Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Monday, June 27, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816200347
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3816200347.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľa: Y. L., nar. X.XX.

XXXX, bytom Q. W. č. XX, zast. Y. X. - ADVOKAT DCA s.r.o. so sídlom Dubnica nad Váhom, Námestie
Matice slovenskej 4262/23, proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa, a.s. so sídlom v Košiciach,
Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, o zaplatenie 2.015,87 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 2015,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05% ročne zo sumy 2015,87 eur od 28.10.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo
výške 704,03 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 13.2. 2016 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia

istiny 2.015,87 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.015,87 eur od 28.10.
2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh zdôvodnil tým, že dňa 26.10. 1999 navrhovateľ
ako poistník uzavrel s odporcom ako poisťovateľom poistnú zmluvu UDP-K č. 5126000085 na produkt
životné poistenie /ďalej aj „Zmluva“/. Doba poistenia bola zmluvnými stranami dohodnutá od 27.10.
1999 do 27.10. 2014, so štvrťročnou splatnosťou poistného, plateného po dobu 10 rokov. Pre prípad
smrti bolo zmluvnými stranami dojednané poistné plnenie vo výške 40.000 Sk /1.327,76 eur/, pre
prípad dožitia bolo zmluvnými stranami dojednané poistné plnenie vo výške 60.730 Sk /2.015,87 eur/.

Súčasťou poistnej zmluvy boli aj Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie /ďalej len „PP“/.
O uzavretí poistnej zmluvy vystavil odporca potvrdenie - poistku zo dňa 4.11. 1999. Účastníci následne,
dňa 30.11. 1999 uzavreli dodatok k poistnej zmluve, ktorý pre posúdenie nároku navrhovateľa nemá
právny význam. Dňa 10.8. 2007 odporca zaslal navrhovateľovi na základe zníženia poistného novú
poistku k poistnej zmluve. Navrhovateľ ako oprávnená osoba - poistenec /poistený/ podľa článku 12
PP a ust. § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka /ďalej aj „OZ“/ ako aktívne vecne legitimovaný subjekt
sa domáhal poskytnutia poistného plnenia z dôvodu vzniku poistnej udalosti - dožitie dňa uvedeného

v poistnej zmluve podľa článku 13 ods. 1 PP a ust. § 796 ods. 2 OZ. Počas trvania poistnej zmluvy si
navrhovateľ splnil všetky svoje povinnosti, najmä riadne uhradil v poistnej zmluve dojednané poistné
počas obdobia platenia poistného /obdobie 10 rokov odo dňa uzavretia zmluvy/.Dňa 27.10. 2014
uplynula dojednaná doba poistenia na základe poistnej zmluvy, teda nastala skutočnosť s ktorou je
spojenývznikpovinnostiodporcuplniť-poistnáudalosť,ktoroujedožitienavrhovateľa dňadojednaného
v Zmluve. Navrhovateľovi tým vznikol nárok na úhradu poistného plnenia pre prípad dožitia, a to v
dojednanej výške 2.015,87 eur podľa čl. 16 ods. 1 PP. Listom zo dňa 5.10. 2015 navrhovateľ požiadal

odporcu o vyplatenie poistného plnenia pre prípad dožitia vo výške 2.015,87 ur. Ku dňu podania návrhu
na súd odporca k výplate poistného plnenia nepristúpil.Súd priznal navrhovateľovi ním v konaní uplatnený nárok platobným rozkazom č. k. 12C/7/2016-23
zo dňa 22.2. 2016, proti ktorému v zákonnej lehote podal odporca odpor. Uviedol, že prvým a
východiskovým bodom, ktorý je potrebné v tejto veci vyjasniť je, či Zmluva vôbec platne vznikla. Zmluva

platne nevznikne, ak nemá všetky podstatné obsahové náležitosti podľa § 788 OZ. Ak chýba niektorá
podstatná náležitosť zmluvy, potom je takáto zmluva absolútne neplatná. S rozporom so zákonom spája
ust. § 39 OZ absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Poistné je bez pochybnosti podstatnou náležitosťou
poistnej zmluvy. Platnosť hmotnoprávneho úkonu, akým je v okolnostiach prípadu poistná zmluva, treba
skúmať podľa právneho stavu v čase jeho uzavretia. Na rozdiel od súčasnosti kládli zákony v čase

uzavretia Zmluvy na odporcu viacero špecifických požiadaviek, ktoré navrhovateľ ani súd nevzali do
úvahy. V okolnostiach prípadu podľa zákona platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy malo byť
poistné uvedené v Zmluve navrhovateľa v súlade s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991
Zb. o poisťovníctve stanovené tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, ktorým bola požiadavka, aby
kalkulácie a sadzby poistného v štátom schvaľovanom obchodnom pláne, z ktorého odporca pri vpísaní
poistného do poistnej zmluvy navrhovateľa musel vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov

v obchodnom pláne. Sadzby poistného obsahovali poistné, ktoré sa premietlo do PZ navrhovateľa.
V protokole z roku 2007 Národná banka Slovenska skonštatovala, že poistné v poistnej zmluve
navrhovateľa bolo v rozpore s ust. § 31a zákona č. 95/2002 Z.z. a že je v rozpore s ust. § 35 zákona č.
8/2008 Z.z. V zmysle cit. ustanovení výška poistného musí zabezpečovať trvalú splniteľnosť všetkých
záväzkov poisťovne vrátane tvorby dostatočných technických rezerv /ide o podmnožinu tvorenú výlučne

z poistného, ktorá musí byť logicky nesprávna, ak je nesprávne stanovená výška čitateľa pri správnom
menovateľovi, čo plynie zo strany 2 a 5 priloženej Notárskej zápisnice N 29/2008 zo dňa 2.6. 2008/.
Poistné v poistnej zmluve bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve
a teda bolo protizákonné, čo znamená, že bolo neplatné. V takomto nezákonnom poistení produktu
UDP-K odporcu orgán štátu - ministerstvo financií utvrdzoval i svojimi následnými kontrolami /Protokol

o kontrole z 4.6. 1999/. Podstatná náležitosť poistnej zmluvy - poistné bolo pre rozpor so zákonom od
počiatku absolútne neplatné. Ide o neplatnosť jednej z podstatných náležitostí poistnej zmluvy, ktorá má
za následok neplatnosť celej poistnej zmluvy. Z odborného vyjadrenia Národnej banky Slovenska /ďalej
len NBS“/, ktorým je list zo dňa 2.12. 2013, vyplýva skutkové zistenie, že v čase pred r. 2012 sa sadzby
poistného, teda výška poistného schvaľovala a takáto výška poistného sa stáva záväznou. Časť obsahu

poistnej zmluvy, dokonca jedna z jej podstatných obsahových náležitostí bola teda určená v rámci
postupu podľa zákona v oblasti verejného práva. Práve preto je potrebné skúmať súlad časti Zmluvy aj
so zákonom z oblasti verejného práva, pretože podľa tohto zákona malo byť poistné schválené. To, že
výšku poistného určil verejnoprávny subjekt v rozpore s vtedajším zákonom je významnou skutkovou
okolnosťou, ktorá je súčasťou relevantného skutkového stavu a ktorá sa pri korektnej právnej analýze

nedá ignorovať. V prípade poistnej zmluvy nejde o klasickú súkromno-právnu zmluvu v súčasnom
ponímaní ale ide o tzv. regulovanú zmluvu. NBS kontrolovala to, čo jej právny predchodca /MF SR/
rozhodnutím z r. 1995 schválil a k čomu odporcu právne zaviazal, a to výšku poistného a spôsob, akým
sa s ním nakladá /tvorba technických rezerv/. NBS okrem iného zistila, že poistné je stanovené „zle
a nízko“, teda protizákonne. Nezákonné poistné stanovené neprávne pre rozpor so zákonom nemôže

byť zároveň zákonné. Uplatňovanie akéhokoľvek nároku z neplatnej poistnej zmluvy nemôže obstáť,
pretože absolútne neplatný právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu ani zánik žiadnych povinností
a ani práv, t. j. ani práva na akékoľvek poistné plnenie. Na absolútne neplatný právny úkon prihliada
súd ex offo. Takýto úkon nie je možné dodatočne zhojiť /dať do súladu so zákonom/ ani konvalidáciou
ani ratihabíciou.

Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, vypočutím účastníkov, obsahom písomných dôkazov,
poistnou zmluvou UDP-K č. 5126000085 na produkt životné poistenie z 26.10. 1999, všeobecnými
poistnými podmienkami pre životné poistenie, poistkou k Zmluve zo dňa 4.11. 1999, Dodatok k Zmluve
z 30.11. 1999, listom odporcu adresovaným navrhovateľovi z 10.8. 2007, poistkou z 10.8. 2007,

listom navrhovateľa adresovaným odporcovi z 8.10. 2015, Protokolom č. ODO-12990/2007 z 29.10.
2007 /výňatok/, listom NBS č. ODO-2262/2008 z 15.2. 2008 /skončenie dohľadu/, listom NBS č.
ODO-3162/2008 z 18.3. 2008 /predĺženie termínu/, stanoviskom zodpovedného aktuára, Znaleckého
posudku č. 4/2008, Notárskou zápisnicou č. N 29/2008 z 3.6. 2008, listom NBS č. ODT-13070/2013 z
2.12. 2013, Protokolom o kontrole z 4.6. 1999 a ďalšími dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, mal súd zistený

tento skutkový stav veci:

Dňa 26.10. 1999 navrhovateľ ako poistník uzavrel s odporcom ako poisťovateľom poistnú zmluvu UDP-
K č. 5126000085 na produkt životné poistenie. Doba poistenia bola zmluvnými stranami dohodnutá od27.10. 1999 do 27.10. 2014, so štvrťročnou splatnosťou poistného, plateného po dobu 10 rokov. Pre
prípad smrti bolo zmluvnými stranami dojednané poistné plnenie vo výške 40.000 Sk /1.327,76 eur/, pre
prípad dožitia bolo zmluvnými stranami dojednané poistné plnenie vo výške 60.730 Sk /2.015,87 eur/.

Súčasťou poistnej zmluvy boli aj Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie.

O uzavretí poistnej zmluvy vystavil odporca potvrdenie - poistku zo dňa 4.11. 1999.
Účastníci následne, dňa 30.11. 1999, uzavreli dodatok k poistnej zmluve, ktorý pre posúdenie nároku

navrhovateľa nemá právny význam.

Dňa 10.8. 2007 odporca zaslal navrhovateľovi na základe zníženia poistného novú poistku k poistnej
zmluve.

Navrhovateľ ako oprávnená osoba - poistenec /poistený/ podľa článku 12 PP a ust. § 796 ods. 1 OZ ako

aktívne vecne legitimovaný subjekt sa domáhal poskytnutia poistného plnenia z dôvodu vzniku poistnej
udalosti - dožitie dňa uvedeného v poistnej zmluve podľa článku 13 ods. 1 poistných podmienok a ust.
§ 796 ods. 2 OZ.

Odporca nijako nespochybnil tvrdenie navrhovateľa, a síce, že počas trvania poistnej zmluvy si

navrhovateľ splnil všetky svoje povinnosti, najmä riadne uhradil v poistnej zmluve dojednané poistné
počas obdobia platenia poistného /obdobie 10 rokov odo dňa uzavretia zmluvy/.

Dňa27.10.2014uplynuladojednanádobapoistenianazákladepoistnejzmluvy,tedanastalaskutočnosť
s ktorou je spojený vznik povinnosti odporcu plniť - poistná udalosť, ktorou je dožitie navrhovateľa dňa

dojednaného v Zmluve. Navrhovateľovi tým vznikol nárok na úhradu poistného plnenia pre prípad
dožitia, a to v dojednanej výške 2.015,87 eur podľa čl. 16 ods. 1 PP.

Z dôvodu, že po vzniku poistnej udalosti odporca navrhovateľovi neposkytol dohodnuté plnenie, listom
zo dňa 5.10. 2015 navrhovateľ požiadal odporcu o vyplatenie poistného plnenia pre prípad dožitia vo

výške 2.015,87 eur. Ku dňu podania návrhu na súd odporca poistné plnenie navrhovateľovi neposkytol.

Odporca v priebehu celého konania na nedôvodnosti podanej žaloby zotrval, keď tvrdil, že z ním
predložených listín, Protokolu č. ODO-12990/2007 z 29.10. 2007 /výňatok/, listu NBS č. ODO-2262/2008
z 15.2. 2008 /skončenie dohľadu/, listu NBS č. ODO-3162/2008 z 18.3. 2008 /predĺženie termínu/,

stanoviska zodpovedného aktuára, Znaleckého posudku č. 4/2008, Notárskej zápisnice č. N 29/2008
z 3.6. 2008, listu NBS č. ODT-13070/2013 z 2.12. 2013, vyplýva jednoznačné skutkové zistenie,
že poistné v Zmluve navrhovateľa bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o
poisťovníctve a teda bolo protizákonné čo znamená, že je neplatné. Súčasne Protokolom o kontrole zo
dňa 4.6. 1999 preukazoval, že v takomto nezákonnom poistení produktu UDP-K odporcu Ministerstvo

financií Slovenskej republiky utvrdzovalo i svojimi následnými kontrolami.

V písomnom podaní zo dňa 5.5. 2016 právna zástupkyňa navrhovateľa poukázala na to, že
argumentáciaodporcujevpríkromrozporesjehodoterajšímiúkonmi.Jezrejmé,ženapodkladepoistnej
zmluvy odporca prijímal od navrhovateľa riadne platené poistné, aj keď dnes tvrdí, že poistná zmluva

bola od začiatku absolútne neplatná. V súdnych konaniach vedených na všeobecných súdoch všetkých
stupňov v rámci Slovenskej republiky sa súdy právoplatne vysporiadali s existenciou, trvaním a fakticky i
s platnosťou uzavretých poistných zmlúv. Argumentácia odporcu v podanom odpore sa javí ako účelová,
s jediným zámerom, vyhnúť sa poskytnutiu plnenia z poistnej zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 229/2013 z 30.9. 2014. Podľa informácií

navrhovateľa, odporca nebol doposiaľ orgánom dohľadu nad poisťovníctvom /NBS ani ministerstvom
financií/ sankcionovaný za to, že na základe uzavretých poistných zmlúv /o ktorých tvrdí, že pre rozpor
so zákonom sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi/ poskytol poistné plnenia. Rovnako navrhovateľ
nemá vedomosť o tom, že by odporca so štátom /zastúpeným NBS alebo ministerstvom financií/
viedol vo veci náhrady škody za nezákonné rozhodnutie /nesprávna kalkulácia poistného/ akýkoľvek

súdny spor. Ani z jednej z predložených listín odporcom nevyplýva, že by Zmluva uzavretá medzi
účastníkmi mala byť absolútne neplatným právnym úkonom. Z nijakého odporcom predloženého dôkazu
nevyplýva, že prepočet poistného v poistných zmluvách UDP-K je v rozpore s poistno-matematickými
metódami. Uvedená skutočnosť nevyplýva ani z predloženej nehodnovernej, neautentickej a neúplnejfotokópie protokolu z kontroly /kde strana, na ktorú sa odporca odvoláva nie je ani očíslovaná, ani
autorizovaná podpisom nijakej kompetentnej osoby/, rovnako ani z obsahu notárskej zápisnice /v ktorej
je iba na objednávku odporcu zachytený priebeh stretnutia v sídle odporcu, kde osoba bez konkrétnych

vymedzených právomocí iba medzi rečou konštatuje nekonkrétne nedostatky v poistení/, rovnako ani zo
znaleckého posudku /ktorý bol vypracovaný odporcom povereným znalcom, je neprehľadný, obsahuje
právne posúdenie otázky, ktorú je oprávnený vyhodnotiť iba súd, neodvoláva sa na nijaké konkrétne
listiny a neobsahuje nijaké prílohy, z ktorých by boli zrejmé „zistené“ závery. Podľa stanovísk NBS,
vydaných v čase vzniku „problémov“ na strane odporcu vo veci poistných produktov UDP-K je zrejmé,

že NBS sa od postoja a postupu odporcu v týchto veciach dištancuje a tvrdenia odporcu v tejto veci
považuje za nepravdivé a zavádzajúce.

Navrhovateľ na pojednávaní pred súdom uviedol, že si svoje zmluvné povinnosti voči odporcovi vždy
riadne plnil. Pred ukončením Zmluvy ho odporca nijako nekontaktoval, nenavrhol mu zmenu poistnej
zmluvy a keď mal plniť z poistnej udalosti, nekontaktoval ho a preto požiadal sám odporcu o úhradu

plnenia z poistnej udalosti písomne. Posledné poistné bolo z jeho strany uhradené v mesiaci október
2009 s tým, že následne ešte 5 rokov bol navrhovateľ poistený bez toho, že by podľa zmluvy mal platiť
poistné.

Zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že k odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 1.3.2016

predložili okrem iných listinných dôkazov aj stanovisko NBS zo dňa 2.12.2013, v tomto dokumente
NBS uvádza, že sadzby a kalkulácie poistného pre poistenie UVP-K odsúhlasené ministerstvom financií
boli pre poisťovňu záväznými, avšak protokol o výkone dohľadu zo dňa 29.10.2007 konštatoval ich
nesprávnosť, v dôsledku čoho sa rozhodnutie ministerstva financií vo vzťahu k poisteniu UVP-K stalo
materiálne neplatným. Ako ďalej uvádza v liste NBS, nesprávny poistný matematický postup poisťovne

bolo potrebné revidovať, nesprávne sadzby prepočítať a podľa vykonaného prepočtu prijať opatrenia,
ktoré by odvrátili nesprávnu tvorbu technickej rezervy pre životné poistenie. Spôsob odstránenia
nedostatku ponechala národná banka na vlastnej úvahe poisťovne odporcu. Odporca má za to, že pri
vydaní povolenia zo strany štátneho orgánu vznikla pri kalkulácii sadzieb poistného za poistné plnenie
protiprávnosť a síce protiprávnosť v sadzbách poistného ako ceny za poskytovanú poistnú ochranu

a pokračovala aj za pôsobnosti Zákona č. 95/2002 Zb. z., resp. Zákona č. 8/2008 Zb. z.. Dôsledky
protiprávnosti výšky poistného stanoveného autoritatívnym regulačným orgánom, štátom zastúpeným
ministerstvom financií, sa prejavili na uzavretej poistnej zmluve už okamihom jej uzatvárania. Dojednané
poistné bolo poistným protiprávnym, a v prípade, že by odporca o tejto skutočnosti vedel, takúto zmluvu
by s navrhovateľom neuzavrel. Na základe uvedených skutočností žiadal žalobu zamietnuť, prípadne

zaviazať odporcu na vrátenie všetkých plnení, ktoré boli poskytnuté navrhovateľom. Potvrdil, že zo
strany odporcu nebolo navrhovateľovi z predmetnej poistnej zmluvy vyplatené nič. Faktom je, že
poistné ako aj všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie schvaľovalo v roku 1995 až 2002
ministerstvo financií ako vtedajší orgán dohľadu, faktom je i skutočnosť, že dohliadacia skupina NBS ako
nástupcu ministerstva financií pri dohľade na mieste u odporcu v roku 2007 skonštatovala nesprávnosť

týchto vzorcov, faktom je, že poistné je podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy v zmysle Občianskeho
zákonníka a v dôsledku jeho nesprávnosť je celá poistná zmluva neplatná, nakoľko neplatný právny
úkon nemožno zvoliť ratihabíciou ani konvalidáciou.

S ohľadom na argumentáciu odporcu, považoval navrhovateľ za rozhodujúci právny názor Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky vysloveným v rozsudku sp. zn. 2Cdo/229/2013 zo dňa 30.9.2014, z ktorého je
zrejmé,žemožnépochybeniavovzťahuodporcuaštátunemôžubyťnaťarchunavrhovateľaatentotieto
negatívne dôsledky nemôže znášať. Ak aj NBS uložila odporcovi, aby sa nejakým spôsobom vysporiadal
s údajne nesprávnou kalkuláciou poistenia, je pozastavenia hodné, že vo vzťahu k navrhovateľovi sa s
ňou odporca vysporiadal tak, že tomuto neposkytol žiadne plnenie. Navrhovateľ si riadne splnil všetky

povinnosti, čo odporca v konaní ani nepopiera. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ má za to, že jeho
návrh je v plnom rozsahu dôvodný.

Podľa § 796 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení noviel, ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú
zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia /bežné poistné/; možno tiež

dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané /
jednorazovépoistné/.Aknebolodohodnutéinak,jebežnépoistnésplatnéprvéhodňapoistnéhoobdobia
a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo
poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje /poistený/.

Podľa čl. 12 PP, oprávnené osoby v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka sú poistený pre všetky
plnenia pri dožití............

Podľa čl. 13 bod 1 PP, poistnou udalosťou v životných poisteniach môže byť smrť poisteného, dožitie

poisteného dňa dojednaného v poistnej zmluve, plná invalidita poisteného, ku ktorej dôjde počas trvania
poistenia.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka v znení noviel, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 3 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké

postavenie.

Podľa§3ods.3Občianskehozákonníka,účastníciobčianskoprávnychvzťahovsimôžuvzájomnépráva
a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy
ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

Podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť
zanikne.

Podľa § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka, plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj

za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.
Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 800 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné, zanikne
výpoveďou ku koncu poistného obdobia; výpoveď sa musí dať aspoň šesť týždňov pred jeho uplynutím.

Podľa § 800 ods. 3 Občianskeho zákonníka, poistiteľ nemôže podľa odseku 1 vypovedať poistenie osôb
s výnimkou poistenia pre prípad úrazu.

Podľa § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie
alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.

Podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné

obdobienebolozaplatenédojednéhomesiacaododňadoručeniavýzvypoisťovateľanajehozaplatenie,
ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že
poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

Podľa § 31a zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poisťovňa

a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických
metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov vrátane tvorby
dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh na uzatvorenie Zmluvy bola navrhovateľovi

predložená zo strany odporcu /poisťovne/, ktorý návrh navrhovateľ akceptoval. Navrhovateľ vstupoval
do poistného vzťahu s odporcom so znalosťou parametrov poistného vzťahu, a to výšky poistného, doby
poistného, ako aj výšky odplaty pri dožití a smrti. Z uvedeného je nespochybniteľné, že uzatvorenímZmluvy vznikol medzi účastníkmi súkromnoprávny vzťah, v ktorom boli oba subjekty súkromného práva
povinné dodržať to, k čomu sa slobodne zmluvne zaviazali.

Odporca vo svojich vyjadreniach uvádzal dôvod, pre ktorý odmietol uhradiť navrhovateľovi poistné
plnenie, a síce absolútnu neplatnosť poistnej zmluvy z dôvodu nesprávneho určenia výšky poistného
na základe poistno-matematických metód.

Podľa právneho názoru súdu však táto skutočnosť nemôže mať za následok postup zvolený odporcom /

nezaplatenie dohodnutého poistného plnenia/, pretože navrhovateľ sa žiadnym spôsobom na vzniknutej
situácii nepodieľal. Z ustanovenia § 31a zákona o poisťovníctve účinného od 1. mája 2004 nevyplynulo,
že by sa táto konkrétna zmluva /uzatvorená medzi účastníkmi/ mala bez súhlasu zmluvných strán
nejakým spôsobom meniť. Pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne
vzorce produktov je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre odporcu by to
neznamenalo zánik povinností zo zmluvy, ktorou je viazaný, ale vznik nároku voči štátu na náhradu

škody /vzniknutej po splnení záväzkov voči poistníkovi/, resp. ušlého zisku.

Poistný vzťah bol založený na základe normy súkromného práva a jeho účastníkmi sú subjekty
súkromného práva, ktoré dobrovoľne za vopred dohodnutých podmienok vstúpili do zmluvného vzťahu.
Na druhej strane tu vystupuje vzťah jedného zo subjektov súkromnoprávneho vzťahu, a to poisťovne,

ktorá vykonáva svoju činnosť pod dohľadom orgánov štátu, práve so štátom. Z toho vzťahu vznikajú
rovnako obidvom subjektom, a to jednak poisťovni ako aj štátu vzájomné práva a povinnosti. V
prípade, ak by štát, resp. subjekt vykonávajúci dohľad nad poisťovňami, porušil svoje povinnosti voči
kontrolovanému subjektu a tomuto by týmto nesprávnym úradným postupom vznikla škoda, bol by
potom poškodený subjekt oprávnený právom predpokladaným spôsobom si vzniknutú škodu od štátu

vymáhať. Nie je však právne dovolené, aby poisťovňa negatívne dôsledky, ktoré jej zo vzťahu so
štátom vznikli, preniesla do vzťahu iného, a to súkromnoprávneho, čoho dôsledkom by bolo znášanie
takéhoto negatívneho následku práve poistencom. V poistnej zmluve boli stanovené podmienky, ktoré
navrhovateľ ako účastník poistnej zmluvy plnil, a pokiaľ odporca následne z poistnej udalosti /v tomto
prípade dožitie navrhovateľa 65 rokov/ navrhovateľovi neplnil, sám porušil zákon.

To, že by prípadne rozhodnutím iného subjektu vznikla poisťovni škoda, nemôže mať žiadny vplyv na
posúdenie nároku navrhovateľa voči poisťovni. Je zrejmé, že poisťovňa nekonala v súlade so zákonom,
keď z poistného zmluvného vzťahu odmietla navrhovateľovi plniť.

