Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Martin Kolesár
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 28C/360/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215216953
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kolesár
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7215216953.3
Rozhodnutie
Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci navrhovateľov: 1/ K. U., O..
XX.XX.XXXX, bytom H. X, Košice, 2/ U.. X. I., O.. X.X.XXXX, V. G. XX, Košice, obaja navrhovatelia
zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, proti
žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00
151 700, v konaní o zaplatenie úrokov z omeškania, rozhodol
r o z h o d o l :
Návrh na začatie konania navrhovateľov z a m i e t a.
Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovatelia sa návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 4.6.2015, domáhali proti odporcovi
zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 2.000,-Eur od 15.9.2011 do zaplatenia,
podľa skutkového vymedzenia v návrhu, za omeškanie odporcu so zaplatením poistného plnenia za
poistnú udalosť - škodu následkom požiaru v byte na Ž. X v Košiciach. Navrhovatelia tvrdili, že dňa
6.8.2004 došlo k uzatvoreniu poistnej zmluvy č. 7100491468 medzi odporcom ako poisťovateľom a ich
právnou predchodkyňou L. Š. v hmotnoprávnom postavení poistenej, predmetom ktorej bolo poistenie
domácnosti poistenej v označenom byte tiež pre prípad škody spôsobenej požiarom. Dňa 29.12.2007
L. Š. zomrela, pričom v súlade s dohodnutými poistnými podmienkami do poistenia domácnosti až do
konca poistného obdobia (09/2012) vstúpili jej dedičia - navrhovateľka v 1. rade a G. Š.. Dňa 20.1.2008
došlo k rozsiahlemu poškodeniu zariadenia poistenej domácnosti (bytu) požiarom, hneď nasledujúceho
dňa (21.1.2008) poškodení ohlásili poistnú udalosť odporcovi, ktorý však napriek značnému časovému
odstupu k vyplateniu poistného plnenia nepristúpil. G. Š. postúpil na neho pripadajúcu časť pohľadávky
na zaplatenie poistného plnenia na navrhovateľa v 2. rade. Navrhovatelia v návrhu tvrdili, že zaplatenie
istiny pohľadávky (poistné plnenie), si voči odporcovi uplatnili návrhom, konanie o ktorom sa vedie pred
tunajším súdom pod sp. zn. 19C/22/2012 a poukázali tiež na to, že rozšírenie návrhu tiež o úroky z
omeškania v tomto konaní súd nepripustil, z ktorého dôvodu si ich uplatnili samostatným návrhom v
tomto konaní.
Odporca v konaní uplatnený nárok navrhovateľov ani len sčasti neuznal. V písomnom vyjadrení k návrhu
odporca rozporoval základ uplatneného nároku, tvrdiac, že podmienky pre vznik povinnosti plniť poistné
plnenie z poistnej zmluvy č. 7100491468 v súvislosti s poškodením domácnosti požiarom dňa 20.1.2008
neboli splnené, keďže dedičia po poručiteľke L. Š. existenciu nároku na poistné plnenie nepreukázali,
preto nevyhnutne sa odporca nemohol s plnením poistného plnenia ani dostať do omeškania. Odporca
na svoju obranu vzniesol tiež námietku premlčania argumentujúc s odkazom na právny záver vyjadrený
v rozsudku NS SR sp. zn. 1 Cdo 157/2009 zo dňa 29.6.2010, že najneskôr s uplatnením istiny
pohľadávky, k čomu došlo dňa 20.1.2012 si navrhovatelia mohli na súde uplatniť tiež nárok na úroky z
omeškania (ako taký) a nakoľko tak účinne urobili až dňa 4.6.2015 (návrhom v tejto veci), k vykonaniu
tohto práva došlo až po uplynutí premlčacej doby.Medzi účastníkmi neboli spornými skutočnosti, že dňa 6.8.2004 došlo k uzatvoreniu poistnej zmluvy
č. 7100491468 medzi odporcom ako poisťovateľom a L. Š. v hmotnoprávnom postavení poistenej,
predmetomktorejbolopoisteniedomácnosti,zariadeniektorejbolopoškodenépripožiaridňa20.1.2008,
že dedičia po zomrelej L. Š. si v súvislosti s touto poistnou udalosťou uplatnili u odporcu nárok na
poistnéplnenie,ktorévšakodporcadobrovoľnenevyplatilazaplateniusabrániivprebiehajúcomkonaní,
vedenom pred tunajším súdom pod sp. zn. 19C/22/2012, ktoré v čase vyhlásenia tohto rozsudku nebolo
právoplatne skončené. Z pripojeného spisu vedeného v tejto právnej veci súd zistil, že navrhovatelia
sa návrhom, podaným na súde dňa 20.1.2012 domáhajú voči odporcovi zaplatenia poistného plnenia,
každý po sume 2.500,- Eur s tým, že návrhom si nárok úroky z omeškania pôvodne neuplatnili. Až v
priebehu konania navrhovatelia najprv na pojednávaní dňa 31.3.2014 uviedli, že popri istine pohľadávky
(poistnom plnení) si uplatňujú i úroky z omeškania od doručenia výzvy vo výške 9,25% ročne, následne
sa na pojednávaní dňa 12.6.2014 vyjadrili, že na úrokoch z omeškania netrvajú a nakoniec v písomnom
podaní, doručenom súdu dňa 26.11.2014 si navrhovatelia úroky z omeškania opätovne uplatnili.
Uznesením zo dňa 10.4.2015 súd zmenu návrhu, spočívajúcu v rozšírení pôvodne uplatňovaného
nároku tiež o úroky z omeškania, nepripustil. Listom zo dňa 24.2.2009 (čl. 31), označeným ako
„Ukončenie likvidácie“ odporca podľa zistenia súdu oznámil navrhovateľke v 1. rade, že jej nárok na
poistné plnenie nevznikol. Na toto oznámenie odpovedal zástupca navrhovateľky v 1. rade listom zo
dňa 10.6.2009 (čl. 97). V reakcii na to odporca listom zo dňa 17.7.2009 (čl. 35) už len potvrdil správnosť
skoršieho spôsobu likvidácie škodovej udalosti podľa oznámenia zo dňa 24.2.2009.
Podľa ust. § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.
Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa ust. § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka, povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné
vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už
uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.
Podľa ust. § 797 ods. 2 a ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane
skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). (3) Plnenie je splatné
do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa
plniť.
Vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona možno vo všeobecnosti konštatovať, že splatnosť
poistného plnenia je zákonom naviazaná na skutočnosť skončenia vyšetrovania, bez ohľadu na jeho
výsledok v smere uznania alebo nie oprávnenosti uplatneného nároku alebo jeho časti a nastáva
uplynutím doby 15 dní od tohto okamihu. V danom prípade odporca po skončení procesu likvidácie
poistnej udalosti oznámil listom zo dňa 24.2.2009 odmietavé stanovisko k uplatnenému nároku na
vyplatenie poistného plnenia, ktorý deň (najneskôr) je potrebné považovať za deň skončenia vyšetrenia
potrebného pre zistenie rozsahu jeho povinnosti plniť. Najneskôr dňa 11.3.2009 tak mohol odporca,
za predpokladu dôvodnosti nároku navrhovateľov na poistné plnenie (pozn. súdu: otázkou dôvodnosti
sa súd nezaoberal a je predmetom iného konania) plniť s následkami včasného plnia a pokiaľ mu
povinnosť plniť vznikla, dňom nasledujúcim, teda 12.3.2009 sa s poistným plnením dostal do omeškania
s následkom vzniku práva navrhovateľov na úroky z omeškania. V tento deň navrhovatelia právo na
zaplatenie poistného plnenia s príslušenstvom (včítane úrokov z omeškania) mohli prvý krát vykonať
uplatnením týchto nárokov na súde.
