Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 29, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 6Cpr/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815214545
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Kohútová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3815214545.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou, PhD. v právnej veci navrhovateľa: E. J.,

nar. X.X.XXXX, bytom H., C. XXX/XX proti odporcovi HBP Security s.r.o., Cígeľ, Sebedražie o určenie
úrazu za pracovný, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Súd o náhrade trov konania rozhodne v lehote 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 26.8.2015 žiadal o určenie úrazu za pracovný, ktorý utrpel 28.4.2015 o
6,40 hod.. O 7,00 hod. zavolal do firmy a po telefonickom rozhovore sa zamestnanec firmy nedostavil. V
telefonickom rozhovore o 8,10 hod. p. W. oznámil, že si musí sadnúť, bolí ho hlava a na ďalšie okolnosti

si nepamätá. Vo svojej výpovedi uviedol, že trvá na podanom návrhu. U odporcu pracuje na základe
pracovnej zmluvy v pracovnom pomere od 1.3.2010, na pracovnej pozícii bezpečnostný zamestnanec
II. Po príchode do práce dňa 28.4.2015 o 6,00hod. v čase keď sa prezliekal sa blížilo do objektu auto,
ktoré zbadal len kútikom oka. Keď sa doobliekal auto prefrčalo do časti objektu, kde sa nachádzala
latrína. Zabrzdil, neskôr cúvol, aby sa dostal na pôvodnú cestu. Ako sa auto otáčalo navrhovateľ bol už
pri ňom a pýtal sa vodiča čo hľadá v stráženom objekte. Dotyčný sa predstavil ako starosta P., vybral si
mobil, že zavolá dispečerovi, auto bolo stále v chode, najskôr hľadal v mobile číslo dispečera, potom sa

auto rozbehlo smerom dopredu, čím navrhovateľa zachytil stredovým stĺpikom z dôvodu, že bol opretý
o okienko. V tej časti sa nachádzal asi v noci zosunutý plech, keby sa ho navrhovateľ nebol snažil
preskočiť, bol by skončil na plechu, čo by bolo ešte horšie. Túto skutočnosť si navrhovateľ uvedomoval.
Ako údajný starosta P. silno vyštartoval navrhovateľ sa pri okienku neudržal, spadol, poranil si tvár, mal
ju oškretú a mal pomliaždenú ľavú nohu, ruku mal poškriabanú a vybitý zub z dôvodu, že padol na betón.
Navrhovateľ nevie uviesť ako dlho ležal na zemi a ako sa dostal do búdy. Keď sa tam dostal zavolal
najbližšiemu obchôdzkárovi, jeho meno si nespomína a povedal jej čo sa stalo a spýtal sa, kedy príde

pán W., t.j. bezprostredný nadriadený. Bolo mu oznámené, že o 7,00 hod.. Potom zavolal p. W., vedel
o tom incidente s pánom W., starostom obce P. a opýtal sa navrhovateľa, čo sa stalo. Ten mu povedal,
že chce spísať úraz a do knihy úraz nestihol zapísať z dôvodu, že mu práve volal p. W.. V priebehu
hovoru mu začalo byť zle a odvtedy si na nič nepamätá. Lekára navštívil v pondelok ráno. Úraz nezapísal
do knihy služieb, pretože ho nemôže zapísať na druhý deň. Úraz spísaný nebol, pretože nikto ho za
týmto účelom nenavštívil a od pondelku bol PN 2 mesiace a 4 dni. Úraz sa nespísal ani po nástupe do
práce. Navrhovateľ bol oboznámený s pracovným poriadkom zamestnávateľa aj s internou smernicou

ohľadom vzniku pracovného úrazu. Z dôvodu tvrdenia navrhovateľa, že sa úraz stal 28.4.2015, nastúpil
do nasledujúcej pracovnej smeny, ani v nasledujúci deň pracovný úraz do knihy na to určenej, nezapísal.Z písomného vyjadrenia odporcu mal súd zistené, že navrhovateľ je zamestnancom odporcu od
1.3.2010, na pracovnej pozícii bezpečnostný zamestnanec II. Odporca má vedomosť, že 28.4.2015 v
ranných hodinách došlo k slovnej výmene navrhovateľa s vodičom motorového vozidla Škoda Octavia

EČPDXXXC.atoodvodičavozidla,ktorýtotelefonickyoznámilkonateľoviodporcu.Priamynadriadený
navrhovateľa I. W. telefonicky konfrontoval navrhovateľa a žiadal ho na poskytnutie bližších informácií
k tejto udalosti. Po vysvetlení potrebných úkonov, ktorú sú pri pracovnom úraze potrebné, navrhovateľ
sa vyjadril, že je pravdou, že mali spolu s vodičom slovnú potýčku, ale výslovne uviedol, že k telesnému
kontaktu nedošlo a nič sa nestalo. Odporca podával ohľadom vyššie uvedenej udalosti písomné

vyjadrenia Sociálnej poisťovni pobočka Prievidza, ktorá odporcu vyzvala na predloženie podkladov
poistnej udalosti. Odporca žiadne podklady neposkytol, pretože neexistujú. Navrhovateľ nenahlásil
svojim nadriadeným vznik pracovného úrazu. Dňa 28.4.2015 ani neuviedol žiadny záznam do knihy
závad a udalostí počas smeny, ktorá je vedená na každom pracovisku odporcu. Ak by navrhovateľ
pri výkone strážnej služby utrpel poškodenie zdravia je povinný túto skutočnosť bezodkladne nahlásiť
(pokiaľ mu to umožňuje zdravotný stav). Následne by bol v službe vystriedaný iným zamestnancom,

bol by okamžite prevezený na lekárske ošetrenie k zmluvnému lekárovi odporcu, podrobil by sa
dychovej skúške. Navrhovateľ žiadny z týchto úkonov neučinil, nadriadenému povedal, že neutrpel
žiadne poškodenie zdravia. Pokiaľ odporcovi s odstupom času dňa 10.6.2015 bolo zaslané hlásenie
pracovného úrazu išlo o tlačivo, ktoré si navrhovateľ dodatočne sám vypísal, nie je potvrdené, podpísané
zodpovednou osobou odporcu, ktorá by úraz vyšetrovala, rovnako ani ošetrujúcim lekárom, teda

odporca ho neberie vôbec do úvahy ako relevantný doklad utrpenia na zdraví zamestnanca z titulu
pracovného úrazu. Úrazový dej ako aj rozsah telesných poškodení, ktoré mal utrpieť navrhovateľ
u odporcu stoja len na tvrdení navrhovateľa, že k nim malo dôjsť 28.4.2015 v ranných hodinách.
Odporca zdôrazňuje, že navrhovateľ odpracoval dňa 28.4.2015 celú pracovnú smenu až do 17,30 hod.,
rovnako ako dňa 29.4.2015 celú pracovnú smenu od 5.30 hod.- do 17,30 hod. a na nič sa nesťažoval.

Lekárske ošetrenie absolvoval až dňa 30.4.2015 a od tohto dátumu bol PN. Nie je potom na mieste
tvrdenie navrhovateľa uvádzané v návrhu, že svojmu nadriadenému dňa 28.4.2015 asi o 8,810 hod.
oznámil, že si „musí sadnúť“ nakoľko ho bolí hlava a na ďalšie si nepamätá kvôli bolestiam. V knihe
služieb na pracovisku navrhovateľa je dňa 28.4.2015 ako aj 29.4.2015 okrem zaznamenaných časov
obchôdzok uvedený záznam „služba bez závad“. Telesné poškodenie uvádzané v potvrdení MUDr.

J. zo dňa 5.5.2015 mohol navrhovateľ utrpieť kdekoľvek mimo pracoviska. Z obsahu potvrdenia ani
nevyplýva, že by poškodenie zdravia navrhovateľ utrpel pri plnení pracovných povinností, keď lekárka
uviedla, že navrhovateľ sa dostavil dňa 30.4.2015, k zraneniu navrhovateľa došlo 28.4.2015, za týchto
okolností: auto ho stiahlo na zem, udrel si tvár, ramená, kolená, zlomil si zub. Navrhovateľ svojim
konaním znemožnil odporcovi objektívne vyšetriť údajné ním uvádzané skutočnosti, majúce vplyv nielen

na okolnosť uznania prípadnej zodpovednosti odporcu za pracovný úraz, ale aj výšku odškodnenia
pracovného úrazu. Odporca navrhovateľom dodatočne uvádzaný úrazový dej za pracovný úraz z vyššie
uvedených dôvodov neuznáva. Na základe uvedeného navrhuje návrh ako nedôvodný zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s pracovnou zmluvou zo dňa

25.2.2010, vyjadrenie sociálnej poisťovne zo dňa 11.6.2015, hlásenie pracovného úrazu č.l. 17, nález
lekársky č.l. 18-21, PN č.l. 27, lekárske potvrdenie č.l. 28, povinnosť zamestnancov a zamestnancov pri
vzniku PÚ č.l. 29-31, vyjadrenie navrhovateľa OO PZ Prievidza č.l. 33, lekárske vyjadrenie č.l. 34, PN
č.l. 39, PN č.l. 48, výsluch svedkov I. W., C. Q.Á., potvrdenia o dlhoch navrhovateľa č.l. 59-64, ako aj
oboznámením sa s obsahom ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ je zamestnancom odporcu od 1.3.2010 na pracovnej pozícii bezpečnostný zamestnanec
II. Z hlásenia pracovného úrazu vyhotoveného navrhovateľom bez označenia dátumu vyhotovenia z č.l.
17 vyplýva, že navrhovateľ utrpel dňa 28.4.2015 o 6,40 hod. pracovný úraz, kde v priebehu pracovného
úrazu je uvedené, že osobné auto EČ PD XXX J., šoféroval starosta obce P., pri žiadosti o uvedenie

dôvodu vstupu na pozemok G jamy povedal, že zavolá dispečerovi a vzápätí sa rozbehol, čím ho zhodil
na zem a spôsobil odreniny. Zranená časť pravé koleno, pravá a ľavá ruka, narazené ľavé rameno,
zlomený zub, narazené prsty na pravej nohe. Z lekárskej správy MUDr. C. J. zo dňa 30.4.2015 vyplýva,
že dňa 28.4.2015 o 6,40 hod. do navrhovateľa narazilo auto, spadol na zem, udrel si tvár, chvíľu bol v
bezvedomí, teraz ho bolí hlava, vracal, bolí ho ľavé zápästie, ľavé rameno, pravá horná končatina od

lakťa hore, pravé koleno. Z potvrdenia MUDr. L. Z. na č.l. 18 spisu vyplýva, že u navrhovateľa pretrvávajú
bolesti hlavy s pocitom na zvracanie, nespavosť. Od roku 2003 dominuje úzkosť, doporučenú liečbu
nemení, doporučuje psychiatrické vyšetrenia. Z vyjadrenia MUDr. Z. z 5.5.2015 vyplýva, že pacient bološetrený 30.4.2015 v nemocnici, dva dni po úraze, sťažuje sa na bolesť hlavy, opakovane zvracia, bolesti
rúk, ľavé rameno, stav po úraze hlavy posttraumatická stresová porucha.

Súd mal z výsluchu svedka I. W. zistené, že dňa 28.4.2015 okolo 7,00 hod. mu zavolal odporca, aby
zistil čo sa stalo na G jame za účelom, aby to zistil zavolal navrhovateľovi. Svedok mal záujem zistiť
od navrhovateľa, či nedošlo k hrubej výmene názorov z dôvodu možnej podanej sťažnosti s pánom
W.. Navrhovateľ v telefonickom hovore uviedol, že tam bol pán W., predstavil sa ako starosta obce,
povedal mu že ide telefonovať p. G. ohľadom riešenia pozemkov. Navrhovateľ nepovedal svedkovi, že

by bol medzi nimi vznikol nejaký konflikt, oznámil mu, že p. W. odišiel preč a nič viac sa neudialo. O
dva dni mu zavolal navrhovateľ, že je PN a na nočnú službu nenastúpi. Svedok uviedol, že v deň úrazu
on volal navrhovateľovi, nie z dôvodu, že by mal vedomosť o nejakom úraze, ale na pokyn odporcu,
ktorému volal p. W.. Výsledkom telefonátu v deň údajného úrazu bolo zistenie, že p. W. navštívil G
jamu, navrhovateľovi nechcel vysvetliť jeho dôvod prečo tam je a nič iné zistené nebolo. V čase keď
telefonovalsnavrhovateľomohľadomzisteniatýchtoskutočnostísamunavrhovateľnažiadnezhoršenie

zdravotného stavu vyplývajúce z akéhokoľvek fyzického kontaktu s kýmkoľvek nesťažoval. Keby to
bol uviedol, tak tieto skutočnosti by bol svedok okamžite prešetroval a bol by sa osobne dostavil na
pracovisko s formulárom ohľadom spísania pracovného úrazu a bol by navrhovateľ odvezený k lekárovi
v zmysle smernice a zároveň by absolvoval dychovú skúšku. Svedok sa o údajnom úraze navrhovateľa
dozvedel až po mesiaci.