Skutočnosť, že odporca odvodzuje neplatnosť zmluvného vzťahu pre nemožnosť plnenia, z dôvodu
nesprávneho postupu orgánu dohľadu nad poisťovníctvom a nie z dôvodu zmeny právneho predpisu
vyplýva aj zo skutočnosti, že ani v čase udelenia povolenia na výkon poisťovacej činnosti odporcovi,
t. j. 30. mája 1995, vtedy účinný zákon č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, neumožňoval určovať výšku
poistného v rozpore s poistno-matematickými metódami tak, aby výška poistného nezabezpečovala

splniteľnosť záväzkov poisťovne. Dôsledkom toho bola skutočnosť, že povolenie na výkon poisťovacej
činnosti udeľoval štát prostredníctvom dozorného orgánu nad poisťovníctvom pre územie Slovenskej
republiky, ktorým v zmysle zákona č. 24/1991 Zb. bolo Ministerstvo financií Slovenskej republiky.
Samotná okolnosť, či došlo k prípadnému pochybeniu dozorného orgánu nad poisťovníctvom pri
schvaľovaní obchodného plánu poisťovacej činnosti odporcu, ktorého súčasťou boli aj kalkulácie a

charakteristika poistnej sadzby UDP-K, nie je podľa názoru súdu pre posúdenie nároku navrhovateľa
významná. Je tomu tak preto, že ani prípadný nesprávny úradný postup dozorného orgánu nad
poisťovníctvom pri schvaľovaní obchodného plánu poisťovacej činnosti odporcu, by nemal za následok
nemožnosť plnenia odporcu podľa § 575 Občianskeho zákonníka.

Z vyššie uvedených dôvodov uložil súd odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi žalovanú istinu,
ktorá predstavovala v Zmluve dohodnuté poistné plnenie ku dňu skončenia poistenia /27.10. 2014/.

Odporca si svoju zmluvnú povinnosť voči navrhovateľovi riadne a včas nesplnil, dostal sa do omeškania
a preto súd uložil v súlade s ust. § 517 ods. 2 OZ odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi takisto

ním uplatnené úroky z omeškania z prisúdenej istiny 2.O15,87 eur od 28.10. 2014 (deň nasledujúci po
poistnej udalosti) v zákonnej výške 5,05 % ročne v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní v celom
rozsahu úspešný, a preto mu súd priznal plnú náhradu trov, ktoré účelne vynaložil na uplatnenie svojho
práva na súde. Navrhovateľove trovy pozostávali z trov právneho zastúpenia podľa § 10, § 15, § 16 a

§ 17 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 4 úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, spísanie
žaloby, vyjadrenie k odporu zo dňa 3.5. 2016, účasť na pojednávaniach dňa 19.5. 2016 a 27.6. 2016)
po 91,29 eur, vrátane režijného paušálu za rok 2015 1 x 8,39 eur a za rok 2016 4 x 8,58 eur, t. j. tarifnej
odmeny spolu 499,16 eur, z náhrady za stratu času dňa 19.5. 2016 Dubnica n/V - Prievidza 57,20 eur
(4 x 1 hodina po 14,30 eur) a dňa 27.6. 2016 Dubnica n/V - Prievidza 57,20 eur (4 x 1 hodina po 14,30

eur), t. j. náhrada za stratu času spolu 114,40 eur a z náhrady cestovných nákladov - pojednávanie 19.5.
2016 (Dubnica n/V - Prievidza a späť) 150 km x 9,6 l x 1,223 eur/liter x 0,01 = 17,61 eur a 150 km x
0,183 eur/km = 27,45 eur, spolu 45,06 eur a - pojednávanie 27.6. 2016 (Dubnica n/V - Prievidza a späť)
150 km x 9,6 l x 1,247 eur/liter x 0,01 = 17,96 eur a 150 km x 0,183 eur/km = 27,45 eur, spolu 45,41 eur,
t. j. náhrada cestovných nákladov spolu 90,47 eur a trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 704,03
eur (499,16 eur + 114,40 eur + 90,47 eur).

O povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v celkovej výške 704,03 eur k rukám
právnej zástupkyne navrhovateľa rozhodol súd podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p. v platnom znení).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.