Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/776/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213242
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Vladik
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:6912213242.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o.,
sosídlomvBratislave,Grösslingovač.4,protižalovanejSlovenskejrepublike,zaktorúkonáMinisterstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 8 C 231/2012,

o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. marca 2015 sp. zn. 14
Co 1219/2014, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo „prvostupňový súd“) uznesením z
30. júla 2014 č. k. 8 C 231/2012-79 uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok 20 € za odvolanie
podanéprotiprvostupňovémurozsudku.Súdnypoplatokvyrubilokresnýsúdpodľapol.č.7aSadzobníka
súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení (ďalej len ,,zákon o
súdnych poplatkoch,,).

Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 31. marca 2015 sp. zn. 14 Co
1219/2014 na základe odvolania žalobkyne potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako
vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd po preskúmaní veci skonštatoval, že prvostupňový
súd v súlade s ustanoveniami zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, uložil navrhovateľovi poplatkovú povinnosť, t. j. povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané
odvolanie. Ďalej uviedol, že z intertemporálneho ustanovenia § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch

v súvislosti s účinnosťou novely Zákona o súdnych poplatkov č. 286/2012 Z.z. vyplýva, že z úkonov
navrhnutých alebo za konania začaté do 30.9.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do
30.9.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.9.2012. Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov
účinného od 1.10.2012 vyplýva, že zo žaloby za náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa platí súdny poplatok vo výške 20,-
Eur. Pretože poplatková povinnosť navrhovateľa v odvolacom konaní vznikla podaním odvolania, pričom

od 1.10.2012 na konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa nevzťahuje vecné oslobodenie, vznikla
navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“).
Žiadala rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov zrušiť bez náhrady. Dovolanie odôvodnila odňatím

možnosti konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.), ktoré
malo spočívať v prekvapivosti rozhodnutia odvolacieho súdu a v porušení jej práva na súdnu ochranuzaručenúčl.46ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky,pretožejejsúduložilpoplatkovúpovinnosťvprípade,
kde ju nemal. Podľa jej názoru rozhodnutie odvolacieho súdu popiera doterajšiu konštantnú judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, poukázala pritom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 29. marca 2007 sp. zn. 4 Cdo 39/2007.Vyrubenie súdneho poplatku za odvolanie bolo podľa
nej v rozpore so zákonom o súdnych poplatkoch a tiež ústavnou úpravou čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, z ktorej vyplýva zákaz použitia analógie legis pri určovaní okruhu úkonov podliehajúcich
spoplatneniu. Dovolateľka mala za to, že spoplatneniu v danej veci podlieha len samotná žaloba na
náhradu škody nie však odvolanie. Tvrdila, že žalobu podala pred účinnosťou novely č. 286/2012 Z.z., a

preto mali súdy vychádzať zo znenia prechodného ustanovenia § 18ca zákona o súdnych poplatkoch a
aplikovať právnu úpravu platnú do 30. septembra 2012, podľa ktorej bolo toto konanie vecne oslobodené
od súdneho poplatku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po
zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.,

bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba
odmietnuť.

V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť
predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa - viď

konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2 Cdo 280/2014, 2 Cdo 295/2014, 2 Cdo 310/2014, 2
Cdo 331/2014, 2 Cdo 350/2014, 2 Cdo 552/2014, 3 Cdo 275/2014, 3 Cdo 333/2014, 3 Cdo 374/2014,
5 Cdo 301/2014, 5 Cdo 353/2014, 5 Cdo 390/2014, 7 Cdo 398/2014, 7 Cdo 526/2014, 8 Cdo 431/2014.
Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu
stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej
dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p. a prípustnosť podaného
dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie podľa § 243b
ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.