Podľaust.§101Občianskehozákonníkapokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.Podľa ust. § 104 Občianskeho zákonníka, pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia
doba za rok po poistnej udalosti.
Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona, bez ohľadu na čas splatnosti (ustálený v skoršej časti
odôvodnenia), všeobecná 3 ročná premlčacia doba v prípade peňažnej pohľadávky navrhovateľov a
jej príslušenstva, predstavujúcej právo na plnenie z poistenia, začala plynúť za jeden rok po poistnej
udalosti, teda dňa 20.1.2009 a uplynula by tak, teoreticky vzaté, pokiaľ by nedošlo k vykonaniu tohto
práva jeho uplatnením na súde dňa 20.1.2012. V posledný deň premlčacej doby dňa 20.1.2012, ako bolo
konštatované už na inom mieste tohto odôvodnenia, navrhovatelia uplatnili na súde nárok smerujúci k
zaplateniu poistného plnenia avšak bez úrokov z omeškania. Až neskôr (s odstupom viac ako dvoch
rokov) navrhovatelia mienili rozšíriť pôvodne uplatnený nárok tiež o úroky z omeškania, ich návrhu v
tomtosmerevšaksúdnevyhovelapretomožnouzavrieť,ževkonanívedenompredtunajšímsúdompod
sp. zn. 19C/22/2012 k účinnému vykonaniu práva na úroky z omeškania nedošlo. K uplatneniu nároku
na úroky z omeškania tak podľa posúdenia súdu došlo až podaním návrhu na súde v tejto veci k čomu
došlo dňa 4.6.2015, teda viac ako 3 roky po uplynutí premlčacej doby. Nevyhnutne v tejto súvislosti sa
súd zaoberal tiež otázkou spôsobu premlčania úrokov z omeškania a teda, či sa jedná o nárok vznikajúci
osobitne za každý ďalší deň trvania omeškania alebo nárok ako taký, podliehajúci premlčaniu ako celok.
Na tomto mieste súd poznamenáva, že ako v právnej teórii, tak i v aplikačnej praxi súdov sa vyskytujú
oba tieto názory na povahu úrokov z omeškania z hľadiska ich premlčania, súd si vo svojom rozhodnutí
osvojil prevažujúci názor, podľa ktorého nárok na úroky z omeškania vzniká prvým dňom omeškania
s plnením peňažného záväzku a nakoľko je možné ho vzhľadom na nesporný charakter opakujúceho
plnenia uplatniť aj za neskoršie obdobie (bežne vyjadrením „až do zaplatenia“) jedná sa jeden nárok
a teda nevzniká ako samostatné nároky za každý deň omeškania (por. rozsudok NS SR sp. zn. 1 Cdo
157/2009 zo dňa 29.6.2010). Tento prístup k posúdeniu povahy nároku na úroky z omeškania podľa
názoru súdu výstižnejšie vyjadruje ich akcesorický vzťah s hlavnou pohľadávkou (premlčuje sa s ňou)
a bližšie smeruje k naplneniu účelu premlčania, ktorým je primäť veriteľa k včasnému vykonaniu práva
a ochrániť dlžníka pred uplatňovaním nárokov bez časového obmedzenia. Riadiac sa i týmito úvahami
dospel súd k záveru, že námietka premlčania vznesená v konaní odporcom je dôvodná, a preto súd na
túto námietku musel prihliadnuť a v konaní uplatnený nárok tak navrhovateľom nemohol priznať.
Nakoľko bol odporca v konaní plne úspešný o náhrade trov konania súd rozhodol s použitím ust. § 142
ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Napriek tomu, že v zmysle citovaného ustanovenia zákona vzniklo procesne úspešnému odporcovi
právo na náhradu trov konania, tohto práva sa zriekol (prednesom na pojednávaní dňa 30.6.2016) a
preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.)
V Košiciach 30. júna 2016
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.