Súd mal z výpovede svedkyne C. Q. zistené, že v čase Vianoc 2015 jej mobilom volal navrhovateľ, že
má problémy so zamestnávateľom a požiadal ju, či by mu nešla svedčiť. Povedal jej, že má problémy
so starostom, s p. W., tieto skutočnosti motal. Svedkyňa uviedla, že o ničom nevie, o ničom nepočula.
Navrhovateľ sa jej pýtal 2-3x či by mu nešla svedčiť. Ona opakovane uvádzala, že nevie čo by mala ísť

svedčiť, pretože o ničom nevie a navrhovateľ nahnevane zložil mobilný telefón keď odmietla svedčiť.
Na druhý deň volala p. W. čo sa deje, on jej vysvetlil situáciu a keď pred Vianocami osobne stretla
navrhovateľa tak sa otočil, akože ju nevidí.

Podľa § 195 ods. 2 Zákonníka práce pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi

spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, nezávisle od jeho vôle,
krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

Podľa § 195 ods. 3 Zákonníka práce pracovným úrazom nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste
do zamestnania alebo späť.

Podľa § 195 Zákonníka práce existencia pracovno-právneho vzťahu, vznik ujmy v dôsledku škodovej
udalosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním a príčinná súvislosť medzi ujmou
na zdraví a okolnosťami, ktoré nastali pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, musí
byť preukázaná.

Podľa § 17 ods. 1 písm. a/ zák. č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zo strany
navrhovateľa, podľa ktorého je zamestnanec povinný bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik
pracovného úrazu, ktorý utrpel, ak mu to zdravotný stav dovoľuje.

Podľa internej smernice zamestnávateľa č. 6/2011 je zamestnanec povinný bezodkladne nahlásiť
akúkoľvek okolnosť (poškodenie zdravia), ktorá sa mu stane pri výkone strážnej služby.

Podľa zák. č. 473/2005 Z.z. o súkromnej bezpečnosti je člen SBS povinný bezodkladne zaznamenať
akúkoľvek okolnosť, ktorá sa vyskytne pri plnení strážnej služby do evidencie mimoriadnych udalostí

(kniha služieb).

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na
pokyny súdu.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe
skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a

závažné pochybnosti (§ 153 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 195 Zákonníka práce existencia pracovno-právneho vzťahu, vznik ujmy v dôsledku škodovej
udalosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním a príčinná súvislosť medzi ujmou
na zdraví a okolnosťami, ktoré nastali pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, musí

byť preukázaná.

V sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak
povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou
tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník

konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy.
Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva
v zodpovednosti účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku
ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia účastníka, tento dôkazné bremeno
neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného

bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané
určité skutočnosti, významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti
účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a
v § 120 ods. 1 prvej vety O.s.p. alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov
konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia
byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

V danej veci sa navrhovateľ domáhal určenia, že úraz, ktorý sa mu stal 28.4.2015 je pracovným úrazom
a nahlásil ho zamestnávateľovi, ktorý s ním nespísal záznam o úraze. Tento záznam o úraze sám
vyhotovil s odstupom času bez uvedenia dátumu vyhotovenia na čl. 17. Súd má za to, že odškodnenie
pracovného úrazu, teda i konštatovanie, alebo určenie, že došlo k pracovnému úrazu, nezávisí od toho,
či zamestnanec úraz ohlási, alebo nie, ani od toho, či sa spísal alebo nespísal záznam o úraze. Má

však za to, že pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že došlo u neho k pracovnému úrazu u odporcu dňa 28.4.2015,
pričomuvedenýúraznahlásil,nebolsnímspísanýzáznamoúraze,nenastupuje,lennazákladetvrdenia
navrhovateľa o vzniku pracovného úrazu, objektívna zodpovednosť odporcu ako jeho zamestnávateľa
za následky tohto úrazu v zmysle § 195 a násl. Zákonníka práce v platnom znení. Navrhovateľa zaťažuje
dôkazné bremeno preukázať, že pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním došlo dňa

28.4.2015 k poškodeniu jeho zdravia, t. j. k pracovnému úrazu.

Súd je toho názoru, že navrhovateľ nie je procesným subjektom, ktorého by sa procesné povinnosti, a
to bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu v danej veci netýkali, vzhľadom na objektívnu zodpovednosť
odporcu, ako zamestnávateľa navrhovateľa, za pracovný úraz. Pokiaľ chcel navrhovateľ v konaní

preukázať svoje tvrdenie, že k jeho pracovnému úrazu došlo u odporcu dňa 28.4.2015, musel súdu
predložiť na svoje tvrdenie dôkazy.

