Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 12C/397/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515209038
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Trtalová
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2016:3515209038.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNovéMestonadVáhomsamosudkyňouJUDr.ErikouTrtalovouvprávnejvecinavrhovateľa
EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 35 724 803, právne zastúpený
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: T.
V., W.. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, bytom H. L. XX, o zaplatenie 155,53 Eur s
príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 107,73 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 8,75 % ročne zo sumy 5,59 Eur od 26.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 16,98 Eur od 26.11.2012
do zaplatenia, zo sumy 16,98 Eur od 26.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 36,78 Eur od 26.01.2013 do
zaplatenia a zo sumy 31,40 Eur od 26.02.2013 do zaplatenia, na účet vedený v UniCredit Bank
Slovakia a.s., č. XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, SWIFT
kód: G., U.: XXXXXXXXXX, do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti návrh zamieta.

III. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 29,48 Eur k
rukám právneho zástupcu navrhovateľa na účet vedený v UniCredit Bank a.s., č.
XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, SWIFT kód: G., U.: XXXXXXXXXX,
do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 14.09.2015 domáhal proti odporcovi uloženia povinnosti
zaplatiť navrhovateľovi 155,53 Eur spolu z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 5,59 Eur od
26.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 16,98 Eur od 26.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 16,98 Eur
od 26.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 36,78 Eur od 26.01.2013 do zaplatenia a zo
sumy 31,40 Eur od 26.02.2013 do zaplatenia a vo výške 8,25 % zo sumy 47,80 Eur od 26.12.2013
do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Uviedol, že právny predchodca navrhovateľa spoločnosť
Slovak Telekom, a.s., IČO 35 763 469 ako postupca uzavrela s navrhovateľom ako postupníkom dňa

20.11.2014 zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok voči
odporcovi. Odporca s právnym predchodcom navrhovateľa ako poskytovateľom uzavrel zmluvu o
poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby
právnym predchodcom navrhovateľa odporcovi. Odporca sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť
za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. Povinnosťou odporcu bolo v prípade
nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi navrhovateľa uhradiť zmluvnú pokutu,

ktorej výška bola dohodnutá v zmluve/dodatku o poskytovaní verejných služieb. Právny predchodca
navrhovateľa vystavil odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú 25.10.2012 v sume 5,59
Eur, č. XXXXXXXXXX splatnú 25.11.2012 v sume 16,98 Eur, č. XXXXXXXXXX splatnú 25.12.2012v sume 16,98 Eur, č. XXXXXXXXXX splatnú 25.01.2013 v sume 36,78 Eur, č. 7301215220 splatnú
25.02.2013 v sume 31,40 Eur a č. XXXXXXXXXX splatnú 25.11.2013 v sume 47,80 Eur. Nezaplatením
faktúr v lehote splatnosti riadne a včas sa odporca v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka

dostal do omeškania, a preto si navrhovateľ uplatnil i nárok na zaplatenie úroku z omeškania z
dlžnej sumy za každý deň omeškania až do jej zaplatenia.

Odporca sa k žalobnému návrhu nevyjadril.

Podľa § 115a ods. 1 O.s.p na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie
je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia
pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000
eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Po posúdení uplatneného žalobného nároku, súd vec posúdil ako drobný spor, vec prejednal a rozhodol

bez nariadenia pojednávania, rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.06.2016.

Súd zistil tento skutkový stav:

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú dňa 20.11.2014 uzatvorili ako postupca Slovak

Telekom, a.s. /právny nástupca podniku T-mobile Slovensko, a.s./ a navrhovateľ ako postupník,
bola pohľadávka voči odporcovi na zaplatenie za poskytnuté služby a zmluvnej pokuty postúpená z
pôvodného veriteľa na navrhovateľa.

Odporca ako účastník a spoločnosť T-mobile Slovensko, a.s. ako podnik uzatvoril zmluvu o

poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXXX dňa 21.09.2012, súčasťou ktorej boli všeobecné
podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných dátových služieb. Predmetom bolo
poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľa. Odporca sa v
zmysle všeobecných obchodných podmienok zaviazal riadne odoberať službu a platiť za poskytované
služby cenu podľa zmluvy a cenníka, ktorých cena mu bola podnikom vyúčtovaná vo forme faktúry po

skončenízúčtovaciehoobdobia.Povinnosťouodporcubolovprípadenedodržaniazmluvnýchpovinností
voči právnemu predchodcovi navrhovateľa uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá
v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 21.09.2012 v čl. 4, ktorý obsahoval
ustanovenie týkajúce sa zmluvnej pokuty, podľa ktorého v prípade porušenia akejkoľvek zmluvnej
povinnosti zo strany odporcu ako Účastníka - akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b), Dodatku

v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany právneho predchodcu navrhovateľa
ako Podniku je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 47,80 Eur.

Uvedené skutočnosti vyplynuli z obsahu zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 21.09.2012
v spojení s dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 21.09.2012 a z obsahu

všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných dátových služieb.

Navrhovateľ v rámci predmetného právneho vzťahu vyúčtoval odporcovi cenu za poskytnuté
služby v sume 5,59 Eur (faktúra č. XXXXXXXXXX splatná 25.10.2012), v sume 16,98 Eur (faktúra č.
XXXXXXXXXX splatná 25.11.2012), v sume 16,98 Eur (faktúra č. XXXXXXXXXX

splatnú 25.12.2012), v sume 36,78 Eur (faktúra č. XXXXXXXXXX splatná 25.01.2013) a v sume 31,40
Eur (faktúra č. XXXXXXXXXX splatná 25.02.2013) a zmluvnú pokutu v sume 47,80 Eur (faktúra č.
XXXXXXXXXX splatná 25.11.2013), ktoré odporca neuhradil ani čiastočne právnemu predchodcovi
navrhovateľa.

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 27C/178/2012-18 zo dňa 19.03.2013, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 12.04.2013 (ďalej „Rozsudkom“), bola vyslovená neprijateľná zmluvná podmienka v
obdobnej právnej veci v Dodatku k Zmluve o pripojení Fix uzatvorenej medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporcom uvedená v bode 3 v znení: V prípade porušenia zmluvných povinností zostrany Účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c) alebo v bode 2 Dodatku alebo
v čl. 3 bod 3.6. Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok)
a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú

pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku. V prípade žiadosti Účastníka o vypojenie SIM
karty z prevádzky v zmysle bodu 2 tohto Dodatku je zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety
splatnáokamihomdoručeniažiadostiovypojenieSIMkartyzprevádzkyPodniku.Zaplatenímakejkoľvek
zmluvnej pokuty podľa tohto Dodatku nezaniká právo Podniku na náhradu škody v plnom rozsahu,
ktorá mu vznikla porušením povinnosti, na ktorú je viazaná daná zmluvná pokuta. Účastník je zároveň

povinný uhradiť Podniku náhradu škody presahujúcu sumu zmluvnej pokuty“.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy o pripojení zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať
všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je

písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych
automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je
možnémeniťajinouakopísomnouformou,aksanatomzmluvnéstranydohodnú;toneplatíprezáväzky
účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení účastník je povinný platiť za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na
základe predloženej faktúry.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,

dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na
základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo
zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa s
odporcom uzatvoril zmluvu o poskytovaní verejných služieb dňa 21.09.2012 v spojení s dodatkom k
zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 21.09.2012. Predmetom zmluvy o poskytovaní verejných

služieb bolo poskytovanie služieb verejnej elektronickej komunikačnej siete v súlade so všeobecnými
zmluvnými podmienkami, ktoré odporkyňa akceptovala. V zmluve bola dohodnutá cena i poplatky za
poskytnuté služby v súlade s platným cenníkom navrhovateľa. Zmluvou o poskytovaní verejných služieb
sa navrhovateľ zaviazal odporcovi zabezpečiť služby určené v zmluve a odporca sa zaviazal zaplatiť za
tieto služby cenu vyúčtovanú za príslušné obdobie faktúrami v súlade s podmienkami určenými

právnym predchodcom navrhovateľa. Právny predchodca navrhovateľa v rámci predmetného právneho
vzťahu vyúčtoval odporcovi cenu za poskytnuté služby v sume 5,59 Eur (faktúra č. XXXXXXXXXX
splatná 25.10.2012), v sume 16,98 Eur (faktúra č. XXXXXXXXXX splatná 25.11.2012), v sume 16,98
Eur (faktúra č. XXXXXXXXXX splatnú 25.12.2012), v sume 36,78 Eur (faktúra č. XXXXXXXXXX splatná
25.01.2013)avsume31,40Eur(faktúrač.XXXXXXXXXXsplatná25.02.2013),ktoréodporcaneuhradil,
a preto ho súd podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. zaviazal na zaplatenie za poskytnuté

služby vo výške 107,73 Eur.

Z dôvodu, že odporca riadne a včas neplatil za služby poskytnuté právnym predchodcom navrhovateľa,
ktorých cena a splatnosť boli špecifikované vo faktúrach, dostal sa s plnením do omeškania, a to dňom
nasledujúcim po splatnosti jednotlivých faktúr. Základná úroková sadzba ECB platná ku dňu splatnosti

jednotlivých faktúr bola vo výške 0,75 %. Navrhovateľ si uplatnil zaplatenie istiny spolu s úrokmi z
omeškania a keďže súd považoval v tejto časti žalobný návrh za dôvodný, uložil odporcovi povinnosť
uhradiť žalovanú istinu spolu s úrokmi z omeškania. Lehotu na splnenie určil v súlade s § 160 ods. 1
veta prvá O.s.p..

Navrhovateľ si ďalej uplatnil právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 47,80 Eur, v tejto časti
súd považoval žalobný návrh za nedôvodný, pretože zmluva o poskytovaní verejných služieb v
spojení s dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb, ktorá má zakladať právo navrhovateľa
na zaplatenie zmluvnej pokuty je svojím charakterom spotrebiteľskou zmluvou v zmysle citovaných
ustanovení Občianskeho zákonníka, keď bola uzatvorená medzi dodávateľom, spoločnosťou T-mobile

Slovensko, a.s. v rámci predmetu jeho podnikateľskej činnosti a odporcom ako spotrebiteľom - fyzickou
osobou, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva o poskytovaní verejných služieb v spojení s dodatkom ako
spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať neprijateľné podmienky. Zmluvná podmienka uzatvorená
medzi účastníkmi je obdobného charakteru ako zmluvná podmienka, ktorá bola Rozsudkom vyslovená

za neprijateľnú. Vyslovenie klauzuly o neprijateľnosti zmluvnej pokuty je postačujúce v jednom
právoplatnom súdnom rozhodnutí a dôsledok v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka je ten, že
dodávateľ ani jeho právny nástupca, teda v predmetnom súdnom konaní navrhovateľ, ktorý je právnym
nástupcom dodávateľa, nesmie túto neprijateľnú zmluvnú podmienku používať a ani podmienku s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi, teda nesmie ani uplatňovať na

súde nároky z takejto neprijateľnej podmienky, a preto súd žalobný návrh v časti zaplatenia zmluvnej
pokuty vo výške 47,80 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 47,80
Eur od 26.11.2013 do zaplatenia zamietol.

Podrobnémuposúdeniutátozmluvnápodmienkabolapodrobenávcitovanomkonaníaboloprávoplatne

rozhodnuté, že zmluvná podmienka v tomto znení bola vyhlásená za neprijateľnú, a preto súd
poukazuje na ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka
je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,Smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť
súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme

spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by
zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo
stranypredajcovalebododávateľov.“SohľadomnarelevantnújudikatúruSúdnehodvoraEurópskejúnie
bynemalibyťžiadnepochybnostiopovinnostisúduzbaviťspotrebiteľaneprijateľnejzmluvnejpodmienky
a jej poškodzujúcich účinkov.

Ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, na viac zákonom explicitne zakázaný a priznanie
plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal
plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávnehostavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Zákaz
používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej
zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní

ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči
spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už
skôr judikoval (§ 53a Občianskeho zákonníka). Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti
a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu tak, ako

je vopred naformulovaná dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju
odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé,
že ide o rovnosť len formálnu. Faktickú rovnosť možno dosiahnúť len vonkajším zásahom (porov.
rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

Súdna kontrola štandartných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo

by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a
druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne
spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Do pozornosti súd dáva
Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495, v ktorom sa okrem iného
uvádza:

„V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 2 Smernice sa nezameriava na
vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od
tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej
judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že

spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť
vyjednávať a úroveň jeho znalostí.“

Obligatórnosť zásahu súdu vyplýva aj z rozsudkov Súdneho dvora vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocio Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a

spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej
podmienke.

Vzhľadom na ustanovenie § 53a ods.1 Občianskeho zákonníka súd teda ani nemohol pristúpiť k
opätovnému vyhodnocovaniu zmluvnej pokuty, pretože je právoplatne judikovaná ako neprijateľná a

iný postup by len relativizoval ciele únie zabrániť súvislému používaniu nekalej klauzuly, ktoré má súd
naplniť a nie svojou rozhodovacou činnosťou spochybňovať a popierať.

Súd pritom nespochybňuje možnosť aplikácie i význam zmluvnej pokuty v
spotrebiteľských vzťahoch, musí však ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej

kontroly neprijateľných podmienok, s ohľadom na povahu, obsah a osobitosti právneho úkonu, so
zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov a so zreteľom na sankcionovanie neplnenia
si povinností na strane oboch účastníkov zmluvného vzťahu. Pre úplnosť súd uvádza,
že zmluvná pokuta bola dojednaná len pre prípad nezaplatenia splatnej ceny za služby, resp. za
porušenie povinností, upravených vo vymedzených článkoch dodatku alebo Všeobecných podmienok,

ktoré priamo nesúvisia s predajom mobilného telefónu alebo iného koncového zariadenia. Prípadná
predajná cena telefónu alebo iného koncového zariadenia nemajú na posúdenie primeranosti zmluvnej
pokuty žiaden vplyv, pretože cena telefónu alebo iného koncového zariadenia je súčasťou obchodnej
taktiky, s ktorou právny predchodca vstúpil na trh a do konkurenčného boja.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p, podľa ktorého ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny
z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V danom prípade mal navrhovateľ úspech vo veci v rozsahu
38,54 % (107,73 Eur/155,53 Eur, úspech 69,27 % - úspech odporcu 30,73 %). V tomto rozsahu súd
priznal navrhovateľovi náhradu účelne vynaložených trov konania. Navrhovateľ si uplatnil trovy konania

spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 16,50 Eur a v trovách právneho zastúpenia za 2
úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd) á 16,60 Eur, režijný
paušál za úkony v roku 2015 á 8,39 Eur a zvýšenie o DPH. V súlade s § 10 ods. 1, § 11 ods. 1, 13a
ods. 1 písm. a), c), § 15 písm. a), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. oodmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a po zohľadnení pomeru úspechu
priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 29,48 Eur.

Trovy konania je odporca povinný v zmysle § 149 ods. 1 v spojení s § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p. zaplatiť
k rukám právneho zástupcu navrhovateľa tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa
už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo

vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia.