Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by Mgr. Katarína Katková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/169/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412215072
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6412215072.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s. r. o., so sídlom Šoltésovej
14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK -
ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporkyni H. O., nar.
XX. XX. XXXX, bytom Z. XX/XX, XXX XX R. D. C., za účasti vedľajších účastníkov na strane odporkyne
1/Hlasspotrebiteľa,občianskezdruženie,Lúčnač.2123/1,95806Partizánske,IČO:42305676,právne
zastúpeného JUDr. Petrom Dolným, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom ul. Matice slovenskej
č. 8, 971 01 Prievidza, IČO: 14 223 937, 2/ Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikove námestie
č. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, právne zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom,
Advokátska kancelária so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, v konaní o zaplatenie 525,74 Eur s
príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.
k. 9C/429/2015 - 33 zo dňa 23. 02. 2016, takto
r o z h o d o l :
Výrokrozsudkuokresnéhosúdu,ktorýmuložilnavrhovateľovipovinnosťzaplatiťvedľajšiemuúčastníkovi
na strane odporkyne Hlas spotrebiteľa, občianske združenie, Partizánske, Lúčna 2123/1, IČO: 42 305
676 náhradu trov konania vo výške 49,98 Eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr.
Petra Dolného, advokáta, Advokátska kancelária so sídlom Prievidza, ul. Matice slovenskej č. 8, v lehote
troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (tretí výrok), p o t v r d z u j e.
Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne 1/ Hlas spotrebiteľa, občianske združenie, Lúčna 2123/1,
Partizánske, náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“, resp. „prvostupňový súd“) rozsudkom zo dňa
23. 02. 2014 návrh navrhovateľa zamietol (prvý výrok). Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporkyne Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo námestie č. 7, Bratislava, IČO: 42 362
962, náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok).Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporkyne Hlas spotrebiteľa, občianskej združenie, náhradu trov konania vo výške
49,98 Eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozhodnutia (tretí výrok).
O náhrade trov prvostupňového konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“). Odporca a vedľajší účastník na strane odporkyne 2/
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov mali v konaní úspech, žiadne trovy konania im nevznikli, pričom
trovy konania si ani neuplatnili, preto im okresný súd náhradu trov konania nepriznal.
Náhradu trov konania si uplatnil vedľajší účastník na strane odporkyne 1/ Hlas spotrebiteľa, občianske
združenie, a to trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia,
písomné vyjadrenie zo dňa 19. 10. 2015), úkon á 16,60 Eur (§ 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z.), režijný
paušál á 8,39 Eur. Uvedené trovy právneho zastúpenia vo výške 49,98 Eur okresný súd uložil povinnosť
navrhovateľovi zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporkyne 1/.Proti tretiemu výroku rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu
v zákonnej lehote odvolanie (ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporkyne 1/ vyššie uvedenú náhradu trov právneho zastúpenia). Poukázal na to, že trovy
vedľajšieho účastníka sú neúčelné. Výkonom ochrany spotrebiteľských práv združenie napĺňa svoje
vlastné poslanie, za účelom ktorého bolo založené, či už v súdnom alebo správnom konaní. Zámerom
zákonodarcu pre zvýhodnenie takejto skupiny občianskych združení pred ostatnými bolo umožnenie,
aby mohli vzhľadom na ich odbornú pripravenosť bez potreby právneho zastúpenia zastupovať
spotrebiteľov a chrániť ich práva a záujmy v konaní. Združenie by preto malo disponovať takým
personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne služby a s prehľadom sa orientovať
v oblasti spotrebiteľského práva. Nespochybňuje ústavne zaručené právo vedľajšieho účastníka na
právnu pomoc, avšak spochybňuje účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie ako subjektu
odbornespôsobilého,znaléhodanejproblematikyaztohodôvoduajzákonomprivilegovanéhosubjektu.
Tým, že vedľajší účastník žiada priznať trovy právneho zastúpenia, priznáva, že odporcovi neposkytol
pomoc pri ochrane jeho práv ako spotrebiteľa, čo je jeho základným poslaním. Z uvedeného potom
vznikajú pochybnosti o účelnosti a dôvodoch vstupu vedľajšieho účastníka do konania, ktorý už pri
vstupe do konania bol zastúpený advokátom, hoci ešte nevedel o akú právnu vec ide. Sám vedľajší
účastník neposkytoval ochranu práv odporkyni ako spotrebiteľovi. V súčasnosti existuje veľký počet
rozhodnutí, ktoré sa týkajú obdobných konaní a nič nebráni vedľajšiemu účastníkovi, aby vstúpil do
konania bez právneho zástupcu a jednoducho by poukázal na súvisiace rozhodnutia. Podľa neho ide
o hromadný vstup združení na ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka do súdnych konaní,
pričom vstupujú do sporov automaticky zastúpené právny zástupcom bez toho, aby vopred vedeli o
konkrétnych okolnostiach sporu. Je potom otázne, či je účelom vstupu do konaní ochrana spotrebiteľa
alebo zisk, ktorý vznikne priznaním trov konania. Vedľajší účastník do konania nepriniesol žiaden
prínos, nepoukázal na inú skutočnosť, než na akú majú súdy povinnosť prihliadať z úradnej povinnosti.
Uviedol, že podľa jeho názoru je podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka súhlas hlavného
účastníka na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať v súvislosti s čím poukázal aj na
rozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.3Cdo188/2012zodňa05.02.2013,vzmysle
ktorého „z ustanovenia § 93 Občianskeho súdneho poriadku nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že
by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu ním podporovaného účastníka,
svoj nesúhlas s vedľajším účastníctvom tento účastník ani nemusí odôvodňovať.“ Účel procesnej
pomoci vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi v sporovom konaní môže byť naplnený, len ak
hlavný účastník konania s takýmto vstupom súhlasí. Súd preto vždy musí účastníkov konania právne
relevantným spôsobom upovedomiť o procesnom úkone vedľajšieho účastníka, ktorým prejavil vôľu
vstúpiť do konania a zároveň musí mať súd vždy jasno, či účastník, ktorého chce vedľajší účastník
podporovať, s jeho podporou súhlasí, resp. či nevyjadril nesúhlas. Na vyriešenie otázky procesného
postavenia subjektov, ktorí sa zúčastňujú konania, nie je možné uplatniť domnienku v zmysle § 101 ods.
3 O. s. p.. Združenie je navyše podporované Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, a to
poskytovaním dotácií a zároveň podporou odbornosti spotrebiteľských združení v oblasti ochrany práv
spotrebiteľov. Na základe uvedeného potom navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie
prvostupňového súdu vo výroku o trovách konania tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
sa náhrada trov konania nepriznáva. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
K odvolaniu navrhovateľa sa vedľajší účastník na strane odporkyne 1/ nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením
§ 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného
súdu v odvolaním napadnutom výroku, t.j. vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane
odporkyne 1/ (tretí výrok) podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania bol navrhovateľom uplatňovaný nárok
vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, konkrétne zo zmluvy o pripojení uzavretej podľa zákona č.
610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, uzavretej medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporkyňou. Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné
primárne zodpovedať na otázky, či Hlas spotrebiteľa, občianske združenie (resp. vo všeobecnosti
akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) je oprávnený vystupovať
v konaní ako vedľajší účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne
zastupovať advokátom a či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť právo na
náhradu trov konania (resp. trov právneho zastúpenia).Podľa ustanovenia § 93 ods. 1 O.s.p., ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o
rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s
účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok) dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do
konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení) považuje aj zákon
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť
širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže
ustanovenie § 93 ods. 2 je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods.
1 špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej
podmienkyprepripustenievstupudokonaniavyplývajúcejzustanovenia§93ods.1,ktoroujeexistencia
právneho záujmu na výsledku konania.
Odvolací súd ešte upozorňuje, že zákonom č. 353/2014 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony došlo k zmene ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. a na to, aby vedľajší účastník, ktorým je právnická
osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, účinne vstúpil z
vlastného podnetu do súdneho konania, musí doložiť aj súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého
chce v konaní vystupovať, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. Uvedené ustanovenie však
nadobudlo účinnosť 1. januára 2015 a nemožno ho aplikovať na vstup vedľajšieho účastníka do konania,
ku ktorému došlo pred uvedeným termínom, čomu zodpovedá aj odôvodnenie tohto rozhodnutia.
Podľa ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, Hlas
spotrebiteľa, občianske združenie má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na
strane odporkyne (spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože
(ako už bolo uvedené vyššie) možnosť, aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane odporkyne
(spotrebiteľa) mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O.s.p..
Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké
práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má
(rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné
ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho
konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym
zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, kam
podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O.s.p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho
zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i
náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu
účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.
V posudzovanom prípade sa navrhovateľ voči odporkyni domáhal zaplatenia 525,74 Eur s
príslušenstvom. V priebehu konania oznámením doručeným okresnému súdu dňa 16.
04. 2013 vstúpil do konania vedľajší účastník Hlas spotrebiteľa, občianske združenie. V podaní
doručenom okresnému súdu dňa 19. 10. 2015 vedľajší účastník poukázal na neprijateľné zmluvné
podmienky v zmluve uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom, konkrétne aj
na neprijateľnosť dojednania o zmluvnej pokute. Prvostupňový súd navrhovateľom uplatňovaný nárok
odvolaním napadnutým rozsudkom zamietol z dôvodu, že ide o zmluvnú pokutu, ktorá je uplatňovaná na
základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa zásady
úspechu v konaní.Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.
Keďže odporkyňa a vedľajší účastníci vystupujúci na jej strane mali plný úspech v konaní, prvostupňový
súd rozhodol vecne správne, keď na rozhodovanie o trovách konania aplikoval zásadu zodpovednosti
za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., v dôsledku
čoho správne uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne
1/ (ktorý zdieľa procesný úspech odporcu v tomto súdnom konaní) trovy prvostupňového konania,
ktoré de facto predstavujú účelne vynaložené trovy jeho právneho zastúpenia. Odvolací súd preto
konštatuje, že okresným súdom uvádzané argumenty zdôvodňujúce priznanie náhrady trov konania
vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane odporkyne sú správne, a preto rozhodnutie v napadnutej
časti potvrdil.
Výšku priznaných trov právneho zastúpenia odvolací súd nepreskúmaval, nakoľko je rozsahom a
dôvodmi odvolania viazaný v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľ v odvolaní nenamietal (resp.
kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnil) správnosť výpočtu vedľajšiemu účastníkovi
priznaných trov konania, resp. trov právneho zastúpenia. Odvolací súd sa preto obmedzil na
preskúmanie namietanej dôvodnosti a účelnosti priznanej náhrady trov konania a ich výšku už
nepreskúmaval.
Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku okresného súdu (prvý, druhý výrok) zostali nedotknuté (§ 206
ods. 2, 3 O.s.p.).
Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1 v
spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Vedľajší účastník na strane odporkyne 1/ bol v odvolacom konaní úspešný,
preto mu podľa vyššie citovaných ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Vedľajší účastník na strane odporkyne 1/ si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne
konkrétne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto mu ich odvolací súd nepriznal.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.