Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 27, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/328/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114204434
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114204434.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava
proti žalovanému C. K. nar. X.. X. XXXX, bytom P. X, J., O., o zaplatenie 1.488,46 Eur s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 24. 6. 2015 č. k. 11C 197/2014-208 jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a vyslovil, že účastníci nemajú právo na
náhradu trov konania. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca sa voči
žalovanému domáhal zaplatenia istiny 1.488,46 Eur s prísl. Titulom úverovej zmluvy uzatvorenej medzi
jeho právnym predchodcom a žalovaným dňa 2. 5. 2008. Zdôraznil, že zákon o spotrebiteľských úveroch
vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej
úpravyjeochranaspotrebiteľaakoslabšiehoúčastníkazáväzkovo-právnehovzťahuzospotrebiteľského
úveru. Súd prvej inštancie je toho názoru, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere musia byť rozlíšené

splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, a teda nepostačuje, ak je uvedená len sumy predstavujúca
súčet. V dôsledku chýbajúcej obligatórnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere s poukazom na
§ 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Zb. je preto potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez
poplatkov. Okrem toho súd prvej inštancie poukázal ďalej na § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Zb. Uviedol,
že predpokladom postúpenia pohľadávky bankou inej osobe je bezúspešná písomná výzva banky na
úhradu dlžných splátok. Pokiaľ banka túto podmienku nesplní, nemôže platne pohľadávku postúpiť inej
osobe. Žalobca na výzvu súdu predložil list R. R. a.s. z 21. 12. 2009, ale nedokázal preukázať jeho

doručenie žalovanému, ale ani jeho odoslanie. Navyše k postúpeniu pohľadávky došlo až 27. 6. 2013.
Spomínaná výzva sa týkala dlhu vo výške 139,03 Eur, ten však žalovaný uhradil v ďalšej splátke 8. 3.
2010, kedy zaplatil sumu 228,04 Eur. Žalovaný sa síce znovu dostal do omeškania so splácaním úveru,
ale postupca mal ešte pred postúpením pohľadávky znovu ho vyzvať na ich úhradu, čo však neurobil.
Zmluva o postúpení predmetnej pohľadávky je preto v rozpore so zákonom, a teda absolútne neplatná
podľa § 39 OZ. Poukázal tiež na to, že je potrebné vychádzať z účelu spomínaného predpokladu
upraveného v § 92 ods. 8 zákona o bankách a z ktorého možno vyvodiť, že ak dlžník uhradí podľa

výzvy dlžné splátky a neskôr sa opäť dostane do omeškania s ďalšími splátkami, veriteľ ho znovu musí
vyzvaťnaichúhradu,akmázáujempohľadávkupostúpiť.Tovšaknepochybnevdanomprípadesplnené
nebolo. S poukazom na uvedené tak pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu súd prvej inštanciežalobu zamietol, keď tiež pre úplnosť dodal, že žalované splátky od 20. 3. 2010 do 20. 1. 2011 sú
premlčané. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil tak, aby žalobe vyhovel, alternatívne navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca zastáva názor, že aktívnu legitimáciu v konaní preukázal
oznámením postupcu o postúpení pohľadávky. Ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách podľa žalobcu
nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného

ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia
pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva.
Zo zákona nevyplýva, žeby podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť
právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Doručenie písomnej výzvy dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8
zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred
postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia

pohľadávky v zmysle § 524 OZ. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce
zo zákona o bankách. Vzhľadom k dikcii § 92 ods. 8 zákona o bankách s poukazom na to, že omeškanie
žalovaného trvalo viac ako rok, zastáva žalobca názor, že právny predchodca žalobcu by konal v
súlade s citovaným zákonným ustanovením, a teda by neporušil bankové tajomstvo v takom prípade,
ak by písomnú výzvu žalovanému nezasielal. Nestotožňuje sa ani s právnym posúdením veci súdom

prvej inštancie, v zmysle ktorého sú splátky splatné od 20. 3. 2010 do 20. 1. 2011 premlčané. V tejto
súvislosti bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, a
teda absolútny obchodnoprávny vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. V
zmysle týchto dôvodov má žalobca za to, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s
príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky

až do zaplatenia.

3. Žalovaný súhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie.

4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z.

Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec
prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné
nie je.
5. Ako je zrejmé z obsahu spisu medzi právnym predchodcom žalobcu - R. R., C. so sídlom v L. a
žalovaným bola dňa 2. 5. 2008 uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom

ktorejboloposkytnutieúveruvovýške50.000,-Sk(1.659,70Eur).Spracovateľskýpoplatokpredstavoval
1.899,- Sk (63,03 Eur), poplatok za správu úveru dosahoval 60,- Sk mesačne (1,99 Eur), výška splátky
istiny predstavovala 1.180,- Sk (39,16 Eur) s tým, že splatnosť prvej splátky istiny bola stanovená na
deň 20. 6. 2008, počet splátok 59 a konečná splatnosť úveru mala nastať 20. 4. 2013.

