Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 37P/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114200105
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5114200105.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o maloleté
dieťa

U. H., nar. XX. 8. XXXX

zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, bytom ako matka,
dieťa rodičov - matka: Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., C. XX, právne zastúpená JUDr. Patríciou
Bednářovou, advokátkou so sídlom v Žiline, Mariánske nám. 31 a otec: M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F., M. XX/XX, t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca, o úpravu rodičovských práv a
povinností a o uloženie povinnosti informovať o maloletom dieťati, takto

r o z h o d o l :

Maloletého U., nar. XX. 8. XXXX, z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok.

U r č u j e nad výchovou mal. U. dohľad počas obdobia 12 mesiacov od právoplatnosti rozsudku v
časti zverenia maloletého do osobnej starostlivosti.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. U. sumou 65 € mesačne od 1. 12. 2012, a to do 5.
dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.
Otec je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1. 12. 2012 do 31.
7. 2016 v sume 2.850 €, pričom je mu povolené uvedený nedoplatok splácať v mesačných splátkach

po 95 € spolu s bežným výživným.
Otcovi o b m e d z u j e stretávanie s mal. U. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. U.
len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste bydliska
maloletého, a to v rozsahu a v termínoch určených psychológom pracujúcim na príslušnom úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny a len za jeho prítomnosti.
Matka je p o v i n n á informovať otca o zdravotnom stave a študijných výsledkoch maloletého U.
vždy k prvému dňu daného kalendárneho štvrťroka, a to písomnou formou.

Otec je p o v i n n ý adresu, na ktorú mu má byť informácia zaslaná, oznámiť matke prostredníctvom
úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste bydliska maloletého do 7 dní od doručenie rozsudku a
v prípade zmeny adresy do 7 dní od tejto zmeny.
Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Návrhom doručeným súdu 17. 5. 2013 sa matka domáhala určenia otcovstva k mal. U. a úpravy
rodičovských práv a povinností k nemu. Konanie o určení otcovstva bol uznesením súdu zo dňa 15. 11.

2013 zastavené z dôvodu, že otec dobrovoľne vyhlásil, že je otcom mal. U..2) Súd ďalej konal vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k mal. U.. Matka navrhovala maloletého
zveriť do svojej starostlivosti a výživné otca určiť od 1. 12. 2012 v sume 230 €. Zároveň v konaní žiadala
o zákaz styku mal. U. s otcom z dôvodu, že tento bol odsúdený pre týranie blízkej a zverenej osoby,

ktorý skutok bol namierený voči nej a jej deťom.

3) Otec so zverením maloletého do starostlivosti matky nesúhlasil, výživné navrhol v minimálnej miere.

4) Osobitným návrhom doručeným súdu dňa 22. 1. 2015 sa otec domáhal pravidelnej informácie o mal.

U., pričom žiadal, aby uvedené súd uložil kolíznemu opatrovníkovi.

5) Matka s tým, že bude otca informovať o zdravotnom stave a študijných výsledkoch maloletého
písomnou formou súhlasila.

6) Kolízny opatrovník odporučil mal. U. zveriť do starostlivosti matky, nakoľko pomery u nej boli

prešetrované pravidelne prostredníctvom terénnych rodinných asistentiek, pričom nikdy neboli zistené
nedostatky závažnejšieho charakteru a správy o maloletých deťoch boli požadované aj zo základných
škôl a od lekárov mal. detí. Kolízny opatrovník neodporučil stretávanie sa otca s maloletým z dôvodu,
že otec bol odsúdený pre týranie blízkej osoby.

7) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a oboznámením sa s listinnými dôkazmi
týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania, správami z prešetrenia pomerov ako aj správami
materskejškolyapediatra,apodstatnýmobsahomspisovOkresnéhosúduŽilinaspiszn.18C/148/2013,
33C/114/2010, 27C 220/2014a 28T/65/2013, a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:

8) Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine (ZR), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich
výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

9) Podľa § 36 ods. 1, veta prvá, tretia a štvrtá ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd

môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

10) Podľa § 24 ods. 3 a 4 ZR - rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri

rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov

a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi.

11) Podľa § 25 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku
1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu

styku žiadajú neupraviť.

12) Podľa § 37 ods. 2 písm. b) ZR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť
o uložení týchto výchovných opatrení:
- Určí nad výchovou maloletého dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej

ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.

13) Podľa § 62 Zákona o rodine, ods. 1 - 5
- plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti

nie sú schopné samé sa živiť.
- obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.- každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť
svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

- pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
- výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré
nie je nevyhnutné vynaložiť.

14) Podľa § 65 ods. 1,2 Zákona o rodine, ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade,
ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne
neplní.

15) Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16) Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

17) Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre úpravu

rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, nakoľko rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a to od
decembra 2012.

Osobná starostlivosť o maloletého a výchovné opatrenie

18) Nakoľko matka sa v súčasnosti bez nedostatkov o maloletého celodenne stará, pričom uvedená
skutočnosť bola preverovaná niekoľkokrát kolíznym opatrovníkom vopred neohlásenými miestnymi
šetreniami, bolo na mieste rozhodnúť o tom, aby jej súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti, a to
aj s poukazom na to, že v čase rozhodovania súdu otec je vo výkone trestu odňatia slobody pre zločin
týrania blízkej a zverenej osoby, a preto by ani nemohol byť maloletý U. zverený do starostlivosti otca;

súčasne nie je ani dôvod k tomu, aby osobnú starostlivosť o maloletého vykonávala iná osoba.

19) Súd však vykonaným dokazovaním dospel tiež k záveru, že v konečnom dôsledku je potrebné
najmä s poukazom na hroziacu recidívu požívania alkoholu u matky, aby bol dočasne nad výchovou
maloletého dieťaťa ustanovený dohľad; tým sa zabezpečí kontrola, či osobná starostlivosť o maloletého

je vykonávaná riadne. Za dostatočnú dĺžku obdobia, počas ktorého bude dohľad vykonávaný, súd
považoval obdobie jedného roka.

20) V tejto súvislosti súd poukazuje na výsledky znaleckého dokazovania, ktorému bola matka
podrobená v rámci trestného konania vedeného voči otcovi. Z uvedeného znaleckého posudku, ktorý

v tomto konaní má dôkaznú silu listinného dôkazu, vyplynulo, že spolužitie s otcom pôsobilo na matku
psychicky traumatizujúco, čo u nej vyvolalo posttraumatickú stresovú poruchu s obrazom úzkostne-
depresívnych porúch. V dôsledku v tejto poruchy by za určitých okolnosti, napríklad pri zvýšenom strese,
mohla v skratovej situácii opätovne siahnuť po alkohole (tu súd poukazuje na to, že u matky nebolo
nikdy preukázané zneužívanie alkoholu, ale len jeho občasné požívanie), preto je dohľad nad výchovou

maloletého nutný. Na základe vyššie uvedeného súd v rámci rozhodovanie o osobnej starostlivosti,
rozhodol aj o uložení výchovného opatrenia tak, ako je uvedené v odseku druhom výroku tohto rozsudku.

Výživné

21) Pri určovaní výživného súd vychádzal v prvom rade z potrieb maloletého dieťaťa, ktoré má takmer
päť rokov, navštevuje materskú školu a je zdravý. Podľa tvrdenia matky dieťa má náklady na škôlku 17
€, prípadne aj náklady na ďalšie školské aktivity; inak má bežné potreby. Podľa praxe súdu sú výdavkyna takéto dieťa do 100 € mesačne, pričom súd poukazuje na to, že výdavky dieťaťa musia kopírovať
životnú úroveň rodičov, ktorá je v danom prípade podpriemerná.

22) Čo sa týka pomerov matky, táto je poberateľkou rodičovského príspevku v sume 203 € mesačne
od apríla 2016, pričom predtým poberala materské dávky v priemernej výške 234 € za obdobie
09/2015-05/2016. Pred nástupom na materskú dovolenku pracovala s priemerným čistým mesačným
príjmom 264 € za obdobie 05-07/2015 a 247 € za obdobie 09/2014 - 12/2014. Pred uvedeným obdobím
bola takisto na rodičovskej dovolenke s rodičovským príspevkom vo výške 195 - 200 € mesačne. Matka

nie je vlastníčkou žiadneho majetku, býva v prenajatom mestskom byte, kde nájomné spolu s energiami
činí 240 € mesačne. Matka má vyživovaciu povinnosť k ďalším štyrom maloletým deťom a to mal. D.,
mal. Z., mal. D. a mal. N.. Matke je tiež nútená splácať niektoré pôžičky, ktoré brala spoločne s otcom
mal. U..

23) Čo sa týka pomerov otca, tento je nemajetný a vo výkone trestu odňatia slobody nie je pracovnej
zaradený. Vyživovaciu povinnosť má ešte k mal. I. Y., ktoré bolo súdom určené v sume 100,- Sk (3,32 €).

24) Zo znaleckého posudku vo veci posúdenia duševného stavu otca, ktorému znaleckému
posudzovaniu bol otec podrobený v rámci trestného stíhania pre týranie blízkej a zverenej osoby,

vyplynulo, že otec má zmenenú pracovnú schopnosť vo výške 35 % pre posttraumatickú artrózu pravého
členku (vyplýva to zo záznamu zo zápisu Sociálnej poisťovne). Tvrdením otca pred súdnym znalcom
ako aj tvrdením matky mal však súd preukázané, že otec je športovo aktívny, veľa bicykluje, a teda ani
zmenená pracovná schopnosť mu nebráni vykonávať fyzickú prácu.

25) Napriek uvedenému otec v rozhodnom období pred začatím konania pracoval iba sporadicky, pričom
v poslednom zamestnaní v období 01-05/2013 ako operátor výroby dosiahol čistý mesačný príjem 505
€. Súd konštatuje, že takýto príjem zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca a z takejto výšky
vychádzal pri určovaní výživného.

26) Pri určovaní výživného súd tiež prihliadol k tomu, že osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje
výlučne matka, takisto aj jeho bytové potreby.

27) Súd určil mesačné výživné vo výške 13 % z 500 €, t. j. z potencionálneho priemerného čistého
príjmu, ktorý by bol otec mohol dosahovať, keby sa nedopustil trestnej činnosti, čomu zodpovedá suma

65 €. Súd považuje takéto výživné za primerané vzhľadom na pomery účastníkov opísané vyššie. Súd
prihliadol aj k vyživovacej povinnosti otca, ktorá však dosahuje nepatrnú úroveň. Je potrebné poukázať
na to, že otec nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, rovnako ani matka a preto tomu je
nutné prispôsobiť aj životnú úroveň dieťaťa.

28) Súd výživné určil od decembra 2012, keď došlo k rozdeleniu spoločnej domácnosti medzi rodičmi
a to aj v dôsledku posledného trestného ataku otca voči matke a jej deťom. Súd videl okolnosti hodné
osobitného zreteľa pre určenie spätného výživného, t. j. pred podaním návrhu, jednak v trestnej činnosti
otca, ktorej sa dopúšťal práve voči osobe oprávnenej na výživné a jeho matke, ako aj ku skutočnosti, že

matka voči otcovi mohla podať návrh až po právoplatnom skončení konania o zapretie otcovstva, ktoré
svedčalo je bývalému manželovi, teda až po 5.4.2013, čo aj matka následne učinila. Súd prihliadol tiež k
tomu, že otec dobrovoľne neuznal otcovstvo. Zároveň po tom, čo skončilo spolužitie rodičov, matka ako
samoživiteľka a súčasne osoba starajúca sa o štyri maloleté deti, bola vystavená stresu a starostiam
súvisiacim so zabezpečením bežnej výživy mal. detí, pričom sama nemá dostatok právnych znalostí k

tomu, aby takýto návrh podala. Uvedeného je dôkazom aj skutočnosť, že bola nútená vyhľadať právnu
pomoc, pričom vzhľadom na jej sociálne pomery jej táto bola poskytnutá bezodplatne. Pre úplnosť súd
dodáva, že nevidel zmysel drobiť výživné za mesiac december 2012, nakoľko dokazovaním vykonaným
aj v trestnom konaní vedenom proti otcovi, bolo preukázané, že otec na výživu maloletého v tomto
období neprispieval.

