Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 3C/48/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5916201907
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Krajčiová

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2016:5916201907.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou Mgr. Renátou Krajčiovou v spore navrhovateľa/žalobcu: Obec

Komjatná, IČO: 00315311, 034 96 Komjatná, Slovenská republika, zast. JUDr. Petrom Malachovským,
advokátom, AK 034 95 Likavka 760, proti odporcovi/žalovanému: I. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX,
zast. Mgr. Ľuboslavou Kočibálovou, advokátkou, AK Zochova 6-8, 811 03 Bratislava, IČO: 42271100, o
určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že vlastníkom spoluvlastníckeho podielu 30/31-ín na pozemku parcela registra „E“
parcelné číslo XXXX o výmere XXXX m2 druh pozemku orná pôda, vedený v katastri nehnuteľností
Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX pre obec Y. a katastrálne

územie Y., je navrhovateľ.

Navrhovateľovi, ani odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z návrhu na začatie konania
vo výške 99,50 eur do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.3.2016 domáhal, aby súd určil, že je
vlastníkom spoluvlastníckeho podielu 30/31-ín na pozemku parcela reg. „E“ parcelné číslo XXXX

o výmere XXXX m2 druh pozemku orná pôda vedený v katastri nehnuteľností Okresného úradu
Ružomberok, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX pre obec Y. a katastrálne územie Y..
Žalobca uviedol, že žalovaný je vedený v KN Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor, na
LV č. XXXX pre obec a k.ú. Y. v časti B-W. pod poradovým číslom X. ako podielový spoluvlastník so
spoluvlastníckym podielom 30/31-ín na označenom pozemku a on sám je na tom istom LV vedený v
časti B-W. ako podielový spoluvlastník pod poradovým číslom 2. so spoluvlastníckym podielom 1/31-
ín, keď zápis bol vykonaný na základe vyvlastnenia pôvodného vlastníka N. K. (K.). Žalobca uviedol, že

označený pozemok bol v r.1955-1957 vyvlastnený pôvodným vlastníkom Y. K. K. a N. K. K. a bola im
vyplatená náhrada v sume 5.502,80 Kčs a finančnému odboru ONV v Ružomberku bola vyplatená suma
1.111,60 Kčs (titulom dlžných daní a poplatkov Y. K. K. a spol.). Žalobca dôvodí, že Československý
štát nadobudol vlastnícke právo k tomuto pozemku na základe rozhodnutia štátneho orgánu. Slovenská
republika ako právny nástupca po Československom štáte od 1.1.1993 previedla vlastnícke právo k
tomuto pozemku na Obec Komjatná. Žalobca poukázal, že hospodárskou zmluvou č. Fin 548/1987-práv.
zo dňa 26.6.1987 ONV Lipt. Mikuláš previedol do správy MNV Komjatná pozemky v k.ú. Komjatná a

medzi nimi aj predmetný pozemok, ktorý má žalobca od 1.7.1987 v užívaní (Správa národného majetku)
štátneho vlastníctva. Ďalej žalobca dôvodí, že spoluvlastnícky podiel Y. K. K. na predmetnom pozemku
bol vyvlastnený za náhradu, vlastníctvo nadobudol Československý štát a všetky nasledujúce právne
úkony týkajúce sa prevodu spoluvlastníckeho podielu Y. K. K. na predmetnej parcele sú absolútneneplatné, nakoľko sa nadobúdali od nevlastníka, čo odporuje zákonu. Predmetný pozemok sa nachádza
v školskom areáli ZŠ v Komjatnej, bol vyvlastnený pre potreby výstavby a prevádzky základnej školy. Od
r.1956 slúži pre potreby základnej školy, žalovaný tento pozemok nikdy neužíval a pri jeho kúpe vedel,

že slúži pre potreby ZŠ a podľa jeho názoru vedel pri kúpe, že pozemok bol v r. 1955-1957 vyvlastnený.
Naliehavý právny záujem na podaní žaloby o určenie vlastníckeho práva je daný ustanovením zákona
č. 162/1995 Z.z., keď rozsudok má obsahovať všetky údaje potrebné na zápis záznamom podľa ust.
§ 34 citovaného zákona.

2. Žalovaný podaním doručeným tunajšiemu súdu elektronicky dňa 19.4.2016 vyjadril sa k žalobe,
a to tak, že žalobu považuje za nedôvodnú a v plnom rozsahu ju odmieta. Predloženými dokladmi
nemôže byť spochybnený zápis vlastníckeho práva žalovaného v KN k spoluvlastníckemu podielu
30/31-ín na predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný sa naďalej považuje za vlastníka nehnuteľnosti, čomu
zodpovedá zápis KN na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Ružomberok, katastrálny
odbor, v k.ú. Y., obec Komjatná, okres Ružomberok, keďže riadne nadobudol vlastnícke právo k tejto

nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.4.2008, spísanej vo forme notárskej zápisnice od
Z. I., rod. K. ako predávajúcej, ako právneho titulu a vecnoprávne účinky nastúpili na základe vkladu.
Vlastnícke právo predávajúcej k tejto nehnuteľnosti bolo pred zavkladovaním kúpnej zmluvy riadne
zapísané v KN. Žalovaný uviedol, že až do času doručenia žaloby nebol mu predložený výmer zo
dňa 2.7.1955 ani iné doklady predložené žalobcom v rámci návrhu. Žalobca o týchto skutočnostiach o

vyvlastnení nehnuteľnosti nikdy žalovaného neinformoval a ani jeho právnych predchodcov vo vzťahu
k nehnuteľnosti, pričom od r.2008-2009 viedol so žalovaným rokovania k vysporiadaniu užívania
nehnuteľnosti, nakoľko žalobca nehnuteľnosť neoprávnene užíval a mal záujem ju od žalovaného
odkúpiť, čo preukazuje písomná komunikácia medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca vlastnícke právo
žalovaného nikdy nerozporoval. Tvrdenie žalobcu o údajnej vedomosti o vyvlastnení je v plnom rozsahu

nepravdivé, na čo poukazuje aj ďalšia skutočnosť, a to snaha žalobcu o vysporiadanie právneho
titulu na užívanie nehnuteľnosti, ktorú potreboval deklarovať v rámci projektu obnovy školského areálu
Základnej školy s materskou školou v Komjatnej, na ktorú čerpal okrem iného prostriedky z eurofondov,
keďže si bol vedomý skutočnosti, že na užívanie pozemkov pod školským areálom, okrem iného aj
na užívanie predmetnej nehnuteľnosti nemal žiadny právny titul a teda nemohol mať ani vlastnícke

právo. Žalobca informoval žalovaného o údajnom vyvlastnení až v r.2016, keď žalovaný odmietol
opakovanú ponuku žalobcu na odkúpenie nehnuteľnosti, nakoľko nedošlo k dohode o cene. Žaloba
je účelová, žalobca sa ňou snaží dosiahnuť stav, ktorý sa mu nepodarilo dosiahnuť legálnou cestou
kúpy nehnuteľnosti, o čom svedčia aj ďalšie podozrivé okolnosti, a to najmä nesúlad predložených
podkladov k údajnému vyvlastneniu a okolnosti vysporiadania ostatných pozemkov v školskom areáli

ZŠ s MŠ v Komjatnej. Podľa predložených dokladov mali byť vyvlastnené všetky pozemky, na ktorých
je vybudovaný predmetný školský areál, avšak podľa informácií, s ktorými sa žalovaný oboznámil
ústne, žalobca od niektorých vlastníkov nadobudol vlastnícke právo k dotknutým pozemkom na
základe kúpnych/iných scudzovacích zmlúv uzavretých za posledných niekoľko rokov. Ďalej podľa
vedomostí žalovaného prebieha v prípade jedného vlastníka na tunajšom súde konanie o určenie

vlastníckeho práva, kde žalobca zvolil obdobný postup, ako v tomto prípade, t.j. po neúspešnej snahe o
odkúpenie pozemku podal návrh na určenie vlastníckeho práva. Ďalej žalovaný poukázal na nedostatky
predložených dôkazov, t.j. výmeru, resp. súvisiacej dokumentácie. Výmer odkazuje v rámci špecifikácie
vyvlastnených pozemkov na vyvlastňovací súpis zo dňa 31.5.1955, ktorý však žalobcom predložený
nebol. Bez jeho predloženia nie je výmer určitý, nemá žiadnu dôkaznú hodnotu. Na strane 3. výmeru

sa uvádza, že sa o ňom upovedomujú všetci vlastníci vyvlastňovaných pozemkov, avšak sú uvádzaní
iba piati, pričom žalobca predložil osobitný dokument Zoznam vlastníkov vyvlastnených pozemkov zo
dňa 10.5.1957, kde sa uvádza 19 vlastníkov. Tieto doklady sú vo vzájomnom rozpore, resp. nie je
preukázaná ich súvislosť, aj preto je výmer neurčitý. Rozpor existuje aj v časovom odstupe vyhotovenia
výmeru a zoznamu. Podľa výmeru bolo účelom vyvlastnenia stavba Národnej školy v Komjatnej. Ako

je zrejmé zo zápisov v KN, stavba školy nie je postavená na predmetnej nehnuteľnosti, nejde o
zastavaný pozemok. Pri pripustení relevancie výmeru je zrejmé, že nebol dodržaný účel vyvlastnenia.
Bez ohľadu na povahu účinkov zápisov v evidencii nehnuteľností v čase vydania výmeru je zrejmé,
že vecné práva k nehnuteľnostiam sa v danom čase zapisovali do evidencie. Táto povinnosť bola
formálne zrušená až v r.1964, resp. 1971. Napriek tomu zo strany žalobcu, resp. jeho právnych

predchodcov nedošlo nikdy k formálnym zápisom, a to ani v rámci neskorších opráv katastrálneho
operátu a podobne, pričom však nehnuteľnosť bola riadne evidovaná v rámci PKV, resp. zápisov v KN,
a to bez akýchkoľvek rozporov, sporných poznámok a podobne. Doterajší postup žalobcu vzbudzuje
odôvodnené pochybnosti o relevancii výmeru a nastúpení jeho účinkov. Pochybnosť vyplýva aj zoskutočnosti, že samotný výmer uvádza pozemkovoknižný prevod, ku ktorému však nikdy nedošlo.
Výmer uvádza, že vyvlastneným vlastníkom má byť poskytnutá náhrada vo forme iných pozemkov.
Zoznam a súvisiace doklady uvádzajú náhradu peňažnú, teda predložené dôkazy sú vnútorne rozporné.

Doklady predložené žalobcom nepreukazujú prevzatie údajnej náhrady, ktorá mala byť vyplatená
vyvlastneným vlastníkom. Vzhľadom na uvedené žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Predložené
doklady nepreukazujú nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnosti a nie sú spôsobilé
preukázať neplatnosť prevodu vlastníckeho práva na žalovaného na základe kúpnej zmluvy z titulu
zásady nemo plus iuris. Preto žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu na pojednávaní dňa 28.4.2016 uviedol,
že žalobca nepreukázal svoje domnelé vlastnícke právo, ktorého určenia sa domáha v tomto konaní a
absentuje titul na prechod vlastníckeho práva. Uvedené je primárnou obranou žalovaného. Žalovaný
poukázal, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniam o prechode vlastníckeho
práva. Žalobca sa od prechodu práv od štátu zastúpeného príslušnými orgánmi nikdy nesprával ako

vlastník nehnuteľnosti ani ostatných údajne vyvlastnených pozemkov, naopak oslovoval vlastníkov s
požiadavkou nájmu, prísľubov vysporiadania, odkúpenia a podobne. Obdobne to bolo aj v prípade
predchádzajúcich orgánov, v ktorých správe bol školský areál. Žalobca pochybne postupoval pri
prevodoch vlastníckeho práva ostatných vlastníkov pozemkov v školskom areáli, ktoré údajne mali tiež
byť vyvlastnené. Oslovil zrejme všetkých vlastníkov s ponukou ich odkúpenia, pričom pravdepodobne

iba žalovaný odmietol a v jednom prípade sa vedie spor o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, kde
žalobca tvrdí, že nie je vlastníkom spornej nehnuteľnosti a spornú nehnuteľnosť tak mohol riadne kúpiť.
Odkúpenie pozemkov v školskom areáli nastalo vo viacerých prípadoch, je odôvodnená pochybnosť,
prečo ak by bol žalobca skutočne na základe výmeru vlastníkom všetkých týchto pozemkov, uplatnil
selektívny prístup k týmto pozemkov, zväčša ich odkúpil. Pokiaľ žalobca tvrdí, že má byť vlastníkom

nehnuteľností, tieto skutočnosti doteraz nijako nedeklaroval, čo preukazuje komunikácia so žalovaným v
rámci jeho oslovenia o možnom odkupe nehnuteľností a tiež deklarované právne vzťahy v rámci projektu
obnovy školského areálu. Absentujú akékoľvek zápisy o domnelom vlastníctve žalobcu v pozemkových
knihách do r.1964, následne však tiež v rámci evidencie práv v zmysle zákona č. 22/1964 Zb., následne
v rámci ROEP nebolo vlastníctvo žalobcu zapísané, ani do času tohto konania nijak uvádzané údajné

vyvlastnenie, a to ani v sporných poznámkach v rámci spochybnenia zápisov. Nehnuteľnosť nebola
použitá na vyvlastnený účel, t.j. na stavbu školy. Žalobca bol len detentorom nehnuteľností, resp. ich
užíval na základe výpožičky alebo neskôr v rámci nájmu - žalovaný ju poskytol žalobcovi do nájmu. Iný
titul žalobca nepreukázal. Vždy verejne deklaroval, že tieto pozemky, ich užívanie nie je vysporiadané.
Poukázal na zápisy v KN, ktoré svedčia v prospech žalobcu a jeho právnych predchodcov, od ktorých

nehnuteľnosť nadobudol. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu s poukazom na tvrdenú skutočnosť
zakladajúcu vyvlastnenie, resp. prechod vlastníckeho práva. Naviac ide o okolnosti dávno minulé,
doteraz nikdy nepredložené. Dôkazné bremeno žalovaného v rozsahu jeho tvrdení je splnené zápismi
v KN. Predložil LV č. XXXX zo 4.8.2004 a LV č. XXXX z 26.4.2016. Tvrdené skutočnosti vyplývajú
aj z LV predloženého žalobcom so žalobou. Žalobca rovnako prijímal daň z nehnuteľností za spornú

nehnuteľnosť, kde akceptoval žalovaného ako vlastníka. Ďalej žalovaný poukázal na komunikáciu
medzi účastníkmi konania, osobitne list zo dňa 9.3.2009 a list zo dňa 2.7.2008 k snahe žalobcu o
vysporiadanie - odkup/zámenu. Poukázal tiež na okolnosti zápisu práv k spoluvlastníckemu podielu
1/31-ín k nehnuteľnosti, ktorým disponoval vlastník N. K. K., avšak už v súčasnosti je evidované na obec.
Čo sa týka ROEP, žalovaný bol svedkom potvrdenia pani T., ktorá pripravovala ROEP, kde uviedla, že

pozemky pod školou neboli vysporiadané a ak žalobca chce získať vlastnícke právo, musí ich vykúpiť/
vysporiadať. Poukázal na ďalšiu pochybnosť ohľadom výmeru, nakoľko z neho nemusí vyplývať práve
prechod vlastníctva, ale rovnako zriadenie služobnosti vecných práv, trpenie opatrení, zmenu vecných
práv, s poukazom na ust. § 20 zákona č. 280/1949 Zb. o územnom plánovaní. Hospodárska zmluva
predložená žalobcom uvádza síce prechod správy národného majetku, čo neznamená spôsobilosť

preukázania, v koho vlastníctve to bolo. Je zrejmé, že sa nedodržali ani evidenčné postupy podľa zákona
č.22/1964Zb.,čoobdobneplatíajpreprotokolč.15/2009.Akbytentopreukazovalprechodvlastníckeho
práva, skutočnosť, že to nebolo zaevidované do KN a v tomto čase táto povinnosť nepochybne
existovala, vzbudzuje dôvodnú pochybnosť. Žalovaný tiež poukázal na LV, na ktorom mala zapísané
vlastnícke právo matka I. Y. s poukazom na obsah zápisov v katastrálnom operáte týkajúcich sa všetkých

nehnuteľností, ktoré mali byť údajne vyvlastnené na základe výmeru. Žalovaný poukázal, že žalobca
vyvoláva stav právnej neistoty. Ak by aj bol vlastníkom nehnuteľností, nezapísal svoje právo do žiadnej
evidencie, nezverejnil výmer. Ďalej žalovaný uviedol svoju obranu in eventum, teda pokiaľ by mal súd za
to, že žalobca preukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, žalovaný vznáša námietkuvydržania v súlade s § 134 Občianskeho zákonníka, nakoľko sú splnené všetky zákonné podmienky:
1. spôsobilosť spoluvlastníckeho podielu byť predmetom vydržania, 2. oprávnená držba žalovaného,
žalovaný od nadobudnutia nakladá s nehnuteľnosťou ako s vlastnou, domáha sa práv k nej a podobne,

obdobne to bolo aj v prípade predchádzajúcej vlastníčky pani Z. I., táto nehnuteľnosť neodmietla
v rámci dedičstva, scudzila ju a podobne a trvala viac než 10 rokov. Obaja sa pritom považovali
za vlastníka nehnuteľnosti. Ak je kúpna zmluva, na základe ktorej by mal nehnuteľnosť nadobudnúť
žalovaný, absolútne neplatná, takáto zmluva by ako prípadný putatívny titul zakladala oprávnenú držbu,
čo obdobne platí aj vo vzťahu k dedeniu pani Z. I.. Popretie dobromyselnosť týchto osôb je preukázaná,

resp. sa aplikuje jej prezumpciou vzhľadom na zápisy v KN a preto je dôkazné bremeno prenesené
na žalobcu. U žalovaného je preukázané snahou o doriešenie titulu užívania žalobcom a rokovaniami
o predaji alebo zámennej zmluve, potvrdením zamestnankyne, ktorá pripravovala ROEP, vlastníckym
vzťahom jeho matky. Žalovanému tak svedčí bežná potrebná obozretnosť v zmysle súdnej praxe. Nikdy
nebola vznesená oprávnená pochybnosť o jeho vlastníctve. Pokiaľ by súd mal pochybnosť o splnení
podmienok vydržania u žalovaného a pani Z. I., uviedol, že k vydržaniu by určite došlo aj právnymi

predchodcami pani Z. I., a to dokonca aj pred r. 1992. Ďalej je potrebné rozlišovať detenciu od držby,
resp. faktickú držbu na základe iného právneho titulu, ktorým bola zrejme výpožička alebo nájom, ako
to bolo zrejmé u žalobcu. Žalovaný má za to, že podpísal so žalobcom nájomnú zmluvu v r.2008-2010.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

4. Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese na pojednávaní zotrval na podanej žalobe. Poukázal,
že druhým podielovým spoluvlastníkom na LV č. XXXX je žalobca. Je to spoluvlastnícky podiel pôvodne
vedený na N. K. K., keď zápis v prospech žalobcu vykonal katastrálny úrad v r. 2009 na základe
vyvlastnenia z r. 1957, čo je uvedené v LV ako titul nadobudnutia vlastníctva. Žalobca v tom čase
podával návrh na zápis vlastníckeho práva všetkých pôvodne vyvlastnených vlastníkov, nakoľko už

došlo k zmene vlastníkov u niektorých, aj konkrétne u parcely XXXX, katastrálny úrad odmietol
vykonať tento zápis s poukazom na možnosť riešenia súdnou cestou alebo iným spôsobom, nakoľko
došlo ku zmene vlastníka. Pokiaľ by boli zapísaní pôvodní vlastníci, tento zápis by katastrálny úrad
vykonal, čiže akceptoval právoplatnosť vyvlastňovacieho konania. Parcela č. XXXX bola v r. 1957
vyvlastnená za náhradu pôvodným vlastníkom Y. K. K. a N. K. K.. Vlastnícke právo k pozemku nadobudol

Československý štát a od 1.1.1993 Slovenská republika, ktorá v r. 2009 vlastníctvo previedla do
vlastníctva žalobcu. Žalobca figuruje ako oprávnený vlastník od r. 2009. Po vyvlastnení parcely č. XXXX
všetky právne úkony týkajúce sa prevodu vlastníctva právnych nástupcov po Y. K. K. sú absolútne
neplatné. S poukazom na ust. § 46 ods. 2 zákona o KN uviedol, že zápis vlastníctva v KN platí len
dovtedy, dokiaľ sa nepreukáže niečo iné. Poukázal, že z výmeru vyplýva, že bolo ustanovených 5

zástupcov na zastupovanie a hájenie záujmov a práv vyplývajúcich z vyvlastňovacieho pokračovania.
Vo výmere je jasne uvedené, že účelom je stavba národnej školy, následne jej prevádzka, na čo
mali slúžiť a aj slúžia vyvlastnené pozemky, aj tento pozemok. K zápisu do evidencie nehnuteľností v
čase vyvlastnenia nedošlo, čo však nemá vplyv na platnosť vyvlastňovacieho konania. Toto konanie je
právoplatné s poukazom na doklad - rozhodnutie o právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia zo dňa

7.2.1957. Ďalej k pochybnosti vo výmere, že majú byť poskytnuté náhradné pozemky a neskôr sa hovorí
oposkytnutípeňažnejnáhrady,poukázal,žetátobolavyplatená,akovyplývazrozhodnutiaonáhradezo
dňa 22.12.1956 vzhľadom na rozhodnutie vlastníkov, a to v súvise s rozvrhovým uznesením Ľudového
súdu v Ružomberku zo dňa 18.11.1957, s potvrdením Štátnej sporiteľne v Ružomberku zo dňa 3.2.1958.
Peňažná náhrada bola vyplatená aj Y. K. K. a aj N. K. K., spoluvlastníkom parcely č. XXXX. Prečo

právnipredchodcoviažalobcunepristúpilivminulostikzápisuvlastníckehoprávadoKN,totunevyriešia,
vlastnícke právo je nepremlčateľné. Pokiaľ Československý štát nadobudol vlastnícke právo k pozemku,
to sa nepremlčalo. Nemá to vplyv, či bol vykonaný zápis v evidencii nehnuteľností. K námietke vydržania
zo strany žalovaného poukázal, že ani žalovaný ani jeho právna predchodkyňa pozemok neužívali.
Podmienkou pre oprávnenú držbu je užívanie pozemku s vedomím, že mi patrí. Pokiaľ sa v rámci

ROEP pracovníci pozemkového úradu mali vyjadriť, že obec nenadobudla vlastníctvo k pozemkom,
ROEP v obci Komjatná prebiehal v rokoch 2002 - 2003, bola to pravda, pretože vlastníkom pozemkov
bola Slovenská republika, obec nadobudla vlastníctvo až v r. 2009. Pokiaľ vyvlastnenie je právoplatné,
všetky nasledujúce právne úkony sú neplatné. V čase, keď došlo k vyvlastneniu, Občiansky zákonník č.
141/1950 Zb. zrušil tzv. intabulačný systém, podľa ktorého sa vlastnícke právo nadobúdalo zápisom do

pozemkovejknihy,toznamenázápisdopozemkovejknihymalužlendeklaratórnycharakteravlastnícke
právo bolo nadobudnuté dňom právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia. Československý štát bez
ohľadu na to, či bol v pozemkovej knihe vedený ako vlastník, bol skutočným vlastníkom a všetky právne
úkony, ktoré sa diali, sú absolútne neplatné pre rozpor so zákonom. Sama pani Z. I. tvrdí, že ona nebolavlastníkom spornej nehnuteľnosti, vedela o tom, že pozemok bol vyvlastnený a že oni tento pozemok
po vyvlastnení ho neužívali. Akýkoľvek dôvod na oprávnenú držbu je irelevantný. Keď sa kupovala
parcela od pani Y., matky žalovaného, nie je žiaden doklad o tom, že táto parcela bola vyvlastnená. Preto

žalobca pristúpil k odkúpeniu. To isté sa týka aj tej druhej zmluvy, tiež sa predmetná parcela nenachádza
medzi tými 19 pozemkami, ktoré boli vyvlastnené. Súpis urobený MNV Komjatná, adresovaný Odboru
školstva a kultúry rady ONV dňa 10.4.1959 bol urobený dávno po vyvlastnení. Tí občania, čo sú vedení
pod poradovým číslom 1 až 19, sú vlastníci, ktorým bola vyplatená peňažná náhrada. Je to ďalší
dôkaz o vyplatení peňažnej náhrady za pozemky. Pokiaľ ide o druhú časť vlastníkov, vyvlastnenie oproti

zámene je navrhované, že sa má poskytnúť náhradný pozemok, a toto sa nikdy neuskutočnilo, tým
ľudom za vyvlastnené pozemky nebolo poskytnuté nič. Je pravdou, že boli uzatvárané kúpne zmluvy k
niektorým pozemkom. Bola to určitá forma reštitúcie ohľadom pozemkov vyvlastnených oproti zámene
štandardná kúpna zmluva, kde bola vyplatená niektorým kúpna cena. Pokiaľ ide o uvádzané odkupy za
symbolickú kúpnu cenu 1,00 euro, bolo to z dôvodu, že obec sa nechcela súdiť so svojimi obyvateľmi a
pokiaľ boli ochotní pristúpiť na takýto návrh kúpnej zmluvy, uzatvorila sa. Tento návrh bol predložený aj

žalovanému, ktorý to odmietol. Pokiaľ ide o kúpnu zmluvu spísanú formou notárskej zápisnice, žalovaný
spochybňuje, ako by ho pani I. podviedla, že údajne mu predala pozemok a pritom mala vedieť, že bol
vyvlastnený. Obyčajná žena predávala celý komplex svojich pozemkov, zo znenia tejto zmluvy to vidno.
Ako mohla vedieť, že pod parcelným číslom XXXX sa nachádza parcela v školskom areáli. Keby bola na
to upozornená, túto parcelu predávať nemôže, lebo bola vyvlastnená. Žalovaný na zasadnutí obecného

zastupiteľstva v Komjatnej zo dňa 5.3.2016 uviedol, že nadobudol pozemok kúpnou zmluvou a pri kúpe
vedel o tom, že sa jedná o vyvlastnený pozemok. Na KN ho uistili, že napriek tomu môže ho kúpiť. S
prevodombysúhlasilzapodmienok:kúpnacena10,00eur/m2,prípadnezámenazainýpozemok.Obec
pristúpila k definitívnemu riešeniu situácie až v r.2015. Nikdy netvrdili, že nemali doklady k vyvlastneniu,
tvrdili len, že nemali finálny doklad o vyplatení peňažnej náhrady.

5. Starosta žalobcu B. Brtko vo svojej výpovedi na pojednávaní len doplnil k vyjadreniu žalovaného,
že bola uzatvorená nájomná zmluva, to, že túto bol nútený uzatvoriť, nakoľko z eurofondov sa
rekonštruovalo námestie v obci a boli v časovej tiesni. Časť školského areálu je súčasťou toho námestia.

6. Právny zástupca žalovaného vo svojom prednese na pojednávaní zotrval na obrane uvedenej vo
vyjadrení. Nad rámec uviedol, čo sa týka deklarácie nájomných vzťahov v rámci projektu eurofondov, že
žalovaný to rešpektuje, bola snaha starostu o zabezpečenie prospechu obce. On si aj vtedy, resp. jeho
predchodcovia štatutárne orgány obce uvedomovali, že problémy s pozemkami tam sú a že obec nevie
jednoznačne zdeklarovať, že jednoducho došlo k tomu prechodu. Máme rok 2016, nehovoríme o tom, že

sa tu opravovali operáty, tieto veci boli vysporiadané, tí ľudia sa na to spoliehali, že došlo k zápisu práve
na základe relevantných podkladov a ten prechod bol úplne vylúčený, z čoho vychádzal jednoznačne
žalovaný pri kúpe pozemku, preto že on aj v rámci ROEP zastupoval svoju matku pani I. Y. pri riešení jej
pozemku, ktorý je tiež súčasťou toho školského areálu a bol v rámci jej právnych predchodcov uvádzaný
na vyvlastňovacom výmere, kde žalovanému od pani T. bolo potvrdené, že obec tieto skutočnosti

preukázať nevie, že nie je nejaký právny titul, ktorý by potvrdzoval to, že obec oprávnene užíva z titulu
vlastníckeho práva. Vyvlastnenie bolo možné dosiahnuť aj poskytnutím rôznych služobností, vecných
bremien, čiže je možné, že sa to týkalo iba užívacích práv, ale nie vlastníckeho práva. Samotný výmer
neuvádza v zmysle § 20 vtedajšieho zákona o územnom plánovaní, akým spôsobom má byť dosiahnuté
vyvlastnenie. Výmer je z r.1955., následne boli rôzne zmeny z hľadiska prevodu, prechodu vlastníckeho

práva, evidencie, čo preukazuje, že tam nebola jasná právna situácia. Keby bola, tak dnes tu nie sú
a obec neuzatvára kúpne zmluvy. Obec sa to snažila vysporiadať, zo strany žalovaného bola ochota
dohodnúť sa, ale keď obec zvolila selektívny prístup, vo vzťahu k niektorým vlastníkom boli eurové
kúpne ceny, vo vzťahu k niektorým boli zámeny pozemkov, preto nedošlo k dohode. Iba ako obranu in
ventum, ak súd si povie, že bol preukázaný prechod vlastníckeho práva, má za to, že keďže v celom

slede právnych predchodcov až po žalovaného boli všetci riadne zapísaní v evidencii, nebolo nikde
sporná poznámka, aj keby sa hovorilo o možnom neplatnom prevode na žalovaného v zmysle kúpnej
zmluvy z r. 2008, aj domnelý putatívny právny titul môže zakladať oprávnenú držbu. Už minimálne držba
žalovaného spolu s držbou predchádzajúcej vlastníčky pani Z. I., ktorá to nadobudla v rámci dedičského
konania, je tam dobrá viera osoby a oprávnená držba, že ona bola oprávnená pozemok nadobudnúť,

nikdy žiadne skutočnosti ohľadom prechodu vlastníckeho práva vznesené neboli. čo zakladalo samotné
vydržanie vo vzťahu k tomuto pozemku. Ďalej bolo poukázané na ďalších predchádzajúcich vlastníkov.
Žalovaný nemal nikdy vedomosť, že došlo k vyvlastneniu, výmer v ruke nikdy nedržal. Boli nejaké
pochybnosti, na základe akých právnych skutočností to obec užíva, ale vzhľadom na stavy zápisov v KNv knihách, informácie od zamestnankýň, ktoré spolupracovali v rámci ROEP, bolo ústne potvrdené, že
obec tie pozemky nenadobudla. Je teda preukázaná oprávnená držba a dobromyseľnosť žalovaného.
V súlade s právnym poriadkom riadne prebehlo dedičské konanie, v ktorom bol osvedčený právny titul

nadobudnutievlastníckehoprávaaktorýzakladávznikoprávnenejdržbypaniZ.I..Tátovzásadenemala
absolútne žiaden dôvod domnievať sa, že existujú akékoľvek skutočnosti, ktoré by nejakým spôsobom
narúšali nadobudnutie vlastníckeho práva. Notár vykonal potrebné úkony v rámci lustrácie majetku,
právny omyl je tam vylúčený, ak išlo o omyl skutkový, bol vyvolaný štátom, resp. vo vzťahu k žalovanému
priamo žalobcom. Dedičské konanie bolo ukončené v r.2002, jednoznačne tým bol založený moment

vzniku oprávnenej držby. Mohol vzniknúť aj skôr, nakoľko pani Z. I. nadobudla majetok spätne ku smrti
poručiteľa. Vydané rozhodnutia v dedičskom konaní sú súdnou praxou akceptované ako právne tituly,
hoci domnelé, zakladajúce vznik oprávnenej držby. Spochybnil dôkaz, a to čestné prehlásenie pani Z.
I.. Poukázal, že žalovaný sa s ňou stretol za účelom preverovania okolností prevodu, ona mu dala
k dispozícii vlastnícky list z r.2004. Odmietajú, že by v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy nevedela, že
predáva tento pozemok. V zmysle čestného vyhlásenia jasne deklarovala, že v čase uzavretia kúpnej

zmluvy žalovaného uviedla vedome do omylu. Pokiaľ sami u nej preverovali vedomosti o okolnostiach
prevodu tohto pozemku, uviedla vlastnými slovami, že obec zasiahla do užívania a nič z toho nemali.
Je otázne, ako ona vlastne vnímala tie skutočnosti vyvlastnenia.

7. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že pri nadobúdaní pozemku od pani Močáryovej

táto mu predložila výpis z LV, išiel si to aj overiť do KN. Tam sa nenachádzal žiaden zápis akejkoľvek
ťarchy. Potvrdil, že zastupoval svoju matku I. Y. vo veci vysporiadania vlastníctva pozemku na obecnom
zastupiteľstve Komjatná. Bol si vedomý, že ona je stopercentnou vlastníčkou. V 91. roku požiadal o
prinavrátenie hospodárskej pôdy ako súkromne hospodáriaci roľník na Poľnohospodárskom družstve
Likavka, kde mu boli vrátené do užívania asi 4 parcely. Zašiel na obecný úrad, kde sa nachádzala táto

jedna roľa, mamina, starosta mu povedal, že obec bude pozemky vykupovať od vlastníkov. Vedel o
tom, kto je vlastníkom. Bola mu položená otázka, prečo to kupoval, keď vedel, že to je v areáli školy.
Kupoval to preto, lebo predávajúca predávala všetko, mala už 80 rokov. Nikde nebolo zaznamenané, že
by pozemok bol prevedený na obec, na KN to zaznamenané nebolo, boli tam zapísaní pôvodní vlastníci
a nie Československý štát. Na verejnom hovore ohľadom vysporiadania pozemkov mu starosta obce

pán Brtko poďakoval za prítomnosti právneho zástupcu, že bol ochotný dať pozemok do nájmu, vtedy
ho považovali za vlastníka. Vtedy pánovi starostovi povedal, že ak vyplatia všetkých, tak bude súhlasiť,
ale ak by v areáli niekomu pridelili pozemok, tak by s vyplatením nesúhlasil, ale aj on by žiadal náhradný
pozemok, vyhovené nebolo. Robili sa kúpnopredajné zmluvy s novými vlastníkmi. On je taký istý vlastník
ako ostatní vlastníci, nemalo by mu byť odopierané vlastnícke právo. Ak v minulosti boli ochotní preniesť

iný pozemok iným vlastníkom, jeho vlastnícke právo by nemalo byť popierané. Tí politici mali si to hneď
zapísať do katastra, najväčšiu šancu mali v 91. roku, veď vtedy boli iba reštitúcie. V čase uzatvárania
kúpnej zmluvy s pani I. táto mala na rozmyslenie 2 týždne, že sa poradí s deťmi. Medzičasom zašiel na
kataster opýtať sa, kto je vlastníkom parcely, či tam nie je nejaká ťarcha, uviedli mu, že nič tam nie je,
100%-tnou vlastníčkou je pani Z. I., zdedila ju. Po 2 týždňoch mu pani I. zavolala, že súhlasí s predajom,

keď zaplatí prepisy, že mu to predá. Nevedel o tom, že jedná sa o vyvlastnený pozemok, dozvedel sa to
až na tomto súde, nikdy mu to poslanci ani pán starosta nepreukázali. V tom istom roku bol preveriť na
katastri ohľadom maminho pozemku, zistil, že je uvedené spoluvlastnícke právo pre jeho matku. Vedel,
že škola, resp. obec to nemá vysporiadané, čo potvrdila v ROEP pani Ing. T., uviedla, že obec to bude
musieť vykúpiť.

8. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 17.6.2016 k
podmienkam uzavretia kúpnej zmluvy medzi pani Z. I. a žalovaným v r.2008, že pred jej uzavretím
komunikoval s ňou žalovaný o právnom stave spornej nehnuteľnosti vzhľadom na jej užívanie žalobcom,
explicitne sa riešilo, že ide o pozemok v školskom areáli, ktorý je fakticky užívaný žalobcom. Pani

Z. I. uviedla, že bolo zasiahnuté do užívania spornej nehnuteľnosti zo strany štátu, resp. žalobcu.
nikdy nebolo komunikované, že nehnuteľnosť bola vyvlastnená v zmysle prechodu vlastníckeho práva k
spornej nehnuteľnosti. Navyše zo strany pani Z. I. bolo žalovanému komunikované, že „komunisti zobrali
užívanie a nič z toho nemali“. Žalovaný uviedol, že nerozporuje skutočnosť zásahu štátu do užívacích
práv nehnuteľnosti, keďže faktické užívanie nehnuteľnosti bolo u žalobcu. Rozporoval však skutočnosť

prechodu vlastníckeho práva vyvlastnením.

9. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, a to najmä
s výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre obec a k.ú. Y. na Okresnom úrade Ružomberok, katastrálnyodbor, z ktorého vyplynulo, že podielovým spoluvlastníkom pozemku parcela reg. „E“ evidovanej na
mape určeného operátu číslo parcely XXXX orná pôda o výmere 1354 m2 pod B1 je žalovaný v
spoluvlastníckom podiele 30/31-ín, titul nadobudnutia kúpna zmluva N 79/2008 - č. V XXX/XXXX a

pod B2 je žalobca v spoluvlastníckom podiele 1/31-ín, titulom nadobudnutia - Zápis vlastníckeho práva
podľa Rozhodnutia č. Výst/880/2-1956/57 a hospodárska zmluva č. Fin.548/1987-práv.č.851/86 - č. Z
3021/2009. Z výmeru Odboru pre výstavbu Rady ONV v Ružomberku zo dňa 2.7.1955 č. Výst/880/1958
vyplynulo, že bolo rozhodnuté o vyvlastnení v prospech Československého štátu, rezort školstva,
pre stavbu Národnej školy v Komjatnej, všetkých pozemkov - plôch v k.ú. obce Komjatná, ktorých

plochy sú ustálené vo vyvlastňovacom súpise zo dňa 31.5.1955, vyhotovenom Oblastným ústavom
geodézie a kartografie v Žiline - Okresné meračské stredisko v Ružomberku, pričom vyvlastňované
pozemky sú vyznačené v geometrickom a polohopisnom pláne zo dňa 30.5.1955. Vyvlastňovacie
súpisy a plány tvoria nerozdeľnú súčasť výmeru, náhrada za vyvlastnené pozemky bude uskutočnená
vo forme poskytnutia náhradných pozemkov (vyvlastňovací súpis zo dňa 31.05.1955, Geometrický
plán č. 121/1955 zo dňa 17.06.1955). Odbor pre výstavbu Rady ONV v Ružomberku rozhodol dňa

22.12.1956 pod č.j. Výst/880/1-1956 o náhrade, nakoľko vlastníci vyvlastňovaných pozemkov v priebehu
vyvlastňovaciehokonaniasarozhodliprestanovenienáhradypeňažnej,keďkonkrétnebolišpecifikovaní
vlastníci na stanovenie peňažnej náhrady, kde pod poradovým číslom 2. je uvedený aj K. Y. K.,
Y. č. domu XXX. Zároveň bolo poznamenané, že ostatní vlastníci vyvlastňovaných pozemkov, ktorí
sa v tomto rozhodnutí neuvádzajú, dostali náhradu v náhradných pozemkoch. Výška náhrady pre

K. Y. K. a spol. za vyvlastnený pozemok vo výmere 1.378,00 m2 x 4,80 Kčs za m2. Odbor pre
výstavbu Rady ONV v Ružomberku rozhodnutím zo dňa 7.2.1957 pod č. Výst/880/2-1956/57 rozhodol o
právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia zo dňa 2.7.1955 č. Výst/880-1955 a rozhodnutia o náhrade
zo dňa 22.12.1956 pod č. Výst/880/1-1956, čím tieto rozhodnutia nadobudli právoplatnosť v zmysle
zákona,abymohlabyťprevedenámajiteľomvyvlastňovanýchpozemkovúhrada.Zozoznamuvlastníkov

vyvlastnených pozemkov v obci Komjatná, ktorým sa stanovila náhrada za 1 m2 pozemku po 4,80
Kčs zo dňa 10.5.1957 vyplynulo, že pod poradovým číslom 2. je uvedený K. Y. K. a spol. a výška
peňažnej náhrady 6.614,40 Kčs, t.j. 1378 m2 x 4,80 Kčs za 1 m2. Uznesením Ľudového súdu v
Ružomberku z dňa 5.9.1957 č.k. 2Nc/70/56-13 bolo rozhodnuté, že súd obnos 57.940,80 Kčs zložený
Krajským národným výborom v Žiline na tunajšom súde zaúčtovaný pod položkou knihy D14-113/57 do

súdnej úschovy prijíma a upravuje účtovníka tunajšieho súdu, aby tento obnos preúčtoval do Štátnej
sporiteľne v Ružomberku ako súdnej depozitnej pokladnice. Zároveň bola upravená Štátna sporiteľňa
v Ružomberku, aby tento obnos spravovala na zvláštnej vkladnej knižke až do ďalšej úpravy súdu.
Cieľom rozvrhnutia vyvlastňovacej náhrady za nehnuteľnosti vyvlastnené právoplatným rozhodnutím
Odboru pre výstavbu Rady ONV v Ružomberku č. Výst/880/1955 zo dňa 2.7.1955, nachádzajúci sa v

k.ú. Y., a to parcela č. XXXX (Y. K. a spol.) bol určený termín rozvrhového pojednávania. Ľudový súd
v Ružomberku rozvrhovým uznesením zo dňa 18.11.1957 v zmysle bodu II. z rozvrhovanej podstaty
6.614,40 Kčs prikázal finančnému odboru ONV v Ružomberku 1.111,60 Kčs, Y. K. K. 5.289,43 Kčs
a N. K. 213,37 Kčs. Štátna sporiteľňa dňa 3.2.1958 oznámila Ľudovému súdu v Ružomberku vo
veci vyvlastnených pozemkov Komjatná, že podľa uznesenia Ľudového súdu v Ružomberku zo dňa

18.11.1957 bola vybratá z vyznačeného bežného účtu suma 57.940,80 Kčs a bola v hotovosti vyplatená
dľauzneseniaĽudovéhosúduvRužomberkuvrozvrhovomuzneseníuvedeným.Zhospodárskejzmluvy
o prevode správy národného majetku v zmysle § 347 Hospodárskeho zákonníka vyplynulo, že Okresný
národný výbor Lipt. Mikuláš ako odovzdávajúca organizácia prevádza správu národného majetku na
preberajúcu organizáciu, a to Miestny národný výbor v Komjatnej, okrem iného tiež k pozemkov v k.ú.

Komjatná, komasačná parcela č. XXXX podľa tam označeného geometrického plánu zo dňa 4.12.1986,
a to ku dňu 1.7.1987. Táto hospodárska zmluva bola uzavretá dňa 26.6.1987. Ako dôvod prevodu
správy je uvedené dodatočné majetkoprávne vysporiadanie pozemkov, na ktorých je v Obci Komjatná
postavená ZŠ, MŠ, MNV, autobusová otočka. Z protokolu č. 15/2009 o prechode vlastníctva, postúpení
majetkových práv a záväzkov spísaného podľa § 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí uzavretého

dňa 27.4.2009 vyplynulo, že došlo k prechodu vlastníctva k pozemkom v k.ú. Komjatná, okrem iného
parcela č. XXXX, ktoré ONV v Lipt. Mikuláši odovzdal MNV v Komjatnej hospodárskou zmluvou č. Fin
548/1987-práv.č.851/86 zo dňa 26.6.1987 a podľa geometrického plánu č. 243/252-0463-86 zo dňa
4.12.1986, pričom odovzdávajúcim je Slovenská republika - Obvodný úrad v Žiline a preberajúcim Obec
Komjatná. Súd sa tiež oboznámil s ďalšími relevantnými listinami, a to najmä s čestným vyhlásením p. Z.

I. zo dňa 03.05.2016, vrátane zvukovej nahrávky z podpisovania tohto čestného vyhlásenia, s podaním
p. Z. I. tunajšiemu súdu zo dňa 22.06.2016 a tiež s listinami preukazujúcimi mimosúdnu komunikáciu
strán pred začatím sporu.10. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

11. V tomto konaní domáhal sa žalobca voči žalovanému určenia vlastníckeho práva (spoluvlastníckeho

práva) k pozemku.

12. Podľa § 80 písm. c) OSP, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä c) o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

13. Jednýmzpredpokladovúspešnostiurčovacejžalobyjeexistenciatzv.naliehavéhoprávnehozáujmu
na požadovanom určení. Tento bude daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo
právo ohrozené alebo kde by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým.
Podľa ustálenej judikatúry, ak sa má určovacou žalobou dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom
a stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti, bude naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho
práva daný vždy. O takýto prípad ide aj v tomto spore. Žalobca sa domáha určenia, že je podielovým

spoluvlastníkom označeného pozemku, ktorý je t.č. zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pod B1 o
veľkosti spoluvlastníckeho podielu 30/31-ín na žalovaného. Vzhľadom k tomu súd konštatuje, že tento
predpoklad úspešnosti určovacej žaloby je v tomto prípade splnený.

14. Následne súd sa zaoberal vecou samou. Žalobca odôvodnil svoju žalobu a teda tvrdenie, že je

podielovým spoluvlastníkom predmetného pozemku o veľkosti 30/31-ín titulom vyvlastnenia pôvodnému
vlastníkovi Y. K. K.. Vyvlastňovacie konanie prebehlo v priebehu rokov 1955-1957 a toto svoje tvrdenie
žalobca preukázal relevantnými dokladmi (výmer Odboru pre výstavbu Rady ONV v Ružomberku o
vyvlastnení, rozhodnutie Odboru pre výstavbu Rady ONV v Ružomberku o náhrade za vyvlastnené
pozemky, rozhodnutie o právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia vydané Odborom pre výstavbu

Rady ONV v Ružomberku, zoznam vlastníkov vyvlastnených pozemkov spolu so stanovenou výškou
peňažnej náhrady za vyvlastnené pozemky, uznesenie Ľudového súdu v Ružomberku o prijatí sumy vo
výške peňažnej náhrady za vyvlastnené pozemky do súdnej úschovy a úprava pre Štátnu sporiteľňu v
Ružomberku spravovať tieto peniaze na zvláštnej vkladnej knižke s cieľom vyplatenia peňažnej náhrady
za vyvlastnené pozemky na základe rozvrhového uznesenia, rozvrhové uznesenie Ľudového súdu v

Ružomberku, oznámenie Štátnej sporiteľne v Ružomberku o vyplatení peňažnej náhrady za vyvlastnené
pozemky). Vyvlastnenie bolo realizované na základe v tom čase platnej a účinnej právnej úpravy § 20
zákonač.280/1949Zb.a§40Vládnehonariadeniač.93/1950Zb.,akoajVyhláškyMinisterstvatechniky
č. 544/1950, Ur. V.I.

15. Podľa § 20 ods. 1, 2, 4, 5, 6 a 7 zákona č. 280/1949 Zb.:
(1) Nehnuteľnosti a práva, ktoré sú potrebné na uskutočnenie jednotného hospodárskeho plánu alebo
podrobného alebo zastavovacieho plánu, ako i na vykonanie asanácie, možno vyvlastniť, ak nedôjde
k dohode. Vyvlastňovať nemožno nehnuteľnosti, ktoré slúžia na účely obrany štátu alebo potrebám
vojenskej správy, a poprípade ďalšie, ktoré určí vláda nariadením.

(2) Vyvlastnením možno dosiahnuť
a) prechod vlastníckeho práva na nehnuteľnosti,
b) zriadenie služobnosti a iných vecných práv na nehnuteľnostiach,
c)trpenieopatrení,ktoréobmedzujúvýkonvlastníckehoprávaaleboinéhoprávananehnuteľnosti,alebo
d) postúpenie, obmedzenie alebo zrušenie iného vecného práva než vlastníckeho.

(4) Vyvlastniť možno v prospech štátu, sväzkov ľudovej správy, štátnych, národných a
komunálnych podnikov, podnikov určených alebo zriadených na prevádzanie zahraničného obchodu a
medzinárodného zasielateľstva alebo ľudových družstiev; v prospech iných osôb možno vyvlastniť, ak
ide o stavbu zaradenú do jednotného hospodárskeho plánu alebo ak ide o asanačnú úpravu podľa §
17, ods. 4.

(5) Náhrada za vyvlastnenie sa určí so zreteľom na všeobecnú cenu pôdohospodárskej pôdy, zväčšenú
o hodnotu investícií.
(6) O vyvlastnení i náhrade rozhoduje okresný národný výbor na návrh oprávnenej osoby (odsek 4).
Ak nie je niektorý účastník spokojný s právoplatným rozhodnutím o náhrade, rozhodne na jeho návrh
v nesporovom konaní súd, v obvode ktorého je nehnuteľnosť. Návrh treba podať do 30 dní odo dňa

doručenia právoplatného rozhodnutia.
(7) Vláda upraví nariadením vyvlastňovacie konanie, predbežné užívanie nehnuteľností, poskytovanie
zábezpeky, spôsob poskytovania náhrady za vyvlastnenie, za predbežné užívanie nehnuteľností a
náhrady za zaniknuté práva tretích osôb, ako i účinky, vykonanie a zrušenie vyvlastňovacieho výmeru.Podľa § 40 ods. 1 a 3 Vládneho nariadenia č. 93/1950 Zb.:
(1) Nehnuteľnosti a práva, ktoré sú potrebné na uskutočnenie jednotného hospodárskeho plánu alebo

podrobného alebo zastavovacieho plánu, ako i na vykonanie asanácie, možno vyvlastniť, ak nedôjde k
dohode; pri národnom majetku sa zadovážia nehnuteľnosti podľa potreby prevodom správy.
(3) Vyvlastňovať možno len v súlade s jednotným hospodárskym plánom, a to podľa územných alebo
zastavovacích plánov alebo upravovacích plánov podľa § 19 zákona.

Podľa § 347 ods. 1, 2, 3 a 5 zákona č. 109/1964 Zb. (Hospodársky zákonník:
1) Hospodárska zmluva musí obsahovať:
a) určenie prevádzaného majetku,
b) určenie dňa prevodu,
c) výšku odplaty alebo dohodu o bezplatnosti prevodu; to však neplatí, pokiaľ je prevod podľa právneho
predpisu bezplatný.

2) Hospodárska zmluva vzniká dohodou organizácií o náležitostiach uvedených v odseku 1.
3) V hospodárskej zmluve sa ďalej uvedú:
a) názvy orgánov oprávnených dať súhlas na prevod, pokiaľ je taký súhlas potrebný podľa právneho
predpisu,
b) hodnota prevádzaného majetku podľa účtovníckych údajov,

c) dôvod prevodu,
d) práva a záväzky súvisiace s prevádzaným majetkom, pokiaľ sa súčasne prevádzajú.
5) Právo hospodárenia prechádza dňom učeným v zmluve.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí:

1) Do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich
orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu3) právo hospodárenia národným výborom,
na území ktorých sa nachádzajú.
7) Veci a majetkové práva podľa odsekov 1, 2 a 5 nadobúda obec dňom účinnosti tohto zákona.

16. Na základe rozhodnutia štátneho orgánu o vyvlastnení aj predmetný pozemok parcela kom. č.
XXXX v k.ú. Y. prešiel do vlastníctva Československého štátu. S účinnosťou ku dňu 1.7.1987 na základe
hospodárskej zmluvy o prevode správy národného majetku došlo k prevodu správy aj predmetného
pozemku parcela č. XXXX v k.ú. Komjatná z Okresného národného výboru Lipt. Mikuláš na Miestny

národný výbor Komjatná. Následne po vzniku Slovenskej republiky dňom 1.1.1993 táto ako právny
nástupca po Československom štáte s poukazom na ust. § 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku
obcí odovzdal tento pozemok Obci Komjatná na základe prechodu vlastníckeho práva na základe
označeného zákona, ako vyplýva z protokolu č. 15/2009. Súd preskúmal celú dokumentáciu týkajúcu sa
vyvlastnenia, prevodu správy národného majetku, ako aj prechodu vlastníckeho práva k označenému

pozemku na žalobcu, pričom konštatuje, že všetky listiny boli vydané v súlade s právnou úpravou
účinnou v danom čase, spĺňajú formálne aj materiálne požiadavky v zmysle zákona, neobsahujú žiadne
pochybenia, neboli zistené žiadne logické rozpory medzi týmito listinami týkajúce sa nakladania s
označeným pozemkom za obdobie od r.1955 až do rozhodnutia súdu. Vzhľadom k tomu súd vyhodnotil,
že žaloba je dôvodná.

17. V ďalšom súd sa zaoberal obranou žalovaného: neunesenie dôkazného bremena žalobcom a
absencia titulu na prechod vlastníckeho práva, nepredloženie výmeru zo dňa 2.7.1955 žalovanému
až do času doručenia žaloby ani iných priložených dokladov, resp. neinformovanie žalovaného
žalobcom o skutočnostiach týkajúcich sa vyvlastnenia nehnuteľnosti. Súd poukazuje, že z hľadiska

titulu nadobudnutia vlastníckeho práva táto obrana je irelevantná, naviac z časového hľadiska ide o
skutočnosti nasledujúce po nadobudnutí vlastníckeho práva žalobcom. Súd zistil, že prebehla pred
začatím tohto súdneho konania komunikácia medzi stranami sporu k otázke vysporiadania vlastníckeho
práva k pozemku, ktorá však neviedla k zmiernemu riešeniu a z tohto dôvodu bola podaná žaloba o
určenie vlastníckeho práva. Súd konštatuje, že doklady týkajúce sa nadobudnutia vlastníckeho práva

k pozemku mal žalobca k dispozícii, žalovaný mal možnosť tieto doklady si vyžiadať od žalobcu a
oboznámiťsasichobsahom,kčomuvšakžalovanýnepristúpilaztohtodôvodumalmožnosťoboznámiť
sa týmito dokladmi až po doručení žaloby a jej príloh zo strany súdu dňa 01.04.2016. Naviac samotný
žalovanývkonanítvrdil,žeodr.2008,resp.2009viedolsnímžalobcarokovania,atoústnouajpísomnouformou k vysporiadaniu užívania spornej nehnuteľnosti, dňa 25.8.2009 došlo k uzavretiu zmluvy o
nájme spornej nehnuteľnosti, zároveň bol deklarovaný záujem žalobcu o odkúpenie tejto nehnuteľnosti.
Súd má za to, že uzavretie zmluvy o nájme spornej nehnuteľnosti v r.2009 predstavovalo snahu

žalobcu o urýchlené riešenie vysporiadania užívateľského vzťahu žalobcu k predmetnej nehnuteľnosti
v súlade s vtedajším stavom zápisu v KN v nadväznosti na realizáciu rekonštrukcie námestia v
obci Komjatná z prostriedkov eurofondov, ako vyplynulo z výpovede starostu žalobcu. Ide aj v tomto
prípade o konanie nasledujúce po nadobudnutí vlastníckeho práva titulom vyvlastnenia, prevode správy
národného majetku a prechode vlastníckeho práva na žalobcu. Preto súd aj túto obranu žalovaného

považuje za irelevantnú. Pokiaľ žalovaný namietal absenciu zápisov vlastníckeho práva k spornej
nehnuteľnosti v evidencii nehnuteľností po dobu viac než 60 rokov, hoci táto povinnosť existovala, súd
má za to, že z hľadiska nadobudnutia vlastníctva zápis vlastníckeho práva do evidencie nehnuteľností
nemal konštitutívne účinky, nakoľko k nadobudnutiu vlastníctva došlo rozhodnutím štátneho orgánu,
teda táto povinnosť mala len evidenčný charakter v zmysle administratívno-právnych predpisov. Pokiaľ
sa týka aktivity samotného žalobcu po 1.5.1991, súd konštatuje, že zápis vlastníckeho práva žalobcu do

KN bol neúspešný, nakoľko po zmene vlastníka na základe dedičského rozhodnutia v konaní vedenom
Okresným súdom v Lipt. Mikuláši sp.zn. D 2469/93 po neb. poručiteľovi Y. K. už nebol možný. Pokiaľ
žalovaný namietal, že v rámci konania boli predložené dva rôzne zoznamy údajne vyvlastnených
vlastníkov, ktorí sa nezhodujú, jeden zo dňa 10.5.1957 a druhý zo dňa 10.4.1959, resp. existujúci
rozpor v časovom odstupe vyhotovenia výmeru dňa 2.7.1955 a zoznamu vyvlastnených pozemkov

po uplynutí 2, resp. 4 rokov neskôr, súd je toho názoru, že zoznam zo dňa 10.5.1957 je zoznamom
vlastníkov vyvlastnených pozemkov, ktorí sa rozhodli pre stanovenie náhrady peňažnej, ako vyplýva z
rozhodnutia o náhrade zo dňa 22.12.1956 a ostatní vlastníci vyvlastnených pozemkov, ktorí sa v tomto
rozhodnutí neuvádzajú, dostali (mali dostať) náhradu v náhradných pozemkoch obecných. Z hľadiska
predmetu tohto konania súd posudzuje pozemok parcela č. XXXX, kde došlo k vyvlastneniu pozemku

vo vlastníctve Y. K. K. a N. K. K., ktorí sú zohľadnení v zozname vlastníkov vyvlastnených pozemkov,
ktorým bola vyplatená peňažná náhrada, ako bolo uvedené v rozvrhovom uznesení Ľudového súdu
v Ružomberku zo dňa 18.11.1957 v spojení s potvrdením Štátnej sporiteľne v Ružomberku zo dňa
3.2.1958.Pretopodľanázorusúduposudzovanierozporovmedzitýmitodvomazoznamamijezhľadiska
predmetu tohto konania nadbytočné a nehospodárne. Pokiaľ tvrdil žalovaný, že žalobca odkúpil iné

pozemky, ktoré mali byť predmetom vyvlastnenia, k tomuto súd opätovne poznamenáva, že ide o
konanie žalobcu po nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetnému pozemku na základe rozhodnutia
štátneho orgánu o vyvlastnení s cieľom vysporiadania vlastníctva k pozemkom, zosúladenia stavu
zápisu v KN so stavom právnym. Z hľadiska predmetu tohto konania súd nevyhodnocuje, či tu išlo
o zákonný spôsob vysporiadania vlastníckeho práva formou odkúpenia iných pozemkov. V prípade

predmetného pozemku k jeho odkúpeniu žalobcom od žalovaného nedošlo a preto bolo pristúpené
k podaniu tejto žaloby. Námietku preto súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Pokiaľ namietal žalovaný, že
nebol dodržaný účel vyvlastnenia v zmysle výmeru, a to stavba Národnej školy v Komjatnej, nie
príslušenstva, iných stavieb a podobne, nakoľko stavba školy nie je postavená na spornej nehnuteľnosti,
súd sa s touto argumentáciou žalovaného nestotožnil, nakoľko predmetná nehnuteľnosť je súčasťou

vyvlastňovacieho súpisu a geometrického a polohopisného plánu, ktoré tvoria nerozdielnu súčasť
výmeru zo dňa 02.07.1955. Súd poukazuje, že žiadosť o vyvlastnenie bola doložená okrem iného
technickou dokumentáciou k stavbe školy, v nadväznosti na čo bol vyhotovený vyvlastňovací súpis
a geometrický plán ako súčasť výmeru. Z tohto dôvodu pochybnosť žalovaného o nedodržaní účelu
vyvlastnenia nebola ničím podložená. Žalovaný v konaní netvrdil ani nepreukázal, že stavba školy v

zmysle stavebnej dokumentácie zrealizovaná nebola. Teda túto námietku žalovaného súd vyhodnotil
ako nedôvodnú. Pokiaľ žalovaný poukazoval na spornosť poskytnutých náhrad vyvlastnením, t. j.
peňažnej náhrady, náhrady v náhradných pozemkoch, na rozdielny prístup samotného žalobcu v rámci
vysporiadania pozemkov ohľadom týchto dvoch skupín vlastníkov a napokon aj na nepreukázanie
prevzatia peňažnej náhrady vyvlastnenými vlastníkmi, súd poukazuje, že nezistil žiadne rozpory v rámci

dokumentácie týkajúcej sa vyvlastnenia v zoznamoch vyvlastnených vlastníkov. Z hľadiska predmetu
tohto konania je nepochybné, že Y. K. K. bol zaradený na základe vlastného rozhodnutia do skupiny
vlastníkov požadujúcich peňažnú náhradu a táto na základe rozvrhového uznesenia Ľudového súdu v
Ružomberku mu bola Štátnou sporiteľňou v Ružomberku aj vyplatená. Podľa názoru súdu preukazovať
prevzatie tejto peňažnej náhrady Y. K. K. nie je potrebné, nakoľko samotný žalovaný v konaní ani netvrdí,

že táto peňažná náhrada Y. K. K. vyplatená nebola a ani z iných skutočností, resp. dôkazov v tomto
konaní takáto skutočnosť nevyplynula. Je na slobodnom rozhodnutí žalobcu, aký postup zvolí v rámci
mimosúdneho riešenia veci k jednotlivým skupinám vlastníkov vyvlastnených pozemkov (vlastníci, ktorí
mali nárok na peňažnú náhradu a vlastníci, ktorí mali nárok na náhradu v náhradných pozemkoch).Vysvetlenie žalobcu, že odkúpenie pozemkov u vlastníkov vyvlastnených pozemkov, ktorí mali dostať
náhradu v náhradných pozemkoch formou kúpnych zmlúv považuje za akúsi formu reštitúcie, nakoľko
náhradné pozemky podľa vedomosti žalobcu im poskytnuté neboli, sa súdu javí ako presvedčivé a

spravodlivé. Napokon, pokiaľ žalovaný namietal neurčitosť výmeru, s poukazom na ustanovenie § 20
ods. 2 zákona č. 280/1949 Zb. o územnom plánovaní a výstavbe obcí v znení platnom a účinnom
v čase vydania sporného výmeru dňa 02.07.1955 nie je z výmeru zrejmé, aké účinky ním majú byť
vyvolané, a to či prechod vlastníckeho práva, trpenie opatrení a podobne, súd má za to, že výmer
z tohto hľadiska je určitý, nie je možné vykladať text výmeru zo dňa 02.07.1955 formalisticky, účinky

vyvlastnenia vyplývajú z textu výmeru, z jeho gramatického výkladu ide o vyvlastnenie pozemkov,
za ktoré sa poskytuje vlastníkom náhrada formou náhradných pozemkov (pôvodné), z čoho práve je
nepochybné, že ide o prechod vlastníckeho práva. V prípade obmedzenia vlastníckeho práva pripadá
do úvahy peňažná náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva. Naviac, nikde z výmeru nevyplynulo
zriadenie služobnosti, resp. iného vecného práva na nehnuteľnosti, trpenie opatrení obmedzujúcich
výkon vlastníckeho práva na nehnuteľnosti, ich obsah a rozsah. Z gramatickej formulácie „vyvlastnenie

pozemkov“ vyvodzuje súd, že ide o prechod vlastníckeho práva. Vzhľadom k tomu súd konštatuje, že
žalobca preukázal existenciu výmeru zo dňa 02.07.1955 a nastúpenie jeho účinkov znamená prechod
vlastníckeho práva na predmetnom pozemku z vyvlastnených vlastníkov na Československý štát. Pokiaľ
teda žalovaný nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti od p. Z. I. na základe kúpnej zmluvy, čomu
nasvedčuje zápis vlastníckeho práva v KN, ide o neplatný právny úkon v súlade so zásadou nemo plus

iuris, keďže p. Z. I. nehnuteľnosť titulom dedenia od svojho otca Y. K. K. nadobudnúť nemohla, nakoľko
táto nehnuteľnosť bola počas jeho života vyvlastnená za peňažnú náhradu, ktorá mu bola vyplatená.
Vzhľadom k tomu súd túto obranu žalovaného vyhodnotil ako nedostatočnú, nakoľko nepodarilo sa mu
spochybniť rozhodujúce a podstatné skutočnosti uvádzané žalobcom a ani dôkazy, ktoré žalobca za
účelom preukázania týchto skutočností v konaní predložil.

18. Pokiaľ žalovaný uviedol ako obranu in eventum námietku vydržania vlastníckeho práva k spornej
nehnuteľnosti, keď uviedol, že spornú nehnuteľnosť mohla vydržať p. Z. I., od ktorej žalovaný kúpil
nehnuteľnosť, a to sama, alebo ju mohol vydržať žalovaný so započítaním oprávnenej držby p. Z. I. ako
právnej predchodkyne s tým, že v oboch prípadoch boli splnené podmienky v zmysle § 134 Občianskeho

zákonníka a navrhol splnenie podmienok skúmať od momentu právoplatnosti uznesenia v dedičskom
konaní po neb. Y. K. K., t. j. dňom 30.05.2002 (zápis vlastníckeho práva p. Z. I. do KN záznamom dňa
26.06.2002), súd uvádza nasledovné:

19. Podľa § 134 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka:

1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide
o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo
k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125
).

3) Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej
doby.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo

kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka:
1) Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je
držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

20. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona, pričom
zákon vyžaduje splnenie nasledovných predpokladov: predovšetkým musí ísť o spôsobilý predmet
vydržania, ďalej držba musí byť oprávnená a napokon držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom
stanovenej doby, ktorá u nehnuteľnosti je 10-ročná a do jej plynutia sa započítava aj doba oprávnenej

držby právneho predchodcu vydržiteľa. Subjektom vydržania môže byť tak fyzická, ako aj právnická
osoba, prípadne štát, pokiaľ je účastníkom občiansko-právnych vzťahov. Výsledkom splnenia všetkých
zákonnom požadovaných predpokladov je nadobudnutie vlastníckeho práva k veci vydržiteľom a tento
následok nastáva priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu konštitutívne rozhodnutie štátneho orgánu.Žalovaný vymedzil obdobie vzniku oprávnenej držby p. Z. I. (s poukazom na hospodárnosť a efektívnosť
konania) najneskôr dňom právoplatnosti uznesenia v dedičskom konaní po jej otcovi neb. Y. K. K.,
t. j. dňom 30.05.2002. Tento titul nadobudnutia podľa žalovaného bol spôsobilým právnym titulom na

založenie oprávnenej držby, t. j. na základe súdneho rozhodnutia s poukazom na ingerenciu notára
ako súdneho komisára. Lustráciou bol zistený majetok po poručiteľovi, čomu svedčili zápisy v KN. Je
tým preukázaná bežná obozretnosť. Žalovaný namietal čestné vyhlásenie p. Z. I. zo dňa 03.05.2016, a
to najmä podmienky jeho spísania, keď aj z doručenej nahrávky žalobcu nevyplýva priebeh stretnutia
a komunikácie medzi žalobcom a p. Z. I.. Osobitne bolo poukázané na rozporuplný obsah čestného

vyhlásenia (nehnuteľnosť prešla na p. D. K. a následne bola prepísaná na p. Z. I., sporná nehnuteľnosť
jej nikdy nepatrila). Žalovaný poukázal na okolnosti predchádzajúce uzavretiu kúpnej zmluvy v roku
2008 medzi p. Z. I. a žalovaným. Žalovaný tvrdil, že v danom čase bolo komunikované so strany
p. Z. I., že bolo zasiahnuté do užívania spornej nehnuteľnosti zo strany štátu, ale nikdy nie v tom
zmysle, že nehnuteľnosť bola vyvlastnená. Bolo komunikované, že ide o pozemok v školskom areáli,
užívaný žalobcom, čím p. Z. I. deklarovala svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Tiež z jej strany

bolo komunikované žalovanému, že komunisti zobrali užívanie a nič z toho nemali, z čoho tiež vyplýva
existenciazásahuštátudoužívacíchprávknehnuteľnosti.P.Z.I.včestnomvyhlásenízodňa03.05.2016
uviedla, že má vedomosť, že pozemok jej otca Y. K. K. č. EKN XXXX v školskom areáli obci Komjatná
bol koncom 50-tych rokov vyvlastnený a jej otcovi vyplatený. Pozemok po vyvlastnení im nepatril,
ani ho nikdy neužívali. Má vedomosť, že pozemok patrí do školského areálu a pri predaji pozemkov

v k. ú. Komjatná žalovanému nemala vedomosť, že spolu s nimi predáva aj pozemok v školskom
areáli. Hoci žalovaný namietal toto čestné vyhlásenie, jeho obsah, ale aj podmienky spísania, súd
konštatuje, že vyjadrenie p. Z. I. v čestnom vyhlásení k otázke vedomosti o vyvlastnení pozemku
bolo deklarované jednoznačne nevzbudzujúc žiadne pochybnosti, čo však úplne vylučuje dobrú vieru
u p. Z. I.. Predpokladom dobrej viery držiteľa vlastníckeho práva je presvedčenie, že toto právo jej

patrí. Otázka existencie dobrej viery sa posudzuje z hľadiska objektívneho, to znamená, či držiteľ pri
normálnej opatrnosti, ktorú je možné od neho požadovať nemal a nemohol mať pochybnosti o tom,
že mu vlastnícke právo vzniklo. Je potrebné vyhodnotiť všetky okolnosti v danej veci majúce vplyv na
dobromyseľnosť držby. Tieto okolnosti boli zistené práve z čestného vyhlásenia p. Z. I. a týkali sa práve
vedomosti, že predmetný pozemok bol vyvlastnený jej otcovi v minulom režime pod školu a potom ho

neužívali, na čom si zotrvala p. Z. I. aj aj vo svojom podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 23.06.2016.
Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že u p. Z. I. neexistovalo ku dňu 30.05.2002 presvedčenie, že jej
vlastnícke právo k pozemku patrí a naviac ani tento pozemok neužívala, preto nemožno u nej hovoriť
o oprávnenej držbe, čím nie je splnená nevyhnutná podmienka pre nadobudnutie vlastníckeho práva k
pozemku titulom vydržania u p. Z. I.. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že mohol vydržať pozemok so započítaním

oprávnenej držby pani Z. I. ako právnej predchodkyne, keď poukázal, že nadobudol vlastnícke právo k
nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy, pričom došlo ku vkladu vlastníckeho práva do KN, čím bola
založená oprávnená držba žalovaného, hoci ako domnelý titul, keď z jeho strany bola dodržaná bežná
obozretnosť pri nadobúdaní vlastníckeho práva, a to s poukazom na preverenie stavu zápisov v KN pred
uzavretím kúpnej zmluvy, konzultáciu so zamestnankyňou katastra k vlastníckemu právu nehnuteľnosti,

prevereniestavupozemkovvškolskomareálivrámciREOP,správaniežalobcupriverejnomdeklarovaní
stavu pozemkov, pričom absentovali akékoľvek pochybnosti, a to až do času doručenia žaloby, t.j. do
1.4.2016, súd konštatuje, že žalovaný vstúpil do oprávnenej držby pozemku momentom rozhodnutia o
povolení vkladu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s pani Z. I. na predmetný
pozemok, t.j. dňom 15.5.2008, avšak ku dňu rozhodnutiu súdu nie je splnená podmienka nepretržitého

trvania oprávnenej držby, ktoré je u nehnuteľnosti 10 rokov vzhľadom k tomu, že práve žaloba v tomto
spore obsahuje skutočnosti, ktoré dôvodne vyvolávajú pochybnosti o tom, či pozemok žalovanému patrí.
Započítanie oprávnenej držby právneho predchodcu v tomto prípade do úvahy neprichádza, nakoľko u
právnej predchodkyne žalovaného pani Z. I. o oprávnenej držbe pozemku hovoriť nemožno s poukazom
na vyššie uvedenú argumentáciu. Súd teda konštatuje, že u žalovaného nie je splnená podmienka

nepretržitého trvania oprávnenej držby pozemku 10 rokov, ktorá je nevyhnutnou podmienkou vydržania
vlastníckeho práva nehnuteľnosti a z tohto dôvodu táto obrana žalovaného neobstojí. Napokon žalovaný
založilsvojuobranuajnaďalšíchskutočnostiach,konkrétnenaporušenípovinnostizápisovvlastníckeho
práva žalobcu a jeho právnych predchodcov do katastra nehnuteľností, ako aj skutočnosťou, že žalobca
mohol už od 1.5.1991 iniciovať spísanie protokolu k prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti t.j.

samotným zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Tento protokol bol spísaný až 27.4.2009. Žalovaný
tvrdil, že žalobca musí znášať dôsledky porušenia týchto povinností ním samým a jeho právnymi
predchodcami a takýto vlastník nemôže požívať podľa žalovaného právnu ochranu. Žalovaný poukázal
tiež na rozpor so všeobecnou prevenčnou povinnosťou. Súd sa nestotožnil s týmto právnym posúdenímžalovaného, nakoľko titul nadobudnutia vlastníckeho práva svedčí žalobcovi - vyvlastnenie, ktoré bolo
realizované v súlade s právnou úpravou v tom čase účinnou. Poukaz žalovaného na následné porušenie
evidenčných povinností zo strany žalobcu, resp. jeho právnych predchodcov je z pohľadu veci samej

- určenia vlastníctva bezvýznamný, keďže evidenčné povinnosti stanovené jednotlivými zákonmi ani v
jednom prípade nemali právotvorné účinky, nakoľko k tým došlo v tomto prípade rozhodnutím štátneho
orgánu o vyvlastnení, prevodom správy národného majetku, prechodom vlastníckeho práva na žalobcu.
Pokiaľ teda žalobca domáha sa v konaní určenia svojho vlastníckeho práva k pozemku, jeho cieľom je
dosiahnutie zhody medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v KN práve v tomto spore. Opätovne

súd zdôrazňuje, že vlastnícke právo k pozemku na základe vyvlastnenia pozemku Y. K. K. po zápise
vlastníctva v prospech p. Z. I. na základe dedičského rozhodnutia nebolo možné zapísať na žalobcu,
nakoľko bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou. Preto súd ani túto obranu žalovaného z hľadiska
rozhodovania vo veci samej nemohol zohľadniť.

21. Náhradu trov konania uplatnili v spore obe strany, t. j. žalobca aj žalovaný.

22. Náhrada trov konania v tomto prípade patrila by žalobcovi, nakoľko bol v konaní úspešný v celom
rozsahu na rozdiel od žalovaného, ktorý vo veci úspech nemal v zmysle § 142 ods. 1 OSP. Súd
však zistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, na základe ktorých náhradu trov konania
žalobcovi nepriznal, a to v celom rozsahu v zmysle § 150 ods. 1 veta prvá OSP. Týmito dôvodmi hodnými

osobitného zreteľa sú práve porušenie povinnosti zápisov vlastníckeho práva žalobcu do katastra
nehnuteľností (§ 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných prejavov k nehnuteľnostiam - Katastrálny zákon, § 14 ods. 2, 4 zákona č. 138/1991 Zb. o
majetku obcí) vzhľadom k tomu, že vlastnícke právo žalobcu nebolo v žiadnej evidencii nikdy zapísané,
nebola zapísaná ani poznámka o spornosti práv, čím žalobca (rovnako aj jeho právni predchodcovia)

porušili evidenčné povinnosti stanovené zákonom, nie je možné na žalovanom spravodlivo požadovať
náhradu trov konania žalobcu a preto súd má za to, že sú splnené podmienky pre takýto výnimočný
postup súdu - nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu.
Pokiaľ uplatňoval žalovaný náhradu trov konania, súd mu náhradu trov konania ako neúspešnej strane
nepriznal. Súd má za to, že nie je splnená podmienka na priznanie náhrady trov konania neúspešnému

žalovanému v zmysle § 143 OSP, keď podľa názoru súdu žalovaný svojim správaním dal príčinu na
podanie tejto žaloby, je nepochybné, že pred podaním žaloby prebiehali mimosúdne rokovania medzi
žalobcom a žalovaným, pričom nesúhlasný postoj žalovaného k otázke vlastníckeho práva žalobcu bol
dôvodom podania tejto určovacej žaloby. Teda súd žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

23. Zároveň súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z návrhu
na začatie konania vo výške 99,50 eur do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku s poukazom na
ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov, nakoľko žalobca bol v konaní oslobodený od súdneho poplatku na základe

zákona (ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) citovaného zákona), pričom súd jeho žalobe vyhovel a žalovaný
od súdneho poplatku oslobodený nie je. Sadzba súdneho poplatku vo výške 99,50 eur vyplynula z
položky 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov označeného zákona.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia

na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a)
ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide
o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto

konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčenýsudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov; ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých
detí - rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako

peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Po vyhlásení rozsudku sa žalobca a jeho právny zástupca vzdali odvolania voči všetkým výrokovým
častiam vyhláseného rozsudku.