Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/203/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815207080
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815207080.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, právne zastúpeného U.. Q. O., F.., advokátkou, so sídlom
W., P. XX, proti povinnému: B. U., bytom F., X. I. XXX/X, štátny občan Slovenskej republiky, o vymoženie
1.464,59 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo
dňa 14. júla 2015, č. k. 9Er/1424/2015 - 12, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa predmetné exekučné konanie zastavil podľa § 103, §
104 ods. 1 prvá veta, § 159 ods. 3, § 167 ods. 2 a § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku
(„O.s.p.“). V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu
exekútorovidňa30.03.2015,domáhaprotipovinnémuvykonaniaexekúcieprevymoženieistinyvovýške

1.464,59 Eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp.
zn. BW-A/0112/0109, vydaný dňa 20.07.2012 STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. a ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol
právoplatnosť dňa 31.08.2012 a vykonateľnosť dňa 04.09.2012. Súdny exekútor JUDr. Ing. Ján Gasper,
PhD. dňa 28.04.2015 doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého
stupňa uviedol, že z úradnej činnosti má preukázané, že exekučné konanie vedené pod sp. zn.

9Er/649/2013 (EX 198/2013) v prospech oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom
Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, proti povinnému: B. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. I.
XXX/X, XXX XX F., bolo zastavené uznesením Okresného súdu Prievidza č. k. 9Er/649/2013 - 47 zo dňa
25.02.2014 podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku po tom, ako Okresný súd Prievidza uznesením č. k.
9Er/649/2013 - 13 zo dňa 26.02.2013, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie z dôvodov tam uvedených zamietol a toto uznesenie v spojení s potvrdzujúcim uznesením

Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11CoE/74/2013 - 26 zo dňa 20.06.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa
10.07.2013. Dovolanie voči uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne Najvyšší súd Slovenskej republiky
odmietol uznesením č. k. 7ECdo/293/2013 - 45 zo dňa 09.01.2014 a toto uzneseniu nadobudlo
právoplatnosť dňa 03.02.2014. Poukázal na skutočnosť, že exekučným titulom v tomto a vo vyššie
uvedenom exekučnom konaní je ten istý rozhodcovský rozsudok vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM
SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. BW-A/0112/0109

zo dňa 20.07.2012. Okresný súd Prievidza v odôvodnení uznesenia č. k. 9Er/649/2013 - 13 zo dňa
26.02.2013 okrem iného uviedol, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve uzavretej medzi
oprávnený a povinným, na podklade ktorej oprávnený inicioval voči povinnému rozhodcovské konanie,
nebola dojednaná individuálne a považoval ju za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej
zmluve. Z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky, nemohol byť na podklade takejto doložky vydaný
rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol spôsobilým exekučným titulom. Z uvedeného je teda zrejmé, že

exekučné konanie vedené pod sp. zn. 9Er/649/2013, sa viedlo na podklade toho istého exekučného
titulu ako toto exekučné konanie a vo vzťahu k tým istým účastníkom konania, pričom zhodný je ajvymáhaný nárok oprávneného voči povinnému. Dôvodil, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci -
rei iudicatae, ktorá vyplýva z ustanovenia § 159 ods. 3 O.s.p., patrí medzi neodstrániteľné podmienky
konania v zmysle § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. a bráni tomu, aby vec, o ktorej už bolo právoplatne

rozhodnuté, bola opäť prejednaná. Rovnakou vecou je uplatnenie toho istého nároku alebo stavu, o
ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne daná totožnosť osôb a totožnosť predmetu
konania. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem, teda nie dvakrát o tej istej
veci. Keďže v tomto exekučnom konaní je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti
povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí

jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom, súd prvého stupňa dospel k názoru,
že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť
podľa § 104 ods. 1 O.s.p.

Proti uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
oprávnený, ktoré odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/, e/ O.s.p. a § 221 ods. 1 písm. d/, f/

a h/ O.s.p. Uviedol, že v tejto fáze konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom
návrhu na vydanie poverenia, pričom exekučný súd môže rozhodnúť len dvoma spôsobmi, a to tak,
že súdnemu exekútorovi udelí poverenie, alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Poukázal na
to, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, a preto nezakladá
námietku právoplatne rozhodnutej veci. Namietal, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec,

o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom
je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. V exekučnom konaní sa nerozhoduje o merite veci, o
ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Zároveň poukázal na skutočnosť, že zákonodarca
v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by
bránila ďalšiemu postupu. Uviedol, že podľa ust. § 44 ods. 2 prvá veta a druhá veta Exekučného

poriadku je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. V tomto štádiu konania súd nie
je oprávnený rozhodovať o zastavení konania, a to už vôbec nie pokiaľ sa nevysporiadal s otázkou o
udelení, resp. neudelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Pokiaľ súd nerozhodol
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, súd odňal oprávnenému

možnosť konať pred súdom. Tiež uviedol, že exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia
vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu a oprávnený nemal možnosť vyjadriť sa
k takto vykonávaným dôkazom. Exekučný súd uprel oprávnenému právo byť účastným na takomto
zisťovaní skutkového stavu, čím zasiahol do jeho práva podľa čl. 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej
republiky. V súvislosti s uvedeným poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

