Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/415/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115223470
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4115223470.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Denisou Šaligovou, v právnej veci navrhovateľky : N.. Q. W., nar.

X.XX.XXXX, O. XXX, O. B., zast. advokátom Mgr. Petrom Nyúlom, kpt. Jaroša 4, Levice, proti odporcovi :
N. W., nar.XX.X.XXXX, O. B. XXX, o neúčinnosť právneho úkonu, t a k t o

r o z h o d o l :

Súdurčuje,ženadobudnutienehnuteľnostívedenýchvkat.úz.O.B.,zapísanýchnaLVč.XXXXakodom
s.č. XXX v podiele 1/6-ina, parciel registra "C" č. XXX zast.pl. a nádvoria o výmere 679 m2 a č.152 orná
pôda o výmere 689 m2 v podiele 1/3-ina na základe dohody spoludedičov v rámci dedičského konania
po poručiteľke T. W., zomr.XX.X.XXXX, č.k. Dnot 409/2014-20, 29D 349/2014, právoplatnej 27.11.2014,
je voči navrhovateľke neúčinné.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného
súdneho poplatku v sume 99,50 eur a z trov právneho zastúpenia v sume 660,40 eur na účet právneho
zástupcu navrhovateľky, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 28.7.2015 domáhala určenia neúčinnosti právneho úkonu z dôvodu,
že nehnuteľnosti v rámci dedičského konania po poručiteľke T. W., zomr. XX.X.XXXX nadobudol jej
manžel-odporca,bezpovinnostivyplatiťostatnýchspoludedičov,pričomjednazdedičov,dcéraodporcu
H. J., je dlžníčkou navrhovateľky.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že s H. J. sú kolegyne, bola jej ručiteľkou. Jej manžel J. J. bol

živnostník a v súčasnosti asi nepracuje. J. I. J. pracuje len brigádnicky. Nie je reálna šanca, že by od
nich vymohla svoju pohľadávku. Je na nich vedených viacero exekúcii a ona je tretia v poradí. Nevie
prečo sa zriekla svojho dedičského podielu.
Odporca na pojednávaní uviedol, že nehnuteľnosť nadobudol len on, pretože takto sa dedičia dohodli
už dávno a nechceli aby ich vyplatil. V čase dedičského konania mu dcéra nepovedala, že má dlhy a ani
sa o jej dlhy nezaujímal. Dcéra chcela dlžnú sumu navrhovateľke splácať v splátkach, ale sa nedohodli.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to návrhom, platobným rozkazom,

upovedomením o začatí exekúcie, oznámením súdneho exekútora, LV č.XXXX, spisom Okresného
súdu Nitra sp.zn.14RO 9/2013 a sp.zn.29D 349/2014, výsluchom účastníkov konania a zistil nasledovný
skutkový a právny stav:

Platobnýmrozkazomč.k.14RO9/2013-24,právoplatným4.7.2013,boliodporcoviaH.J.-dcéraodporcu,
J. J., I. J. zaviazaní zaplatiť navrhovateľke sumu 11.945,99 eur spolu s príslušenstvom. Z dôvodu, že
svoj dlh dobrovoľne nesplnili, podala navrhovateľka návrh na začatie exekúcie. Exekučné konanie voči

povinným sa vedie u súdneho exekútora JUDr. Patríciusa Baďuru pod sp.zn. EX 893/13.

Z oznámenia súdneho exekútora súd zistil, že zostatok nevymoženej pohľadávky navrhovateľky ako
oprávnenej v exekučnom konaní predstavuje 14.271,85 eur.Z osvedčenia o dedičstve č.k. Dnot 409/2014-20, 29D 349/2014, právoplatného dňa 27.11.2014 vyplýva,
že dedičia po neb. poručiteľke T. W., zomr. XX.X.XXXX, uzatvorili o vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva poručiteľky a pozostalého manžela - odporcu, ktoré zaniklo smrťou poručiteľky dohodu,
na základe ktorej nadobudol odporca nehnuteľnosti vedené v kat.úz. O. B., zapísané na LV č. XXXX
ako dom s.č. XXX v podiele 1/2-ica a nehnuteľnosti zapísané na LV č XXXX ako parcely registra "C" č.
151 zast.pl. a nádvoria o výmere 679 m2 a č.152 orná pôda o výmere 689 m2 v celosti bez povinnosti
vyplatiť ustupujúcich dedičov.

Podľa § 42a ods.1 Obč. zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony
podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne
neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho
úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa § 42a ods.2 Obč. zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných
troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a
právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch
medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v
prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri

náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa § 42a ods. 3 písm. a) Obč. zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou.

Podľa § 42b ods.1 Obč. zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

Podľa § 42b ods.2 Obč. zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal
z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Podľa § 42b ods.3 Obč. zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti
osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym
nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť
právnemu úkonu proti ich predchodcovi.

Podľa § 42b ods.4 Obč. zákonníka, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne
neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym
úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto
úkonu prospech.

Podľa § 116 O.č. zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby
v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú
utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Zmyslom odporovateľnosti je možnosť veriteľa domáhať sa žalobou na súde, aby súd určil, že dlžníkove

úkony, ktorými dlžník ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné,
čo mu následne umožňuje dosiahnuť relatívnu neúčinnosť týchto úkonov voči konkrétnej osobe a
možnosť požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo
z dlžníkovho majetku.

Dôvodom odporovateľnosti právneho úkonu je, že bol uskutočnený s úmyslom ukrátiť veriteľa , bol
uskutočnený v posledných troch rokoch, veriteľ má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku a právnym
úkonom došlo k jej ukráteniu.

Predpokladom úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu, je existencia úmyslu dlžníka ukrátiť svojho

veriteľa. V zásade platí, že dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať úmysel zaťažuje
navrhovateľa, no v prípade, že došlo k úkonu medzi dlžníkom a jemu blízkou osobou, úmysel dlžníka
ukrátiť veriteľa zákon predpokladá. Je na osobe dlžníkovi blízkej, aby preukázala, že úmysel dlžníka
ukrátiť veriteľa v čase právneho úkonu nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať.Úspešná obrana odporcu ako osoby dlžníkovi blízkej spočíva nielen v jeho tvrdení, že o úmysle dlžníka
ukrátiť právnym úkonom veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť, ale aj v tvrdení a preukázaní, že

vyvinula takú aktivitu, aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý v dobe odporovateľného právneho úkonu
musel existovať, z jej výsledkov spoznala, t.j. sa o tomto úmysle dozvedela. Ak sa jej to ani pri vynaložení
náležitej starostlivosti nepodarilo, môže sa tým brániť odporovacej žalobe.

Pod ukrátením veriteľa je treba rozumieť také zmenšenie majetku dlžníka, ktoré neumožní uspokojenie

pohľadávky veriteľa celkom alebo aj sčasti. K ukráteniu dlžníka môže dôjsť aj bezodplatným úkonom
dlžníka.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka má vymáhateľnú pohľadávku voči
dcére odporcu H. J., ako aj voči jej manže1ovi J. J. a ich dcére Lucii (platobný rozkaz Okresného súdu
Nitra č.k.14RO 9/2013-24), voči ktorým vedie ako oprávnená exekučné konanie u súdneho exekútora

JUDr.PatríciusaBaďurupodEX893/13.Nevymoženápohľadávkanavrhovateľkypredstavuje14.271,85
eur. Dcéra odporcu sa po smrti svojej matky vzdala svojho dedičského podielu na nehnuteľnostiach v
kat.úz. O. B. v prospech svojho otca bez povinnosti vyplatiť ju ako ustupujúcu dedičku. Týmto právnym
úkonom došlo k ukráteniu vymoženia pohľadávky navrhovateľky. Trojročná lehota na podanie návrhu
bola zachovaná. Dedičská dohoda bola uzavretá dňa 11.11.2014 a návrh podala navrhovateľka dňa

30.7.2015.

