Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/216/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512205927
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3512205927.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného T., s.r.o., so sídlom F., T. XX, K. XX XXX XXX,
zastúpený S. T., s.r.o., so sídlom F., J. 4, proti povinnému U. Q., bytom S., Y. XXX, o vymoženie 434 eur
s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom,
zo dňa 11. marca 2016, č.k. 5Er/674/2012 - 23, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a

c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil s
poukazom na ust. 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. V odôvodnení uviedol,
že v prejenávanej veci bol súdny exekútor JUDr. C. V. PhD. poverený (č. poverenia 5304*042040 zo
dňa 22.5.2014) vykonaním exekúcie o vymoženie 434 eur na základe exekučného titulu - rozsudku

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom L. rozhodcovská, a.s. zo dňa 02.08.2011 sp.
zn. SR 07235/11. Súd prvého stupňa však po začatí exekúcie zistil, že existujú dôvody, pre ktoré je
exekúcia neprípustná. V danej veci sa vymáha plnenie zo Zmluvy o úvere č. 307600253, uzavretej dňa
29.06.2010 medzi oprávneným a povinným, na ktorú sa vzťahuje právny režim zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a keďze ide o spotrebiteľskú zmluvu aj všeobecná právna úprava
spotrebiteľských zmlúv uvedená v ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na základe vyššie

uvedeného súd prvého stupňa dospel k záveru, že exekučný titul nie je v súlade so zákonom, a to
ustanovením § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňuje exekučnému
súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení,
a to sčasti aj bez návrhu. Rozhodcovská zmluva uzavretá dňa 29.06.2010, ktorá mala založiť právomoc
na konanie a rozhodnutie vo veci rozhodcovským súdom, je súčasťou Zmluvy o úvere spoločnosti
T., s.r.o., (čl. II v bod 1 a 2). Súd prvého stupňa považoval toto dojednanie za neprijateľné, pretože

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Rozhodcovská doložka zároveň nebola individuálne dojednaná, jedná sa o vyplnené tlačivo, vopred
pripravené oprávneným, bez možnosti jej zmeny, či úpravy. V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol,
že súd má povinnosť zastaviť exekúciu resp. zamietnuť žiadosť v celom rozsahu, ak exekučným titulom
je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z
neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5 Obč. zákonníka, § 45 ods. 1 písm. c) zákona č.

244/2002 Z. z., § 44 Exekučného poriadku). Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa exekúciu zastavil,
keďže ju vyhlásil za neprípustnú (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku). Rozhodnutie o trovách
exekúcie ponechal na samostatné rozhodnutie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že v danej

veci súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (ust. § 205 ods. 2 písm. b) zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, ďalej aj „OSP“); sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bolpotrebný (ust. §205 ods.2 písm. a) OSP v spojení s ust. § 221 ods.1 písm. e) OSP); súd svojím postupom
odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (ust. § 205 ods.2 písm. a) OSP v spojení s ust. § 221
ods.1 písm. d) OSP); konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (ust. § 205 ods. 2 písm. f) OSP). V rade prvom poukázal na nález Ústavného súdu SR
sp. zn. II.ÚS 499/2012-47 zo dňa 10.07.2013. Mal za to, že súd prvého stupňa ako všeobecný súd
vo veci založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie
skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem

na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci (úhrada pohľadávky veriteľa na základe uzatvorenej
Zmluvy o úvere) na ust. § 45 ods.2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK).
Oprávnený mal ďalej za to, že mu postupom súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť konať pred
súdom (§ 205 ods. 2 písm. a) OSP v spojení s ust. § 221 ods.1 písm. f) OSP). Exekučný súd neumožnil
účastníkom exekučného konania (osobitne nie oprávnenému) viesť kontradiktórne konanie v ktorom
by mohli uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ale aj právny otázkam, nastoleným samotným

súdom v súvislosti s neprijateľnosťou zmluvnej podmienky. Oprávnený nemal možnosť predniesť svoju
argumentáciu a vyjadriť sa k argumentácii povinného s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Oprávnený
ďalej uviedol. že pokiaľ exekučný súd založil svoje rozhodnutie na aplikácii smernice Rady 93/13/EHS z
5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, musela byť táto aplikácia založená
na správnej interpetácii, ktorá neodporuje interpretácii uskutočnenej Súdnym dvorom Európskej únie.

Oprávnený mal za to, že právna analýza rozhodcovskej zmluvy (doložky) je možná len v procesnej fáze
prebiehajúcej podľa ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku, t.j. vo fáze rozhodovania o žiadosti súdneho
exekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.Akexekučnýsúdužvydalpoverenieexekútorovi
na vykonanie exekúcie, nie je možné, aby v následných procesných fázach exekúcie posudzoval
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) a na takéto posúdenie viazal jej zastavenie. Zastavenie

exekúcie z takého dôvodu považoval za nezákonné. Oprávnený mal ďalej za to, že v danom exekučnom
konaní súd prvého stupňa vôbec nekládol spotrebiteľovi otázku, či zamýšľa uplatniť neprijateľnosť
podmienky,napriektomujuneaplikoval,čímporušilzáväznúinterpretáciuSúdnehodvoraEÚasmernicu
Rady 93/13/EHS. Ak exekučný súd nemal k dispozícii odpoveď spotrebiteľa, podľa ktorej spotrebiteľ
zamýšľa uplatniť neprijateľnosť, od vnútroštátneho súdu sa podľa smernice nevyžaduje, aby dotknutú