II. ÚS 499/2012. Zároveň citoval časť odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k.
18CoE/633/2011-25 zo dňa 26.06.2012 a č. k. 18CoE/635/2011 - 36 zo dňa 30.11.2012. Zastával právny
názor,žepostupomexekučnéhosúdubolporušenýprincíprovnostiúčastníkovkonania,keďžebeztoho,
aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho postavenia.
Exekučný súd tak nahrádza pasivitu povinného, svojím konaním a svojou vôľou bez toho, aby povinný

urobil akýkoľvek úkon. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
23/2013, nálezy sp. zn. III. ÚS 153/07 a sp. zn. III. ÚS 171/06 a uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 43CoE/85/2015. Záverom poukázal na skutočnosť, že exekučný súd svojím postupom
znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami
právoplatného rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom

rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie,
alternatívne aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd na poklade podaného odvolania vec preskúmal podľa § 212
ods.1O.s.p.beznariadeniapojednávaniaodvolaciehosúdupodľa§214ods.2O.s.p.adospelkzáveru,
že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdiť z týchto dôvodov:

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že v predmetnej veci sa oprávnený návrhom,
doručeným súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi, PhD., dňa 30.03.2015, domáhal
vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 1.464,59 Eur s príslušenstvom, a to napodklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU
zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. zo dňa 20.07.2012, sp. zn.
BW-A/0112/0109, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 31.08.2012 a

vykonateľnosť dňa 04.09.2012.

Z obsahu pripojeného spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 9Er/649/2013 vyplýva, že oprávnený
sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku STÁLEHO
ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. zo

dňa 20.07.2012, sp. zn. BW-A/0112/0109, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie
1.464,59 Eur s príslušenstvom, a to na podklade návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 17.01.2013.
V uvedenej exekučnej veci Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 9Er/649/2013 - 13 zo dňa 26.
februára 2013 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.07.2013 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského
súdu v Trenčíne č. k. 11CoE/74/2013 - 26 zo dňa 20. júna 2013. Na dovolanie oprávneného, Najvyšší

súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 7 ECdo/293/2013 zo dňa 9. januára 2014 dovolanie
oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11CoE/74/2013 zo dňa 20. júna
2013 odmietol a povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal. Súd prvého stupňa následne
uznesením č. k. 9Er/649/2013 - 47 zo dňa 25. februára 2014 exekučné konanie podľa § 44 ods. 3
Exekučného poriadku zastavil, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.03.2014.

V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi

vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd
nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého
rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade existencie prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto

súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého
kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať
vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení
O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej

povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky
prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:
1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;

2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,
ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj

dôsledky existencie nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného
konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a §
104 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne
ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanieaplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné
posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom

konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že v predmetnej veci bolo už v minulosti medzi
tými istými účastníkmi vedené exekučné konanie pre vymoženie rovnakého nároku oprávneného,
uplatneného návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúceho z toho istého exekučného titulu. V tomto

predchádzajúcom exekučnom konaní Okresný súd Prievidza ako súd prvého stupňa uznesením č. k.
9Er/649/2013-13zodňa26.februára2013zamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepovereniana
vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože dospel k záveru, že rozhodcovská
doložka, obsiahnutá v úverovej zmluve, spĺňa všetky podmienky tak, aby z pohľadu ustanovení § 53,
§ 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu smernice Rady

93/13/EHS, bola kvalifikovaná ako nekalá. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť
potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodcovský súd svoju právomoc z takto
uzavretejdoložkyodvodil,naktoromzákladenáslednevydalexekučnýtitul,nemožnotakétorozhodnutie
považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním
návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol

rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie
uvedené skutočnosti prvostupňový súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 10.07.2013 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11CoE/74/2013
- 26 zo dňa 20. júna 2013. Následne súd prvého stupňa uznesením č. k. 9Er/649/2013 - 47 zo dňa 25.

februára 2014 exekučné konanie podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku právoplatne zastavil.

Podľa názoru odvolacieho súdu rozpor exekučného titulu so zákonom a dôvody pre ktoré došlo v
exekučnej veci pod sp. zn. 9Er/649/2013 k právoplatnému zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nemôžu byť nijako konvalidované, či reparované.

Nevyhnutným následkom rozhodnutia súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia bolo potom zastavenie exekučného konania. Skutkové okolnosti vedúce k záveru o
nespôsobilosti predloženého rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu zostali nezmenené a
uvedené právoplatné uznesenie je pre súd, ako aj pre účastníkov konania, záväzný. Predmetné
uznesenie Okresného súdu Prievidza č. k. 9Er/649/2013 - 13 zo dňa 26. februára 2013 v spojení s

uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11CoE/74/2013 - 26 zo dňa 20. júna 2013 tak pre toto
exekučné konanie, ktoré sa začalo medzi totožnými účastníkmi pre vymoženie rovnakej pohľadávky
oprávneného, na podklade totožného exekučného titulu, predstavuje prekážku veci rozhodnutej.
Pokiaľ v totožnej, už právoplatne rozhodnutej veci, podal oprávnený opätovne návrh na vykonanie
exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní nemožno pokračovať a je potrebné ho zastaviť pre

existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania, ako to správne konštatoval aj súd prvého stupňa
v preskúmavanom rozhodnutí.
Odvolací súd zároveň v postupe prvostupňového súdu nezistil neprípustné nahradzovanie procesnej
pasivity povinného, pričom oprávnenému bola možnosť vyjadriť sa k zistenému skutkovému stavu a
právnymzáveromexekučnéhosúdureálneposkytnutávodvolacomkonaní,ktorýnapokontútomožnosť

aj využil.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .