Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 7, 2016

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 2C/343/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414206106
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2016:8414206106.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v právnej veci žalobcu: Y.X. C., N.. X.X.XXXX, A. C. XXX/XX, XXX XX K., Y. B.
právne zastúpenej Mgr. Róbert Líška, advokáta, Štefánikova 882/39, 058 01 Poprad, proti žalovanému:
Rapid life životná poisťovňa, a. s., IČO: 31690904, so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, o zaplatenie
973,90 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 973,90 € s 5,25 % úrokom z omeškania ročne od

4.12.2013 do zaplatenia, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania.
III. Slovenská republika, zastúpená Okresným súdom Kežmarok m á voči žalovanej n á r o k na
náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu žalovanej sumy s príslušenstvom. Uviedol,
že uzatvoril so žalovaným Poistnú zmluvu UDP-K, číslo poistnej zmluvy 51097020010 zo začiatkom
poistenia dňa 3.12.1998 a koncom poistenia 3.12.2013, s mesačnou výškou poistného v sume 7,07 €

( 213 Sk). Poistná suma ako plnenie žalovaného pre prípad dožitia žalobcu bola stanovená samotným
žalovaným na sumu 1 506,41 €. O uvedenom zaslal žalovaný žalobcovi potvrdenie zo dňa 10.12.1998. V
čase uzatvorenia poistnej zmluvy so žalobcom vystupoval žalovaný pod názvom Prvá česko-slovenská
poisťovňa, a. s., čo deklaroval výpisom z Obchodného registra.
2. Počas trvania poistného vzťahu dôvodu jednostrannej zmeny všeobecných poistných podmienok
zmluvy zo strany žalovaného bolo žalobcovi zaslané nové potvrdenie o trvaní poistného vzťahu zo

dňa 10.8.2007, kde poistná suma ako plnenie žalovaného pre prípad dožitia žalobcu bola stanovená
samotným žalovaným na novú sumu 1 967,77 €. Žalobkyňa požiadala žalovaného listom zo dňa
4.12.2013 o výplatu poistnej zmluvy, načo žalovaný reagoval po viac ako mesiaci so žiadosťou o
vyplnenia a spätné zaslanie Nárokového listu, ktorý žalobkyňa prevzala dňa 24.1.2014 a spätne odoslala
obratom 27.1.2014. Žalovaný na uvedené reagoval zaslaním oznámenia o likvidácií poistnej udalosti zo
dňa 20.5.2014, z ktorého nie je jasné a zrejmé určiť, čo tvorí poistnú sumu, čo výnosy, čo tvorilo základ
dane z príjmu, aké účtoval administratívne poplatky a nedoplatok v sume - 319,68 €. Žalovaný teda

žalobcovi poukázal dňa 28.5.2014 sumu 993,87 € namiesto celého poistného plnenia vo výške 1 967,77
€ s prípadnými ďalšími výnosmi a zostatok poistnej sumy nepoukázal žalobkyni ani do rozhodnutia súdu.
3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz proti ktorému podala žalovaná odpor. V odpore zároveň
vzniesla námietku nedostatku právomoci a podala návrh na zastavenie konania, uviedla, že dňa
25.6.2007 obdržal žalovaný od žalobcu návrh podpísaný ako žiadosť o zníženie poistného zo dňa
22.6.2007 v obsahu, ktorého uviedla, že súhlasí s tým, aby sa prípadné spory medzi žalobcom a

žalovaným vysporiadali podľa časti XV. poistných podmienok z 21.5.2007, ktoré jej boli oznámené
ich vyhlásením na príslušnej internetovej stránke. Tento súhlas je rozhodcovskou doložkou. K žiadosti
žalobcu predchádzalo uverejnenie poistných podmienok z 21.5.2007 na internete. Ako vyplýva zožiadosti o zníženie poistného, napriek jeho podpísaniu mala žalovaná právo v lehote 10 dní od podpisu
jednostranne odstúpiť „od časti XV. poistných podmienok (rozhodcovské konania) a to bez toho,
aby bol odstúpením dotknutý zvyšok poistného vzťahu, v tomto prípade sa spory budú riešiť pred

všeobecným súdom.“ Toto svoje oprávnenie žalobca v stanovenej lehote ani v dodatočnej primeranej
lehoteneuplatnil.Dňa4.9.2007žalovanýobdržalPotvrdeniepoistkyTS1/07zo22.8.2007kedyopätovne
po druhýkrát potvrdil uzavretie rozhodcovskej doložky. Dňa 7.4.2008 obdržal žalovaný Žiadosť o GSM
balík zo dňa 3.4.2008, kde po tretíkrát písomne uviedol, že pristupuje k rozhodcovskej doložke. Z
uvedených skutočností je zrejmé, že medzi účastníkmi došlo v súlade s právnymi predpismi k platnému a

individuálnemuuzavretiurozhodcovskejdoložky,čoznamená,žerozhodcovskýsúdmáprávomockonať
a rozhodovať v spore medzi účastníkmi týkajúcom sa poistného vzťahu. Poukázal na ustanovenie § 106
ods. 1 O. s. p. a povinnosť súdu konanie v zmysle tohto ustanovenia zastaviť. Na podporu svojej právnej
argumentácie poukázal na Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10.7.2012 pod spisovou
značkou 5Co/51/2012 a Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20.8.2012 5Co/10/2012, ktorými
súd rozhodol tak, že obdobná rozhodcovská doložka medzi účastníkmi konania bola individuálne

uzavretá, upriamil pozornosť na záver odvolacieho súdu podľa, ktorého rozhodcovská doložka nie
je neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko je individuálne prejednaná, pričom za
rozhodujúcu pre individuálnosť dojednania súd považuje okolnosť, že žalobkyňa - spotrebiteľ má právo
odstúpiť od XV. VPP 21.5.2007 a tým ovplyvniť svoj poistný vzťah. Poukázal tiež na záver odvolacieho
súdu podľa, ktorého bolo formulácia znenia rozhodcovskej doložky a práva od nej odstúpiť dostatočne

určitá, jasná a zrozumiteľná bez zbytočných právnických a odborných výrazov, text bol priehľadný,
dobre čitateľný a v neposlednom rade aj viditeľný. Napriek uplatneniu námietky nedostatku právomoci
považoval žalovaný žalobu za nedôvodnú, podanú predčasne, a to z dôvodu, že medzi účastníkmi
konania bolo uzavreté, životné poistenie pre prípad smrti a dožitia. Žalobca sa domáha zaplatenia
poistného plnenia, že došlo k poistnej udalosti - dožitiu. V prípade, ak nastane poistná udalosť je

potrebné, aby si poistník svoj nárok voči poisťovni uplatnil. V konkrétnom prípade to znamená, že ak
sa žalobca dožil koncom poistnej doby, na výplatu poistného plnenia bolo potrebné toto právo uplatniť
voči poisťovni. Na základe uplatnenia poistnej udalosti, nastupuje fáza šetrenia poistnej udalosti, a to
sa začalo listom poisťovne zo dňa 26.3.2013, ktorým žalovaný vyzval žalobcu na vyplnenie a zaslanie
Nárokového listu a na predloženie potrebných údajov a podkladov. V ďalšom poukázal na ustanovenie

§ 797 O. z. podľa, ktorého je poistné plnenie splatné do 15 dní od skončenia vyšetrenia potrebného na
zistenie rozsahu povinnosti plniť. Poukázal teda na skutočnosť, že Občiansky zákonník zreteľne odlišuje
vznik práva na poistné plnenie od splatnosti poistného nároku. Žalobca teda síce žaloval právo, ktoré jej
pravdepodobne vzniklo, ignorovala však právne významný a občiansky vznikom predpokladaný postup,
a to, že poistný nárok nie je splatný okamihom, keď dôjde k poistnej udalosti, ale až potom, čo prebehne

proces šetrenia. Tento proces v čase podania žaloby ešte skončený nebol a teda žalobca žaloval ešte
v danom čase ešte nesplatný nárok a teda žalovaný ani nemôže byť s ešte s nesplatným nárokom
byť v akomkoľvek omeškaní. Nárok na poistné plnenie uplatnený nie je v správnej výške, pretože
nezohľadňuje napr. možnú redukciu sumy, zo zákona povinné zdanenie poistného plnenia či zistenie
iného rozsahu povinnosti poistiteľa plniť ako je uvedené v poistnej zmluve (krátenia, výuky, prepočty, a

pod.) určeného k výplate, ktoré vyplýva z daňových predpisov a o ktoré je poisťovňa povinná vyplácané
poistné plnenie krátiť. Žiadal teda, aby súd z nedostatku právomoci uznesením konanie zastavil.
4. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušil a súd vo veci nariadil pojednávanie. Na pojednávania sa
žalovaný opakovane ospravedlňoval, až kým súd jeho žiadosť o ospravedlnenie neúčasti neakceptoval.
Následne bolo súdu doručené obsiahle vyjadrenie žalovaného k žalobe, v ktorom uviedol okrem iného

nasledovné:
5. Prvým východiskovým bodom, ktorý je potrebné v tejto veci vyjasniť je, či poistná zmluva vôbec platne
vznikla. Poistná zmluva platne nevznikne, ak nemá všetky podstatné obsahové náležitosti (essentialia
negotii) podľa § 788 OZ. Z.. Ak chýba niektorá podstatná náležitosť zmluvy, potom je takáto zmluva
absolútne neplatná. S rozporom so zákonom spája § 39 O. z. absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

Poistné je bez pochybností podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy. Plynie to napokon explicitne z
§ 788 O. z. Platnosť hmotno-právneho úkonu, akým je v okolnostiach prípadu poistná zmluva, treba
skúmať podľa právneho stavu v čase jeho uzavretia. Na rozdiel od súčasnosti kládli zákony platné v
čase uzavretia poistnej zmluvy žalobcu viacero špecifických požiadaviek, ktoré žalobca a ani súd nevzali
do úvahy. V okolnostiach prípadu podľa zákona platného a účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy

malo byť poistné uvedené v poistnej zmluve žalobcu v súlade s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3
zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve stanovené tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, ktorým bola
požiadavky, aby kalkulácie a a sadzby poistného (t.j. výška poistného, resp. cena poistenia) v štátom
schvaľovanom obchodnom pláne, z ktorého žalovaný pri vpísaní poistného do poistnej zmluvy žalobcumusel vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne. V protokole z roku
2007 Národná banka Slovenska skonštatovala, že poistné v poistnej zmluve žalobcu bolo v rozpore
s ustanovením § 31 a zák. č. 95/2002 Z. z. a že je v rozpore s ustanovením § 35 zák. č. 8/2008 Z.

z.. V zmysle citovaných ustanovení výška poistného musí zabezpečovať trvalú splniteľnosť všetkých
záväzkov poisťovne vrátane tvorby dostatočných technických rezerv (ide o podmnožinu tvorenú výlučne
z poistného, ktorá musí byť logicky nesprávna, ak je nesprávne stanovená výška čitateľa pri správnom
menovateli, čo plynie zo s. 2 a s. 5 priloženej Notárskej zápisnice N 29/2008 zo dňa 2.6.2008).
Z predložených listín (napr. protokol 2007, znalecký posudok č. 4/2008, stanovisko zodpovedného

aktuára) vyplýva jednoznačné skutkové zistenie, že poistné v poistnej zmluve žalobcu bolo od počiatku
určené v rozpore so zákonnom č. 24/1991 EB. o poisťovníctve a teda bolo protizákonné, čo znamená, že
bolo neplatné. Podstatná náležitosť poistnej zmluvy - poistné - bolo pre rozpor so zákonom od počiatku
absolútne neplatné. Národná banka Slovenska kontrolovala toč, čo jej právny predchodca ( MF SR)
rozhodnutím z roku 1995 schválil a ku čomu žalovaného právne zaviazal, a to výšku poistného a spôsob,
akým sa s ním nakladá (tvorba technických rezerv). Národná banka Slovenska okrem iného zistila, že

poistné je stanovené „zle a nízko“, teda že je stanovené protizákonne. Uvedený nedostatok, pretože
zhodu okolností je poistné schválené v období rokov 1991 až 2002 nie len parametrom významným
pre orgán dohľadu v roku 2007, 2008 (NBS), ale zároveň podľa Občianskeho zákonníka aj podstatnou
obsahovou náležitosťou poistnej zmluvy, mal teda právny priemer aj vo vzťahu ku poistnej zmluve, ktorá
má byť právnym základom nároku uplatnenom v tomto konaní. Uplatňovanie akéhokoľvek nároku z

neplatnej poistnej zmluvy nemôže obstáť, pretože absolútne neplatný právny úkon so sebou nespája
vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinností a ani práv, t. j. ani práva na akékoľvek poistné plnenie. Na
absolútne neplatný právny úkon prihliada súd ex offo. Ak by súd i napriek predchádzajúcej argumentácií
žalovaného dospel k záveru, že poistná zmluva je platná, čo však vyžaduje zákonné zdôvodnenie, i
napriek tomu výška nároku z poistnej zmluvy akej sa žalobca domáha nie je dôvodná. Postoj žalobcu

je založený na predpoklade, že počas trvania poistenia nenastali, resp. že žalobca sám nemal vykonať
také zmeny v poistení, ktoré mali vplyv na určenie rozsahu povinnosti poistiteľa (žalovaného) plniť ( §
797 ods. 2,3 O. z.), Pretože tento predpoklad žalobcu nie je správny. žaloba vychádza z neúplného a
tým aj nesprávneho skutkového stavu a z nesprávneho právneho stavu. Podľa § 816 O. z. má poistený
právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá poistná suma alebo poskytnuté plnenie vo výške určenej

podľa poistných podmienok sú podstatné konkrétne skutkové okolnosti, prípadu, ktoré nastali počas
trvania poistného vzťahu. Poistený má preto nie vždy právo na sumu vpísanú do textu poistenej zmluvy.
Za hypotetického predpokladu ( ktorý je v rozpore so skutkovým stavom), ak by žalobca písomnou
Žiadosťou zo dňa 22.6.2007 a následne potvrdil Potvrdením poistky TS1/07 a Žiadosťou o GSM BALÍK,
nezmenil pôvodné poistné podmienky na poistné podmienky zo dňa 21.5.2007, podľa ktorých žalovaný

pri ukončení poistenia postupoval, pri aplikácií poistných podmienok z 1.6.1995 by svojou finančnou
disciplínou naplnil právne predpoklady redukcie (čl.9 ods. 2 a 6 všeobecných poistných podmienok z
1.6.1995). Ak vyplýva z textu poistnej zmluvy relevantnej v okolnostiach prípadu, začiatok poistenia
bol stanovený na 3.12.1998 a spôsob platenia poistného bol určený mesačne. Na poistnej zmluve je
jasné uvedené, že „Prvé poistné je splatné v deň začiatku poistenia, ďalšie poistné je splatné v prvý

deň dojednaného poistného obdobia. Poistné obdobie je určené podľa spôsobu platenia poistného.! Z
uvedeného je zrejmé, že poistné obdobie bolo mesačné. Prvé poistné obdobie sa začalo 3.12.1998
a skončilo 2.1.1999, kedy 3.1.1999 začalo ďalšie mesačné poistné obdobie. Prvým dňom každého z
mesačných poistných obdobní bol 3. deň v mesiaci, kedy bolo aj poistné splatné. Na otázku, kedy
mal žalobca platiť poistné, napokon odpovedal aj Občiansky zákonník planý a účinný v čase uzavretia

poistenia ( v tej časti dodnes nezmenil) v § 796 ods. 1,2 O. z.. Žalovaný predložil platobný kalendár
žalobcu evidujúci deň splatnosti poistného (vždy 3. deň v mesiaci, ako vyplýva z poistnej zmluvy), ako aj
deň zaplatenia poistného zo strany žalobcu (deň pripísania poistného na účet žalovaného, § 567 ods. 2
O. z.), z ktorého vyplýva, že žalobca neplatil počas trvania poistného vzťahu poistné vždy riadne a najmä
nie včas. Z platobného kalendára vyplýva, že žalobca bol mnohokrát v omeškaní. Ako vyplýva z textu

čl. 9 ods. 2 písm. a) poistných podmienok z 1.6.1995, je právne irelevantné, koľko krát mal byť žalobca
s úhradou poistného v omeškaní a či k tomu došlo zavinene alebo úplne bez jeho zavinenia. Počet
dní omeškania ako aj frekvenciu omeškania s úhradou poistného sú činitele, ktorá zohľadňuje poistno
- matematická metóda, akou sa znížené poistné plnenie vypočítava. Čl. 9 ods. 2 písm. a) poistných
podmienok predpokladá, že ak nie je poistné zaplatené „v plnej výške“ (riadne) a „v lehote stanovenej

Občianskym zákonníkom“ (včas, § 796 ods. 2 O. z.) „poistenie... sa zmení na poistenie so zníženou
poistnou sumou“. Uvedené ustanovenie, ktoré je zrozumiteľné a jasné, nepoužíva slovné spojenie
„poisťovňa je oprávnená“, ale slovné spojenie „poistenie sa zmení“. Vychádzajúc z textu čl. 9 ods. 2
písm. a) poistných podmienok z 1.6.1995 zmena poistenia na poistenie so zníženou poistnou sumou(tzv. redukcia poistnej sumy) teda nie je právom žalovaného, nie je prejavom vôle a teda nie je právnym
úkonom poisťovne, ale skutočnosťou nezávislou od vôle poisťovne, ktorá nastáva z textu poistných
podmienok automaticky (ex lege). Z čl. 9 ods. 6 poistných podmienok z 9.6.1995 vyplýva, že poisťovňa

potom, čo ex lege dôjde ku zmene poistenia na poistenie so zníženou poistnou sumou už iba vypočíta
zníženú poistnú sumu podľa „poistno-technických zásad“. V poistnej zmluve prisľúbené poistné plnenie
pre prípad dožitia sa konca poistenia sa takmer vždy skladá z časti uhrádzaného poistného (poistníkom
platenépoistnésaskladázpoistnéhopreprípadsmrtiapoistnéhopreprípaddožitia)ajehozhodnotenia,
najmä technickou úrokovou mierou. Je logické, že peniaze, ktoré žalovaný od žalobcu obdržal v podobe

poistného, nemohol zhodnocovať počas času, keď ich nemal k dispozícii. Včasnosť úhrady poistného
je teda zásadná a preto čl. 9 poistných podmienok z 1.6.1995 zvýrazňoval potrebu úhrady každého
bežného poistného (§796 ods. 1 O. z.) v stanovej lehote, a teda včas. Redukcia poistnej sumy je reakciou
na situáciu, keď si poistník plní svoje povinnosti iba sčasti. Práve preto si pri stanovení poistného
plnenia plní svoje povinnosti iba sčasti aj poisťovňa. Vzhľadom na okolnosť, že platnými poistnými
podmienkami v čase ukončenia poistenia bolo poistné podmienky z 21.5.20047, žalovaný likvidoval

poistenie postupom podľa týchto poistných podmienok a vyplatil žalobcovi poistné plnenie vo výške
určenej podľa poistných podmienok ( § 816 O. z.). O platnej zmene poistných podmienok svedčí ich
uverejnenie na internete dňa 21.5.2007, Žiadosť žalobcu zo dňa 22.6.2007, nadväzujúca Poistka zo dňa
10.8.2007, Potvrdenie poistky TS1/07 zo dňa 22.8.2007, Žiadosť o GSM balík zo dňa 3.7.2008. Podľa §
788 ods. 3 O. z. pre platnosť poistných podmienok postačí, ak sú poistníkovi oznámené, nevyžaduje sa

ani ich odovzdanie a ani ich osobitné podpísanie poistníkom. Po právnej stránke žalovaný pri ukončení
poistenia postupoval v súlade s § 797 ods. 2, 3 O. z. (vyšetrovanie rozsahu povinnosti poisťovateľa plniť
pri ukončení poistenia, splatnosť do 15 dní od 20.5.2014 - Oznámenie o likvidácii poistného plnenia),
§ 799 ods. 1,2 O. z. (povinnosť žalobcu na súčinnosť), § 816 O. z. (stanovenie poistného plnenia
postupom podľa poistných podmienok) v nadväznosti na časť II. 12 poistných podmienok z 21.5.2007

v spojení s časťou XVII. ODS. 7f t. týchto poistných podmienok, kde je postup stanovenia poistného
plnenia popísaný. Žalobca slobodne, určite a zrozumiteľne pristúpil na zmenu poistných podmienok.
V stručnom texte žiadosti o zníženie poistného zo dňa 22.6.2007 o formáte A5 sú v štyroch vetách
textu poistné podmienky, z 21.5.2007 uvedené na troch miestach, na dvoch miestach je uvedená XV.
časť poistných podmienok o rozhodcovskom konaní, raz je explicitne zmienená tzv. rozhodcovská

doložka. V texte Potvrdenia poistky TS1/07 zo dňa 22.8.2007 sú poistné podmienky zo dňa 21.5.2007
štyrikrát a v texte Žiadosti o BSM balík zo dňa 3.7.2008 jedenkrát. V texte Poistky zo dňa 10.8.2007 sú
poistné podmienky zo dňa 21.5.2007 uvedené raz, raz je aj jasne uvedené, že poistka je potvrdením
o zmene v poistnom vzťahu. Žalobca bol teda v relevantnom čase na poistné podmienky z 21.5.2007
upozornený mnohonásobne v jednotlivých uvedených listinných dôkazoch. Naviac bol žalobca na tieto

poistné podmienky upozornený ešte osobitným listom zo dňa 3.3.2009. Rozsah povinnosti poistiteľa
(žalovaného) plniť podľa § 797 od. 2,3 O. z. bol stanovený poistno-matematickým výpočtom na sumu 1
330,71 € (bod 2. Výpočtu poistnej sumy - príloha č. 13, riadok prvý z „Bilancie“ uvedenej v Oznámení
o likvidácii poistnej udalosti). „Základ dane z príjmu“ uvedený v Oznámení o likvidácii poistnej udalosti
bol stanovený na 231,86 €, kde zrážkovú daň tvorí suma vo výške 44,05 €. Z takto stanoveného

plnenia vo výške určenej podľa poistných podmienok bolo kompenzáciou podľa § 580 O. z. alebo podľa
daňových predpisov odrátané položky uvedené v Oznámení o likvidácii poistnej udalosti z 20.5.2014,
dlžné poplatky vo výške 319,68 € podľa príslušných sadzobníkov poplatkov rozpísané v doloženom
kalendári poplatkov. Z uvedeného plynú nasledovné záver:
1. Dožitím získava poistený právo na poistné plnenie. Po uplatnení poistnej udalosti nastáva podľa §

797 ods. 2,3 O. z. fáza šetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, ktorej výsledkom je vyčíslenie výšky
nároku na poistné plnenie. V okolnostiach prípadu bolo šetrenie ukončené dňa 20.5.2014, kedy bolo
poistenému aj zaslané Oznámenie o likvidácii poistnej udalosti. Poistné plnenie je potom splatné (stáva
sa nárokom) v lehote 15 dní od skončenia vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu poistiteľa plniť
(§797ods.3O.z.),t.j.vžiadnomprípadenievdeňpoistnejudalosti(aninievdeňpopoistnejudalosti).V

okolnostiach prípadu bolo poistné plnenie splatné dňa 4.6.2014. Poistený má iba vtedy nárok na poistnú
sumu uvedenú v poistnej zmluve, ak táto nepodlieha dani (daň je právny nárok štátu, nie žalobcu a ani
žalovaného), zrážkam dlhov, poistno-matematickým úpravám a ak to tak bolo dohodnuté. Poplatky sú
štandardnou súčasťou poistných zmlúv. Poplatky sú súčasť ceny za finančnú službu.
2. Počas trvania poistenia boli súčasťou poistnej zmluvy postupne dve rôzne poistní podmienky, ktoré

sa odlišujú v podmienkach, za akých dochádza ku zmene v obsahu poistenia ( redukcia poistnej
sumy, § 804 O. z.), v sadzobníku poplatkov a v spôsobe určenia poistného plnenia ä § 816 O. z.). V
okolnostiach prípadu sa žalobca vlastne domáha aplikácie pôvodných poistných podmienok z 1.6.1995,
avšak zároveň aj výhody, ktorú získal pristúpením na nové poistné podmienky z 21.5.2007, a to abysa na jeho poistenie nehľadelo ako na poistenie zmenené podľa čl. 9 ods. 2, 6 poistných podmienok z
1.6.1995Nviac navrhuje, aby mu súd priznal aj nárok štátu - daň. Súčasťou poistnej zmluvy však môžu
byť iba jedny pravidlá, nie kompilát tých ustanovení oboch poistných podmienok, ktoré sa momentálne

hodia vzhľadom na skutkový priebeh poistného vzťahu. Ak majú pravidlá platiť, potom musia platiť
dôsledné pre obe zmluvnú strany rovnako. Nie je preto možno aplikovať čl. 13 poistných podmienok
z 1.6.1995 za ignorancie čl. 9 poistných podmienok, ak poistník skutkovo naplnil tam uvedené právne
predpoklady právnej formy. Ak sa má dodržať zásada pacta sunt sevanda, musí potom platiť pre všetky
články štátom schválených poistných podmienok.

3. Likvidácia poistnej udalosti prebehla podľa poistných podmienok z 21.5.2007, v zmysle ktorých bolo
poistno-matematickým výpočtom poistné plnenie stanovené na sumu 1 330,71 €. Od tejto sumy boli
odrátané dlžné administratívne poplatky, vrátane zrážkovej dane, kde žalobcovi bolo vyplatené poistné
plnenie v čistej sume 993,87 €, ktoré zodpovedá nároku žalobcu v čase likvidácie poistnej udalosti.
4. Žalobca, ak by nepristúpil na nové poistné podmienky z 21.5.2007, resp. ak by k ním mal pristúpiť
neplatne, svojim správaním (finančnou disciplínou) by naplnil počas trvania poistného vzťahu právne

predpoklady čl. 9 ods. 2, 6 poistných podmienok z 1.6.1995, čím by mu vznikol nárok na sumu
nižšiu než, ktorá mu bola vyplatená. ak žalobca trvá na aplikácii poistných podmienok z 1.6.1995,
resp. ak súd z nateraz neznámeho dôvodu prehlási jasné, určité a zrozumiteľné písomné pristúpenie
žalobcu k poistným podmienkam z 21.5.2007 za neplatné, potom žalovaný navrhuje, aby žalobca vrátil
žalovanému 993,878 € a sumou, na akú by mal žalobca nárok pri dôslednom dodržaní pravidiel v režime

poistných podmienok z 1.6.1995 podľa čl. 9 ods. 2, 6 týchto poistných podmienok (708,14 €). Ako
vyplýva z bodu I. Výpočtu poistných súm, v prípade ak by v okolnostiach prípadu nenastali zmeny
poistnýchpodmienokaakbyzároveňžalobcanenaplnilpredpokladyčl.9ods.2,6poistnýchpodmienok,
mal by žalobca nárok na poistné plnenie vo výške 1 327,76 €, ktoré zodpovedá uhrádzanému
mesačnému poistnému po dobu 10 rokov platenia poistného. Je potrebné uviesť, že v takom type

