Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/321/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110225980
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:6110225980.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa X. vlastníkov bytov a nebytových
priestorov E., so sídlom v Banskej Bystrici, ul. XX. Y. XX-XX, S. X. 29-31, zastúpeného AK URBÁNI &
Partners, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 17, proti odporcovi M. S. Group, a.s., so sídlom
v Banskej Bystrici, Zvolenská cesta 15, zastúpenému JUDr. Petrom Petríkom, advokátom v Banskej
Bystrici, Komenského 14419/18D, o uloženie povinnosti odporcovi, vedenej na Okresnom súde Banská

Bystrica pod sp. zn. 20 C 233/2010, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo 4. marca 2015 sp. zn. 15 Co 6/2014, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 4. marca 2015, sp. zn. 15
Co 6/2014 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdBanskáBystricarozsudkomz10.októbra2013č.k.20C233/2010-680návrhnavrhovateľa

v celom rozsahu zamietol. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške
902,66 eur na účet spoločnosti odporcu a trovy právneho zastúpenia vo výške 1 191,66 eur na účet
právneho zástupcu odporcu, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Posledným
výrokom navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 67,45 eur v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa domáhal uloženia povinnosti odporcovi spojiť vo svojom

nebytovom priestore č. XX - A/X na prízemí vchodu č. XX v bytovom dome súpisné číslo XXXX a XXXX,
kat. územie W. W., na ulici XX. augusta č. XX, zvislé rozvody tepla do bytov nad týmto nebytovým
priestorom v miestach ich prerušenia s ležatým rozvodom tepla z centrálneho zdroja tepla a zabezpečiť
odborné vyregulovanie tlaku systému ústredného kúrenia v dome a nahradiť trovy konania. Súd prvého
stupňa mal za preukázané, že odporca vykonal zásahy pri prestavbe svojho nebytového priestoru v
máji 2007, keď zasiahol do centrálneho rozvodu tepla v bytovom dome, tým že posunul stupačky a

oddelil sa od vykurovacieho systému domu, čím došlo k odpojeniu prívodu tepla do šiestich bytov
nachádzajúcich sa nad jeho nebytovým priestorom, a to bez súhlasu ostatných vlastníkov bytového
domu. Z nariadeného znaleckého dokazovania súd prvého stupňa zistil, že projekt stavby - vykurovanie
predajne - úprava stupačiek vypracovaný G.. P. T., je technicky správny. Poznamenal, že sfunkčnenie
kúrenia v šiestich bytoch nemusí byť len uvedením do pôvodného stavu, ale sfunkčniť kúrenie je možné
napojenímnaležatýteplovodnýrozvodvpivnici.Vzhľadomnanesúhlasnavrhovateľastýmtoposudkom

prvostupňový súd doplnil dokazovanie výsluchom znalca, ktorý uviedol, že za súčasného stavu nie je
možné zapojenie ústredného kúrenia do pôvodného stavu, ale je to potrebné vykonať v pivničných
priestoroch navrhovateľa, nie v priestoroch odporcu. Súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľ so
znaleckým posudkom nesúhlasil len z dôvodu, že neriešil situáciu zapojenie uvedením do pôvodného
stavu. Z týchto dôvodov návrh v plnom rozsahu zamietol vo všetkých výrokoch, ktorými sa navrhovateľ
domáhal uloženia povinnosti odporcovi s prihliadnutím na znalecký posudok vo vzťahu k projektu

G.. T., ktorý technicky riešil vykonanie napojenia na vykurovací systém v suteréne bytového domu.
Navrhnutý spôsob napojenia vzhľadom na zmenu a rozšírenie návrhu navrhovateľa na predložený náčrtnepovažoval za reálny a vykonateľný bez technického projektu a posúdenia tak, ako to vyžadovali
od odporcu a tak, ako to presne rieši znalecký posudok. Preto nepovažoval za hospodárne a účelné,
aby, pokiaľ je možné spojiť vykurovaciu sústavu spôsobom uvedeným v znaleckom posudku, toto

odporca musel realizovať uvedením do pôvodného stavu, pokiaľ prerobil svoj nebytový priestor a bolo
znalcom konštatované, že by muselo dôjsť k sekaniu v podlahe, lebo rúry sú tam zaliate v betóne ako
aj s prihliadnutím na to, že by mohlo dôjsť k iným škodám. K námietke odporcu, že nie je pasívne
legitimovaný, poukázal na to, že je daná pasívna legitimácia aj vzhľadom na predchádzajúce konanie,
keďže je tým subjektom, ktorý vykonal rekonštrukciu nebytového priestoru a ktorý bez preukázania

súhlasu odpojil vykurovací systém vedúci do šiestich bytov. O trovách konania rozhodol podľa § 142
ods. 1 O.s.p. a § 148 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie navrhovateľa rozsudkom zo 4. marca 2015 sp. zn. 15 Co
6/2014rozsudoksúduprvéhostupňavovýrokoch,ktorýminávrhnavrhovateľazamietolanavrhovateľovi
uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 67,45 eur potvrdil. Rozsudok súdu prvého stupňa vo
výroku o povinnosti navrhovateľa zaplatiť odporcovi trovy konania zmenil tak, že odporcovi náhradu trov

prvostupňového konania nepriznal a odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie,
správne zistil skutkový stav, na ktorý správne aplikoval príslušné právne normy, preto z tohto dôvodu
sa v súlade s § 219 ods. 2 O. s. p. obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia. Konštatoval, že je nepochybné, že odporca ako vlastník nebytového priestoru vykonal

v týchto priestoroch rekonštrukčné práce, ku ktorým je plne oprávnený titulom vlastníctva k týmto
priestorom. Za nepochybné považoval aj to, že zo strany predstaviteľov spoločenstva mu bola
poskytnutá súčinnosť pri vykonávaní daných prác, a to predovšetkým vo vzťahu k spornej teplonosnej
prípojke. V tomto smere odvolací súd akceptoval námietku odporcu, že bol v dobrej viere na základe
konania spoločenstva, v prácach pokračoval a k problémom došlo v čase, keď malo dôjsť k napojeniu

prípojky, teda finalizácii stavebných prác. Poznamenal, že z vykonaného dokazovania prvostupňovým
súdom jednoznačne vyplynulo, že odporca neporušil právne predpisy na úseku správneho práva,
kedy bol realizovaný stavebný dohľad a nebolo konštatované porušenie týchto predpisov ani to, že
by išlo o čiernu stavbu tak, ako to tvrdí navrhovateľ. Z tohto dôvodu tieto tvrdenia navrhovateľa
považoval za právne nerelevantné, a to aj preto, že daný dohľad bol realizovaný na základe podnetu

navrhovateľa a jeho námietky sa nepreukázali ako dôvodné. Odporca dané práce, vrátane realizácie
vykurovacieho systému vykonal v súlade s projektom, ktorý nespochybnil ani znalec v tomto súdnom
konaní. Odvolací súd však konštatoval, že nepochybne bolo preukázané porušenie právnych noriem
zo strany odporcu, keď na realizáciu daného projektu nemal súhlas Spoločenstva vlastníkov bytov,
pričom daná úprava je nepochybná a zrejmá a mal postupovať v súlade s ňou a tak realizovať

svoje práva ako jeden z členov spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Odporca
takto nepostupoval, aj keď konal v dobrej viere na základe súčinnosti orgánov spoločenstva. V tomto
rozsahu považoval tvrdenia navrhovateľa za akceptovateľné a dôvodné. Na tomto závere nič nemení
ani to, že z hľadiska stavebného konania nedošlo k porušeniu stavebných predpisov. Záverom
odvolací súd uviedol, že zohľadňujúc celý priebeh sporu medzi účastníkmi konania dospel k záveru,

že rozhodnutie prvostupňového súdu je správne. Neexistuje žiadny rozumný dôvod, aby daná prípojka
nebola sfunkčnená, a tak bol odstránený stav, kedy byty nie sú vykurované. Odvolací súd zmenil
rozsudok okresného súdu vo výroku o prvostupňových trovách konania, pričom rozhodol v súlade s
ustanovením § 150 ods. 1 O. s. p., keď prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa a náhradu
trov konania výnimočne úspešnému účastníkovi konania nepriznal. O trovách odvolacieho konania bolo

rozhodnuté podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu, proti potvrdzujúcemu výroku, podal dovolanie navrhovateľ,
ktorého prípustnosť odôvodňoval ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p., nakoľko mal za to, že postupom
ako prvostupňového tak aj odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a to z
titulu nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Namietal, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho

súdu ako aj súdu prvého stupňa je nesprávne, nelogické a nepreskúmateľné. Mal za to, že odporca
svojim konaním v rozpore s právnymi predpismi ako aj s dobrými mravmi problémy s vykurovaním
spôsobil a zavinil sám, a to na škodu vlastníkov šiestich bytov v bytovom dome, a preto by mal znášať
všetky náklady v súvislosti s uvedením veci do pôvodného stavu a nie aby mu bolo zo strany súdov
fakticky dodatočne zhojené protiprávne konanie tým, že sa aj odvolaciemu súdu vidí efektívnejšie a

hospodárnejšie, zapojiť to tak, ako navrhuje odporca, bez adekvátneho odôvodnenia, bez akéhokoľvek
dôkazu, ktorý by nakoniec aj vyčíslil sumu a určil, ktoré z riešení napojenia sa na vykurovací systém by
bolo hospodárnejšie. Na základe uvedeného navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudokodvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.
Proti rozsudku odvolacieho súdu, proti výroku ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo

výroku o povinnosti navrhovateľa zaplatiť trovy konania odporcovi a proti výroku, ktorým odporcovi
nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, podal dovolanie odporca. Navrhol, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie
odvolacieho súdu, ktorým zmenil výrok prvostupňového súdu v časti náhrady trov konania a rozhodol
o ich nepriznaní a rovnako o nepriznaní náhrady trov odvolacieho konania s tým, že sú dané dôvody

osobitného zreteľa pre postup podľa § 150 O.s.p. považoval odporca v kontexte so zistenými skutkovými
okolnosťamiodvolaciehosúduzanesprávneprávneposúdené,atedazakladajúcedôvodnosťdovolania
podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Uviedol, že v danej veci sa nejednalo o dôvody hodné osobitného
zreteľa pre nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania odporcovi i z toho dôvodu, že ich výška spolu
presahuje sumu 2 094,32 € (teda viac ako 3 násobok minimálnej mzdy), ktorú musel vynaložiť na to,
aby preukázal nedôvodnosť návrhu navrhovateľa čo identicky platí aj pre výrok, ktorým mu odvolací súd

nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal
včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) za splnenia podmienky zastúpenia advokátom vyplývajúcej
z § 241 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl.

O. s. p.) a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu treba zrušiť.
Podľaustanovenia§236ods.1O.s.p.dovolanímmožnonapadnúťprávoplatnérozhodnutiaodvolacieho
súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237
a § 238 O.s.p.

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy. Nejde totiž o
zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd
odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací súd v tejto
veci ešte právny názor nevyslovil. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd
vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani

o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo
výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 ods. 1 O.s.p., možno
dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O.s.p.
neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie
je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o
prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne
nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania,

prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníkovi pred súdom konať alebo rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne
obsadeným.
Podľa ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Pod

odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť taký závadný procesný
postup, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv.
Európsky súd pre ľudské práva vydal 13. januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková proti Slovenskej
republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti vyjadriť sa k vyjadreniu
protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel Európsky súd pre ľudské práva k

názoru, že aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku
ktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne ide o
vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi
daná možnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia.
V rozsudku sa doslovne uvádza, že „požiadavka, aby účastníci súdneho konania mali možnosť

dozvedieť sa o všetkých predložených dôkazoch alebo vyjadreniach podaných v ich veci a vyjadriť sa k
nim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové konanie, a to napriek skutočnosti,
že odvolanie nemusí vyvolať žiadnu novú argumentáciu". Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnejstrane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6
ods. 1 Dohovoru.
Vychádzajúc z uvedeného bolo v preskúmavanej veci potrebné zohľadniť, že k odvolaniu

navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca podaním z 9. januára 2014 (čl. 702 -704 spisu). Navrhovateľ
(dovolateľ) ale nemal možnosť dozvedieť sa o tomto vyjadrení a prípadne sa k nemu aj vyjadriť, lebo súd
mu toto vyjadrenie odporcu nedoručil. Opomenutím doručenia tohto vyjadrenia navrhovateľovi došlo k
porušeniu jeho práva na spravodlivý proces v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a tým k odňatiu mu možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

K dovolaniu odporcu voči výrokom o trovách prvostupňového a odvolacieho konania dovolací súd
poznamenáva, že rozhodnutie o náhrade trov konania je bezpochyby rozhodnutím, ktoré je závislé od
rozhodnutia súdu vo veci samej. Pokiaľ preto nadriadený súd v rámci riadneho alebo mimoriadneho
opravného prostriedku rozsudok súdu v merite veci zruší, musí zrušiť aj rozhodnutie, ktorým súd
rozhodol o trovách konania.
Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania (§ 243d ods. 1
O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.