29) Podľa § 160 ods. 1, 2 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch
dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môževykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí. Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie
v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.

30) Celkové zročné výživné za obdobie od decembra 2012 do júla 2016 činí 2.860 € (44 x 65 €); súd
rozhodol už aj o výživnom za mesiac júl 2016 z dôvodu, že rozsudok bol vyhlásený 30. 6. 2016, avšak
predpokladaný termín jeho vyhotovenia a odoslania bol už po zročnosti výživného na mesiac júl 2016.

31) Otec v rozhodnom období uhradil jedenkrát sumu 10 € na výživu maloletého, čo matka sama

uznala. Pokiaľ otec v priebehu konania tvrdil, že poskytol matke prostriedky na výživu mal. U. vo vysokej
sume 856 € vopred na účet mal. D., tak tejto skutočnosti súd neuveril. Z výpisov predložených matkou
vyplynulo, že otcovi boli mzdové prostriedky zo zamestnania zasielané na účet mal. D.; otec tak učinil
z dôvodu, že boli voči nemu vedené viaceré exekúcie, teda aby sa vyhol plateniu iných záväzkov. Z
predložených výpisov však vyplynulo, že prostriedky boli ihneď vyberané z účtu, a preto logicky súd si
prisvojil tvrdenie matky, že uvedené prostriedky boli odovzdané otcovi a spotrebované na bežné veci.

Pretocelkovýnedoplatokotcanazročnomvýživnomzarozhodnéobdobiečiní2.850€.Tentonedoplatok
bolo otcovi povolené splácať v mesačných splátkach po 95 € spolu s bežným výživným, t. j. v tridsiatich
splátkach. Takúto výšku splátok súd považuje za primeranú aj vzhľadom k tomu, že je otec naďalej vo
výkone trestu odňatia slobody, pričom s ohľadom na túto skutočnosť aj v prípade, že niektorá zo splátok
nebude uhradená, súd toto nesankcionoval zročnosťou celého nedoplatku.

32) Bežné výživné bude otec povinný uhrádzať do 5. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje v
súlade s ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého jednotlivé splátky výživného sú zročné na
mesiac dopredu.

33) Výživné sa uhrádza k rukám matky, dokým mal. dieťa nenadobudne plnoletosť.

Styk s maloletým, obmedzenie rodičovských práv a povinností

34) Podľa § 25 odsek 3 Zákona o rodine, ak je potrebné v záujme mal. dieťaťa, súd obmedzí styk mal.

dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk mal. dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem mal.
dieťaťa v obmedzení styku mal. dieťaťa s rodičom.

35) Súd sa oboznámil so spisovým materiálom Okresného súdu Žilina spis. zn. 28T/65/2013 a v ňom
vykonaným dokazovaním, ktoré bolo vykonané v rámci trestného stíhania vedeného voči otcovi, a zistil,

že otec bol uznaný vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
odsek 1 písm. a/, b/ a odsek 2 písm. d/ Trestného zákona, pre ktorý skutok bol odsúdený na trest odňatia
slobody vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov.

36) Keďže poškodenými osobami dospel súd k záveru, že priame, nekontrolované a bezprostredné

stretávanie otca s maloletým U. by nebolo v záujme dieťaťa. Otec sa dopúšťal trestnej činnosti jednak
voči matke maloletého, jednak voči jej ostatným mal. deťom, v dôsledku ktorej skutočnosti bola u
detí zistená posttraumatická stresová porucha s poruchami emócií, správania a s predpokladom, že
agresívne správanie otca bude mať u mal. detí negatívny vplyv na vývoj ich osobnosti. Osobnosť otca
je jednoduchšie štruktúrovaná dominantná sebavedomá, je však emočne nestabilný, čo sa prejavovalo

najmä v reakciách na deti a matku. Nedokáže dostatočne regulovať morálne a ľudské princípy a hodnoty,
ktoré sú v jeho osobnosti nedostatočne zakotvené. Znížená je jeho zodpovednosť k spoločenským a
právnym normám a pravidlám. Napríklad sa dopúšťal krádeží, pri ktorých používal deti. Je zameraný na
seba, je nezdržanlivý, nedokáže znášať stres, k okoliu je naopak hyperkritický. U otca pritom ide o trvalý
povahovú a charakterovú vadu. V prípade, keď nie je vyhovené jeho potrebám a nie sú naplnené jeho

očakávania, reaguje neadekvátne, a to najmä verbálnou ale aj brachiálnou agresivitou. To znamená, že
na deti používa tresty, používa vulgárne nadávky.

37) Z uvedeného je zrejmé, že takáto nešpecifikovaná porucha osobnosti, by mala negatívne vplývať na
psychický vývoj mal. U., a preto nie je vhodné, aby stretnutie s otcom prebiehali bez prítomnosti tretej,

odborne vzdelanej osoby. Preto súd upravil stretávanie otca s maloletým za prítomnosti psychológa
pracujúceho na referáte poradensko-psychologických služieb príslušného úradu práce. Tento podľa
vlastných skúseností, pracovných povinností, ale aj dohovoru s rodičmi, bude určovať tak termín ako ajrozsah stretávania sa otca s maloletým. Môže tak pružne reagovať na požiadavky rodičov a maloletého.
Súd zdôrazňuje, že otec nie je oprávnený mal. U. samostatne vyhľadať a stretnúť sa s ním.

38) Pokiaľ súd nevyhovel návrhu matky na zákaz stretávania sa otca s maloletým, bolo tomu z
nasledovných dôvodov: Otec sa dopúšťal agresívneho konania v podstate len voči matke a jej ďalším
mal. deťom. Naopak mal. U. bol dieťaťom privilegovaným, ktorý dostával inú stravu, na ktorého sa
dával väčší pozor; ide o vlastne jedinú blízku osobu otca. Z uvedeného je zrejmé, že otec má k nemu
citovú väzbu, a preto súd vyhodnotil, že napriek povahovým vlastnostiam otca by úplný zákaz styku s

jeho maloletým synom bolo rozhodnutím neadekvátnym až krutým. Podľa názoru súdu, tak budú aspoň
minimálne naplnené emočné potreby otca, pričom zároveň je aj právom dieťaťa poznať svojho otca
a svoj biologický pôvod. Pokiaľ stretnutia budú prebiehať za prítomnosti tretej odborne znalej osoby,
eliminuje sa tým aj prípadné negatívne výchovné vplyvy otca. Uvedené bude práve úlohou psychológa
pracujúceho na úrade práce. Obmedzenie styku, namiesto jeho zákazu, splní teda svoj účel, ktorým je
zabránenie negatívnemu výchovnému vplyvu otca na maloletého.

Súd rozhodol o obmedzení stretávania sa otca s maloletým aj napriek tomu, že v súčasnosti tieto pre
výkon trestu odňatia slobody nebudú môcť prebiehať. Súd však chcel zamedziť, aby po prípadnom
predčasnom prepustení otec matku a maloletého nevyhľadal, pretože prípadná absencia takéhoto
výroku súdu by mu vlastne toto umožnila.

39) Z dôvodov uvedených vyššie súd obmedzil aj právo otca na zastupovanie dieťaťa a správu jeho
majetku a tieto práva a povinnosti zveril len matke.

Povinnosť informovať o maloletom dieťati

40) Podľa § 24 odsek 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení mal. dieťaťa do osobnej
starostlivostijednéhozrodičov,dbánaprávotohorodiča,ktorémunebudemal.dieťazverenédoosobnej
starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o mal. dieťati. Rodič, ktorému nebolo mal. dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o mal. dieťati domáhal na súde.

41) Otec sa domáhal pravidelných informácii o maloletom, najmä o tom, koľko bolo poskytnuté na jeho
výživu, aké sú príjmy a výdavky na domácnosť matky, ďalej aký je jeho zdravotný stav. Súd vyhovel
návrhu otca v tom smere, že matku zaviazal na podávanie informácií, avšak len o podstatných veciach
ako je zdravotný stav dieťaťa a jeho školské výsledky. Podľa názoru súdu práve tieto skutočnosti
sú najdôležitejšie. Prípadné obmedzenie výživy sa predsa vždy prejaví na zdravotnom stave dieťaťa.

Okrem uvedeného matka predsa nie je schopná vyčísliť, keďže zakupuje potraviny pre šesťčlennú
rodinu, aké množstvo potravy spotreboval a za akú sumu mal. U.. Takéto návrhy sú irelevantné. Takisto
nie je dôvod, aby informácie podával otcovi priamo súd /nie je to v jeho právomoci/ či úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny, aj keď tento je kolízny opatrovníkom maloletého /pre konanie/. Súd má za to,
že povinnosť informovať možno uložiť len osobe, ktorá má dieťa v starostlivosti /teda najmä druhému

rodičovi/. Úrad práce však bude styčným bodom medzi matkou a otcom vo veci určenia adresy, na
ktorú sa otcovi majú informácie zasielať. Súd uvedeného prostredníka ustanovil z dôvodu, aby sa otec
takto bezprostredne nedozvedel aktuálnu adresu matky. Súd ma za to, že je vhodné vyhnúť sa ich
vzájomnému stretnutiu, nakoľko by to mohlo vyhrotiť situáciu a podnietiť ďalšiu agresiu otca voči matke.

42) Písomná forma sa na poskytovanie informácií sa súdu javí ako najvhodnejšia, keďže otec neuviedol
svoju elektronickú adresu. Za primeraný interval súd určil každý štvrťrok, ku ktorému matka bude
informácie podávať.

43) Podľa § 146 odsek 1 písmena a/ O. s. p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania

podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

44) Nakoľko konanie vo veci úpravy rodičovských práv a povinností súd môže začať aj bez výslovného
podania návrhu, súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Vysporiadanie sa s procesnými návrhmi otca45) Súd pre úplnosť podotýka, že vo veci vykonal dokazovanie a pojednával aj napriek žiadosti otca o

odročenie pojednávania s odôvodnením, že sa zriekol slovenského občianstva, pričom chcel požiadať o
pomocaprávnupomocČeskúrepubliku,resp.českéhoadvokáta.Súdpoukazujenato,žeeštepodaním
doručeným súdu 9. 6. 2016 sa otec výslovne vzdal práva na prejednanie veci za jeho prítomnosti,
rovnakosatakvyjadrilpreddožiadanýmsúdom.Súdnávrhunevyhovelzdôvodu,žekonaniesavedieuž
tri roky, pričom pri úprave rodičovských práv a povinností má súd v konaní postupovať promptne, aby sa

vec rozhodla bez zbytočných prieťahov. V danej veci otec sa mal právo vyjadriť a aj tak učinil už svojimi
písomnými podaniami, ako aj výsluchom pred dožiadaným súdom, preto jeho účasť na pojednávaní
nebola potrebná.

46) Súd má tiež za to, že právo dieťaťa na rýchle rozhodnutie o rodičovských právach a povinnostiach
k nemu má prednosť a musí byť viac chránené ako právo otca byť prítomný na pojednávaní, resp.

byť zastúpený právnym zástupcom. Pokiaľ si otec chcel zvoliť zástupcu či splnomocnenca, alebo
advokáta, mal dostatok času, aby tak učinil, preto jeho návrh podaný tesne pred nariadenými termínmi
pojednávania súd považuje za účelový v snahe oddialiť rozhodnutie vo veci samej. Otec už predtým sa
mohol obrátiť na českého advokáta, pokiaľ by tento mal licenciu na výkon svojej činnosti aj na území
Slovenskej republiky. Zrieknutie sa občianstva je vo vzťahu k veci a konaniu úplne irelevantné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia
prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí

byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa
domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu /
Z. č. 233/1995 Z. z. v znení zmien a doplnkov/, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.