poistenia, aké mal uzavreté žalobca, nie je poistné plnenie stanovené ako výsledok povinnosti poistiteľa
šetriť rozsah svojej povinnosti plniť § 797 ods. 1, 3 O. z. nikdy čo sa týka výšky totožné s tým, ktoré je
uvedené v poistnej zmluve. Dôvodom je minimálne daňová zrážková povinnosť. V okolnostiach prípadu
je však dôvodom, prečo sa poistné plnenie v bode 1. výpočtu odchyľuje od toho uvedeného v poistnej
zmluve ešte navyše aj ďalšia okolnosť. Poistná zmluva žalobcu bola podľa zákonov platných v čase jej

uzavretia tzv. regulovanou zmluvou, t. j. takou zmluvou, ktorá podliehala vplyvu orgánu kontroly, resp.
dohľadu nad poisťovníctvom vo viacerých smeroch. V súvislosti s poistnou zmluvou žalobca vydal orgán
dohľadu protokol a opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť vykonať nápravu na odstránenie
nedostatkov, ktorých príčinou bolo rozhodnutie orgánu kontroly z roku 1995 a ktoré vyústili od predmetu
a obsahu poistnej zmluvy relevantnej v okolnostiach prípadu (príloha č 1až 7 vyjadrenia.). Ku dňu

3.12.1998 ( uzavretie poistnej zmluvy), resp. bol, pokiaľ ide o obsah a požiadavky na poistné zmluvy
vo všeobecnosti, iný právny stav, ako je v súčasnosti (napr. dobový § 788 ods. 3 O. z.).Poistná zmluva
žalobcu bola špecifická v tom, že časť jej obsahu stanovil štátny orgán kontroly, ktorým bolo Ministerstvo
financií SR (zák. č. 24/1991 Zb., § 9 až § 12 cit. zák.). Šlo o všeobecné poistné podmienky a sadzby
poistného a poistného plnenia, ktoré sa preniesli do každej poistnej zmluvy poistenia sadzby UDP-K.

tieto sadzby poistného a určitej výške poistného zodpovedajúce poistné plnenie boli pre žalovaného
právne záväzné. Dôkazom tohto tvrdenia je list NSB č. ODT-7467/2012 zo dňa 30.7.2012 (príloha
č. 21 vyjadrenia), ktorý žalovaný navrhuje ako dôkaz podľa § 127 ods. 4 O. s. p.. Žalovaný si je
vedomý, že jednou zo základných zásad Občianskeho zákonníka je zásada zmluvnej voľnosti. Vôľa
žalovaného prejavená v poistnej zmluve žalobcu však, pokiaľ ide o výšku poistného 240,- Sk a výšku

poistného plnenia pre prípad dožitia 45 382,- Sk, vrátane všetkých dodatkov, nebola slobodná, ale bola
determinovaná a obmedzená sadzbami poistného a poistného plnenia schválenými štátom. Žalovaný,
akvpísaldopoistnejzmluvypoistnévurčitejvýškeatomuzodpovedajúcepoistnéplnenievurčitejvýške,
neprejavil tým svoju slobodnú voľbu, ale prepísal parametre sadzieb a kalkulácií poistného určených
a schválených štátnym orgánom ( §9 až 12 zák. č. 24/1991 Zb.). Zmluvná voľnosť žalovaného bola

pri uzavretí poistenia so žalobcom v tomto zmysle obmedzená. Preto žalovaný tvrdí, že pokiaľ v časti
poistnej zmluvy neprejavil svoju slobodnú, ničím neobmedzenú, autonómnu vôľu, potom v tejto časti, sa
na neho nemôže vzťahovať zásada pacta sunt servanda absolútnom rozsahu. Závady v kalkuláciách
sadzieb poistného a poistného plnenie (ktoré sa premietli do obsahu poistnej zmluvy) viedli k tomu, že
žalobcom platené poistné bolo príliš nízke, neadekvátne tomu, aké poistné plnenie per prípad dožitia sa

konca poistenia bolo vpísané do poistnej zmluvy. Potom v rozpore s dobrými mravmi uplatňuje nárok
na poistné plnenie v takej výške, akú si uhradeným poistným v skutočnosti nikdy nepredplatil. Prílišný
právny formalizmus v náhľade na zvláštnosti tohto prípadu, relevantné skutkové aj právne okolnosti, a
to striktné zotrvávanie na zásade pacta sunt servanda bez jej vyváženia zásadami neobohacovať sana úkor iného, neminem laedere, nikto nemá mať prospech z protiprávneho stavu, či zásadou dobrých
mravov, vedie k právne neudržateľným záverom, a to vedomému bezdôvodnému obohateniu sa na
strane žalobcu na úkor žalovaného, ktorého poškodil orgán verejnej moci, teda k vedomému prenášaniu

škôd na štát za situácie, že každý je povinný predchádzať vzniku škôd podľa § 415 O. z., a to od toho
okamihu, keď sa o škode dozvie. Žalovaný zastáva názor, že žalobcovi vyplatil poistné plnenie v tej
výške, na aký mal nárok. v bode 1. (VPP 1995 neredukované), resp. 2 Výpočtu poistnej sumy (VPP
2007) stanovené poistné plnenie je v takej výške, akú si žalobca uhradeným poistným predplatil. Takto
správne vypočítané poistné plnenie je primerané zaplatenému poistnému. Primeranosť ceny (poistného)

a hlavného predmetu plnenia z poistnej zmluvy (odkupnej hodnoty, ak je garantovaná alebo poistného
plnenia) je kritériom, ktoré zohľadňuje napríklad § 3 O. z.. Z bodu 1. Výpočtu poistnej sumy plynie, že
ak by mal mať žalobca (ak by sa neaplikovali poistné podmienky z 21.5.2007, ale poistné podmienky z
1.6.1995, avšak bez čl. 9 poistných podmienok) právo na poistné plnenie vo výške 1 967,77 €, potom
by musel platiť uhrádzané poistné vo výške 15,4748 €, oproti pôvodnému poistnému.
6. K tomuto vyjadreniu žalovaného podal stanovisko žalobca, ktorý uviedol, okrem iného nasledovné:

7. K odvolávaniu sa na ustanovenie § 788 O. z. žalovaný uvádza, že poistné je bez pochybnosti
podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy. Neuvádza však, že poistná zmluva túto náležitosť má, ale
odôvodňuje to tým, že podľa § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zákona o poisťovníctve má byť poistné
stanovené tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, ktorým bola požiadavka, aby kalkulácie a sadzby
poistného v štátom schvaľovanom obchodnom pláne, z ktorého žalovaný pri vpísaní poistného do

poistnej zmluvy žalobcu musel vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom
pláne.
8. Z vyjadrenia nie je jasné, aký vzťah uvedené ustanovenia zákona majú k poistnej zmluve žalobcu,
alebo aký vplyv by mohol mať žalobca na absolútnu neplatnosť svojej zmluvy, keď § 9 zákona o
poisťovníctve rieši povolenie na podnikanie poisťovne a § 11 rieši žiadosť o udelenie povolenia. pritom

z citácie ustanovenia § 9 ods. 3 vyplýva, že „Povolenie nemožno vydať, ak zo žiadosti alebo jej
podkladov, prípadne z ďalších overených informácií dozorný orgán zistí, že žiadateľ nespĺňa dostatočné
odborné predpoklady na výkon predmetu podnikania v poisťovníctve, že záujmy poistených nebudú
zodpovedajúcim spôsobom zabezpečené alebo že žiadateľ nebude schopný v zodpovedajúcej miere
dlhodobo plniť svoje záväzky z poistných vzťahov,“ a z ustanovenia § 11 ods. 3 zákona vyplýva, že

„Súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne, ktorá bude vykonávať poistenie pre prípad smrti
alebo dožitia /životné poistenie/, sú tiež údaje o sadzbách poistného vrátane ich kalkulácie, tabuľky
pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia a veľkosť úrokovej sadzby.“
9. Žalovaný predložil povolenie na výkon poisťovacej činnosti, ktoré vydalo Ministerstvo financií SR dňa
30.5.1995, pod číslom 52/1024/1995, podľa ktorého „Všeobecné obchodné podmienky a obchodný plán

tejto spoločnosti predložené ako súčasť žiadosti o udelenie povolenia na podnikanie v poisťovníctve na
území SR spĺňajú požiadavky spojené stanovené v § 12 zákona o poisťovníctve.“
10. Z citácie zákona a z povolenia na výkon poisťovacej činnosti vyplýva, že žalobca uzatvoril poistnú
zmluvu v súlade so zákonom a preto je platná, pričom žalovaný vyvodzuje záver, že „z predložených
listín (napr. protokol 2007, z ktorého predkladá iba str. 18, znalecký posudok, z ktorého predkladá tiež

iba torzo, stanovisko zodpovedného aktuára/ vyplýva jednoznačné skutkové zistenie, že poistné žalobcu
bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom o poisťovníctve a teda bolo protizákonné, čo znamená,
že bolo neplatné.“
11. Toto tvrdenie je absolútne nelogické a zavádzajúce, nakoľko podľa neho by v období od r. 1995 do r.
2007 žalovaný uzatváral s klientmi neplatné zmluvy, pričom v súlade so zákonom mal vydané povolenie

na podnikanie v poisťovníctve.
12. Nemožno súhlasiť ani v jeho výrokoch, že „poistné bolo stanovené „zle a nízko“ teda je stanovené
protizákonne“. V žiadnom rozhodnutí žiaden z dozorných orgánov nevyriekol výrok, že ak žalovaný
stanovil výšku poistného zle a nízko, je to v rozpore so zákonom a že preto je zmluva neplatná, že výšku
poistného stanovil sám žalovaný podľa kalkulácie, ktoré sám predložil povoľujúcemu orgánu, teda ich

stanovil v súlade s povolením na podnikanie a v súlade so zákonom. Nie je pritom pravdou tvrdenie,
že výšku poistného určil verejno-právny subjekt v rozpore s vtedajším zákonom, nakoľko Ministerstvo
financií SR pri vydaní povolenia neurčovalo či schvaľovalo spôsob výpočtu, iba konštatovalo, že pri
žiadosti bol predložený obchodný plán, ktorého súčasťou podľa § 11 ods. 3 zákona o poisťovníctve
bolo aj sadzby poistného vrátane ich kalkulácie, ktoré si stanovil sám žalovaný. Teda ide o jeho riziko

podnikania, ak ich stanovil „zle a nízko“ v nijakom prípade nemôže za to zodpovedať klient poisťovne. Ak
teda žalovaný nepostupoval pri stanovení sadzby poistného s odbornou starostlivosťou a lákal ľudí na
uzatváranie pre neho „nevýhodných“ zmlúv, jeho konanie nemôže zakladať neplatnosť právneho úkonu.13.Zprevierokvroku2007žalovanýuvádzazáver,žepoistnévpoistnejzmluvežalobcuboloodpočiatku
určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. a teda bolo protizákonné, čo znamená že bolo neplatné.
Tento jeho záver nepotvrdzuje ani jedna z predložených listín.

14. Rozhodcovská doložka bola už vopred naformulovaná žalovaným a rovnako aj spôsob zverejnenia
rozhodcovskej doložky ako aj následné úkony žalovaného v tomto smere považujeme za konanie
priečiace sa dobrým mravom (§ 39 OZ), a preto ju považujeme za neprijateľnú. Taktiež pravidlá
rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva.
15. Ďalej žalobca poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu, súdneho dvora, MS SR.

16. Do pozornosti dal aj Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2012 č. k. 6Cdo 1/2012,
ktorým Najvyšší súd SR odmietol dovolanie súkromnej životnej poisťovne Rapid life životná poisťovňa,
a. s. proti rozhodnutiu okresného súdu, ktorý zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na podklade právoplatného rozhodcovského rozsudku z dôvodu
neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. NS SR ustálil, že skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky
dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu,

ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou, súdy v exekučnom
konaní nepreskúmali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie
vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie
posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. NS SR ďalej judikoval, že rozhodcovský
rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská

zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá
právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bolo uzavretá neplatne. Nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy
má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského
rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej

úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné
odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach
a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. K povinnosti spotrebiteľa
namietať platnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach
ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník

rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz

vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.
17. Pokiaľ ide o predčasnosť návrhu uviedol, že dňa 20.5.2014 obdržal žalobca „Oznámenie o likvidácií
poistnej udalosti“, čím bol proces likvidácie poistnej udalosti ukončený a poistný nárok sa stal splatný.

18. Na takého vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný tak, že sa jedná o právne a skutkové nepochopenie

podstaty problému. Zásadnou otázkou tak ako to už bolo uvedené v predchádzajúcich vyjadreniach je
otázka platnosti poistnej zmluvy, pri ktorej riešení je potrebné prihliadnuť na skutkový a právny stav aký
tu bol v čase uzatvorenia poistenia. Poukázal na listinné dôkazy, ktoré už v priebehu konania predložil
opätovne na ustanovenie § 788 a 39 O. z. a na ďalšie skutočnosti, ktoré uviedol v predchádzajúcich
vyjadreniach.

19. V záverečnej reči ako aj na pojednávaní trvali právni zástupcovia na svojich stanoviskách v priebehu
konania, poverený zástupca žalovanej uviedol, že má zato, že žalobcovi bolo vyplatené poistné plnenie
v správnej výške, v prípade, že zmeny, ktoré nastali by nemali byť platné, predložil kompenzačnú
námietku, vrátenie hodnoty mobilného telefónu vo výške 150 € a poukázal nato, že pri prísnom pridržaní

sa pôvodných podmienok má nárok žalobca len na redukované poistné plnenie, čo zodpovedá sume
708 €, a tým pádom tiež požadujú, aby vrátil rozdiel medzi vyplateným poistným a zníženým poistným,
teda redukovaným poistným plnením, t. j. 285,73 €.

20. Z výsledkov vykonaného dokazovania z Obchodného registra žalovaného, z poistnej zmluvy, z výzvy

na výplatu poistnej sumy zo dňa 4.12.2013, zo žiadosti o vyplnenie a spätné zaslanie Nárokového listu
na výplatu poistného plnenia a poistky 21.1.2014, z Nárokového listu, Oznámenia o likvidácií poistnej
udalosti zo dňa 20.5.2014, zo žiadosti o zníženie poistného, zo všeobecných poistných podmienok z
21.5.2007, z potvrdenia poistky TSI/07 zo dňa 22.8.2007, so žiadosťou o GSM balík zo dňa 3.4.2008, zProtokolu z dohľadu vykonaného v Prvej česko-slovenskej poisťovni Rapid, a. s., vydaného Národnou
Bankou Slovenska v októbri 2007, zo znaleckého posudku č. 4/2008 vo veci náhrady škody a ušlého
zisku, žiadateľa Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, a. s., z Protokolu o kontrole vydaného MF

SR oddelenia dozoru nad poisťovníctvom, zo sadzobníka administratívnych poplatkov, z platobného
kalendára pre poistnú zmluvu, z platobného kalendára, administratívnych poplatkov, zo žiadosti o
zníženie poistného k poistnej zmluve, zo žiadosti o GSM balík k poistnej zmluve 3.4.2008, z poistky
ako potvrdenia o zmene poistnej zmluvy zo dňa 10.8.2007, zo všeobecných poistných podmienok pre
životné poistenie, z povolenia na výkon poisťovacej činnosti vydaného MF SR 30.5.1995, z rozhodnutia

o udelení poverenia datovaného dňom 21.11.1995 s účinnosťou od 20.6.1995, s oznámenia o likvidácií
poistnej udalosti z 20.5.2014 ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd preukázané, že
žalobca uzatvoril so žalovaným poistnú zmluvu UDP-K, číslo poistnej zmluvy 910970010 so začiatkom
poistenie dňa 3.12.1998 a koncom poistenie dňa 3.12.2013, s mesačnou výškou poistného v sumu 7,07
€ (213 Sk). Poistná suma ako plnenie žalovaného pre prípad dožitia žalobcu bola stanovená samotným
žalovaným na sumu 1 506,41 €, o tomto žalovaný žalobcovi zaslal potvrdenie zo dňa 10.12.1998.

Počas trvania poistného vzťahu z dôvodu jednostrannej zmeny všeobecných poistných podmienok
zmluvy zo strany žalovaného bolo žalobcovi zaslané nové potvrdenie o trvaní poistného vzťahu zo
dňa 10.8.2007, kde poistná suma ako plnenie žalovaného pre prípad dožitia žalobcu bola stanovená
samotným žalovaným na sumu 1 967,77 €. Žalobca listom zo 4.12.2013 požiadal žalovaného o výplatu
poistnej zmluvy, načo tento reagoval zaslaním žiadosti o vyplnenie a spätné zaslanie Nárokového

listu, ktorý prevzal žalobca a spätne odoslal v priebehu mesiaca január 2014. Toto vyplýva z listinných
dôkazov v spise. Žalovaný na žalobcom zaslané doklady reagoval zaslaním oznámenia o likvidácií
poistnej udalosti zo dňa 20.5.2014. Z tohto oznámenia o likvidácií poistnej udalosti ( čl. 14 spisu) nie
je zrejmé, aká suma pripadá na poistnú sumu, aká na pripísané výnosy, nie je z toho zrejmé tiež,
čo predstavuje nedoplatok 319,68 € a aké administratívne poplatky si žalovaný vyúčtoval. Ako už je

uvedené poistná suma na dožitie o zmene poistných podmienok zo dňa 10.8.2007 predstavovala 59
281 Sk, teda 1967,77 €. Z oznámenia o likvidácií poistnej udalosti absolútne nevyplýva z akého dôvodu
v rozpore s uzavretou zmluvou mal žalobca ako poistenec dostať a dostala skutočne len sumu 993,87 €.
Žiadne krátenie, kompenzácia, redukovanie poistnej sumy z tohto dokladu označeného ako oznámenie
o likvidácií poistnej udalosti zrejmé nie sú a z vykonaného dokazovania ani nevyplýva žiadna skutočnosť,

ktorá by odôvodňovala možnosť žalovaného, aby poistnú sumu žalovanej nejakým spôsobom krátil.
Prekvapivo, účelovo a spôsobom nevážiacim si klienta potom znie rétorika žalovaného, či už v ústnych
alebo v písomných vyjadreniach počas priebehu súdneho konania, keď si zrazu začne uplatňovať
nejakú kompenzačnú námietku, vrátenie hodnoty mobilného telefónu vo výške 150 €, poukazuje nato,
že pri pridržaní sa pôvodných podmienok má žalobkyňa nárok len na redukované poistené, teda ešte

by mu mala vrátiť, nejaký rozdiel 285,73 €. Ide o nároky ničím nepodložené, nepreukázané a podľa
názoru súdu prezentované len preto, aby nebol žalovaný povinný uhradiť to čo jej právom v zmysle
uzavretej zmluvu patrí. Tak napr. zo žiadosti o GSM balík PČSP Rapid k poistnej zmluve sa uvádza,
že poistníkovi vzniká nárok na mobilný telefón bezplatne.... . Táto žiadosť sa nachádza na čl. 102
spisu, súd nevidí teda žiaden dôvod na vrátenie sumy mobilného telefónu a dokonca ani tá suma

nijaký spôsobom preukázaná nie je. Za účelové súd považuje výpočty žalovaného, ktoré nie sú ničím
preukázané, keď poukazuje napr. na inštitút redukcie poistnej zmluvy a odvoláva sa pritom na platobný
kalendár žalobcu, z akého dôvodu takúto rétoriku zvolil dávno po likvidácií poistnej udalosti, nikdy pred
tým žiadne omeškanie žalobcovi nevyčítal, nevyzýval ho, a z platobného kalendára je zrejmé, že všetko
vyplatené mal. Spomínaná redukcia je podľa názoru súdu právne irelevantná a opätovne je len akousi

snahou žalovaného vyhnúť sa povinnosti vyplatiť poistné žalobkyni, na ktoré má nárok. Keď sa žalovaný
odvoláva na ustanovenia § 788 O. z. je pravdou, že poistné je podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy,
avšak túto náležitosť zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má. Ak poukazuje na ustanovenia § 59
ods.3zákonaopoisťovníctve,tenhovorílenotom,žepovolenienemožnovydať,akzožiadostialebojej
podkladov prípadne z ďalších overených informácií dozorný orgán zistí, že žiadateľ nespĺňa dostatočné

odborné predpoklady na výkon predmetu podnikania v poisťovníctve, že záujmy poistených nebudú
zodpovedajúcim spôsobom zabezpečené alebo že žiadateľ nebude schopný v zodpovedajúcej miere
dlhodobo plniť svoje záväzky z poistných vzťahov. § 11 ods. 3 zákona o poisťovníctve zase hovorí o tom,
že súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne, v ktorom bude vykonávať poistenie pre prípad smrti
alebo dožitia sú tiež údaje o sadzbách poistného vrátane ich kalkulácie, z tabuľky pravdepodobnosti, z

ktorýchvychádzakalkuláciaaveľkosťúrokovejsadzby.Jenepochybné,žežalovanýpredložilpotvrdenie
na výkon poisťovacej činnosti, toto vydal MF SR dňa 30.5.1995 pod číslom 52/1000024/1995 a podľa
neho všeobecné obchodné podmienky a obchodný plán tejto spoločnosti predložené ako súčasť žiadosti
o udelenie povolenia na podnikanie v poisťovníctve na území SR spĺňajú požiadavky stanovené v § 12zákona o poisťovníctve. Žalobca teda uzavrel zmluvu v súlade so zákonom, táto zmluva je platná, a
žalovaný mal v súlade so zákonom vydané povolenie na podnikanie v poisťovníctve, ak bolo poistné
stanovené zle a nízko ako to žalovaný uvádza, teda podľa jeho názoru protizákonne, tak treba uviesť,

že žiaden z dozorných orgánov a nevyplýva to ani zo žiadnych listinných dôkazov, nevyriekol, že by
žalovaný stanovil výšku poistného zle a nízko, že je to v rozpore so zákonom, a preto je uzavretá
zmluva alebo aj iné zmluvy neplatná. Výšku poistného stanovil v konečnom dôsledku sám žalovaný,
podľa kalkulácií, ktoré on sám predložil povoľujúcemu orgánu, teda ich stanovil v súlade s povolením na
podnikanie a v súlade so zákonom. MF SR pri vydaní poverenia povolenia neurčovalo, či schvaľovalo

spôsob výpočtu, iba konštatovalo, že pri žiadosti bol predložený obchodný plán, ktorého súčasťou podľa
§ 11 ods. 3 zákona o poisťovníctve boli aj sadzby poistného vrátane ich kalkulácie, ktorý si stanovil
sám žalovaný, teda ide o jeho riziko podnikania ak ich stanovil zle a nízko a v nijakom prípade to
nemôže byť na ujmu žalobcu. Je to problémom a chybou a na vrub žalovaného ak nestanovil sadzby
poistného s odbornou starostlivosťou a lákal ľudí na uzatváranie pre neho, podľa súčasnej jeho rétoriky,
nevýhodných zmlúv a jeho konanie absolútne nemôže zakladať neplatnosť právneho úkonu, čoho sa

teda sám domáha. Až výsmešne v tejto súvislosti pôsobí listina o zmene poistných poistných podmienok
zo dňa 10.8.2007, keď poisťovňa ďakuje za dôveru, podporu a priazeň, ktorú jej žalobca v minulých
rokoch prejavil a poukazuje nato, že už viac ako 12 rokov ponúkajú jej a jej blízkym kvalitné produkty
životného poistenia, ktoré zaisťujú život bez obáv, z možných rizikových situácií a prispievajú k väčšej
finančnej istote jej rodiny. To že poistné vzťahy medzi poisťovňou a klientom sú bezproblémové len v

čase keď má klient platiť poistné je evidentné nie len z tohto, ale aj z iných súdnych sporov, avšak
keď si už klient nárokuje na plnenie z uzavretej poistnej zmluvy, nastáva zo strany poisťovne problém a
neochota riešiť situáciu v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok a tiež hľadanie spôsobov ako sa
riadnemu plneniu v zmysle zmluvy vyhnúť. Ani jedna z predložených listín, na ktoré poukazuje žalovaný,
z previerok z roku 2007 nepotvrdzuje, žeby poistné v poistnej zmluve žalobcu bolo od počiatku v rozpore

so zákonom (č. 24/1991 Zb., ak by tomu aj tak bolo nemohlo by to ísť na ťarchu žalobcu) že by bolo
protizákonné a teda neplatné. Nevyplýva to ani z listiny Národnej banky Slovenska zo dňa 2.12.2013,
ani z ďalšej inej listiny. Z vyjadrenia NBS nevyplýva ani, že nesprávne použitie poistno-matematických
metód žalovaným by malo za následok neplatnosť poistných zmlúv, ale jeho dôsledkom byť mohla
nedostatočná tvorba technických rezerv poisťovne, čo sa týka len rizika podnikania poisťovne. Ak NBS

uložila uvedený nedostatok odstrániť, neznamená to, že náprava nedostatku, má mať retroaktívny
účinok a spôsobiť tak neplatnosť zmluvy. Súd nepovažuje návrh žalobcu ani za predčasne predložený,
pretože dňa 20.5.2014 obdržal oznámenie o likvidácií poistnej udalosti, ktorým mu bola priznaná len už
uvádzaná suma 993,87 €. Táto suma mu aj bola dňa 28.5.2014 poukázaná a tým bol proces likvidácie
poistnej udalosti ukončený. Žaloba súdu bola doručená až 23.9.2014 takže určite nie predčasne.

21. Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci je tiež otázka, či rozhodcovská doložka, na
základe ktorej by mal rozhodovať rozhodcovský súd ( nedostatok právomoci Okresného súdu Kežmarok
žalovaný namietal ) a ktorá je upravená v čl. XV. VPP žalovaného, podľa ktorej všetky vzájomné
spory a sporné nároky poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, je podmienkou individuálne

dojednanou (ako tvrdil žalovaný) a v negatívnom prípade, či zakladá hrubý nepomer v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka).

22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

23. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

24. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonník, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

25. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené

v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

26. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

27. V zmysle čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (,,Smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za

nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

28. V zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, sa zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou, nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho

zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa.

29. Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným poistnú zmluvu so začiatkom poistenia dňa 3.12.1998. Zmluvu
dojednávala so sprostredkovateľom a vo VPP v časti XV. je obsiahnuté dojednanie o rozhodcovskom

konaní. Obsahom je dohoda poisťovne a poistníka o tom, že všetky vzájomné spory a sporné
nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Obdobné
ustanovenie drobným písmom je vsunuté aj v žiadosti o zníženie poistného, v potvrdení poistky zo
dňa 22.8.2007, v žiadosti o GSM Balík PČSP Rapid k poistnej zmluve, všade sa poukazuje na
časť XV. všeobecných poistných podmienok a že tieto ustanovenia sú rozhodcovskou doložkou. Tieto

ustanovenia sú predtlačené , je z nich zrejmé, že ich vyhotovil (uvedené listiny) žalovaný a sú uvedené
oveľa menším a iným písmom

30. Rozhodcovská doložka sa tak stala súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú žalovaný v rámci
svojej podnikateľskej činnosti použil v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu

spotrebiteľov.

31. Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza nie z
minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale zo vzorového okruhu klauzúl. V
konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok de lege lata uvedený v § 53 ods. 4 OZ upravil

postupne viacerými novelami až po uplynutí transpozičnej lehoty (napr. neprimeraná sankcia pod písm.
k/bolaupravenáažnovelouvykonanouzákonomč.568/2007Z.z.súčinnosťouod1.1.2008,kýmhlavná
transpozícia bola vykonaná zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 1.4.2004.

32. Členské štáty si mohli vybrať, do akej miery prevezmú smernicou odporúčané nekalé klauzuly.

Zároveň sa však umožnilo členským štátom prekročiť rámec smernice, čo umožnilo upraviť okruh
neprijateľných podmienok aj širšie ako odporúča smernica ,,Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať
najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom
zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa“, (čl. 8 smernice).

33. Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil
režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na základe indikatívneho
výpočtu neprijateľných podmienok (arg. slovo ,,najmä“ v § 53 ods. 4 OZ). To znamená, že súdu
nič nebráni judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej
klauzuly v § 53 ods. 1 OZ, a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo

okruhu uvedeného v Občianskom zákonníku. Nemožno napríklad vylúčiť, že súd so zreteľom na ostatné
zmluvné podmienky (čl. 4 ods. 1 smernice) posúdi rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú bez ohľadu
na jej znenie, teda že neobstojí žiadna rozhodcovská doložka a priestor pre rozhodcovské konanie bude
len pri preukázateľnom individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy zo strany spotrebiteľa.

34. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ je svojím obsahom najbližšie problémovej doložke ,,...vyžaduje
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní“.35. Podľa dôvodovej správy k § 53 ods. 4 písm. r/ OZ ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba
v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a
zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná

za neprijateľnú“.

36. Doložku nie je možné akceptovať, ak by vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži.
Ustanovenie§53ods.4písm.r/OZniejelenomožnostivýberumedzištátnymasúkromnýmsúdom,ale
predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa nezvratné

arbitráži.

37. Ako je zrejmé zo smernice, na spotrebiteľa pri typových zmluvách dopadá ochranný režim
zákazu neprijateľných zmluvných podmienok. O typovú zmluvu vrátane rozhodcovskej doložky ide
aj v predmetnej právnej veci. Nepochybne ide o štandardnú typovú zmluvu medzi podnikateľom a
spotrebiteľom (čl. 1ods.1, čl.2 písm. b/, c/ Smernice Rady 93/13/EHS).

38. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len
iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť
aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ
výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva - pre neho transparentný štátny súd.

39. Poskytovanie spravodlivosti musí mať svoje limity a musí aj pre súkromnoprávnu sféru
arbitrov. Ide o rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch osôb, ktoré môže výrazne
zasiahnuť do života ľudí a ak sa majú akceptovať pri poskytovaní spravodlivosti súkromnoprávne
prvky, tak len s jednoznačnými garanciami vylučujúcimi pochybnosti o férovom arbitrážnom konaní

vrátane rozhodcovskej zmluvy. Doložky nemôžu predstavovať pasce pre spotrebiteľov za účelom čo
najskoršieho privodenia exekúcie.

40. Príloha smernice, ktorá obsahuje zoznam nekalých podmienok, ustanovuje pod písm. q/,,...
najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory nepodliehajúce právnym ustanoveniam, výhradne

arbitrážou...“

41. Ide o vzorový zoznam, a preto aj keby odporúčanie pod písm. q/ smernica neobsahovala, vlastne
by to nemalo praktický význam a dopad pre slovenského zákonodarcu, ktorý mohol upraviť okruh
neprijateľných podmienok podľa vlastných predstav. Ak je nerozhodujúce, či vzorový zoznam vôbec

obsahuje klauzulu o rozhodcovskej doložke, je rovnako irelevantné, ak zoznam obsahuje určité znenie
týkajúce sa rozhodcovskej doložky. V konečnom dôsledku slovenský zákonodarca ani neprevzal znenie
smernice pod bodom q/ prílohy v jej znení. Rovnako je nerozhodujúce, či sa bude operovať termínom
„doložka“ alebo „podmienka“ v prílohe smernice.

42. Slovenský preklad smernice v časti prílohy pod bodom q/ je nesprávny.

43. Z hore uvedených dôvodov je síce nie až tak dôležité presné znenie, ale súd na to upozorňuje a pre
porovnanie uvádza znenie písmena q/ vo viacerých jazykových verziách (CILFIT):

„excluding or hindering the consumer's right to take legal action or exercise any other legal remedy,
particularly by requiring the consumer to take disputes exclusively to arbitration not
covered by legal provisions [...];

neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať

akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené
právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou [...];

zbavení spotřebitele práva podat žalobu nebo použít jiný opravný prostředek, zejména požadovat na
spotřebiteli,abypředkládalsporyvýlučněrozhodčímusoudu,nakterýsenevztahujíustanoveníprávních

předpisů [...];demVerbraucherdieMöglichkeit,RechtsbehelfebeiGerichteinzulegenodersonstigeBeschwerdemittel
zu ergreifen, genommen oder erschwert wird, und zwar insbesondere dadurch, daß er ausschließlich auf
ein nicht unter die rechtlichen Bestimmungen fallenden Schiedsgerichtsverfahren verwiesen wird [...];

de supprimer ou d'entraver l'exercice d'actions en justice ou des voies de recours par le consommateur,
notamment en obligeant le consommateur a saisir exclusivement une juridiction d'arbitrage non couverte
par des dispositions légales [...];
wyłączenielubograniczenieprawakonsumentadowystąpieniazpowództwemlubskorzystaniazinnego

środka zabezpieczającego, zwłaszcza zaś żądanie od konsumenta poddania sporów wyłącznie pod
arbitraż nieobjęty przepisami prawa [...]."

44. Porovnanie ukazuje, že slovenská verzia je zavádzajúca. Podľa slovenskej verzie sa zdá, ako
keby sa atribút „neupravenosti právnymi predpismi“ vzťahoval k sporom (čo je mimochodom pomerne
zvláštna predstava). Všetky ostatné verzie jednoznačne ukazujú, že atribút „neupravenosti právnymi

predpismi“ sa týka rozhodcovského konania. To znamená, že zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať,
aby spory riešil výlučne akýmsi osobitným typom arbitráže, ktorá nie je upravená právnymi predpismi a
kde rozhodcovia pravdepodobne nie sú povinní aplikovať príslušné hmotné právo (Juraj Gyarfas, http://
www.lexforum.sk/247).

45. Znenie smernice má význam pre postup súdu pri výklade a aplikácii generálnej klauzuly uvedenej v
§ 53 ods. 1 OZ, pretože už len tým, že tvorca smernice osobitne v prílohe poukázal na niektoré klauzuly,
nepochybne tak urobil preto, že majú vysokú potenciu spôsobiť v praxi značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Tým, že je v rámci prílohy smernice spomínaná aj arbitráž,
je treba mať v aplikačnej praxi súdov osobitne na zreteli arbitráž..

46. Na individuálne dojednanie zmluvnej podmienky je potrebné rešpektovať a zachovať proces
tvorby zmluvy ustanovený v OZ. Naproti tomu nevhodné predkladanie podmienok predstavuje jednu
z nekalých obchodných praktík (klamlivá obchodná praktika; § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa; ďalej len ,,ZOS“). Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom

za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú
dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo
strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky
do všeobecných zmluvných podmienok versus vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na
samostatnom liste (hárku) papiera.

47. Súd pripomína judikatúru súdneho dvora [...je nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný
spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky (Océano, Mostaza Claro (bod. 25-27), Godard
(bod 61), ASTURCOM (bod 51), uznesenie POHOTOVOSŤ (bod 50), Pannon a iné]. To isté platí,
pokiaľ ide o rozpor rozhodcovskej doložky s generálnou klauzulou. Súd naviac poukazuje na uznesenie

ÚstavnéhosúduSRz24.2.2011,IV.ÚS55/2011-19,vktoromústavnýsúdpodporiljudikatúrunaochranu
spotrebiteľa:

,,Zákon explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Odvolací súd nezaznamenal ani v judikatúre pomenovanie týchto inštitútov súkromného

práva. Každopádne na to, aby sa skonštatovala blízkosť týchto inštitútov z hľadiska ich významu a
zákonom sledovaného cieľa ratio legis, netreba použiť ani zložité výkladové metódy.

Pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ
fundamentálneho hodnotového poriadku, aj takto sa dajú definovať dobré mravy, ak tomuto kritériu

zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom.

Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý

vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej, rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj
bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnejpodmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a
dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.“

48. Dodávateľ s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky
a má poznať aj dôsledky ich používania. Dodávateľ musí počítať s tým, že plnenie z nekalej podmienky
mu súd nemôže vymôcť.

49. Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi

sa rozumie ,,najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky
diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe,
využívanajmäomyl,lesť,vyhrážku,výraznúnerovnosťzmluvnýchstránaporušovaniezmluvnejslobody
(pre porov. § 4 ods. 8 ZOS).

50. Podľa cit. čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách ,,Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok“.

51. Európska komisia vo svojich pripomienkach uviedla, že „pokiaľ ide o zásadu efektivity, t.j. o
požiadavku, aby vnútroštátne procesné predpisy neznemožnili alebo nesťažili nadmerne výkon práv
uznaných právom Únie, zdá sa, že pokiaľ sa ust. § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní uplatňuje
aj na prípady, keď požadované plnenie je v rozpore s právom Únie, povinnosť vnútroštátneho súdu
zastaviť exekučné konanie bez návrhu (ex offo) predstavuje dostatočné zabezpečenie uplatnenia tejto

zásady“ (bod 33 pripomienok EK vo veci C-76/10).
52. Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie „politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň
ochrany spotrebiteľa“.
53. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom

postavení. To platí aj vo vzťahu, keď zmluvný vzťah obsahuje aj vedľajšie zmluvné ustanovenia
formulárovej povahy (záložné zmluvy, ručiteľské zmluvy, dohody o zrážkach zo mzdy, rozhodcovské
zmluvy a pod.).
54. Možnosť zmeny obsahu štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé,
že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším

zásahom tzv. súdnou kontrolou (porov. rozsudky Mostaza Claro C 168/05, Océano Grupo Editorial SA
C 240/98-C 244/98).

55. Snaha názorovo uprednostniť jednostranný výklad zákona na strane žalovaného evidentne naráža
nacieleprávaEurópskejúnie,ktorémusíštátnaplniť.MedzinárodnázmluvavrátaneZmluvyofungovaní

EÚ má po jej ratifikácii prednosť a v hierarchii právnej sily je nad zákonom (čl. 7 ústavy). Lojalita k aktom
EÚ je zásadná a rešpektovanie judikatúry súdneho dvora je principiálnou otázkou.

56. Súd pripomína uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci 6Cdo 1/2012, ktoré prelomovo poukazuje
na princíp ochrany spotrebiteľa, ktorého skutočný význam žalovaný nijako do reality nepretavuje. Aj

keď ústavnoprávna ochrana a ochrana základných práv a slobôd, medzi ktoré patrí aj vysoký záujem na
ochrane spotrebiteľa (čl.38 Charty ,,politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa“) má
subsidiárnu povahu, ciele tejto ochrany sa musia stať súčasťou rozhodovania všeobecných súdov. Aj
súd v predmetnej veci je súdom Európskej únie a rámec jeho rozhodovania je meritórne určený Zmluvou
o fungovaní EÚ, Chartou Európskej únie a smernicou (v predmetnej veci najmä článok 6 smernice).

57.Podľačl.3ods.2smernice,,Podmienkasanepovažujezaindividuálnedohodnutú,akbolanavrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou“.

58. Evidentne ide o vopred dodávateľom naformulované zmluvné klauzuly vrátane časti o
rozhodcovskomkonaní arovnakojezrejmé,žespotrebiteľ nemôžemeniťformulárovúzmluvuaniobsah
rozhodcovskej zmluvy vrátane rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Cieľ smernice garantovať
súdnu kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok sa týka 1. dodávateľom vopred naformulovanýchklauzúl a 2. bez možnosti meniť ich obsah. Je pritom irelevantné, či niektorú časť zmluvy dodávateľ
osobitne spotrebiteľovi navrhol.

59. Za podmienku, ktorá nie je individuálne vyjednaná, sa považuje podmienka, ktorá bola vopred
naformulovaná a spotrebiteľ nemôže meniť jej obsah. Ak by podstatu individuálne vyjednanej zmluvnej
podmienky determinovala bez ďalšieho možnosť výberu, zo súdnej kontroly by boli vylúčené všetky
formulárové typové zmeny a doplnky k pôvodnej zmluve, keďže bolo len na spotrebiteľovi, či k
formulárovým zmenám pristúpi. S tým sa súd nemôže stotožniť, keďže by došlo k popretiu zmyslu a

cieľa ochrany práv spotrebiteľa (Smernice 93/13/EHS) a k spochybneniu ochrany a podpory efektívneho
vnútorného trhu EÚ očisteného od nemorálnych zmluvných klauzúl. Vo formulároch môžu byť pre
spotrebiteľa dôležité, ale aj nepotrebné veci, no spoločným znakom za každých okolností je, že
spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah formulára . Buď ho akceptuje alebo zmluva nevznikne.
Súdna kontrola bola vytvorená práve z dôvodu ochrany pred diktátom formulárových zmlúv, vrátane
formulárových zmien a doplnkov pripravených vopred dodávateľom.

60. Tento záver možno vystihnúť z judikatúrneho vývoja súdneho dvora v rozhodnutí Pohotovosť/
Korčkovská (bod 50.). Preto aj ochrana poskytovaná súdom vo vzťahu k neprijateľnej zmluvnej
podmienke je o presadení noriem vyššej právnej sily a záväzku štátu prijať všetky kroky nevyhnutné na
to, aby nekalá podmienka spotrebiteľa nezaväzovala.

61. Moc rozhodcu rozhodovať spory nie je delegovaná zo strany žiadneho verejnoprávneho subjektu
(uznesenie ÚS ČR IV. ÚS 130/02). Judikatúra sa už dotkla aj možnosti nepoužitia zákonného pravidla
(porov. rozsudok Cofidis C-473/00, pripomienky EK k prejudiciálnej otázke KS v Prešove C-252/11
Šujetová/Rapid life, v ktorej veci EK navrhuje nepoužiť zákonné pravidlo v § 88 ods. 2 O.s.p. in fine v

znení účinnom do 31.12.2011).

62. Na strane žalovaného je dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ si vo svetle vyššie uvedených
požiadaviekindividuálnevyjednalrozhodcovskékonanie.Vtomtosmerepoprinedôslednejargumentácii
neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy podporujúce záver o individuálnom vyjednaní

rozhodcovskej doložky. Nie spotrebiteľ má dokázať, že nedošlo k individuálnemu vyjednaniu, ale
dodávateľa zaťažuje bremeno presvedčivo preukázať individuálne vyjednanie (§ 53 ods. 3 OZ) - ani
tento aspekt nie je v odvolaní zohľadnený. Z predloženej zmluvy nevyplýva individuálne vyjednaná
rozhodcovská zmluva ( ani z ďalších listín, na ktoré žalovaný poukazuje ) a žalovaný neoznačil žiadne
iné relevantné dôkazy. Ak si spotrebiteľ individuálne vyjednal rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo

platiť , že si individuálne (podľa predstav spotrebiteľa) vyjednal aj podmienky arbitráže. Z obsahu
spisu však takýto záver rozhodne nemožno prijať. Dôvodne teda možno konštatovať, že žalovaný si
dôkazné bremeno o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky nesplnil. Súd teda nesúhlasí, že
nemá právomoc v tejto veci konať, má konanie zastaviť.

63. Žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť obsah predmetnej doložky. Mohla ju buď prijať ako celok
alebo odmietnuť. Obsah tejto rozhodcovskej doložky bol dodávateľom (žalovaným) vopred pripravený
a na jej obsahu žalobkyňa nijakým spôsobom neparticipovala.

64. Inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v súlade s cieľom smernice, podľa

ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutá, ak bola pripravená vopred a spotrebiteľ
preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou (čl. 3 ods. 2 Smernice).

65. Ak by sa žalobkyňa rozhodla osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú doložku, zaiste by tento

záznam o sprostredkovaní poistenia, aj samotná zmluva neboli na predtlačenom formulári, ale osobitne
konkrétne vyjednané a špecifikované tak, aby odrážali to, čo si žalobkyňa individuálne želala.

66. Predkladanie takto dohodnutých rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú
pravidlá arbitráže, nevenujú pozornosť tejto časti formuláru, pretože táto doložka je zakotvená do

všeobecných zmluvných podmienok vyhotovenej v štandardnej rozhodcovskej zmluve, na samostatnom
liste - hárku papiera, súd považuje za nevhodné .67. V tejto súvislosti súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora a na tú skutočnosť, že priemerný
spotrebiteľnepoukáženanekalosťzmluvnejpodmienky(MostazaClaro,bod25.-27.,C168/05,Océano
Grupo Editoria, Asturcom, a iné).

68. Dodávateľ (žalovaný) s odbornou starostlivosťou musel vedieť, že nemá používať neprijateľné
podmienky, má poznať aj dôsledky ich používania.

69. Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi

sa rozumie „najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky
diskriminácie alebo vybočenie z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovanie služby,
alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe,
využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušenie zmluvnej slobody
(§ 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa). Záverom teda opätovne súd konštatuje, že nie je dôvod na
zastavenie konania pre nedostatok právomoci Okresného súdu Kežmarok vo veci konať a rozhodnúť.

70. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

71. O trovách konania sú rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. s tým, že žalobkyňa mala vo veci plný

úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

O Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

O Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

O Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnésúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

O Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možnoi meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak,
aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).