Pokiaľ navrhovateľ tvrdené skutočnosti o vzniku jeho pracovného úrazu v konaní nepreukázal
svedeckými výpoveďami ani inými dôkaznými prostriedkami, že skutočne na pracovisku dňa 28.4.2015

došlo u neho k pracovnému úrazu, je potrebné konštatovať, že neuniesol bremeno dôkazu a musí
znášať následok - neúspech v tomto konaní. Preto po zhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel
k záveru, že návrhu navrhovateľa nemožno vyhovieť. V konaní bolo dokazovaním preukázané, že
ťažkosti, ktoré udáva navrhovateľ, a to točenie hlavy, poškodenie ľavého zápästia, ľavého ramena,
prednej hornej končatiny od lakťa hore, pravého kolena a vybitého zubu, nie sú v jednoznačnej príčinnej

súvislosti s okolnosťami, ktoré uvádzal, že sa mu stali dňa 28.4.2015 o 6,40 hod. V tomto konaní
navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno ako bolo uvedené vyššie spočívajúce v povinnosti preukázať
všetky okolnosti, ktoré slúžia na preukázanie jeho tvrdení. Dôkazy v konaní vykonané, napr. svedkyňa
C. Q. uviedla vo svojej výpovedi, že bola zo strany navrhovateľa požiadaná, aby mu išla svedčiť kokolnosti uvádzanej v návrhu, čo však odmietla, pretože nebola svedkom takýchto skutočností. Súd
mal ďalej z výpovede svedka I. W. zistené, že po incidente na G jame v ranných hodinách 28.4.2015
navrhovateľ mu uviedol, že nevznikol medzi nimi žiaden konflikt, nič sa neudialo, celý deň odpracoval a

rovnako tak odpracoval aj celú smenu dňa 29.4.2015. V prípade, že by bol uviedol akékoľvek skutočnosti
ohľadom zhoršenia zdravotného stavu, bol by túto situáciu musel svedok riešiť a to tým, že by musel
nájsť za neho náhradu a v prípade utrpenia úrazu tento úraz prešetriť a spísať záznam o úraze a
zabezpečiť mu lekársku starostlivosť. Rovnako tak nebolo preukázané, že by navrhovateľ bol dodržal
internú smernicu zamestnávateľa a to že by bol bezodkladne nahlásil akúkoľvek okolnosť poškodenia

zdravia, ktorá sa mu stane pri výkone strážnej služby, rovnako tak ako člen SBS porušil ustanovenie
zák.č. 473/2005 Z.z. o súkromnej bezpečnosti, keď bezodkladne nezaznamenal akúkoľvek okolnosť,
ktorá sa vyskytne pri plnení strážnej služby do evidencie mimoriadnych udalostí. Na základe týchto
okolností súd nemohol s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote ustáliť, že úraz sa stal 28.4.2015 a
že je pracovným úrazom, teda že vznikol pri plnení pracovných úloh zamestnancom alebo v priamej
súvislosti s ním, nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

Preto pokiaľ navrhovateľ svoj návrh opieral o tvrdenie že dňa 28.4.2015 došlo na pracovisku odporcu
pri plnení pracovných úloh k jeho poškodeniu zdravia, ktoré sa následne vyvinulo do stavu, že dňa
30.4.2015 musel navštíviť lekára, následne bol práceneschopný, tieto skutočnosti podľa názoru súdu
žiadnym vykonaným dôkazom nepreukázal. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu R 24/1965 nárok na
odškodnenie pracovného úrazu nezávisí od toho, či zamestnanec úraz ohlási alebo nie, ani od toho, či sa

spísal, alebo nespísal záznam o úraze. Skutočnosť, že k úrazu došlo, možno preukázať aj výpoveďami
svedkov zamestnancov. Táto skutočnosť však podľa názoru súdu nebola preukázaná. Z dôvodu, že teda
navrhovateľ v konaní nepreukázal úrazový dej ako aj rozsah telesných poškodení, ktoré mal utrpieť u
odporcu dňa 28.4.2015 v ranných hodinách v súvislosti s výkonom jeho práce, súd návrh zamietol ako
nedôvodný.

O náhrade trov konania rozhodne v zmysle ustanovení § 151 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cez tunajší súd na Krajský súd v Trenčíne, písomne trojmo.

Podľa § 205 ods. 1,2,3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.