6. Medzi R. R., C.. L. a žalobcom bola dňa 27. 6. 2013 uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok, a
to aj vo vzťahu k pohľadávke voči žalovanému so zostatkom pohľadávky v sume 2.221,15 Eur.

7. V tomto konaní žalobca vo vzťahu k žalovanému uplatňuje zaplatenie splátok úveru splatných od 20.
3. 2010 do 20. 4. 2013 v počte 38 a v celkovej výške 1.488,46 Eur.

8. Súd prvého stupňa správne skonštatoval, že zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným má charakter spotrebiteľskej zmluvy, v dôsledku čoho je potrebné vo veci aplikovať
§ 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia v znení platnom k 2. 5. 2008,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

9. Zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné v predmetnom konaní vyriešiť, je otázka, či boli splnené
zákonné podmienky na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. Zákon o bankách totiž nad rámec pravidiel
cesie v Občianskom zákonníku sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty.
Dôvody by nemali byť pochybné, pretože banková činnosť a s ňou spojený vznik pohľadávok je predsalen na rozdiel od iného druhu podnikania špecifická, najmä pokiaľ ide o dopady finančných produktov
na ekonomiku.

10. Odvolací súd poukazuje na ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení platnom
k 27. 6. 2013, podľa ktorého ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej
klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,

a to aj osobe, ktorá nie je bankou aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej
banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke
zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí,
ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,

na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

11. Špecifické pôsobenie bánk, na ktoré dohliada centrálna banka, opodstatňuje záver, že s bankovým

úverom,ktorýniejesplatný,nemôženakladaťnebankovýsubjekt.Nesplatnýúverodbankyjeproduktom
banky, na ktorý dopadá dohľad centrálnej banky s prísne stanovenými pravidlami pre bankový sektor.
Nebankový subjekt nie je oprávnený používať (akokoľvek) bankové oprávnenia a ani používať bankové
úvery. Termín „používať“ prirodzene zahŕňa aj zosplatnenie úveru alebo určité zavŕšenie vzťahu
vyplývajúceho zo zmluvných podmienok banky.

12. Postúpenie pohľadávky je pomerne bežným právnym úkonom. Pokiaľ sa však cesia týka bankovej
pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie.
Postúpiť tak možno bankovú pohľadávku v tej časti, ktorá je po splatnosti, iba po výzve na splnenie,
výzva musí byť písomná, výzva musí byť zo strany banky a omeškanie trvá viac, ako 90 dní.

13.Odvolacísúdzdôrazňuje,žežiadnymspôsobomnespochybňujeprávobankypostúpiťajpohľadávku
z celého úverového vzťahu, avšak pre takéto postúpenie je nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom
a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť
predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie

môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky.

14. Žalobca v tomto konaní nepredložil dôkaz o tom, žeby banka úver zosplatnila riadnou a doručenou
výzvou tak, ako to predpokladá ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ďalej žalobca v tejto súvislosti
poukazuje na výzvu R. R., C., so sídlom v L. z 21. 12. 2009 adresovanú žalovanému, ktorou bol vyzvaný

na úhradu dlžnej sumy 139,03 Eur, nebolo preukázané, žeby sa takáto výzva dostala do dispozičnej
sféry žalovaného ako dlžníka.

15. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva. Zákonné podmienky pre postúpenie
pohľadávky splatnej za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy už spomínaného ust. § 92 ods.

8 zákona o bankách sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť
splnené v čase postúpenia pohľadávky. Z dôvodu, že tieto skutočnosti v prejednávanej veci preukázané
neboli, súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie
žaloby ani oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, keďže nie je oprávnený na vykonávanie
bankovej činnosti. Podobne správnym spôsobom súd prvej inštancie posúdil dôvodnosť aplikácie

premlčacej lehoty podľa Občianskeho zákonníka a tento postup bol z jeho strany aj riadne zdôvodnený.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ust. § 52 ods. 2 v spojení s § 54 ods. 1 OZ, pričom z týchto
ustanovení vyplýva prednostná aplikácia tých noriem práva, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v
tomto zmysle ide aj o posudzovanie zmluvných podmienok.

16. Je potrebné konštatovať, že zmluvnou podmienkou je aj posudzovanie právneho rámca zmluvy, to
znamená, či ide o aplikáciu obchodného práva alebo občianskeho práva a práve v tomto smere § 54
ods. 1 OZ predstavuje garanciu pre spotrebiteľa v tom zmysle, že si nemôže zhoršiť svoje zmluvné (a
teda i právne) postavenie bez ohľadu na to, aké dojednania sú uvedené v spotrebiteľskej zmluve. Tátoochrana je tiež zakotvená v § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tieto právne predpisy teda zaručujú
prednostnú aplikáciu tých v spotrebiteľskom právnom vzťahu, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie
práve za účelom dodržania princípu zákazu zhoršenia zmluvného postavenia spotrebiteľa v právnom

vzťahu k dodávateľom.
17. Súd prvej inštancie napokon správne rozhodol aj o trovách konania strán a so zreteľom na všetky
uvádzané dôvody odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 C.s.p.

18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1

C.s.p. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanému
v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).