podmienku neaplikoval. Súd prvého stupňa naopak odôvodnil svoje rozhodnutie výlučne aplikáciou
smernice, čím sa jeho argumentácia stáva nelogickou a právne neudržateľnou. Vnútroštátny súd musí
informovať spotrebiteľa a požiadať ho o uplatnenie neprijateľnosti - ide totiž o všeobecné kritérium
výkladu neprijateľnej podmienky určené Súdnym dvorom EÚ, je to súčasť koncepcie neprijateľných
podmienok. Súd v exekučnom konaní nie je oprávnený z úradnej povinnosti vysloviť neprípustnosť

exekúcie začatej na základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Súd prvého stupňa
však exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju práve podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku a urobil tak nie na návrh účastníka konania, ale z úradnej povinnosti. Taký postup je v rozpore
so zákonom, a preto je po právnej stránke neudržateľný. Ak by súd vyššie uvedenú argumentáciu o
nemožnosti uplatniť dôvody na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 Exekučného poriadku neakceptoval,

odvolateľ trvá na tom, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Exekúcia bola
začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej
existuje a zotrváva platným, právoplatným a vykonateľným. Súd prvého stupňa po vykonaní prieskumu
exekučného titulu vydal súdnemu exekútorovi poverenie na výkon exekúcie. Od vydania exekučného
titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti,

ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu prvého stupňa. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený
považuje rozhodnutie súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú za nezákonné. S poukazom na vyššie
uvedenú argumentáciu oprávnený trvá na legitimite svojho exekučného titulu a žiadal odvolací súd, aby
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Povinný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu
prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. a vec vrátiť súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie v zmysle § 221 ods. 2 O.s.p. z týchto dôvodov:

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 03.05.2012 spísaným do zápisnice u súdneho
exekúrora JUDr. C. V., so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave domáhal vykonania exekúcie protipovinnému - fyzickej osobe pre vymoženie 434 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného
titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou
rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 07235/11 zo dňa 02.08.2011, právoplatný dňom 22.08.2011, vykonateľný

dňom 25.08.2011. Z obsahu spisu je zrejmé, že uvedeným rozhodcovským rozsudkom bol priznaný
nárok zo zmenky. Poverenie bolo súdnemu exekútorovi v danej veci vydané dňa 22.05.2014. Zo spisu
ďalej vyplýva, že oprávnený dňa 21.01.2016 podaním u súdneho exekútora doplnil návrh na vykonanie
exekúcie v zmysle ust. § 243f Exekučného poriadku (čl. 21, 22), pričom žiadal, aby exekučný súd
rozhodol o pokračovaní exekúcie.

Súd prvého stupňa sa však týmto podaním v intenciách § 243f Exekučného poriadku vôbec nezaoberal,
ale rozhodol napadnutým uznesením o neprípustnosti exekúcie a jej zastavení z dôvodu podľa § 57 ods.
1 písm. g/ v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku.

V tejto súvislosti však odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 243f zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného

poriadku, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 23.12.2015.

Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou
tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa

§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona
odkladajú.

Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí,
že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote
podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a

ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je

povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a

vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.
rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

V danej veci z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že ide o exekučné konanie vedené na podklade

rozhodnutia, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Vzhľadom
na túto skutočnosť, došlo dňom nadobudnutia účinnosti ustanovenia § 243f Exekučného poriadku t.j.
dňom 23.12.2015, zo zákona k odloženiu exekúcie podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku.

Keďže 02.02.2016 bolo súdu prvého stupňa prostredníctvom exekútora doručené podanie oprávneného

zodňa21.01.2016označenéakodoplnenienávrhunavykonanieexekúcievsúlades§243fExekučného
poriadku (čl. 21, 22), mal súd prvého stupňa povinnosť zaoberať sa vecou v intenciách ust. § 243f ods.
3 až 6 Exekučného poriadku, a na tomto základe buď rozhodnúť o zastavení exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. m/ Exekučného poriadku, alebo rozhodnúť o pokračovaní exekúcie.

Postup súdu prvého stupňa, ktorý skúmal prijateľnosť rozhodcovskej doložky a na tom základe
potom rozhodol o neprípustnosti a zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného
poriadku, nemožno považovať za správny. Dôvod zastavenia exekúcie upravený v § 57 ods. 1 písm.
m/ Exekučného poriadku, má špecifický charakter, pretože v prípade jeho aplikácie je vo vzťahu kexekučnému titulu daný dôvod pre obnovu konania v zmysle § 228 ods. 1 písm. g/ O.s.p.. Z uvedeného
dôvodu nemožno pripustiť, aby bol zamieňaný s inými dôvodmi zastavenia exekúcie.

Pre aplikáciu § 243f Exekučného poriadku je rozhodujúce výlučne to, či nárok zo zmenky bol exekučným
titulom priznaný voči fyzickej osobe bez ohľadu na to, či ide o podnikateľa alebo nie.

Vzhľadom k tomu, že k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a vráteniu veci došlo z dôvodov uvedených
vyššie, ostatnými odvolacími námietkami oprávneného sa v tomto momente nebolo potrebné zaoberať.

V záujme zachovania podmienky dvojinštančnosti konania, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f a h/ O.s.p. v spojení
s § 221 ods. 2 O.s.p..

Vysloveným právnym názorom je súd prvého stupňa viazaný (§ 226 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .