Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Jozef Vanca
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/7/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7509217199
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7509217199.2
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpenej spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so
sídlomvBratislave,Grösslingova4protipovinnej:T.R.,Q..XX.XX.XXXX,U.M.Č..XX,Y.Q.W.,vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, o vymoženie
1.198,28 eura s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa
29.10.2015, č.k. 17Er/4634/2009-99, takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 29.10.2015, č.k.
17Er/4634/2009-99 (ďalej len „uznesenie“) vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Zároveň
uviedol, že o trovách súdneho exekútora rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
uznesenia.
V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že dňa 23.6.2008 uzavreli oprávnený a povinná
zmluvu o úvere, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky, v ktorých čl. 17 bola obsiahnutá
rozhodcovská doložka. Všeobecné obchodné podmienky však neboli účastníkmi konania podpísané.
Podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) sa vyžaduje písomná forma
rozhodcovskej zmluvy (doložky), ktorá v tomto prípade splnená nebola. Ani v priebehu uzavretého
právneho vzťahu medzi účastníkmi nedošlo k zmene obsahu predmetnej zmluvy týkajúcej sa uzavretia
rozhodcovskej doložky. Preto súd prvého stupňa dospel k záveru o neexistencii platne uzavretej
rozhodcovskej zmluvy, v dôsledku čoho rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať a vydať
rozhodcovský rozsudok. Súd prvého stupňa uzavrel, že nedostatok právomoci rozhodcovského súdu
mal za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Preto exekúciu
v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil.
V odvolaní oprávnený namietal záver súdu prvého stupňa, podľa ktorého zmluva uzavretá medzi
oprávneným a povinnou je spotrebiteľskou zmluvou. Oprávnený uviedol, že ju nebolo možné podradiť
pod právny režim spotrebiteľských zmlúv upravených v Občianskom zákonníku, nakoľko zmluva vznikla
podľa Obchodného zákonníka a bola v čase svojho vzniku tzv. absolútnym obchodom. Podľa názoru
oprávneného, uvedenú zmluvu nebolo možné považovať ani za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v
zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený mal za to, že rozhodcovská doložka obsiahnutá
v zmluve o úvere je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej
strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdnehokonania. Oprávnený poukázal na odbornú literatúru, podľa ktorej rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná, nebude dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Oprávnený považoval za úplne
nepochybné, že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to jednak v zmysle
vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. V zmysle smernice č. 93/13/EHS sa neprípustnosť
týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. Ide teda o prípady
rozhodcovských konaní ad hoc uskutočňovaných bez príslušného právneho podkladu. Oprávnený mal
však za to, že v danom prípade rozhodcovské konanie prebiehalo podľa rozhodcovskej doložky na
základe zákona o rozhodcovskom konaní. V závere odvolania oprávnený uviedol, že suma vymáhanej
pohľadávky s príslušenstvom bola povinnou v celom rozsahu uhradená dňa 26.2.2015. Vzhľadom
na uvedenú skutočnosť mal oprávnený za to, že nie je účelné vydávať akékoľvek rozhodnutie o
neprípustnosti resp. zastavení v exekučnom konaní.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /ďalej len
„O.s.p.“/), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa §
212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 214 ods. 2 O.s.p.) a uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil.
Odvolací súd z predloženého spisu súdu prvého stupňa, sp. zn. 17Er/4634/2009 zistil, že predmetné
exekučné konanie sa začalo dňa 7.11.2009, kedy bola u súdneho exekútora spísaná zápisnica o
návrhu na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa v priebehu exekúcie rozhodol uznesením zo dňa
29.10.2015, č.k. 17Er/4634/2009-99 o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení, a to i napriek
tomu, že podaním doručeným súdu dňa 23.3.2015 súdny exekútor oznámil, že exekučné konanie sa
skončilovymoženímpohľadávky,príslušenstvaatrovexekúcie.ZVzhľadomnauvedenésúdnyexekútor
vrátil poverenie na vykonanie exekúcie súdu. Proti vyššie uvedenému uzneseniu podal oprávnený dňa
25.11.2015 odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.
Podľa § 46 ods. 8 prvá veta Exekučného poriadku, exekútor upustí od vykonania exekúcie, ak povinný
splnil, čo mu ukladá rozhodnutie.
Podľa § 60 ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku, poverenie na vykonanie exekúcie vydané exekútorovi
podľa § 44 exekútor bezodkladne vráti súdu, ak sa exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky,
jej príslušenstva a trov exekúcie.
Z obsahu súdneho spisu, a to z vyjadrenia súdneho exekútora ako aj oprávneného, vyplýva, že povinná
v priebehu exekúcie uhradila celú vymáhanú pohľadávku vrátane príslušenstva a trov exekúcie. Súdny
exekútor v dôsledku uvedeného vrátil poverenie na vykonanie exekúcie a v zmysle zákona došlo
ku skončeniu exekučného konania. Preto ďalšie rozhodovanie o právach a povinnostiach účastníkov
konania je neodôvodnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné považovať za nadbytočné.
Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h)
O.s.p., nakoľko súd nedostatočne zistil skutkový stav veci. Rozhodol vo veci uznesením, ktorým vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, hoci súdny exekútor oznámil, že exekučné konanie sa skončilo
vymožením pohľadávky vrátane príslušenstva a trov exekúcie. Uznesenie je teda nadbytočné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.