Dôkazné bremeno zaťažovalo odporcu, nakoľko je blízkou osobou, otcom dlžníčky H. J.. Odporca
nepreukázal,žebyvyvinultakézisťovanie,zktoréhobysamoholdozvedieťoúmyslesvojejdcéryukrátiť
veriteľa. Ako uviedol na pojednávaní, o dlhy svojej dcéry sa nezaujímal, dcéra mu nepovedala, že má

dlhy. O tom, že nehnuteľnosti zdedí on bez povinnosti vyplatiť spoludedičov sa dohodli syn s dcérou.

Z týchto dôvodov súd návrhu vyhovel a rozhodol, že tento právny úkon, ktorým sa H. J. vzdala svojho
dedičského podielu na nehnuteľnostiach, je voči navrhovateľke neúčinný, a to v prípade domu s.č.303
v podiele 1/3-ina, pretože predmetom dedenia bola len ?-ica a dedičia boli traja a v prípade par.č.XXX

a parc.č.XXX v podiele 1/3-ina, nakoľko tieto boli predmetom dedenia v celosti.

Podľa § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Trovy konania navrhovateľky pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 99,50
eur a z trov právneho zastúpenia 383,42 eur (319,52 + 20% DPH ) za 5 úkonov právnej služby (prevzatie
a príprava zastúpenia rok 2015, písomné podanie na súd vo veci samej - rok 2015, účasť na pojednávaní
dňa 11.2.2016, 9.6.2016, 13.10.2015 - ? úkon odročené bez prejednania veci). Podľa ust. §11 ods.1
písm. a), § 16 ods.3 vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č.655/2004 Z.z., o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb, 1 úkon právnej služby predstavuje za rok 2015 sumu 64,53
eur, režijný paušál 8,39 eura a za rok 2016 sumu 66 eur a režijný paušál 8,58 eur.

Náhrada za stratu času v zmysle § 17 ods.1 vyhl.č.655/2004 Z.z., stráveného na ceste z Levíc do Nitry
a späť dňa 13.10.2015 - za 4 polhodiny x 13,98 eur predstavuje 67,10 eur (55,92 eur + 20% DPH).

Náhrada za stratu času v zmysle § 17 ods.1 vyhl.č.655/2004 Z.z., stráveného na ceste z Levíc do Nitry
a späť dňa 11.2.2016 a 9.6.2016 - za 8 polhodín x 14,30 eur predstavuje 137,28 eur (114,40 eur + 20%
DPH).

Podľa § 7 ods.2 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, základná náhrada : 90 km x 0,183
eura = 16,47 eur, spotreba motorového vozidla : 90 km x 1,12 eur/liter x 5,2 l/100 km = 5,24 eur. Spolu
cestovné dňa 13.10.2015 predstavuje 26,05 eur (21,71 + 20% DPH).

Podľa § 7 ods.2 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, základná náhrada : 90 km x 0,183

eura = 16,47 eur, spotreba motorového vozidla : 90 km x 0,94 eur/liter x 5,2 l/100 km = 4,39 eur. Spolu
cestovné dňa 11.2.2016 predstavuje 25,03 eur (20,86 + 20% DPH).Podľa § 7 ods.2 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, základná náhrada : 90 km x 0,183
eura = 16,47 eur, spotreba motorového vozidla : 90 km x 0,94 eur/liter x 5,2 l/100 km = 4,39 eur. Spolu
cestovné dňa 9.6.2016 predstavuje 25,03 eur (20,86 + 20% DPH).

Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú 663,91 eur. Navrhovateľka si uplatnila trovy v sume 660,40
eur a v takejto výške jej súd náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia aj priznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia rozsudku na Okresnom súde Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p./
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postúp súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha./ § 205 ods. 1 O.s.p./

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.