Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 20, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/374/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215210143
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4215210143.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľky : J. D., Z. D., X.. D., E.. XX.X.XXXX, J. I. D. XXX/

XX, J., v konaní zastúpená Dr. jur. Zita Czibor, advokátkou so sídlom Eötvösova ul. 4,Komárno, proti
odporcovi : O. D., E.. XX.X.XXXX, J. I. D. XXX/XX, J., o zrušenie práva spoločného nájmu, sudkyňou
JUDr. Júliou Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e účastníkom konania právo spoločného nájmu k trojizbovému družstevnému bytu č.
2 s príslušenstvom na prízemí bytového domu súp. č. XXX E. D. Q. Č.. XX K. J..
Súd u r č u j e, že od právoplatnosti tohto rozsudku výlučnou nájomkyňou tohto bytu a členkou
družstva bude navrhovateľka.

Odporca je p o v i n n ý vysťahovať sa z bytu v lehote 30 dní odo dňa čo mu navrhovateľka zabezpečí
primeraný náhradný byt.
Navrhovateľke súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom došlým súdu 7.10.2014 domáhala, aby súd zrušil účastníkom konania právo
spoločného nájmu k trojizbovému družstevnému bytu Č..X S. Z. E. D. Q. K. J.
a zároveň určil, že výlučnou nájomkyňou tohto bytu ostáva ona.

Návrh odôvodnila tým, že tento byt nadobudla s odporcom do nájmu za trvania ich manželstva Dohodou

o prevode členských práv a povinností č. X/XXXX uzavretej 13.1.2010. Po rozvode ich manželstva
byt obýva odporca, avšak všetky výdavky spojené s nájmom hradí ona. Mesiac pred rozvodom sa
odsťahovala z tohto bytu a odvtedy býva u svojich rodičov. Snažila sa dohodnúť sa s odporcom na
ďalšom užívaní spoločného bytu, navrhla mu, aby prevzal na seba povinnosť splácať úver, ktorý si
vyzdvihli v Prvej stavebnej sporiteľni v sume 16.000,- Eur na zaplatenie náhrady D. P. W. Y. P. za prevod
členských práv a povinností k bytu, taktiež navrhla mu, aby sa odsťahoval z bytu a v tom prípade pôžičku
i naďalej bude splácať ona. Odporca nesúhlasil ani s jednou alternatívou, preto bola nútená obrátiť sa

týmto návrhom na súd.

Odporca ako účastník konania uviedol, že jediným riešením pre neho je, keď sa navrhovateľka vráti do
spoločného bytu, ktorý má tri izby. Nemusia žiť spolu, ale byt môžu užívať spoločne. Ďalej uviedol, že je
pravdou, že nájomné a za všetky služby spojené s užívaním bytu už rok nič neplatí, všetky tieto výdavky
znáša navrhovateľka. Nakoľko na jeho plat je nariadená exekúcia, nemá z čoho platiť nájomné.

Súd vykonal dokazovanie okrem výsluchu účastníkov konania aj rozvodovým rozsudkom Okresného
súdu Komárno č. 6C/424/2013-15 zo dňa 22.11.2013, Dohodou o prevode členských práv a povinností
č. X/XXXX, Prílohou č. 1 a 2 k tejto dohode, Zmluvou o nájme družstevného bytu uzavretej medziúčastníkmi konania a SBD D. dňa 13.1.2010, vyjadrením SBD, dokladmi o platbách nájomného.
Vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci :

Účastníci konania sú rozvedení manželia, ich manželstvo uzatvorené dňa 18.5.2002 bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Komárno 6C/429/2013-15 zo dňa 22.11.2013, ktorý nadobudol
právoplatnosť 24.3.2014. Za trvania manželstva uzatvorili s prevádzateľmi Y. P. W. D. P. Dohodu o
prevode členských práv a povinností č. X/XXXX, predmetom ktorej bol trojizbový družstevný byt č. 2
na prízemí bytového domu súp. č. XXX E. D. Q. Č.. XX K. J.. Následne Stavebné bytové družstvo

D. dňa 13.1.2010 uzavrelo s účastníkmi konania Zmluvu o nájme tohto bytu počnúc dňom 13.1.2010.
Predmetný byt účastníci konania obývali spoločne až do októbra 2013, kedy navrhovateľka pre nezhody
s manželom opustila spoločnú domácnosť. Odvtedy byt obýva odporca sám, navrhovateľka býva so
svojoumatkouvrodičovskomrodinnomdomeOdporcavyšerokaneplatínájomné,anizaslužbyspojené
s užívaním bytu. Všetky tieto výdavky sú hradené navrhovateľkou. Táto skutočnosť bola preukázaná
výpoveďou účastníkov konania, ako aj dokladmi o platbách predložených navrhovateľkou.

Podľa § 685 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (1) Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v

zákone. (2) Nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu možno uzavrieť za podmienok uvedených v
Stanovách bytového družstva.

Podľa § 700 ods. 1 Občianskeho zákonníka byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb. Spoločný
nájomcovia majú rovnaké práva a povinnosti.

Podľa § 700 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri družstevnom byte môže spoločný nájom vzniknúť len
medzi manželmi.

Podľa § 703 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich

stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi. Ak vznikne len jednému z manželov
za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným
nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia
oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

Podľa § 705 ods.1 - 3 Občianskeho zákonníka (1) Ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu,
súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí,
ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca. (2) Ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o
nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo
spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo

na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu
rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva,
ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo
rozvedených manželov v družstve. (3)Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na
záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

Podľa § 712c ods.1-3 Občianskeho zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný
vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada.
Spoloční nájomcovia majú právo len na jednu bytovú náhradu. Ustanovenia osobitného zákona o
zabezpečení bytovej náhrady a prístrešia platia primerane. Nájomca, ktorý má byt vypratať, je povinný

uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej
náhrady; ak nájomnú zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne.

Podľa § 712 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné
ubytovanie a prístrešie. Náhradným bytom je byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje

ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti.

Podľa § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1,2 druhej vety môže
súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len nanáhradné ubytovanie, alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva, alebo po
rozvode manželstva voči druhému manželovi, alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte,
dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne že bytová náhrada

mu nepatrí.

Vykonaným dokazovaním súd mal preukázané, že účastníkom konania vzniklo spoločné členstvo v
družstve i právo spoločného nájmu k predmetnému bytu. Nakoľko po rozvode ich manželstva o ďalšom
užívaní bytu sa nevedeli dohodnúť, návrh na zrušenie spoločného nájmu je dôvodný. Z manželstva

účastníkov dieťa nepochádza. Súd s poukazom na ustanovenie § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka
vyžiadalstanoviskoSBDD.,ktorýakprenajímateľbytunavrholponechaťprávonájmutomuzúčastníkov
konania, komu bolo zverené do výchovy maloleté dieťa po rozvode manželstva. Vzhľadom na to,
že manželstvo účastníkov konania bolo bezdetné, súd pri rozhodovaní prihliadol na celý komplex
rozhodujúcich okolností ako stanovisko prenajímateľa, sociálnu, zdravotnú, finančnú situáciu, príčiny,
ktoré viedli k rozvratu manželstva, mieru, ktorou sa bývalí manželia pričinili o nadobudnutie bytu a

oprávnené potreby účastníkov, do rámca ktorého ale nepatria skutočnosti, ktoré sú významné pri
vyporiadaní ich spoluvlastníctva (či už podielového alebo bezpodielového).
Zistil, že iný byt na bývanie ani jeden z nich nemá, odporca je spoluvlastníkom rodičovského rodinného
domu v podiele 1/3 k celku, do ktorého sa nechce nasťahovať, nakoľko má dve sestry, spoluvlastníčky,
ktorébymohlimaťvýhradyprotitomu.Navrhuje,abybytvbudúcnostiužívali snavrhovateľkouspoločne.

S týmto riešením navrhovateľka nesúhlasí, nakoľko je presvedčená, že odporca pre finančné ťažkosti
ani v budúcnosti nebude prispievať na výdavky spojené s bývaním. Pri rozhodovaní vzal zreteľ aj
na to, že odporca napriek tomu, že byt od odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti obýva
sám, nájomné vôbec neplatí, taktiež ani výdavky spojené s užívaním bytu a všetky tieto výdavky hradí
navrhovateľka.SpoukazomnacitovanéustanoveniaObčianskehozákonníkazrušilúčastníkomkonania

právo spoločného nájmu bytu a zároveň určil, že výlučnou nájomkyňou bytu od právoplatnosti tohto
rozsudku a tiež členkou družstva bude navrhovateľka. Pri rozhodovaní o bytovej náhrade vychádzal z
tej skutočnosti, že účelom poskytnutia bytovej náhrady v rôznych formách je zabezpečiť právo bývania,
zodpovedajúce potrebám odkázanému subjektu v prípadoch v ktorých zákon to ustanovuje. Dosiahnutie
sledovaného účelu predpokladá individuálne vyhodnotiť konkrétne okolnosti každému prípadu, aby

pri aplikácii zákona nedochádzalo k neodôvodneným zásahom do práv a povinností a oprávnených
záujmov účastníka občianskoprávneho vzťahu tak, ako to upravuje § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka.
Odporca inde nemá zabezpečené bývanie a preto povinnosť vysťahovania sa z bytu súd podmienil
zabezpečením primeranej bytovej náhrady pre neho navrhovateľkou. Súd dáva účastníkom konania
do pozornosti, že rozhodnutie podľa § 705 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka o ďalšom

nájme družstevného bytu nie je viazané na to, aby sa súčasne rozhodovalo o vyporiadaní spoločných
majetkových práv bývalých manželov. Určením, kto bude ako člen družstva byt ďalej užívať, sa rieši aj
otázka členského podielu v bytovom družstve. Avšak otázka, či a akú sumu je nadobúdateľ členského
podielu povinný vyplatiť zo zostatkovej hodnoty tohto podielu druhému účastníkovi, sa v konaní o
zrušenie práva spoločného nájmu družstevného bytu nerieši. S konaním o zrušenie práva spoločného

nájmu bytu nie je spojené konanie, v ktorom by sa posudzovalo, v akých podieloch sa rozdelí hodnota,
ktorú predstavoval majetok tvoriaci BSM účastníkov, prípadne kto z bývalých manželov, čo a v akej cene
z tohto majetku nadobudne.

Podľa §-u 142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie, alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá

je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Úspešná navrhovateľka sa vzdala nároku na náhradu trov konania, preto jej súd trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jehodoručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre
písomne vo 2 vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené

(§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.