rozsudok , ktorý už nemožno
preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania
rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu , podľa § 159 OSP. Súd preto nemôže znova skúmať

skutkový stav a vykonávať dôkazy a tie následne právne hodnotiť - navyše bez účasti oprávneného. O
platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni
tomu, aby bola opätovne posúdená. Navyše oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky , a.s. bol
povinný postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona, pričom Poštová banka, a.s.
postupovala v súlade s ust. § 93b) zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh

rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetom bode je daná klientovi možnosť neprijať túto zákonom
stanovenú ponuku. To že ju neodmietol je podľa názoru oprávneného prejavom jeho osobnej a zmluvnej
slobody. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával
samostatnenovédokazovanieskutkovéhostavu,kčomusanemalmožnosťvyjadriť,čímmubolaodňatá
možnosť konať pred súdom. Okrem toho postupom súdu prvej inštancie bol porušený princíp rovnosti

účastníkov konania, keďže bez toho, aby bol povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne
zvýhodňuje len na základe jeho postavenia. Exekučný súd tak nahrádza pasivitu povinného. Záverom
dodal, že exekučný súd mu svojím postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.3. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

5. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho

súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd
prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal dňa 10.11.2015, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho
procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, ktorému bola predložená vec
na rozhodnutie o odvolaní dňa 19.01.2016, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového
poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku
, R. mimosporového poriadku
a Správneho súdneho poriadku

a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

7. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní
podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku . (2) Ustanovenia Civilného sporového
poriadku o odpustení zmeškania
lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných
opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely
tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky

proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa
pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci
nevyplýva inak.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

11. V preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska z obsahu spisu zrejmé, že medzi právnou
predchodkyňouoprávneného(Poštovoubankou,a.s.)apovinnýmboladňa21.09.2007 uzavretázmluva
o úvere, ktorá v bode 6 uvádza, že „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto
zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované pred stálym rozhodcovským
súdom pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. , rozhodnutie bude pre obidve strany konečne

a záväzné.“ K zmluve boli pripojené Všeobecné obchodné podmienky, ktoré v bode 11.2. obsahujú
rozhodcovskú doložku .

12. Súd prvej inštancie v exekučnom konaní správne konštatoval neprijateľnosť a tým aj neplatnosť
rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná, a že spôsobovala nevyváženosť

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného. Listiny predložené právnym
predchodcom oprávneného takýto záver umožňovali. Z úverovej zmluvy uzavretej medzi oprávneným
a povinnou vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisomzmluvy. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi, ktorými súd prvej inštancie odôvodnil nevyváženosť
dohodnutej rozhodcovskej doložky.

13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným
v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu
a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská

doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní
ide o tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnému ako spotrebiteľovi bolo zároveň týmto
postupom odňaté jeho právo brániť sa a podať žalobu, prípadne akýkoľvek iný opravný prostriedok na
všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky). Rozhodcovskú

doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými obchodnými podmienkami oprávneného. Mal možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo
podrobiť sa všetkým obchodným zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

14. Odvolací súd tak zhodne ako súd prvej inštancie prijal záver, že predmetný exekučný titul je

v rozpore so zákonom, keďže celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok
je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent
rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného podľa
predmetnej rozhodcovskej doložky považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou
ochrany spotrebiteľa. V danom prípade tak súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade

exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku)
ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov
konania. Súd prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie ako celok.

15. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že ust. § 93b ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere nezbavovalo právneho predchodcu oprávneného
(Poštová banka a.s.) povinnosti predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky takým
spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať
alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho

tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie
sporov v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ právny predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp.
pokiaľ takýto postup nebol oprávneným doložený listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súd prvého
stupňa správne konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka uzavretá so
spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom

slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi
viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.

16. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky je v
danej veci treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku,

nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi oprávneného uvedenými v podanom
odvolaní,pretožespoukazomnaustálenújudikatúruEurópskehosúdupreľudsképráva priodôvodnení
súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (viď uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo
216/2012 a nález Ústavného súdu SR III. ÚS 119/03-30).

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).